od používateľa Checker » 27 Okt 2019, 20:01
Definícia hovorí, že konšpiračné teórie možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie.
Podľa inej definície konšpiratívne myslenie znamená hľadanie tajných a skrytých spojení tam, kde žiadne takéto spojenia neexistujú.
Medzi najznámejšie všeobecne rozšírené konšpiračné teórie patria napr. spochybňovanie pristátia človeka na Mesiaci, zorganizovanie pádu dvojičiek (11. september) americkou vládou, spochybňovanie smrti Hitlera alebo tvrdenie o tom, že Zem je plochá.
Hoci existuje mnoho overených dôkazov o ich nepravdivosti, tieto teórie majú stále svojich zástancov.
Najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia veria konšpiračným teóriám, je ich intelektuálna obmedzenosť, objektívna neinformovanosť a podozrievavosť. Prijatiu konšpiračnej teórie nahráva aj skutočnosť, že tieto bývajú ľahko zrozumiteľné, zaujímavé alebo atraktívne.
Pozrime sa, či sa spomínané znaky konšpiračných teórií vyskytujú aj v učení adventistov.
Vnútorná rozporuplnosť
1. Morálny a ceremoniálny zákon
Podľa adventistov možno starozákonné zákony rozdeliť na dve skupiny - morálne a ceremoniálne (pozri poznámku 1). Podľa nich bol morálny zákon - Desatoro - napísaný samotným Bohom na kamenné dosky a vložený do truhly zmluvy. Tento zákon podľa nich platí pre celé ľudstvo všetkých čias, teda aj dnes.
Naproti tomu ceremoniálny zákon bol napísaný Mojžišom na papyrus a položený vedľa truhly zmluvy. Tento zákon skončil platnosť Ježišovou smrťou.
To znie jasne a aj trochu logicky. Avšak adventisti súčasne tvrdia, že pre súčasného človeka je tiež platný zákaz jesť nečisté mäso, príkaz odovzdávať desiatky a niektoré iné. No tieto prikázania nie sú súčasťou Desatora, ale sú obsiahnuté v tých Mojžišových “ceremoniálnych” zákonoch, ktoré podľa adventistov už neplatia! (pozri poznámku 2).
V tzv. Mojžišovom zákone sú uvedené aj mnohé prikázania s vysokým morálnym posolstvom (napr. Nezloreč hluchému, slepému neklaď prekážky do cesty, 3M19, 14). Tieto nie sú uvedené v Desatore, no napriek tomu nie je dôvod, aby sa považovali za neplatné.
Podobne, keď sa Ježiša pýtali na najväčšie prikázania, povedal rovno dve - milovať budeš Boha a milovať budeš blížneho. Ani jedno z nich sa ale nenachádza v Desatore, obe sú uvedené v tých “neplatných” Mojžišových zväzkoch.
Učenie adventistov o zákone je teda naozaj rozporuplné.
2. Nečisté mäso
Ako už bolo uvedené, adventisti trvajú na platnosti starozákonného zákazu jesť nečisté mäso, i keď je uvedený v tzv. Mojžišovom zákone, ktorý ako taký už podľa nich neplatí. V snahe to nejako vysvetliť argumentujú, že tento bol daný už dávno pred Sinajom (pozri poznámku 3). Narážajú tým na príbeh o Noachovi, kde sa rozdelenie na čisté a nečisté spomína pri vstupe zvierat do archy. (V príbehu o Noachovi sa síce spomínajú čisté a nečisté zvieratá, ale nie v súvislosti s ich konzumáciou. Naopak, Noe dostáva pokyn, že môže jesť všetko živé, čo sa hýbe (1M9, 3). Tento text adventisti vôbec neberú do úvahy. )
Z tohto ich prístupu vyplýva zásada, že ak nie je prikázanie obsiahnuté v Desatore ale len v Mojžišovom zákone, ale pritom bolo dané už pred Sinajom, tak je stále platné. Potom si ale musíme povedať, že pred Sinajom sa výslovne spomína aj obetovanie zvierat či obriezka. Lenže tieto príkazy považujú adventisti za neplatné! Nedodržujú vlastnú zásadu, ktorú zaviedli kvôli bravčovému mäsu. Veľmi rozporuplné.
3. Sola scriptura
Príkladom vnútornej rozporuplnosti je aj tvrdenie adventistov, že ich učenie je čisto biblické, t.j. plne uznávajú protestantskú zásadu Jedine Písmo (Sola scriptura). No na druhej strane majú v učení mnoho prvkov, ktoré sa v Biblii nenachádzajú, sú založené len na spisoch EGW. (sobota ako najdôležitejšie prikázanie Desatora, požiadavka na úplnú abstinenciu, zdravotná reforma ako pravá ruka evanjelia a podobne). Toto nedokáže vysvetliť žiadny člen cirkvi, a ani kazateľ. Tí odpovedajú rozporuplným tvrdením, že učenie cirkvi je založené jedine na Biblii, a spisoch EGW.
Nekorektný výber faktov
1. Ostaňme pri téme zákona, tá je výborným príkladom aj pre nekorektný výber faktov. Už sme si povedali, že ak adventisti hovoria o večne platnom Božom zákone, myslia tým Desatoro. No na jeho opis používajú starozákonné texty, ktoré hovoria o zákone všeobecne, nie len o Desatore (pozri poznámku 4). Takéto používanie biblických veršov je jednoznačne nekorektným výberom faktov.
Týchto textov je tak mnoho, že súčasne sa napĺňa aj ďalší znak konšpiračnej teórie, a to zápava údajov. Človek len pri pohľade na ich počet nadobúda dojem, že učenie je tak dobre biblicky podložené, že nemožno pochybovať o jeho správnosti. V skutočnosti však väčšina textov (alebo dokonca žiadny) nie je použitý korektne.
Zložité konštrukcie
Príkladom zložitej konštrukcie môže byť napríklad učenie o roku 1844, kedy podľa adventistov prešiel Ježiš v nebeskej svätyni do oddelenia nazývaného svätyňa svätých, kde údajne koná záverečnú fázu svojej veľkňazskej služby pre ľudstvo.
Ako prišli k roku 1844?
Je to výsledkom nelogického pospájania nesúvisiacich častí Starého zákona. Východiskom je zmienka o 2300 večeroch a ránach knihe Daniel (Dan 8, 14). (Mimochodom, túto knihu adventisti považujú za prorockú, hoci kniha samotná tieto znaky nenapĺňa.). Tento časový úsek pokladajú za 2300 dní. Na to následne aplikujú prepočet “deň za rok”, ktoré je prevzaté z Ezechiel 4, 6.
Medzi textami z kníh Ezechiel a Daniel nie je žiadny súvis, ktorý by naznačoval, že dni z textu u Daniela treba takto prepočitávať. No z 2300 večerov a rán máme zrazu 2300 rokov (pozri poznámku 5).
No je tu ešte iný problém. Keď sa obdobie 2300 rokov začne počítať od roku 457 pred našim letopočtom, príde sa k roku 1844. V roku 457 p. n. l. mal byť daný pokyn na opätovné vystavanie Jeruzalema a návrat zajatcov po babylonskom zajatí. Takýchto pokynov však vyšlo viac, a v Biblii nie sú jednoznačne uvedené. Adventisti preto vychádzajú z poznatkov modernej archeológie, čo nemožno považovať za biblický zdroj. Zdá sa, že adventisti si vybrali taký dátum, ktorý im do ich výpočtov zapasoval. Konštrukcia tohto vieroučného bodu je tak nielenže zložitá, ale používa veľmi nedôveryhodné postupy (pozri poznámku 6).
Zastretie zdrojov
V učení adventistov sa vyskytujú mnohé tvrdenia, ktoré v celkovej koncepcii konkrétneho vieroučného bodu zohrávajú významnú úlohu, nikde však nie je uvedené, odkiaľ boli prevzaté. Pritom je zrejmé, že v Biblii sa nevyskytujú.
Niekoľko príkladov:
1. Na podporu trvalej platnosti desiatkov adventisti uvádzajú toto tvrdenie:
“Keď sa po ukrižovaní úloha levítskeho kňazstva skončila, desiatky sa používali na úhradu služieb Božej cirkvi.” (ASD veria, str. 272) Z hľadiska argumentácie ide o silný argument, takýto text sa však nevyskytuje v žiadnej novozákonnej knihe, a nie je uvedený ani žiadny mimobiblický prameň.
2. V časti zaoberajúcej sa konzumáciou mäsa sa uvádza:
“Keďže všetka vegetácia vyhynula, Boh dovolil Nóachovi a jeho rodine jesť mäsitú stravu” (ASD veria, str. 285)
Z takto formulovaného bodu vyplýva, že pri opätovnom dostatku rastlinstva malo byť jedenia mäsa všeobecne zakázané. V Biblii sa sa však nikde nepíše, že dôvodom povolenia jesť mäso bol nedostatok rastlinnej stravy. Taktiež nie je uvedený žiadny iný zdroj tejto tézy. (Autori tohto vieručného bodu predpokladajú, že v čase vystúpenia z lode Noe nemal k dispozícii žiadnu rastlinnú stravu. No na zabezpečenie prežitia všetkých zvierat v korábe musel mať Noe pripravené dostatočné zásoby krmiva. Okrem toho, z korábu vystúpili až potom, ako holubica priniesla olivový lístok. Rastliny teda opäť rástli.)
3. Vieroučný bod o sobote okrem iného hovorí:
“Vernosť každého človeka voči Bohu vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.” (ASD veria, str. 256).
Tvrdenie, že dodržiavanie soboty má byť akousi skúškou v poslednej dobe, je veľmi silné. Žiaľ že žiadny biblický text to nehovorí, a cirkev neuvádza ani žiadny iný zdroj, odkiaľ čerpá takúto závažnú informáciu.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že cirkev adventistov používa na podporu svojich vieroučných bodov metódy podobné tým, ktoré využívajú podvodné konšpiračné teórie. Vierouka adventistov v mnohých bodoch sa tak viac podobá na konšpiračnú teóriu než na biblicky založené učenie.
---
Poznámky:
(1)
Jeden zákon byl napsán Boží rukou, druhý rukou Mojžíšovou. Jeden zákon byl napsán na kámen, druhý do knihy. Jeden zákon byl uložen do schrány, druhý vedle ní. Desatero bylo uloženo do schrány, protože bude ústředním bodem pro celou věčnost a v každé Boží smlouvě! Mojžíšův zákon byl položen po straně schrány, protože měl být později na kříži odstraněn! Pergamen je pomíjivý, tento zákon měl dojít ke svému konci! Ale nikoliv Desatero! To bylo samotným Bohem zapsáno do kamene, protože je zjevením Jeho samotného a zůstává jako Bůh neměnné navěky! (Kornelius Novak: Boží láska …, str. 148; vydal Vinice Cheb, o.s., 2013. K. Novak ako adventistický evanjelista viedol množstvo verejných prednášok po celých Čechách i Slovensku)
(2)
Kristus pribil ceremoniálny zákon na kríž (Adventisti siedmeho dňa veria, str. 254)
(3)
Niektorí sa nazdávajú, že zákony týkajúce sa stravy pre kresťanov už neplatia, pretože ide len o ceremoniálne príkazy zaznamenané v 3. knihe Mojžišovej. Rozlišovanie medzi čistými a nečistými zvieratami však siaha do dávnej minulosti, až k Nóachovi, do čias predizraelských. (ASD veria, str. 286)
(4)
Napríklad:
Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! (Kaz 12,13)
Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu. (Žalm 19,8)
Každý, kto pácha hriech, porušuje zákon, lebo hriech je porušenie zákona. (1J 3,4)
Tvoj príkaz platí neobmedzene. (Žalm 119, 96)
Milujem tvoje prikázania viac ako zlato (Žalm 119, 127)
Jeho prikázania nie sú ťažké.(1J 5, 3)
Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia, príkazy, ustanovenia a zákony. (1M 26, 5)
(ASD veria, strana 233-246)
(5)
Keď sa o večeroch a ránach hovorí v príbehu o stvorení v 1M, adventisti zastávajú striktné stanovisko, že práve zmienka o večeroch a ránach je dôkazom, že ide o doslovné 24-hodinové dni, a určite nie o nejaké dlhšie obdobia. Pri 2300 večeroch a ránach z knihy Daniel to však zrazu neplatí.
(6)
Kniha Daniel obsahuje množstvo záhadných číselných údajov, nie je preto prekvapivé, že sektársky založené spoločenstvá ju používajú na podporu svojich bizarných bodov. Napríklad Svedkovia Jehovovi tvrdia, že Ježiš prišiel na Zem v roku 1914, a dokazujú to podobne nelogickým prepočtom založenom taktiež na údajoch z knihy Daniel. Z matematického pohľadu je dosť dobre možné, že vhodným skombinovaním inak nesúvisiacich textov z knihy Daniel a iných starozákonných zdrojov sa dá prísť k akémukoľvek roku podľa vlastného výberu.
Definícia hovorí, že konšpiračné teórie možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie.
Podľa inej definície konšpiratívne myslenie znamená hľadanie tajných a skrytých spojení tam, kde žiadne takéto spojenia neexistujú.
Medzi najznámejšie všeobecne rozšírené konšpiračné teórie patria napr. spochybňovanie pristátia človeka na Mesiaci, zorganizovanie pádu dvojičiek (11. september) americkou vládou, spochybňovanie smrti Hitlera alebo tvrdenie o tom, že Zem je plochá.
Hoci existuje mnoho overených dôkazov o ich nepravdivosti, tieto teórie majú stále svojich zástancov.
Najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia veria konšpiračným teóriám, je ich intelektuálna obmedzenosť, objektívna neinformovanosť a podozrievavosť. Prijatiu konšpiračnej teórie nahráva aj skutočnosť, že tieto bývajú ľahko zrozumiteľné, zaujímavé alebo atraktívne.
Pozrime sa, či sa spomínané znaky konšpiračných teórií vyskytujú aj v učení adventistov.
[b]Vnútorná rozporuplnosť[/b]
1. Morálny a ceremoniálny zákon
Podľa adventistov možno starozákonné zákony rozdeliť na dve skupiny - morálne a ceremoniálne (pozri poznámku 1). Podľa nich bol morálny zákon - Desatoro - napísaný samotným Bohom na kamenné dosky a vložený do truhly zmluvy. Tento zákon podľa nich platí pre celé ľudstvo všetkých čias, teda aj dnes.
Naproti tomu ceremoniálny zákon bol napísaný Mojžišom na papyrus a položený vedľa truhly zmluvy. Tento zákon skončil platnosť Ježišovou smrťou.
To znie jasne a aj trochu logicky. Avšak adventisti súčasne tvrdia, že pre súčasného človeka je tiež platný zákaz jesť nečisté mäso, príkaz odovzdávať desiatky a niektoré iné. No tieto prikázania nie sú súčasťou Desatora, ale sú obsiahnuté v tých Mojžišových “ceremoniálnych” zákonoch, ktoré podľa adventistov už neplatia! (pozri poznámku 2).
V tzv. Mojžišovom zákone sú uvedené aj mnohé prikázania s vysokým morálnym posolstvom (napr. Nezloreč hluchému, slepému neklaď prekážky do cesty, 3M19, 14). Tieto nie sú uvedené v Desatore, no napriek tomu nie je dôvod, aby sa považovali za neplatné.
Podobne, keď sa Ježiša pýtali na najväčšie prikázania, povedal rovno dve - milovať budeš Boha a milovať budeš blížneho. Ani jedno z nich sa ale nenachádza v Desatore, obe sú uvedené v tých “neplatných” Mojžišových zväzkoch.
Učenie adventistov o zákone je teda naozaj rozporuplné.
2. Nečisté mäso
Ako už bolo uvedené, adventisti trvajú na platnosti starozákonného zákazu jesť nečisté mäso, i keď je uvedený v tzv. Mojžišovom zákone, ktorý ako taký už podľa nich neplatí. V snahe to nejako vysvetliť argumentujú, že tento bol daný už dávno pred Sinajom (pozri poznámku 3). Narážajú tým na príbeh o Noachovi, kde sa rozdelenie na čisté a nečisté spomína pri vstupe zvierat do archy. (V príbehu o Noachovi sa síce spomínajú čisté a nečisté zvieratá, ale nie v súvislosti s ich konzumáciou. Naopak, Noe dostáva pokyn, že môže jesť všetko živé, čo sa hýbe (1M9, 3). Tento text adventisti vôbec neberú do úvahy. )
Z tohto ich prístupu vyplýva zásada, že ak nie je prikázanie obsiahnuté v Desatore ale len v Mojžišovom zákone, ale pritom bolo dané už pred Sinajom, tak je stále platné. Potom si ale musíme povedať, že pred Sinajom sa výslovne spomína aj obetovanie zvierat či obriezka. Lenže tieto príkazy považujú adventisti za neplatné! Nedodržujú vlastnú zásadu, ktorú zaviedli kvôli bravčovému mäsu. Veľmi rozporuplné.
3. Sola scriptura
Príkladom vnútornej rozporuplnosti je aj tvrdenie adventistov, že ich učenie je čisto biblické, t.j. plne uznávajú protestantskú zásadu Jedine Písmo (Sola scriptura). No na druhej strane majú v učení mnoho prvkov, ktoré sa v Biblii nenachádzajú, sú založené len na spisoch EGW. (sobota ako najdôležitejšie prikázanie Desatora, požiadavka na úplnú abstinenciu, zdravotná reforma ako pravá ruka evanjelia a podobne). Toto nedokáže vysvetliť žiadny člen cirkvi, a ani kazateľ. Tí odpovedajú rozporuplným tvrdením, že učenie cirkvi je založené jedine na Biblii, a spisoch EGW.
[b]Nekorektný výber faktov[/b]
1. Ostaňme pri téme zákona, tá je výborným príkladom aj pre nekorektný výber faktov. Už sme si povedali, že ak adventisti hovoria o večne platnom Božom zákone, myslia tým Desatoro. No na jeho opis používajú starozákonné texty, ktoré hovoria o zákone všeobecne, nie len o Desatore (pozri poznámku 4). Takéto používanie biblických veršov je jednoznačne nekorektným výberom faktov.
Týchto textov je tak mnoho, že súčasne sa napĺňa aj ďalší znak konšpiračnej teórie, a to zápava údajov. Človek len pri pohľade na ich počet nadobúda dojem, že učenie je tak dobre biblicky podložené, že nemožno pochybovať o jeho správnosti. V skutočnosti však väčšina textov (alebo dokonca žiadny) nie je použitý korektne.
[b]Zložité konštrukcie[/b]
Príkladom zložitej konštrukcie môže byť napríklad učenie o roku 1844, kedy podľa adventistov prešiel Ježiš v nebeskej svätyni do oddelenia nazývaného svätyňa svätých, kde údajne koná záverečnú fázu svojej veľkňazskej služby pre ľudstvo.
Ako prišli k roku 1844?
Je to výsledkom nelogického pospájania nesúvisiacich častí Starého zákona. Východiskom je zmienka o 2300 večeroch a ránach knihe Daniel (Dan 8, 14). (Mimochodom, túto knihu adventisti považujú za prorockú, hoci kniha samotná tieto znaky nenapĺňa.). Tento časový úsek pokladajú za 2300 dní. Na to následne aplikujú prepočet “deň za rok”, ktoré je prevzaté z Ezechiel 4, 6.
Medzi textami z kníh Ezechiel a Daniel nie je žiadny súvis, ktorý by naznačoval, že dni z textu u Daniela treba takto prepočitávať. No z 2300 večerov a rán máme zrazu 2300 rokov (pozri poznámku 5).
No je tu ešte iný problém. Keď sa obdobie 2300 rokov začne počítať od roku 457 pred našim letopočtom, príde sa k roku 1844. V roku 457 p. n. l. mal byť daný pokyn na opätovné vystavanie Jeruzalema a návrat zajatcov po babylonskom zajatí. Takýchto pokynov však vyšlo viac, a v Biblii nie sú jednoznačne uvedené. Adventisti preto vychádzajú z poznatkov modernej archeológie, čo nemožno považovať za biblický zdroj. Zdá sa, že adventisti si vybrali taký dátum, ktorý im do ich výpočtov zapasoval. Konštrukcia tohto vieroučného bodu je tak nielenže zložitá, ale používa veľmi nedôveryhodné postupy (pozri poznámku 6).
[b]Zastretie zdrojov[/b]
V učení adventistov sa vyskytujú mnohé tvrdenia, ktoré v celkovej koncepcii konkrétneho vieroučného bodu zohrávajú významnú úlohu, nikde však nie je uvedené, odkiaľ boli prevzaté. Pritom je zrejmé, že v Biblii sa nevyskytujú.
Niekoľko príkladov:
1. Na podporu trvalej platnosti desiatkov adventisti uvádzajú toto tvrdenie:
“Keď sa po ukrižovaní úloha levítskeho kňazstva skončila, desiatky sa používali na úhradu služieb Božej cirkvi.” (ASD veria, str. 272) Z hľadiska argumentácie ide o silný argument, takýto text sa však nevyskytuje v žiadnej novozákonnej knihe, a nie je uvedený ani žiadny mimobiblický prameň.
2. V časti zaoberajúcej sa konzumáciou mäsa sa uvádza:
“Keďže všetka vegetácia vyhynula, Boh dovolil Nóachovi a jeho rodine jesť mäsitú stravu” (ASD veria, str. 285)
Z takto formulovaného bodu vyplýva, že pri opätovnom dostatku rastlinstva malo byť jedenia mäsa všeobecne zakázané. V Biblii sa sa však nikde nepíše, že dôvodom povolenia jesť mäso bol nedostatok rastlinnej stravy. Taktiež nie je uvedený žiadny iný zdroj tejto tézy. (Autori tohto vieručného bodu predpokladajú, že v čase vystúpenia z lode Noe nemal k dispozícii žiadnu rastlinnú stravu. No na zabezpečenie prežitia všetkých zvierat v korábe musel mať Noe pripravené dostatočné zásoby krmiva. Okrem toho, z korábu vystúpili až potom, ako holubica priniesla olivový lístok. Rastliny teda opäť rástli.)
3. Vieroučný bod o sobote okrem iného hovorí:
“Vernosť každého človeka voči Bohu vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.” (ASD veria, str. 256).
Tvrdenie, že dodržiavanie soboty má byť akousi skúškou v poslednej dobe, je veľmi silné. Žiaľ že žiadny biblický text to nehovorí, a cirkev neuvádza ani žiadny iný zdroj, odkiaľ čerpá takúto závažnú informáciu.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že cirkev adventistov používa na podporu svojich vieroučných bodov metódy podobné tým, ktoré využívajú podvodné konšpiračné teórie. Vierouka adventistov v mnohých bodoch sa tak viac podobá na konšpiračnú teóriu než na biblicky založené učenie.
---
Poznámky:
(1)
Jeden zákon byl napsán Boží rukou, druhý rukou Mojžíšovou. Jeden zákon byl napsán na kámen, druhý do knihy. Jeden zákon byl uložen do schrány, druhý vedle ní. Desatero bylo uloženo do schrány, protože bude ústředním bodem pro celou věčnost a v každé Boží smlouvě! Mojžíšův zákon byl položen po straně schrány, protože měl být později na kříži odstraněn! Pergamen je pomíjivý, tento zákon měl dojít ke svému konci! Ale nikoliv Desatero! To bylo samotným Bohem zapsáno do kamene, protože je zjevením Jeho samotného a zůstává jako Bůh neměnné navěky! (Kornelius Novak: Boží láska …, str. 148; vydal Vinice Cheb, o.s., 2013. K. Novak ako adventistický evanjelista viedol množstvo verejných prednášok po celých Čechách i Slovensku)
(2)
Kristus pribil ceremoniálny zákon na kríž (Adventisti siedmeho dňa veria, str. 254)
(3)
Niektorí sa nazdávajú, že zákony týkajúce sa stravy pre kresťanov už neplatia, pretože ide len o ceremoniálne príkazy zaznamenané v 3. knihe Mojžišovej. Rozlišovanie medzi čistými a nečistými zvieratami však siaha do dávnej minulosti, až k Nóachovi, do čias predizraelských. (ASD veria, str. 286)
(4)
Napríklad:
Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! (Kaz 12,13)
Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu. (Žalm 19,8)
Každý, kto pácha hriech, porušuje zákon, lebo hriech je porušenie zákona. (1J 3,4)
Tvoj príkaz platí neobmedzene. (Žalm 119, 96)
Milujem tvoje prikázania viac ako zlato (Žalm 119, 127)
Jeho prikázania nie sú ťažké.(1J 5, 3)
Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia, príkazy, ustanovenia a zákony. (1M 26, 5)
(ASD veria, strana 233-246)
(5)
Keď sa o večeroch a ránach hovorí v príbehu o stvorení v 1M, adventisti zastávajú striktné stanovisko, že práve zmienka o večeroch a ránach je dôkazom, že ide o doslovné 24-hodinové dni, a určite nie o nejaké dlhšie obdobia. Pri 2300 večeroch a ránach z knihy Daniel to však zrazu neplatí.
(6)
Kniha Daniel obsahuje množstvo záhadných číselných údajov, nie je preto prekvapivé, že sektársky založené spoločenstvá ju používajú na podporu svojich bizarných bodov. Napríklad Svedkovia Jehovovi tvrdia, že Ježiš prišiel na Zem v roku 1914, a dokazujú to podobne nelogickým prepočtom založenom taktiež na údajoch z knihy Daniel. Z matematického pohľadu je dosť dobre možné, že vhodným skombinovaním inak nesúvisiacich textov z knihy Daniel a iných starozákonných zdrojov sa dá prísť k akémukoľvek roku podľa vlastného výberu.
