od používateľa Neregistrovaný » 21 Jún 2025, 09:29
Bohoslužby bývajú zamerané na slovný a hudobný prejav. Hudba pôsobí na emócie. Môže vyvolať davovú psychózu.
Poznáte ten pocit, keď sa niekto začne smiať a smeje sa hlasno a od srdca, až sa začnete smiať aj vy, aj keď netušíte, čo je vlastne také smiešne? Čo by ste robili, ak by ste videli skupinku ľudí na ulici, ako na niečo so záujmom pozerajú? Išli by ste sa pozrieť, čo ich tak zaujalo, aj keď neviete či to je vôbec hodné vašej pozornosti?
Tento jav, keď jedinec stratí svoju individuálnu identitu, a poddá sa hromadnému správaniu a emocionálnej „nákaze“ davu, je známy ako davová psychóza. V takomto stave jedinec môže preháňať svoje reakcie, nasledovať nezvyčajné trendy a dokonca stratiť kritické myslenie. Ide o zaujímavý fenomén, ktorému ešte stále úplne nerozumieme, a skladá sa zo zmesi strachu, záujmu, aj zvedavosti.
Francúzsky psychológ, sociológ, antropológ a historik, Gustave Le Bon na konci 19. storočia popísal v jeho knihe Psychológia davu ako sa zmení správanie jednotlivcov, ak sa stanú súčasťou davu. Bol presvedčený, že v dave prichádza človek o nezávislosť, zodpovednosť, a kritické myslenie, a ovládnu ho nevedomé inštinkty. Jeho myšlienky sú aktuálne aj dnes, v súvislosti so šírením masovej paniky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych javov. Jeho názory publikované v knihe boli síce dnes už vyvrátené na základe najnovších poznatkov, nič to nemení na fakte, že študovanie správania a psychológie davu bolo zaujímavé pre mnoho ďalších, ako napríklad pre Sigmunda Freuda, či Williama McDougalla.
Termín Davová psychóza sa prvýkrát objavil v roku 1920, keď psychológ Carl Jung študoval vplyv davu na individuálnu psychiku. Odvtedy je pevnou súčasťou diskusií o ľudskom správaní v kolektíve.
VÝSKYT DAVOVEJ PSYCHÓZY
Prečo sa vlastne vyskytuje? Sociálna dynamika a tendencia jednotlivcov prispôsobovať sa davu sú hlavnými faktormi, ktoré to spôsobujú. Keď sme súčasťou veľkého davu, cítime sa ako súčasť niečoho väčšieho a strácame svoju identitu ako jednotlivec. Toto je využívané v reklamných kampaniach, sociálnych médiách a dokonca aj v politike. Všetci sa snažia vyvolať v nás silnú emocionálnu reakciu, ktorá sa nás zmocní, a pod jej vplyvom môžeme konať úplne inak ako s chladnou hlavou.
Energiu veľkého davu využívajú rôzne náboženské kulty, sekty, politici, ale napríklad tento jav je dnes využívaný v marketingu. Je to neuveriteľné, ako rýchlo sa dav dokáže odchýliť od svojho bežného správania a zapojiť sa do niečoho, čo by sme sami nikdy neurobili.
Bohoslužby bývajú zamerané na slovný a hudobný prejav. Hudba pôsobí na emócie. Môže vyvolať davovú psychózu.
Poznáte ten pocit, keď sa niekto začne smiať a smeje sa hlasno a od srdca, až sa začnete smiať aj vy, aj keď netušíte, čo je vlastne také smiešne? Čo by ste robili, ak by ste videli skupinku ľudí na ulici, ako na niečo so záujmom pozerajú? Išli by ste sa pozrieť, čo ich tak zaujalo, aj keď neviete či to je vôbec hodné vašej pozornosti?
Tento jav, keď jedinec stratí svoju individuálnu identitu, a poddá sa hromadnému správaniu a emocionálnej „nákaze“ davu, je známy ako davová psychóza. V takomto stave jedinec môže preháňať svoje reakcie, nasledovať nezvyčajné trendy a dokonca stratiť kritické myslenie. Ide o zaujímavý fenomén, ktorému ešte stále úplne nerozumieme, a skladá sa zo zmesi strachu, záujmu, aj zvedavosti.
Francúzsky psychológ, sociológ, antropológ a historik, Gustave Le Bon na konci 19. storočia popísal v jeho knihe Psychológia davu ako sa zmení správanie jednotlivcov, ak sa stanú súčasťou davu. Bol presvedčený, že v dave prichádza človek o nezávislosť, zodpovednosť, a kritické myslenie, a ovládnu ho nevedomé inštinkty. Jeho myšlienky sú aktuálne aj dnes, v súvislosti so šírením masovej paniky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych javov. Jeho názory publikované v knihe boli síce dnes už vyvrátené na základe najnovších poznatkov, nič to nemení na fakte, že študovanie správania a psychológie davu bolo zaujímavé pre mnoho ďalších, ako napríklad pre Sigmunda Freuda, či Williama McDougalla.
Termín Davová psychóza sa prvýkrát objavil v roku 1920, keď psychológ Carl Jung študoval vplyv davu na individuálnu psychiku. Odvtedy je pevnou súčasťou diskusií o ľudskom správaní v kolektíve.
VÝSKYT DAVOVEJ PSYCHÓZY
Prečo sa vlastne vyskytuje? Sociálna dynamika a tendencia jednotlivcov prispôsobovať sa davu sú hlavnými faktormi, ktoré to spôsobujú. Keď sme súčasťou veľkého davu, cítime sa ako súčasť niečoho väčšieho a strácame svoju identitu ako jednotlivec. Toto je využívané v reklamných kampaniach, sociálnych médiách a dokonca aj v politike. Všetci sa snažia vyvolať v nás silnú emocionálnu reakciu, ktorá sa nás zmocní, a pod jej vplyvom môžeme konať úplne inak ako s chladnou hlavou.
Energiu veľkého davu využívajú rôzne náboženské kulty, sekty, politici, ale napríklad tento jav je dnes využívaný v marketingu. Je to neuveriteľné, ako rýchlo sa dav dokáže odchýliť od svojho bežného správania a zapojiť sa do niečoho, čo by sme sami nikdy neurobili.