od používateľa mikim » 08 Jan 2019, 08:54
Sergej napísal: ↑07 Jan 2019, 21:21
Prikázania milovať Boha a milovať človeka označil Ježiš za najväčšie prikázania. Obe tieto prikázania vychádzajú z toho istého princípu lásky. Je teda principiálne nemožné, aby sa dostali do vzájomného konfliktu.
No “veriaci” ľudia, ktorí si potrebujú ospravedlniť svoj nezáujem o iných, dokážu takýto konflikt vyrobiť, a ešte to aj “biblicky” doložia.
Už v Ježišovej dobe sa niektorí vyhýbali pomoci druhým z “biblických” dôvodov. Ak niekto nechcel pomôcť vlastným rodičom, mohol svoje prostriedky vyhlásiť za “dar Bohu”. Ježiš takéto zvrátené zmýšľanie ostro kritizoval a nazval to rušením Božieho prikázania. Aj na príklade milosrdného Samaritána ukázal, že dokonca ani náboženská služba nie je dôvodom na obídenie človeka, ktorý potrebuje pomoc.
Ježiš sa často sa zúčastňoval aj rôznych posedení či pohostení organizovaných vtedajšími “hriešnikmi”. Chodil tam aj napriek kritike tých, ktorí sa, v záujme svojej vlastnej ochrany, kontaktu s “hriešnikmi” vyhýbali. No dobre vedel, že ľudia ho nebudú počúvať, ak sa im nepriblíži v prostredí, ktoré je im prirodzené. Na výčitku svojich oponentov odpovedal slovami, že “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí”. Tí “chorí” totiž nenavštevujú bohoslužby, je potrebné ísť za nimi, tam, kde sa nachádzajú.
Podobný prístup možno pozorovať aj u Pavla, snažil sa individuálne priblížiť Židom i pohanom, aby im tak mohol lepšie priniesť zvesť záchrany.
Adventisti organizujú veľa akcií, kde sa snažia pozývať ľudí. Detailne pripravia a naplánujú miesto, čas, program, dokonca ponúknu pohostenie či materiály zdarma. No pre mnohých pozvaných je to príliš neznáme, neprirodzené, a to sa prejavuje aj na účasti. “Chorí” dnešnej doby nemajú záujem navštevovať nejaké podozrivé prednášky. Títo ľudia sa zdržujú a dobre citia na iných miestach, ale tam zase adventisti zásadne nechodia.
Prečo?
Bráni im v tom ich vierouka. Väčšina akýchkoľvek prirodzených príležitostí na kontakt s ne-adventistami (stretnutie s “neveriacou” časťou rodiny, firemné akcie, spoločenské či športové podujatia, stretnutia so susedmi a známymi atď) sa totiž koná za podmienok, kde bežný adventista riskuje porušenie svojich zásad (môže sa tam tancovať, hrá tam svetská hudba, svetské témy rozhovorov, podávajú sa nečisté pokrmy či alkoholické nápoje, udalosť sa koná v sobotu alebo v piatok večer atď). Adventisti tak kvôli dodržiavaniu svojho prísneho učenia, čo považujú za dodržiavanie Božích predpisov a prikázaní, sami seba obmedzujú v živom, prirodzenom kontakte s inými ľuďmi. Stávajú sa tak čudákmi. (Dokonca, ak tí “neveriaci” chcú, aby bol adventista s nimi, musia sa vyhovieť jeho ultimátnym požiadavkám na jedlo či čas konania. Kto z nich vlastne viac napodobňuje Ježišov príklad?)
Takýto postoj adventistov je však v rozpore so samotnou podstatou prikázania lásky. Stretnúť sa s človekom v záujme jeho záchrany nikdy nie je a ani nemôže byť proti žiadnym Božím prikázaniam. Naopak, je to ich naplnením. Adventisti však svoje izolovanie sa od ľudí, podobne ako pokrytci v Ježišovej dobe, dokážu zdôvodniť “biblicky”.
Sergej nejsi ty ten Mihál?
Řekl bych, že jsi se ve svém popisu adventistů úplně mihul
[quote=Sergej post_id=10292 time=1546892464]
Prikázania milovať Boha a milovať človeka označil Ježiš za najväčšie prikázania. Obe tieto prikázania vychádzajú z toho istého princípu lásky. Je teda principiálne nemožné, aby sa dostali do vzájomného konfliktu.
No “veriaci” ľudia, ktorí si potrebujú ospravedlniť svoj nezáujem o iných, dokážu takýto konflikt vyrobiť, a ešte to aj “biblicky” doložia.
Už v Ježišovej dobe sa niektorí vyhýbali pomoci druhým z “biblických” dôvodov. Ak niekto nechcel pomôcť vlastným rodičom, mohol svoje prostriedky vyhlásiť za “dar Bohu”. Ježiš takéto zvrátené zmýšľanie ostro kritizoval a nazval to rušením Božieho prikázania. Aj na príklade milosrdného Samaritána ukázal, že dokonca ani náboženská služba nie je dôvodom na obídenie človeka, ktorý potrebuje pomoc.
Ježiš sa často sa zúčastňoval aj rôznych posedení či pohostení organizovaných vtedajšími “hriešnikmi”. Chodil tam aj napriek kritike tých, ktorí sa, v záujme svojej vlastnej ochrany, kontaktu s “hriešnikmi” vyhýbali. No dobre vedel, že ľudia ho nebudú počúvať, ak sa im nepriblíži v prostredí, ktoré je im prirodzené. Na výčitku svojich oponentov odpovedal slovami, že “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí”. Tí “chorí” totiž nenavštevujú bohoslužby, je potrebné ísť za nimi, tam, kde sa nachádzajú.
Podobný prístup možno pozorovať aj u Pavla, snažil sa individuálne priblížiť Židom i pohanom, aby im tak mohol lepšie priniesť zvesť záchrany.
Adventisti organizujú veľa akcií, kde sa snažia pozývať ľudí. Detailne pripravia a naplánujú miesto, čas, program, dokonca ponúknu pohostenie či materiály zdarma. No pre mnohých pozvaných je to príliš neznáme, neprirodzené, a to sa prejavuje aj na účasti. “Chorí” dnešnej doby nemajú záujem navštevovať nejaké podozrivé prednášky. Títo ľudia sa zdržujú a dobre citia na iných miestach, ale tam zase adventisti zásadne nechodia.
Prečo?
Bráni im v tom ich vierouka. Väčšina akýchkoľvek prirodzených príležitostí na kontakt s ne-adventistami (stretnutie s “neveriacou” časťou rodiny, firemné akcie, spoločenské či športové podujatia, stretnutia so susedmi a známymi atď) sa totiž koná za podmienok, kde bežný adventista riskuje porušenie svojich zásad (môže sa tam tancovať, hrá tam svetská hudba, svetské témy rozhovorov, podávajú sa nečisté pokrmy či alkoholické nápoje, udalosť sa koná v sobotu alebo v piatok večer atď). Adventisti tak kvôli dodržiavaniu svojho prísneho učenia, čo považujú za dodržiavanie Božích predpisov a prikázaní, sami seba obmedzujú v živom, prirodzenom kontakte s inými ľuďmi. Stávajú sa tak čudákmi. (Dokonca, ak tí “neveriaci” chcú, aby bol adventista s nimi, musia sa vyhovieť jeho ultimátnym požiadavkám na jedlo či čas konania. Kto z nich vlastne viac napodobňuje Ježišov príklad?)
Takýto postoj adventistov je však v rozpore so samotnou podstatou prikázania lásky. Stretnúť sa s človekom v záujme jeho záchrany nikdy nie je a ani nemôže byť proti žiadnym Božím prikázaniam. Naopak, je to ich naplnením. Adventisti však svoje izolovanie sa od ľudí, podobne ako pokrytci v Ježišovej dobe, dokážu zdôvodniť “biblicky”.
[/quote]
Sergej nejsi ty ten Mihál? :)
Řekl bych, že jsi se ve svém popisu adventistů úplně mihul :)
