Tak podľa správy z výboru ([url]http://www.casd.sk/vybor-sz-casd-sa-stretol-v-bratislave/[/url])to vyzerá, že MO definitívne o prácu prišla ... Nahradila ju Ing. DJ, ktorá bola prijatá "na základe výberového konania".

Ja myslím, že s tým dopisom to až tak neprehnala, Guy. Urobila, čo mohla. Stala sa jej krivda a nevie, ako to riešiť. Ja s jej postupom (napísať hromadný list) súhlasím. Od vedenia cirkvi človek predsa len očakáva normálny korektný prístup. Keby to bola záležitosť povedzme len na zborovej úrovni, iste by tak nepostupovala, lebo by stále existovala inštancia, kde sa môže obrátiť o pomoc - združenie. Ale ak sa jej to stane na združení ... tak už nemá nikoho, kto by to prešetril. (Únia v tomto asi nemá také priame právomoci.)
Ak niekto prijme funkciu vo vedení cirkvi, musí rátať s tým, že je na očiach, a že sa od neho vyžaduje vysoká morálna úroveň. Viacerí majú s kazateľmi, ale aj priamo s vedením, aj negatívne skúsenosti. Ale nič s tým nerobili, sami pre seba si pošomrali a to bolo všetko. Ale v takých prípadoch nie je miesto na falošnú lojálnosť, alebo strach. Sestra Milka nám je všetkým príkladom, pretože našla odvahu napísať, čo sa jej stalo. Viem si predstaviť, že sa jej to nepísalo ľahko. Keby bolo viac takých ľudí ako ona, bratia vo vedení by si (dúfam) uvedomili, že si nemôžu len tak robiť čo sa im zachce.
Druhá vec je, ako píšeš, zlyhanie konkrétneho človeka. Zrejme v tomto prípade ide o pokladníka združenia. Lenže s jeho postupom (t.j. namiesto skutočného dôvodu ju balamutiť klamstvami) súhlasil aj predseda, ktorý bol o záležitosti informovaný. Potom to už nevidím ako zlyhanie jedného človeka, ale ako systémový prístup vedenia k radovému členovi (btw z ktorého desiatkov všetci žijú). Nie sú schopní nájsť odvahu vydiskutovať s človekom problém, ktorý si sami vyrobili (napr. aj tým, že jej neuvážene sľúbili dlhodobý úväzok), a uchýlia sa k trápnym výhovorkám a klamstvám. Rozmýšľam, ako to asi súvisí s duchovnou obnovou, ktorú sa práve v tomto období snažia vzbudiť na Slovensku. Čestnosť, úprimnosť, pravdovravnosť, ochota priznať si chybu, ... Žeby sa to ich samotných netýkalo?

Myslel jsem si to. Selhal její šéf (stejně jako já v podobné situaci), lepší je skutečně říci si věci jasně, než sa vykrúcať.
Je to problém, možná jde o starší osobu, řešit základní životní otázky je vždy nepříjemné, ale Bůh se přiznává.
S tím dopisem to trochu přehnala, nic tím nezíská.Církev bych z toho nevinil, ale je to selhání konkrétního člověka.
Sestře přeju podržet si pevnou důvěru v Pána, často se nakonec ukáže, že nová situace je lepší, než stará.
Guy

[quote="Guy"]Má někdo trochu větší vhled do situace ?[/quote]
Skutočnosť je taká, že vedenie s ňou pri uzatváraní zmluvy naozaj počítalo dlhodobo. Po čase však zistili, že nie sú s jej prácou spokojní, majú ku jej práci niektoré konkrétne výhrady. Avšak namiesto toho, aby jej to povedali čestne a otvorene, tak jej uvádzajú vymyslené dôvody, ktorým ona ani nerozumie ani neverí ...

Ať žije naše církev adventistů, nejdříve ji vezmou, a pak ji bezdůvodně vyhodí a udělají z ní žebráka. Měli by se stydět. Vsadím se, že tam bude nějaká tlačenka z něčí rodiny kazatelů na její místo. Hlavně, že jim ještě z toho jejich mizerného platu odevzdávala desátky dobrovolně-povinně. Jedině co by církev mohlo omluvit je, že by sestře našli jinou práci. Jestli ji ale církev nechá na holičkách, tak ať jdou do prdele.

Přiznám se, že tomu trochu nerozumím. Základem je, jakou měla sestra pracovní smlouvu, pokud byla na dobu určitou (na rok), tak musela počítat s tím, že nemusí být prodloužena, to se stává.
Jakým způsobem řešila záležitost s nadřízenými (výborem SZ), když se dozvěděla, že vypsali konkurz na její místo ? Podle všeho to bylo proto, že nebyli s její prací spokojeni. Pokud nebyli, měli jí to říci narovinu.Ústní sliby jsou jen voda, která vyteče, co je psáno, to je dáno, žel je to tak.
Její dovolávání se spravedlnosti všem kazatelům a vedoucím sborů je divné, nejsou kompetentní jí pomoci.
Pokud byl vypsán konkurz, může se ho také zúčastnit a třeba vyhraje.
Nevíme dost informací, jak pracovala, jak vycházela s jinými, jestli je na odborné výši, nebo jestli něchce někdo prosadit svou favoritku...
Každopádně je teď v situaci, pokud ztratí místo, tak ztratí i bydlení, pokud tomu rozumím, to jsou velmi závažné věci v životě.
Má někdo trochu větší vhled do situace ?

Sestra Milka Oravcová, toho času zamestnaná na Slovenskom združení, sa ocitla v situácii, ktorá ju viedla k tomu, aby napísala list, ktorý poslala všetkým kazateľom a vedúcim zborov. Zo zámerom napomôcť jej veci si dovoľujeme uverejniť ho v plnom znení.

[i]Milí bratia kazatelia a spolupracovníci.
Opäť sú tu letné dni naplnené časom oddychu, prázdnin a dovoleniek. Pre mňa je tento čas plný starostí, keď musím riešiť problémy s hľadaním novej práce. Preto chcem sa s Vami podeliť o pár myšlienok a pocitov, ktoré momentálne prežívam a dotýka sa to i môjho manžela.
Prešiel rok, čo som v pracovnej pozícii účtovníčky na SZ CASD. Naučila som sa tu veľa vecí, zoznámila som sa s účtovníctvom SZ, urobila som si v práci systém a mám túto prácu rada. Myslím si, že i naša spolupráca bola vždy konštruktívna, a vždy sme spoločne vyriešili nedostatky a problémy. I keď začiatky možná boli ťažšie, ale je to už minulosť. Prácu som robila a stále robím s láskou ako pre nášho Pána. Keď som tu minulý rok nastupovala neplánovala som s niečím takým, aby som tu bola iba jeden rok. Inak by som prácu ani nebola prijala. Mala som prácu kolpoltérky a viedla som účtovníctvo v Štúdiu nádej. Pri nástupe mi bolo prisľúbené, že po roku mi zmluvu predĺžia. Ponúkli mi aj bývanie, aj pre manžela, ktorý tu v okolí chcel pracovať ako kolpoltér.
Teraz je opak pravdou, zmluvu mi nechcú obnoviť, maximálne o tri mesiace. Mám sa vraj starať o nemocného manžela. Stále mi nie je jasné prečo vedenie SZ vypísalo konkurz na mzdovú účtovníčku a ekonómku. Veď ja som tu a práca ma baví, rozumiem jej a môj manžel je už zdravotne na tom oveľa oveľa lepšie. S manželom sme pred pár mesiacmi prežili ťažké chvíle, čo sa týka jeho choroby. Ale sme Pánu Bohu vďační za vypočutie našich modlitieb Sme Mu prenesmierne vďační že sa zotavil a vie samostatne fungovať a nie je odkázaný na opatrovanie. Naopak, ani mu nepriznali plný invalidný dôchodok, má len čiastočný dôchodok.
Neplánovala som odísť, ani neplánujem odísť z tejto mojej pozície. Táto situácia nám neubrala problémy, ale naopak pridala. Aj môjmu manželovi, ktorý teraz potrebuje pokoj a kľud a musí takúto situáciu prežívať. Dôverujeme Pánu Bohu, vždy stál pri nás v každej dobe a v každom okamihu nášho života. I teraz mu dôverujeme. Ale keď sa deje okolo neprávosť, nemáme mlčať.
Odpustite mi, že som Vás týmto možná zaťažila, ale cítila som potrebu sa s Vami o tom podeliť. Nech Vás milostivý Pán Boh bohate vedie a žehná vo Vašej službe Pánu Bohu a luďom. Nech Vás sprevádza Boží pokoj a Jeho požehnanie i v tieto prázdninové dni. Aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenený v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, jaká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu. A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko, nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci ktorá pôsobí v nás. Efežanom 3,17-20.
Emília Oravcová s manželom.[/i]