od používateľa Viktorrealita » 03 Okt 2018, 13:38
Log
Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych. V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života, tradícii, nejakých morálnych zásad, aby získal priazeň iných, niekto vidí v tom zmysel pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša.
No v prípade druhého je to dôsledok lásky Božej, vyliatej v srdci, ktorú prijal vierou v Slovo Božie. V oboch prípadoch je vonkajší výsledok podobný a z pohľadu človeka je ten rozdiel často nepostrehnuteľný. No z Božieho pohľadu je to priepastný rozdiel. No dôležitý je predsa Boží pohľad.
- Prvý život je životom sebaurčenia a osobného zisku a to bez závislosti na Bohu a jeho milosti.
Druhý, je životom závislosti na Bohu a teda je výsledkom pôsobenia Božieho Slova v srdci človeka vyučovaným milosťou a to jedine na Božiu chválu.
Z Božieho pohľadu je rozdiel priepastný.
V pravom evanjeliu nejde o sebarealizáciu, ale o realizáciu Boha v nás formou sebazaprenia.
Povedal snáď Ježiš, že ak chce niekto prijsť za mnou, nech naberie sily v sebe a nasleduje ma? Nie, nepovedal!
Pravé kresťanstvo, tak to nie je preferovanie vlastného "spásonosného" ega. Kresťanstvo je o inom!
Zaprieť samého seba určite nie je vyzdvihovanie svojho vlastného ega a vlastnej sily spasiť sa! Je to spôsb myslenia vo zmysle – nech som ničím, aby Boh – Božie Slovo bolo pre mňa všetkým. Tomu sa ťažko verí, keď vlastné ego musí padnúť! Vidíš ten princíp na ktorom stojí skutočné kresťanstvo?
Mar 8:35 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a preevanjelium, ten ju zachráni.
Mt 16,24-25 Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.
Spása začína smrťou telesnosti. Nový človek sa rodí, iba ak starý človek zomiera. Ináč to nie je možné!
Teda buď bude túžba po sebarealizácii a srdce bude ďaleko od Boha, alebo bude sebazaprenie a tým odovzdanie sa Bohu a tak už je daný priestor pre realizáciu Božieho Slova v srdci človeka. Ježiš jasne hovorí, že jeho slová sú duch a sú život. Mat10 19A keď vás vydajú, nestarajte sa o to, jako alebo čo by ste mali hovoriť. Lebo vám bude dané v tú hodinu, čo budete mať hovoriť. 20Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás.
Kristus nielen že je s tými, ktorí v neho veria, ale je priamo v nich svojím živým Slovom - Duchom! Preto život veriaceho nie je nejaká externá záležitosť.
Závislosť na Bohu vedie človeka k pokore. Pýcha a nadutosť sú rysy neobráteného človeka, ktoré majú svoje korene v závislosti na sebe samom. Každý úspech sa stáva živnou pôdou pre rast ľudskej pýchy. Zdokonaľovanie v milosti nastáva jedine vtedy, keď sebadôvera zhorí, aby sa rozšírila závislosť na Kristu pre každodenný život a tým rozhojnilo pôsobenie Božieho Ducha v srdci vykúpeného na Božiu chválu a nie našu
Predsa sebazaprenie to nie je vyzdvihovanie svojho spásonosného ega ako nejaký hnací motív na dosahovanie nejakých morálnych štandardov, často iba ľuďmi stanovených! Teda hľadanie nejakej vlastnej pravdy a noriem života. Vlastné ego musí padnúť na kolená, aby normy života boli v milosti Božej. To je viac ako ľudské morálne predstavy. Je to na rovine Božej! To je ten princíp na ktorom stojí skutočné kresťanstvo!
V tom je sebazaprenie, aby sme odovzdali svoje srdce do moci pôsobenia Slova Božieho – ktoré je duch a je život. A ono už bude kraľovať naveky v našom srdci a takto vchádzame srdcom do kráľovstva pokoja – Božieho kráľovstva. A to je tá sloboda v Kristu, radosť a pokoj v Duchu Svätom.
Kto uverí tej dobrej zvesti, tak až vtedy uvidí seba v pravom svetle, až vtedy padne na kolená v pokání, až vtedy uvidí svoju hriešnosť a bezmocnosť, ale súčasne uvidí aj prenesmiernu milosť a teda lásku Božiu. Jedine tak, ak predstúpi pred Boha s prázdnymi rukami so sebazapretím, lebo to ,čo bude činiť bude z moci Boha a nie z nás samotných, z nového človeka narodeného z Ducha na chválu Boha a nie na vlastnú chválu. Jedine vtedy bude mať pokoj a radosť v Kristu s istotou spasenia. Bude nekonečne vďačný jedine Bohu svojmu spasiteľovi a naveky ho bude oslavovať.
Ďalšie dôležité je vedieť, že nie my z vlastnej sily nájdeme Boha, ale Boh sa nám dá nájsť. Je to vo zmysle veršov: „Ján 6:37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“ Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa Ján 6:65 A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
Iz 65:1 Dal som sa vyhľadať tým, ktorí sa nepýtali po mne; dal som sa najsť tým, ktorí ma nehľadali. Povedal som: Hľa, tu som, tu som! národu, ktorý sa nenazýval po mojom mene.
Log
Dvaja ľudia sa môžu pričiniť o dobro svojich blížnych. V prípade jedného z nich môže to byť výraz čiste ľudského, prirodzeného života, tradícii, nejakých morálnych zásad, aby získal priazeň iných, niekto vidí v tom zmysel pre povinnosť, alebo dokonca z radosti, akú takáto činnosť prináša.
No v prípade druhého je to dôsledok lásky Božej, vyliatej v srdci, ktorú prijal vierou v Slovo Božie. V oboch prípadoch je vonkajší výsledok podobný a z pohľadu človeka je ten rozdiel často nepostrehnuteľný. No z Božieho pohľadu je to priepastný rozdiel. No dôležitý je predsa Boží pohľad.
- Prvý život je životom sebaurčenia a osobného zisku a to bez závislosti na Bohu a jeho milosti.
Druhý, je životom závislosti na Bohu a teda je výsledkom pôsobenia Božieho Slova v srdci človeka vyučovaným milosťou a to jedine na Božiu chválu.
Z Božieho pohľadu je rozdiel priepastný.
V pravom evanjeliu nejde o sebarealizáciu, ale o realizáciu Boha v nás formou sebazaprenia.
Povedal snáď Ježiš, že ak chce niekto prijsť za mnou, nech naberie sily v sebe a nasleduje ma? Nie, nepovedal!
Pravé kresťanstvo, tak to nie je preferovanie vlastného "spásonosného" ega. Kresťanstvo je o inom!
Zaprieť samého seba určite nie je vyzdvihovanie svojho vlastného ega a vlastnej sily spasiť sa! Je to spôsb myslenia vo zmysle – nech som ničím, aby Boh – Božie Slovo bolo pre mňa všetkým. Tomu sa ťažko verí, keď vlastné ego musí padnúť! Vidíš ten princíp na ktorom stojí skutočné kresťanstvo?
Mar 8:35 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a preevanjelium, ten ju zachráni.
Mt 16,24-25 Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.
Spása začína smrťou telesnosti. Nový človek sa rodí, iba ak starý človek zomiera. Ináč to nie je možné!
Teda buď bude túžba po sebarealizácii a srdce bude ďaleko od Boha, alebo bude sebazaprenie a tým odovzdanie sa Bohu a tak už je daný priestor pre realizáciu Božieho Slova v srdci človeka. Ježiš jasne hovorí, že jeho slová sú duch a sú život. Mat10 19A keď vás vydajú, nestarajte sa o to, jako alebo čo by ste mali hovoriť. Lebo vám bude dané v tú hodinu, čo budete mať hovoriť. 20Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás.
Kristus nielen že je s tými, ktorí v neho veria, ale je priamo v nich svojím živým Slovom - Duchom! Preto život veriaceho nie je nejaká externá záležitosť.
Závislosť na Bohu vedie človeka k pokore. Pýcha a nadutosť sú rysy neobráteného človeka, ktoré majú svoje korene v závislosti na sebe samom. Každý úspech sa stáva živnou pôdou pre rast ľudskej pýchy. Zdokonaľovanie v milosti nastáva jedine vtedy, keď sebadôvera zhorí, aby sa rozšírila závislosť na Kristu pre každodenný život a tým rozhojnilo pôsobenie Božieho Ducha v srdci vykúpeného na Božiu chválu a nie našu
Predsa sebazaprenie to nie je vyzdvihovanie svojho spásonosného ega ako nejaký hnací motív na dosahovanie nejakých morálnych štandardov, často iba ľuďmi stanovených! Teda hľadanie nejakej vlastnej pravdy a noriem života. Vlastné ego musí padnúť na kolená, aby normy života boli v milosti Božej. To je viac ako ľudské morálne predstavy. Je to na rovine Božej! To je ten princíp na ktorom stojí skutočné kresťanstvo!
V tom je sebazaprenie, aby sme odovzdali svoje srdce do moci pôsobenia Slova Božieho – ktoré je duch a je život. A ono už bude kraľovať naveky v našom srdci a takto vchádzame srdcom do kráľovstva pokoja – Božieho kráľovstva. A to je tá sloboda v Kristu, radosť a pokoj v Duchu Svätom.
Kto uverí tej dobrej zvesti, tak až vtedy uvidí seba v pravom svetle, až vtedy padne na kolená v pokání, až vtedy uvidí svoju hriešnosť a bezmocnosť, ale súčasne uvidí aj prenesmiernu milosť a teda lásku Božiu. Jedine tak, ak predstúpi pred Boha s prázdnymi rukami so sebazapretím, lebo to ,čo bude činiť bude z moci Boha a nie z nás samotných, z nového človeka narodeného z Ducha na chválu Boha a nie na vlastnú chválu. Jedine vtedy bude mať pokoj a radosť v Kristu s istotou spasenia. Bude nekonečne vďačný jedine Bohu svojmu spasiteľovi a naveky ho bude oslavovať.
Ďalšie dôležité je vedieť, že nie my z vlastnej sily nájdeme Boha, ale Boh sa nám dá nájsť. Je to vo zmysle veršov: „Ján 6:37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“ Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa Ján 6:65 A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
Iz 65:1 Dal som sa vyhľadať tým, ktorí sa nepýtali po mne; dal som sa najsť tým, ktorí ma nehľadali. Povedal som: Hľa, tu som, tu som! národu, ktorý sa nenazýval po mojom mene.
