Viktorrealita napísal: ↑14 Apr 2020, 21:59 Vážení

Uvedomovať si Istotu spásy v Kristu, alebo ináč - že vykúpený vie, že je spasený v Kristu, ide súčasne s uznaním zvrchovanosti Božej nad všetkým. Kto potom Otcove dieťa vytrhne z jeho rúk ak Otec dieťaťa je najväčší?

Skalou spasenia je u vykúpeného Kristus, zjavený v jeho srdci Otcom na nebesiach.
Čo znamená skala spasenia je jasné z Písma. Je to Kristus zjavený v srdci človeka Otcom na nebesiach. No a v Kristu je aj istota spásy.

Ján píše k veriacim v meno Syna Božieho, aby vedeli, že majú večný život, čo je veľmi dôležité. Vedieť, že mám večný život v Kristu je to isté, ako mať istotu spásy v Kristu: 1Ján 5:13 To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho

Nie je to teda nič umelé a vychádza to jedine z viery v Slovo Božieho zasľúbenia.

Prečo Ján nenapísal, aby sme my – veriaci v meno Syna Božieho pochybovali, že máte večný život a potom sa ukáže na súde? Ono sa síce ukáže všetko, ale podľa slov Ježiša Krista, veriaci už teraz prešiel a nie možno prejde, zo smrti do života a nepríde na súd. A o tom to je!

Ako vidíme, tu je istota spásy potvrdená samotným Ježišom Kristom: Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

Ježiš hovorí k tým, ktorým Otec zjavil v srdci Krista, že májú večný život, že už nejdú na súd, ale už prešli zo smrti do života a nie možno prejdú. Jan veriacím v meno Ježiša Krista hovorí, aby vedeli, že májú večný život a teda, aby mali istotu spásy v Kristu. Písmo hovorí, že ani jedna jeho ovca nezahynie , teda iba tie ovce, ktoré sú z pohľadu Boha jeho ovcami.

Spása je jedine z milosti a nie je podmienená žiadným skutkom, okrem viery, ktorá nie je skutkom, ale je darom od Boha.

Ak by viera bola skutkom, tak by Pavol predsa nenapísal, že spása je skrze vieru a nie zo skutkov: Ef2 8Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. 10Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

A v tom Slove Božieho zasľúbenia - to že vierou vieme, že máme večný život, dáva človeku nekonečnú vďačnosť, radosť a pokoj v Duchu Svätom! Aby mohol človek žiť duchovným životom musí sa najprv z Ducha narodiť. Duchovne mŕtvy si nemôže povedať – no tak dnes sa idem narodiť znova - z Ducha. Prečo? Nemá žiadnú pohnútku, nemá uši ani oči, aby vnímal svetlo Božieho Slova. Neverí a neverí preto, lebo je duchovne mŕtvy. A duchovne mŕtvy je preto, lebo neverí. Tento kruh smrti dokáže pretrhnúť jedine Boží oživujúci zásah. Ináč to nie je možné! Nove narodenie z Ducha Svätého je jedine aktom Božej vôle a nie našej vôle. Ako sme sa nenarodili telesne z vlastnej vôle, tak sa nemôžeme narodiť ani Duchovne z vlastnej vôle.

Až pri novom narodení nastáva posvätenie, svätosť, dar Ducha, prinášanie ovocie Ducha a skutkov viery. Či snáď povieme, že zase zo skutkov? Nie, no skutky viery a ovocie ducha poukazujú na to, že sa stala v srdci človeka zásadná premena skrze spasiteľnú vieru v Slovo Božie. A to, čo spôsobilo túto premenu – obrátenie -znovuzrodenie v srdci človeka je práve to živé Slovo Božie, ktoré prijal vykúpený vierou. Semeno Svätého Ducha – Slovo Božie sa v srdci človeka darom viery zakorenilo a z neho vyrástol dobrý strom, ktorý už donáša dobré ovocie na Božiu chválu, lebo je to Božie semeno z ktorého ten strom vyrástol. Rastliny, ktoré nezasadil Boh zo svojho semena, tak vytrhá zo svojej záhrady. Vykúpený je teda Božím dielom v Kristu Ježišovi – je z Božieho semena.

Boh nečaká, kedy zlý strom začne už konečne donášať dobré ovocie. To je arminianizmus. Predsa všetky stromy sú zlé a zlý strom nemôže donášať Bohu dobré ovocie. Ježiš hovorí: Mat 12:33 Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým;
To znamená, že niekto ten strom najprv musí urobiť dobrým. Ako sa to dá? Je to dielom Božej milosti a moci znovuzrodiť človeka z Boha a to skrze vieru zasiatím semena Ducha – Slova Božieho do jeho srdca, aby z toho semena už vyrástol dobrý strom, ktorý prirodzene donáša už dobré ovocie na Božiu chválu.

Boh, ako dobrý hospodár pred zasiatím svojho semena aj pripraví pôdu v srdci človeka, aby bola dobrá na sejbu Božieho semena. Úmyslom hospodára nie je siať na cestu, do tŕnia, na skalu atd., ale na dobrú zem. To semeno je Slovo a počujú ho mnohí. No jedným to bude na spasenie a iným kameňom úrazu a skalou pohoršenia.

mikim napísal: ↑14 Apr 2020, 14:35
Sami sebe špatnými skutky se můžeme vytrhnout z ruky Otce a spasený bude jen ten kdo činí vůli Otce v nebi

Dušan Seberíni napísal: ↑14 Apr 2020, 02:19 Môj príbeh

Bolo to pred polstoročím. Býval som vtedy v Bratislave.
Jednu nedeľu som bol na bohoslužobnom zhromaždení v modlitebni baptistov a tam bola mimoriadna zbierka. Už si nepamätám na čo, ale ma to oslovilo a dal som do košíka všetky svoje peniaze. Aj mince. Po skončení bohoslužieb som sa neponáhľal von, lebo bolo tropické teplo a ja som si uvedomil, že som si nenechal ani na trolejbus. Vyšiel som posledný. Ľudia sa už rozišli a ja som stál na okraji chodníka a rozmýšľal, že teraz budem musieť ísť domov poldruhej hodiny peši po rozpálenom asfalte a nemám ani na malinovku.

Zrazu zastavil pri mne ošumelý Wartburg a šofér sa mi prihovoril príjemným hlasom:
„Dušanko, kam máš namierené?“
„Domov.“
„A nechceš ísť s nami do Miloslavova? Bude tam odpoludnia evanjelizácia.“

V tej chvíli som spoznal v šoférovi renomovaného kazateľa Janka Krišku. Nenapadlo mi spýtať sa odkiaľ vie moje meno, ale nasadol som, lebo som sa chcel zviesť na kuse, keďže do Miloslavova sa išlo popri nás. Ibaže Janko sa vybral okľukou uličkami a ja som si zrazu uvedomil, že sme v Prievoze a ja mám domov rovnako ďaleko, ako keď som nastúpil. Ibaže z druhej strany. Tak som ostal sedieť.

„Dušanko a máš ty istotu spasenia?“ spýtal sa ma Janko Kriška.

To ma hrubo urazilo. Predsa ak vie moje meno, tak musí vedieť o mne aj niečo viac.

„Nedávno som sa dal pokrstiť“ odsekol som pohoršený.

„Ale ja som sa nepýtal, či si pokrstený. Pýtal som sa, či máš istotu spasenia!“

Tak to ma dokúrilo. Nielen von, ale aj v aute bolo teplo. Ja som však priam horel pohoršením. „Tak počúvaj,“ začal som rozhorčene, „ak vieš ako sa volám, tak iste vieš o mne aj viac a nemal by si mi dávať takéto hlúpe otázky! Bibliu som už mal celú prečítanú, keď som odovzdal svoj život Bohu. Bolo to moje rozhodnutie a bolo to raz a navždy! Tak prečo sa ma pýtaš na istotu spasenia?“

„Lebo ju nemáš!“ povedal Janko mrazivým hlasom. „Alebo snáď áno?“

„Nóo, povedzme že nemám,“ ťahavo som naťahoval čas, „ale o čo vlastne ide? Som pokrstený, pravidelne chodím na bohoslužby, Božie slovo si čítam denne a úplne som otočil smernicu môjho života. A tebe sa to zdá málo? Nestačí to?“

„Práve si potvrdil, že istotu spasenia nemáš. A KEĎ TO NEMÁŠ, NEMÁŠ NIČ !“
Toto skríkol Janko ľadovým hlasom a mňa to švaclo, ako keby ma bol bodol dýkou.
Boli sme na okraji Miloslavova a až po modlitebňu nepovedal ani slovo. Ani ja.

Pred modlitebňou nás vítali davy, ale vlastne nie mňa, ale Janka, lebo on mal kázať Božie Slovo na tej evanjelizácii. On vošiel do modlitebne, ale ja som modlitebňu obišiel a vzadu som si sadol na zem. Temer som zúril. Domov som nemohol ísť, lebo som nemal ani halier, bol som smädný, ale nemal som sa kde napiť a do modlitebne som vôbec ísť nechcel. Ale najviac ma ťažilo, že ten nafúkanec si dovolil povedať mi také tvrdé slová. Nevedel som to prehltnúť, nie to ešte stráviť.

Akosi som nezbadal, že evanjelizácia skončila a ľudia sa rozchádzali. Len som zrazu uvidel, že práve odchádza autobus, ktorí mali objednaný cirkevníci z Bratislavy. Takže s nimi som sa už nemohol zviezť a civel som pred seba, čo teraz. Tridsať stupňov v tieni, dvadsať kilometrov domov a ani halier vo vrecku.

Zrazu pri mne zastal ošumelý Wartburg a ozval sa láskavý hlas Janka Krišku:
„Dušanko, čakáš na nás?“
Vedľa Janka sedel kazateľ zo susedného zboru a vzadu bolo prázdne.
„Hej,“ a nasadol som rýchlo dozadu. „Poviem, kde chcem vystúpiť!“

Auto vyrazilo vpred a Janko sa mi prihovoril mäkkým láskavým hlasom:
„Ale ťa to škrie, však? Tá istota spasenia. Dobre som ti to naložil, čo?“
A potom mi vysvetlil to, čo som sa potreboval dozvedieť.

„Dušanko, viem všetko o tebe. Ale dnes ma poslal Pán za tebou, aby som ťa vzal do auta a vravel som len to, čo mi Pán nakázal povedať. Viem, že si Božím dietkom a aj ty to predsa vieš. Ale potreboval si si vyskúšať, či to platí naozaj. A stačilo sa ťa spýtať inými slovami ako si zvyknutý a napriek tomu, že poznáš Písmo, ostal si akoby vykoľajený. Nuž a o to išlo, že Pán chce, aby si si nedal spochybniť, že mu patríš!“

„Patríš mu?“
„Áno.“
„A z jeho ruky nás nikto ... ako to pokračuje ... ?“
... a ja im dávam večný život,
a nezahynú na veky,
a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.
{J 10:28}

„Veríš tomu?“
„Áno.“
„Tak mu povedz, že veríš, že to platí aj pre teba.“
„Hohó. To tam nie je, že to platí aj pre mňa,“ zaspätkoval som.
„Máš pravdu. Ale v Biblii je to na inom mieste. Pozri 8. kapitolu v liste Rimanom.“ A kazateľ, ktorý sedel vpredu, pohotovo otvoril Bibliu a čítal:

Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.
Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva,
v ktorom voláme: Abba, Otče!
Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími.
{Rim 8:14-16}

„Platí toto aj pre teba?“
„Samozrejme!“

„Tak si to nikdy nedaj vziať. Lebo prídu nielen zle položené otázky, ale aj ťažké neúnosné chvíle. A práve vtedy, keď sa budeš možno plaziť po bruchu v blate, práve vtedy ťa Svätý Duch ubezpečí, že si Božie dieťa. Aj také zablatené.“

Tak som v tom aute nahlas poďakoval Pánu Bohu za všetko, čo som v tej chvíli vedel povedať, ale menovite za ten úžasný dar Ducha Svätého, ktorý potvrdzuje, že som prijal skrz Ježiša dar synovstva.

Odvtedy otázka istoty spasenia je pre mňa len detinsky milo postavená otázka
ČÍ SOM

Viktorrealita napísal: ↑13 Apr 2020, 11:33

Lída Rohalová napísal: ↑12 Apr 2020, 20:39
Ač nemám ráda termín "jistota spasení", tak můžeme zakoušet svobodu Božích dětí a věřit Ježíši. Nemusíme spoléhat sami na sebe a žít v okovech sebeodsuzování a méněcennosti.

Ján 11 25Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. 26A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?

Či veríš tomu? Buď tomu verím, alebo o tom pochybujem, teda - neverím.

Ak verím v Ježiša, tak to znamená, že verím v jeho Slovo a teda aj v to, čo zasľúbil. A v tom Slove Božom je skutočný život. No a takýto život je iba tam, kde je istota spásy, ktorá predsa vychádza z viery v Božie Slovo zasľúbenia, ktoré takýto život dáva do srdca človeka.

Ak poviem, že nemám rád termín - istota spasenia v Kristu, tak je to v podstate to isté, ako keby som povedal, že nemám rád termín - život v Kristu.

Zástancovia "slobodnej" vôle majú veľký problém s pojmom - istota spásy v Kristu. A to je kameňom úrazu mnohých - arminianizmus - humanizmus - stredobodom je ľudská vôľa, ako niečo rozhodujúce pri spasení a dokoca ľudská vôľa, ako niečo, na čom má byť závyslý sám Boh.

Istota spásy v Kristu, tak to je v podstate synonymum pre život v Kristu a teda život v jeho Slove zasľúbenia, ktoré ako povedal Ježiš, že jeho slová sú duch a sú život.

Mimo istoty spásy v Kristu, niet skutočného života. Je to logické, lebo evanjelium je práve o tom - o už večnom živote a teda o istote spásy v Kristu na slávu Boha. Všetko stojí práve na tom, na spase z viery, aby bolo podĺa milosti. No a vierou prímame práve tú istotu spásy v Kristu. Viera nepozná pochybnosti, lebo to by už bola nedôvera v Božie Slovo zasľúbenia.

Lída Rohalová napísal: ↑12 Apr 2020, 20:39
Ač nemám ráda termín "jistota spasení", tak můžeme zakoušet svobodu Božích dětí a věřit Ježíši. Nemusíme spoléhat sami na sebe a žít v okovech sebeodsuzování a méněcennosti.

log napísal:Priatelia, v dobe epidemie coronavirusu sa vsetci citime byt tak nejak o trochu blizsie smrti. Dovolte mi otvorit vieroucnu temu, ktora tu takto priamo este nebola otvorena a to je tema Istota spasenia.

Viktorrealita napísal: ↑09 Apr 2020, 05:15 No a ešte k tej istote spasenia a z čoho vychádza a čo svedčí v srdci vykúpeného, že je teda naveky spasený v Kristu Ježišovi, aby sa radoval a mal pokoj v srdci.

Ef 1:13 v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia

Pečať je niečo oficiálne, nemeniteĺné a teda pevné dané a potvrdené Bohom.

Tak teda, ak vykúpený počuje Slovo Pravdy a teraz pozor - evanjelium svojho spasenia a teda to prijíma vierou do srdca, tak je zapečatený a teraz pozor - Svätým Duchom zasľúbenia.

To je to zasľubenie - večný život v Kristu Ježišovi.

No a práve ten Svätý Duch zasľubenia svedčí v srdci vykúpeného, že už je naveky spasený v Kristu Ježišovi. To je ten Tešiteľ - Duch Pravdy, ktorý pôsobí spravodlivosť, radosť a pokoj v srdci zapečateného.

Nikto nemôže ukázať prstom na iného človeka a povedať - si spasený. Hoci si želáme, aby každý bol spasený. No nie sme Boh, aby sme videli do srdca iného človeka, aký je jeho vzťah s Bohom. Istota spásy je teda osobná a odráža vzťah medzi Bohom a tým ktorým človekom.

Človek, ktorý vierou prijal evanjelium svojho spasenia, tak je si istý spasením.