od používateľa Pandaman » 03 Feb 2015, 21:27
Dave napísal:@Rajon otázne je či pokladáme neúčasť na popludňajšej bohoslužbe za hriech. Skôr by som povedal, že je to pravidlo, ktoré sme si sami (adventisti) vytvorili. Teda myslím tým, že nie každý pokladá popoludňajšiu bohoslužbu za odpočinok.
Odpoludňajšia pobožnosť môže byť veľmi dobrou príležitosťou pre odpočinok - poznám pár ľudí, ktorí sa dokážu počas poobedia veľmi dobre vyspať v niektorom zo zadnejších radov. Alebo aspoň si trochu zdriemnuť.

S menším žartom na začiatok
Väčšina zborov už dnes (vraj) odpoludňajšiu pobožnosť v rámci ČSÚ nemá. Dokonca jeden náš starší tvrdí, že už okrem nášho žiaden. Čo je celkom „zábavné“ tvrdenie, keďže som za posledný rok zažil regulárne odpoludnie asi v troch alebo štyroch zboroch. Jeden klasický židovský vtip hovorí o tom, ako dvaja rabíni cestujú hladní vlakom a oproti ním si sadne pani, ktorej neujde výrazné škvrčanie žalúdkov jej spolucestujúcich. Ponúkne im, či už zámerne alebo nevedomky, jaternicu zo svojho košíka. Jeden chvíľku otáľa a potom si s chuťou vezme. Pani sa usmeje a podotkne, že jaternice vezie priamo zo zabíjačky, prvotriedne bravčové z krásnej svinky. Rabín ju zahriakne slovami: „ja som sa vás nepýtal, ako sa tá hydina volá.“ Ergo by sa potom dalo predpokladať, že väčšina zborov sa s problémom hriechu-nehriechu - odpoludňajšou pobožnosťou vysporiadala šalamúnsky a zrušila ich. Aj v našom zbore je brat, ktorý sa priznal, že by pobožnosti najradšej zrušil, lebo jemu je blbé tam nechodiť, keď vie, že sú.
Verím tomu, že spomínaný kazateľ, hoc archaicky sa vyjadrujúci, no skúsený po desaťročiach služby, narážal na to, že vedomé konanie proti svojmu svedomiu a vedeniu zhora je rovnakým hriechom, či už sa jedná o konanie zla, alebo nekonanie dobra. Možno sa mýlim. Možno to myslel tak, ako sa spomína vyššie. Ak sa však naozaj jedná o toho kazateľa, ktorého si myslím, tak som zažil podobné kázanie, kde hovoril o širšom probléme a použil niektoré konkrétne príklady, ktoré po vytrhnutí z kontextu naozaj vyzneli bizarne. Mne toto znenie ušlo, niektorým iným nie, pre mňa to bolo kázanie s úžitkom, pre iného „pozdvižení“, ako by povedali bratia Česi.
Ak to vytrhnem z kontextu, dochádza potom k problému. V našom zbore sa napríklad v rámci hľadania „sviežeho“ poobedňajšieho programu skúšal formát diskusných odpoludní. Pre mňa osobne to predstavovalo trýzeň, nakoľko témy občas úplne odchádzali mimo kontextu soboty a v podstate to bola len skupinová terapia pre všetkých večne nespokojných. Odhodlal som sa tam cca. 3 - 4 razy, aby som mohol zaujať objektívne stanovisko, ale vždy sa po cca. pol až trištvrte hodine presunula pozornosť diskusie na tie isté problémy, o ktorých sa prekrikovali vždy tí istí - jeden sa na pobožnostiach nudí, druhí chce, aby sa viac robilo vo zbore (vždy má nový nápad, ktorý treba zrealizovať, on síce čas nemá, ale tí ostatní...), tretí nás vracia k teologickým otázkam, ale tým chronicky známym, ktoré sa omieľajú dookola. Občas si dakto zasmútil, inokedy si zakritizoval. Najlepšie samozrejme kritizovať tých, ktorí tam nie sú. Tento „formát“ sa z pomyselnej obrazovky nášho zborového života vytratil a ja neľutujem, že som sa ho zúčastnil len trikrát. Vlastne keď si na to spomeniem teraz, ľutujem, že som tam bol až toľko krát.
Preto by som bol rád, keby som si mohol obsah tej konkrétnej kázne prečítať celý. Nespochybňujem skúsenosti ani argumentáciu nikoho z diskutérov diskutujúcich vyššie či nižšie, len uvádzam svoju skúsenosť s týmto kazateľom, ktorá je skôr pozitívna.
[quote="Dave"]@Rajon otázne je či pokladáme neúčasť na popludňajšej bohoslužbe za hriech. Skôr by som povedal, že je to pravidlo, ktoré sme si sami (adventisti) vytvorili. Teda myslím tým, že nie každý pokladá popoludňajšiu bohoslužbu za odpočinok.[/quote]
Odpoludňajšia pobožnosť môže byť veľmi dobrou príležitosťou pre odpočinok - poznám pár ľudí, ktorí sa dokážu počas poobedia veľmi dobre vyspať v niektorom zo zadnejších radov. Alebo aspoň si trochu zdriemnuť. :D S menším žartom na začiatok ;)
Väčšina zborov už dnes (vraj) odpoludňajšiu pobožnosť v rámci ČSÚ nemá. Dokonca jeden náš starší tvrdí, že už okrem nášho žiaden. Čo je celkom „zábavné“ tvrdenie, keďže som za posledný rok zažil regulárne odpoludnie asi v troch alebo štyroch zboroch. Jeden klasický židovský vtip hovorí o tom, ako dvaja rabíni cestujú hladní vlakom a oproti ním si sadne pani, ktorej neujde výrazné škvrčanie žalúdkov jej spolucestujúcich. Ponúkne im, či už zámerne alebo nevedomky, jaternicu zo svojho košíka. Jeden chvíľku otáľa a potom si s chuťou vezme. Pani sa usmeje a podotkne, že jaternice vezie priamo zo zabíjačky, prvotriedne bravčové z krásnej svinky. Rabín ju zahriakne slovami: „ja som sa vás nepýtal, ako sa tá hydina volá.“ Ergo by sa potom dalo predpokladať, že väčšina zborov sa s problémom hriechu-nehriechu - odpoludňajšou pobožnosťou vysporiadala šalamúnsky a zrušila ich. Aj v našom zbore je brat, ktorý sa priznal, že by pobožnosti najradšej zrušil, lebo jemu je blbé tam nechodiť, keď vie, že sú.
Verím tomu, že spomínaný kazateľ, hoc archaicky sa vyjadrujúci, no skúsený po desaťročiach služby, narážal na to, že vedomé konanie proti svojmu svedomiu a vedeniu zhora je rovnakým hriechom, či už sa jedná o konanie zla, alebo nekonanie dobra. Možno sa mýlim. Možno to myslel tak, ako sa spomína vyššie. Ak sa však naozaj jedná o toho kazateľa, ktorého si myslím, tak som zažil podobné kázanie, kde hovoril o širšom probléme a použil niektoré konkrétne príklady, ktoré po vytrhnutí z kontextu naozaj vyzneli bizarne. Mne toto znenie ušlo, niektorým iným nie, pre mňa to bolo kázanie s úžitkom, pre iného „pozdvižení“, ako by povedali bratia Česi.
Ak to vytrhnem z kontextu, dochádza potom k problému. V našom zbore sa napríklad v rámci hľadania „sviežeho“ poobedňajšieho programu skúšal formát diskusných odpoludní. Pre mňa osobne to predstavovalo trýzeň, nakoľko témy občas úplne odchádzali mimo kontextu soboty a v podstate to bola len skupinová terapia pre všetkých večne nespokojných. Odhodlal som sa tam cca. 3 - 4 razy, aby som mohol zaujať objektívne stanovisko, ale vždy sa po cca. pol až trištvrte hodine presunula pozornosť diskusie na tie isté problémy, o ktorých sa prekrikovali vždy tí istí - jeden sa na pobožnostiach nudí, druhí chce, aby sa viac robilo vo zbore (vždy má nový nápad, ktorý treba zrealizovať, on síce čas nemá, ale tí ostatní...), tretí nás vracia k teologickým otázkam, ale tým chronicky známym, ktoré sa omieľajú dookola. Občas si dakto zasmútil, inokedy si zakritizoval. Najlepšie samozrejme kritizovať tých, ktorí tam nie sú. Tento „formát“ sa z pomyselnej obrazovky nášho zborového života vytratil a ja neľutujem, že som sa ho zúčastnil len trikrát. Vlastne keď si na to spomeniem teraz, ľutujem, že som tam bol až toľko krát.
Preto by som bol rád, keby som si mohol obsah tej konkrétnej kázne prečítať celý. Nespochybňujem skúsenosti ani argumentáciu nikoho z diskutérov diskutujúcich vyššie či nižšie, len uvádzam svoju skúsenosť s týmto kazateľom, ktorá je skôr pozitívna.