od používateľa Host sk » Včera, 20:02
Když členové Hare Krišna rozdávají sušenky, aby získali věřící, je to špatně, ale když vy rozdáváte knížky o zdravé výživě, abyste získali věřící, je to správně?
Väčšina náboženstiev je založená na presvedčení, že poznajú alebo odhaľujú konečnú pravdu o svete, Bohu a živote. Ak veríš, že tvoja viera je pravdivá a prináša spásu, pokoj alebo správny spôsob života, potom logicky chceš, aby aj iní ľudia túto „pravdu“ poznali — pretože im chceš dobre. Z ich pohľadu to nie je len o moci, ale o pomoci – „chcem, aby si aj ty našiel pravdu, ktorú som ja našiel“. Mnohé náboženstvá (napr. kresťanstvo, islam, budhizmus) učia, že šírenie viery je súčasťou duchovného poslania. Keď niekto prijme ich učenie, veriaci to vnímajú ako naplnenie Božej vôle alebo karmickej povinnosti. To prináša radosť a pocit zmyslu — že ich život prispel k „dobru“. Náboženstvo často nie je len viera, ale aj spoločenstvo.
Keď niekto „získa nového člena“, posilňuje sa identita skupiny, ich kultúra a stabilita. Z psychologického hľadiska sa ľudia cítia bezpečnejšie, keď ich presvedčenia zdieľa viac ľudí — potvrdzuje to ich pohľad na svet. Preto aj „radosť z nového člena“ môže byť radosť z potvrdenia, že „my máme pravdu“. Dejiny ľudstva sú aj zápasom medzi rôznymi interpretáciami reality – vedeckou, filozofickou, náboženskou.
Keď sa niekto „pridá“ k tvojmu svetonázoru, je to ako víťazstvo idey nad inou. Aj keď to nie je vždy vedomé, náboženstvá sú aj kultúrne systémy, ktoré sa prirodzene snažia prežiť a rozširovať – podobne ako jazyky či ideológie. V konečnom dôsledku ľudia hľadajú zmysel, poriadok a nádej. Náboženstvá im to ponúkajú – a keď niekto iný prijme ich vieru, je to pre nich dôkaz, že ich nádej má hodnotu a silu.
Evanjelizácia môže mať veľa podôb, svedectvá, cirkevné tábory, médiá, osobné rozhovory, sociálne služby, pomoc chudobným, a medzi tým môžu byť aj pokojne aj sušienky alebo vege - kuchárky.
[quote]
Když členové Hare Krišna rozdávají sušenky, aby získali věřící, je to špatně, ale když vy rozdáváte knížky o zdravé výživě, abyste získali věřící, je to správně?
[/quote]
Väčšina náboženstiev je založená na presvedčení, že poznajú alebo odhaľujú konečnú pravdu o svete, Bohu a živote. Ak veríš, že tvoja viera je pravdivá a prináša spásu, pokoj alebo správny spôsob života, potom logicky chceš, aby aj iní ľudia túto „pravdu“ poznali — pretože im chceš dobre. Z ich pohľadu to nie je len o moci, ale o pomoci – „chcem, aby si aj ty našiel pravdu, ktorú som ja našiel“. Mnohé náboženstvá (napr. kresťanstvo, islam, budhizmus) učia, že šírenie viery je súčasťou duchovného poslania. Keď niekto prijme ich učenie, veriaci to vnímajú ako naplnenie Božej vôle alebo karmickej povinnosti. To prináša radosť a pocit zmyslu — že ich život prispel k „dobru“. Náboženstvo často nie je len viera, ale aj spoločenstvo.
Keď niekto „získa nového člena“, posilňuje sa identita skupiny, ich kultúra a stabilita. Z psychologického hľadiska sa ľudia cítia bezpečnejšie, keď ich presvedčenia zdieľa viac ľudí — potvrdzuje to ich pohľad na svet. Preto aj „radosť z nového člena“ môže byť radosť z potvrdenia, že „my máme pravdu“. Dejiny ľudstva sú aj zápasom medzi rôznymi interpretáciami reality – vedeckou, filozofickou, náboženskou.
Keď sa niekto „pridá“ k tvojmu svetonázoru, je to ako víťazstvo idey nad inou. Aj keď to nie je vždy vedomé, náboženstvá sú aj kultúrne systémy, ktoré sa prirodzene snažia prežiť a rozširovať – podobne ako jazyky či ideológie. V konečnom dôsledku ľudia hľadajú zmysel, poriadok a nádej. Náboženstvá im to ponúkajú – a keď niekto iný prijme ich vieru, je to pre nich dôkaz, že ich nádej má hodnotu a silu.
Evanjelizácia môže mať veľa podôb, svedectvá, cirkevné tábory, médiá, osobné rozhovory, sociálne služby, pomoc chudobným, a medzi tým môžu byť aj pokojne aj sušienky alebo vege - kuchárky.
