od používateľa Ninka » 24 Okt 2016, 23:51
Na konferencii som bola osobne prítomná a odchádzala som s dojmom, že bola zbytočná. Nič sa nezmenilo, akurát sa pošle návrh na GK na zmenu cirkevného poriadku, ktorý tam samozrejme nemá šancu prejsť. Ak som si aj doteraz myslela, že je možné niečo zásadnejšie v cirkvi zmeniť, tak teraz už viem, že sa to nedá. Riešili sa podľa mňa nepodstatné veci (čo urobíme s 3 zmiešanými manželstvami za rok) namiesto toho, aby sa šlo k jadru problémov (vieroučné body a cirkevný poriadok ako taký) alebo reálne pomáhalo ľuďom. Napríklad pomoc manželským párom v kríze alebo prevencia rozvodov... namiesto toho sa však riešilo, čo robiť, keď sa fyzicky týraný rozvedený človek chce znovu vydať/oženiť (vyhodíme ho z cirkvi alebo nie?) Tiež ma zarazilo, ako mnohí adventisti nevedia mať a dať slobodu. Ideálne by bolo, keby bola každá situácia, ktorá môže v živote kresťana nastať, podrobne opísaná v cirkevnom poriadku. Veď čo keby sme adventistom - záchranárom nechali slobodu v tom, aby sa sami rozhodli, či v sobotu môžu zachraňovať ľudské životy alebo nie?
Všade čítam, aká pekná vecná diskusia tam bola, ako sme sa posunuli dopredu, ale potrebujeme trpezlivosť, a ako je vlastne všetko v poriadku. Ja som ale z konferencie sklamaná, pretože som si uvedomila, ako nás často neveriaci ľudia predbiehajú v "kresťanskom" správaní. Neodsudzujú ľudí, ktorí si musia prejsť rozvodom (zvlášť kvôli dôvodu fyzického týrania, závislosti...), podporujú mladých v tom, aby sa zobrali, a nemajú problém pomôcť ľuďom ktorýkoľvek deň v týždni. Viem, že teraz mi niekto napíše niečo v štýle "veď ani my ich neodsudzujeme, to iba....". Neviem, možno iba mne pripadá divné, že s láskou prijímame ľudí, ktorí vo vzťahu prešli utrpením, ale zároveň hlasujeme o tom, či ich vylúčime zo svojho spoločenstva, keď chcú začať nový, šťastný život s novou osobou.
Toľko môj osobný názor, iní účastníci to mohli, a asi aj vnímali inak...
Na konferencii som bola osobne prítomná a odchádzala som s dojmom, že bola zbytočná. Nič sa nezmenilo, akurát sa pošle návrh na GK na zmenu cirkevného poriadku, ktorý tam samozrejme nemá šancu prejsť. Ak som si aj doteraz myslela, že je možné niečo zásadnejšie v cirkvi zmeniť, tak teraz už viem, že sa to nedá. Riešili sa podľa mňa nepodstatné veci (čo urobíme s 3 zmiešanými manželstvami za rok) namiesto toho, aby sa šlo k jadru problémov (vieroučné body a cirkevný poriadok ako taký) alebo reálne pomáhalo ľuďom. Napríklad pomoc manželským párom v kríze alebo prevencia rozvodov... namiesto toho sa však riešilo, čo robiť, keď sa fyzicky týraný rozvedený človek chce znovu vydať/oženiť (vyhodíme ho z cirkvi alebo nie?) Tiež ma zarazilo, ako mnohí adventisti nevedia mať a dať slobodu. Ideálne by bolo, keby bola každá situácia, ktorá môže v živote kresťana nastať, podrobne opísaná v cirkevnom poriadku. Veď čo keby sme adventistom - záchranárom nechali slobodu v tom, aby sa sami rozhodli, či v sobotu môžu zachraňovať ľudské životy alebo nie? ::Cherna::
Všade čítam, aká pekná vecná diskusia tam bola, ako sme sa posunuli dopredu, ale potrebujeme trpezlivosť, a ako je vlastne všetko v poriadku. Ja som ale z konferencie sklamaná, pretože som si uvedomila, ako nás často neveriaci ľudia predbiehajú v "kresťanskom" správaní. Neodsudzujú ľudí, ktorí si musia prejsť rozvodom (zvlášť kvôli dôvodu fyzického týrania, závislosti...), podporujú mladých v tom, aby sa zobrali, a nemajú problém pomôcť ľuďom ktorýkoľvek deň v týždni. Viem, že teraz mi niekto napíše niečo v štýle "veď ani my ich neodsudzujeme, to iba....". Neviem, možno iba mne pripadá divné, že s láskou prijímame ľudí, ktorí vo vzťahu prešli utrpením, ale zároveň hlasujeme o tom, či ich vylúčime zo svojho spoločenstva, keď chcú začať nový, šťastný život s novou osobou. ::stop::
Toľko môj osobný názor, iní účastníci to mohli, a asi aj vnímali inak... ::bye::
