od používateľa writerS » 16 Nov 2019, 14:57
Rád by som sa podelil so svojou skúsenosťou.
Od detstva som občas chodieval do zboru – moja starká bola adventistka, tak ma niekedy brávala zo sebou.
Keď som dospel, oslovil ma kazateľ či by som sa nechcel vyučovať a pokrstiť. O tom krste som veľmi neuvažoval, ale s vyučovaním som súhlasil. Myslel som si že nezaškodí sa trochu podučiť. Aj keď už som o učení cirkvi vedel podľa mňa celkom dosť.
Vyučovanie som absolvoval celé, no zatiaľ som sa nepokrstil, a asi sa ani nepokrstím. To vyučovanie ma nepresvedčilo. Zdalo sa mi, že verše niekedy vysvetľujú podľa toho, ako im to vyhovuje.
Rád by som uviedol jeden príklad – zákon.
Keď sme sa učili o Desatore, dozvedel som sa, že zákony v Biblii sa delia na morálne a ceremoniálne. Podľa čoho?
Morálne boli napísané prstom Božím na kamenné dosky a uložené v truhle zmluvy –to je večne platné Desatoro.
Naproti tomu ceremoniálne boli napísané Mojžišom na zvitok a položené vedľa truhly zmluvy – tie mali len dočasnú platnosť, do Ježišovej smrti.
To vyzeralo logicky a pochopiteľne.
Mal som síce k tomu nejaké výhrady, a to že niektoré prikázania z Desatora sú viackrát zopakované aj v iných častiach Mojžišových kníh, teda sú súčasne na kamenných doskách aj na zvitkoch. Súčasne teda platia a neplatia. A tiež, že aj mimo Desatora som našiel niekoľko prikázaní s morálnym základom, ktoré by podľa mňa mohli platiť. Ale ak tieto námietky neberiem do úvahy, delenie zákonov na kameň a zvitky je jednoduché a ľahko zapamätateľné.
No keď sme sa učili o nečistom mäse, tak sa povedalo, že to platí tiež. Prečo, keď to nie je súčasťou Desatora? Vraj preto, lebo bolo dané pred Sinajom.
OK, pochopil som to ako dodatočné pravidlo. Zákony dané na Sinaji boli určené len pre Židov a už neplatia, ale ak boli známe už pred Sinajom, tak platia pre celé ľudstvo.
A keďže delenie na čisté a nečisté sa spomína už pri potope, tak to stále platí pre všetkých.
Toto pravidlo sa potvrdilo aj pri téme o desiatkoch. Desiatky tiež nie sú súčasťou Desatora, ale keďže prvá zmienka o nich je už v príbehu o Abrahámovi, tak stále platia.
No potom sa vynorili otázky – aj obriezka sa prvýkrát spomína v súvislosti s Abrahámom. Malo by to stále platiť. Prečo sa adventisti neobrezávajú? Na to som dostal odpoveď, že adventisti to chápu symbolicky, ako obriezku srdca.
A aj obete zvierat boli známe aj dávno pred Sinajom. Prečo neplatia? Lebo boli len predobrazom na Ježišovu obeť.
Prečo potom nechápeme symbolicky alebo predobrazne aj desiatky alebo nečisté mäso?
Podľa čoho vieme, čo treba chápať symbolicky, predobrazne a čo stále doslovne?
Na to som nedostal uspokojivú odpoveď.
Vec so zákonom sa ešte skomplikovala po tom, ako som sa pri preberaní iných tém dozvedel, že tie ceremoniálne zákony ešte adventisti delia na obetné, o sviatkoch, občianske, hygienické, zdravotné, vojenské, dokonca otrokárske či sexuálne a ašete ďalšie. Potom je už naozaj nemožné vysvetliť, prečo niektoré platia a niektoré nie, hoci sú všetky z toho zvitku, o ktorom sa na začiatku tvrdilo, že už neplatí. Hlavne, keď takéto delenia Biblia vôbec nespomína.
Trochu to zhrniem. Ku pôvodnému jednoduchému a logickému rozdeleniu zákonov na „ večne platné na kameni“ a „už neplatné na zvitku“ sa postupne pridalo toľko ďalších pravidiel a výnimiek, ktoré si ešte navzájom protirečia, že to pôvodné rozdelenie sa nakoniec úplne stratilo. Stal sa z toho chaos, ktorému som prestal rozumieť.
No jednu vec som predsa len pochopil. Celé to je podľa E. Whiteovej. Platí to, o čom ona napísala, že to platí. A neplatí, o čom napísala, že to neplatí. Z dôvodov, ktoré ona uviedla. Cirkev ju uznáva a akceptuje jej názory, ale biblicky je problém to doložiť. Keby sa rovno povedalo, že je to podľa nej, tak to človek vezme a nehľadá v tom biblickú logiku. Takto to ale cirkev povedať nemôže, pretože tvrdia, že ich učenie je založené len na Biblii. Takže to majú ťažké.
Môj osobný záver z toho je, že adventistický pohľad na zákon nie je ani logický, ani pochopiteľný. Ťažko to môže prijať niekto, kto by rád veciam rozumel. Napríklad ja.
Rád by som sa podelil so svojou skúsenosťou.
Od detstva som občas chodieval do zboru – moja starká bola adventistka, tak ma niekedy brávala zo sebou.
Keď som dospel, oslovil ma kazateľ či by som sa nechcel vyučovať a pokrstiť. O tom krste som veľmi neuvažoval, ale s vyučovaním som súhlasil. Myslel som si že nezaškodí sa trochu podučiť. Aj keď už som o učení cirkvi vedel podľa mňa celkom dosť.
Vyučovanie som absolvoval celé, no zatiaľ som sa nepokrstil, a asi sa ani nepokrstím. To vyučovanie ma nepresvedčilo. Zdalo sa mi, že verše niekedy vysvetľujú podľa toho, ako im to vyhovuje.
Rád by som uviedol jeden príklad – zákon.
Keď sme sa učili o Desatore, dozvedel som sa, že zákony v Biblii sa delia na morálne a ceremoniálne. Podľa čoho?
Morálne boli napísané prstom Božím na kamenné dosky a uložené v truhle zmluvy –to je večne platné Desatoro.
Naproti tomu ceremoniálne boli napísané Mojžišom na zvitok a položené vedľa truhly zmluvy – tie mali len dočasnú platnosť, do Ježišovej smrti.
To vyzeralo logicky a pochopiteľne.
Mal som síce k tomu nejaké výhrady, a to že niektoré prikázania z Desatora sú viackrát zopakované aj v iných častiach Mojžišových kníh, teda sú súčasne na kamenných doskách aj na zvitkoch. Súčasne teda platia a neplatia. A tiež, že aj mimo Desatora som našiel niekoľko prikázaní s morálnym základom, ktoré by podľa mňa mohli platiť. Ale ak tieto námietky neberiem do úvahy, delenie zákonov na kameň a zvitky je jednoduché a ľahko zapamätateľné.
No keď sme sa učili o nečistom mäse, tak sa povedalo, že to platí tiež. Prečo, keď to nie je súčasťou Desatora? Vraj preto, lebo bolo dané pred Sinajom.
OK, pochopil som to ako dodatočné pravidlo. Zákony dané na Sinaji boli určené len pre Židov a už neplatia, ale ak boli známe už pred Sinajom, tak platia pre celé ľudstvo.
A keďže delenie na čisté a nečisté sa spomína už pri potope, tak to stále platí pre všetkých.
Toto pravidlo sa potvrdilo aj pri téme o desiatkoch. Desiatky tiež nie sú súčasťou Desatora, ale keďže prvá zmienka o nich je už v príbehu o Abrahámovi, tak stále platia.
No potom sa vynorili otázky – aj obriezka sa prvýkrát spomína v súvislosti s Abrahámom. Malo by to stále platiť. Prečo sa adventisti neobrezávajú? Na to som dostal odpoveď, že adventisti to chápu symbolicky, ako obriezku srdca.
A aj obete zvierat boli známe aj dávno pred Sinajom. Prečo neplatia? Lebo boli len predobrazom na Ježišovu obeť.
Prečo potom nechápeme symbolicky alebo predobrazne aj desiatky alebo nečisté mäso?
Podľa čoho vieme, čo treba chápať symbolicky, predobrazne a čo stále doslovne?
Na to som nedostal uspokojivú odpoveď.
Vec so zákonom sa ešte skomplikovala po tom, ako som sa pri preberaní iných tém dozvedel, že tie ceremoniálne zákony ešte adventisti delia na obetné, o sviatkoch, občianske, hygienické, zdravotné, vojenské, dokonca otrokárske či sexuálne a ašete ďalšie. Potom je už naozaj nemožné vysvetliť, prečo niektoré platia a niektoré nie, hoci sú všetky z toho zvitku, o ktorom sa na začiatku tvrdilo, že už neplatí. Hlavne, keď takéto delenia Biblia vôbec nespomína.
Trochu to zhrniem. Ku pôvodnému jednoduchému a logickému rozdeleniu zákonov na „ večne platné na kameni“ a „už neplatné na zvitku“ sa postupne pridalo toľko ďalších pravidiel a výnimiek, ktoré si ešte navzájom protirečia, že to pôvodné rozdelenie sa nakoniec úplne stratilo. Stal sa z toho chaos, ktorému som prestal rozumieť.
No jednu vec som predsa len pochopil. Celé to je podľa E. Whiteovej. Platí to, o čom ona napísala, že to platí. A neplatí, o čom napísala, že to neplatí. Z dôvodov, ktoré ona uviedla. Cirkev ju uznáva a akceptuje jej názory, ale biblicky je problém to doložiť. Keby sa rovno povedalo, že je to podľa nej, tak to človek vezme a nehľadá v tom biblickú logiku. Takto to ale cirkev povedať nemôže, pretože tvrdia, že ich učenie je založené len na Biblii. Takže to majú ťažké.
Môj osobný záver z toho je, že adventistický pohľad na zákon nie je ani logický, ani pochopiteľný. Ťažko to môže prijať niekto, kto by rád veciam rozumel. Napríklad ja.
