"Prostredie, kde sa nachádza Boží ľud, bolo vždy nepriateľské Bohu .."

Môžeš mi uviesť nejaký príklad nepriateľstva voči božiemu ľudu? Myslím v tejto dobe a v našej spoločnosti? Alebo všeobecne v Európe?
Zo strany vládnej moci či nejakých zákonov, ktoré by potláčali slobodu vierovyznania?
Píšeš tu len všeobecné floskuly, akoby si nemal vlastný rozum až mám pocit, že si AI chatbot.

Viktorrealita napísal: ↑29 Dec 2024, 15:51
Prostredie, kde sa nachádza Boží ľud, bolo vždy nepriateľské Bohu – jeho Slovu, nech by to bol akýkoľvek politický, alebo náboženský systém.

Nepochopil si sekulárnu spoločnosť. Ona vóbec nejde proti Bohu.

Neregistrovaný napísal: ↑29 Dec 2024, 12:30 Je sekularizmus pre spoločnosť dôležitý?

Prostredie, kde sa nachádza Boží ľud, bolo vždy nepriateľské Bohu – jeho Slovu, nech by to bol akýkoľvek politický, alebo náboženský systém. No, ako je napísané, pšenica má rásť spolu s burinou - kúkoľom a to až do skonania sveta. Svet je ako to pole, kde to všetko má spolu rásť. Je to zmes všetkých spoločenských systémov na zemi.

Ale to pole bolo pripravené Bohom na zasiatie Božieho semena - pšenice. Ale nepriateľ Boží, tam zasial aj burinu. Boh tomu nezabránil! No ako čítame z Písma, tak Božím zámerom je to nechať spolu rásť, až dokonca. Až na konci sa oddelí pšenica od buriny. Jedine pšenica patrí do Božej záhrady. Práve v tomto, Bohu nepriateľskom prostredí, ktoré sa vytvorilo po zasiatí semena Božieho nepriateľa, sa ukazuje Božia moc a jeho milosť na stvorení nového stvorenia v Kristu Ježišovi, ktoré je naj napriek tomuto prostrediu plného vzbury voči Bohu – teda vo svete plného zla, hriechu, bolesti a smrti, tak aj napriek tomu sa tu rodia deti Božie a sú Bohom zdokonaľované a formované na obraz Božieho Syna - Ježiša Krista.

To je metóda, aby Božie deti boli zdokonaľované Božou láskou v jeho milosti tak, aby ho už z nekonečnej vďačnosti a lásky vo večnosti oslavovalo. V tomto je aj zmysel, teda prečo to Boh necháva všetko spolu rásť. Práve v tomto prostredí sa zjavila láska Božia v dokonalom diele milosti na kríži, aby spasil svoje deti – svoj ľud a to do večnosti s ním.

Je sekularizmus pre spoločnosť dôležitý? Áno, áno a ešte raz áno. Bez pochýb. Rovnaký názor by mali mať paradoxne aj veriaci. Najmä tí z malých okrajových cirkví. Zoberme si za príklad štát Izrael. Je to jediná demokracia na blízkom východe. Asi 40-50% Židov sa považuje za sekulárnych. Len 20% sa považuje za religióznych. Zvyšok 30−40 % sa považuje za tradicionalistov. Sekularizmus je hlavne o tom, ako získať voľnosť a rovnoprávnosť v diverznej spoločnosti, ktorú zastupujú rôznorodí ľudia s pestrými názormi. Je o oddelení náboženstiev od riadenia štátu, a to zároveň dáva VŠETKÝM ľuďom akéhokoľvek vyznania (aj tým bez vyznania) ochranu a slobodu. Znižuje teda aj možnosť diskriminácie spoločenských menšín.
Umožňuje jednak veriacim ľuďom voľne vyznávať ich náboženskú vieru a zároveň neveriacim žiť život bez ovplyvňovania náboženstvom prostredníctvom justície, školstva, zdravotníctva, vlády či zamestnania.
Gándhí bol hlboko veriaci človek, ale zároveň bol horlivý sekularista.
Aj keď je sekularizmus moderný termín, ktorý sa zaužíval až v 18.-19. storočí v Európe (hlavne nástupom osvietenstva), myšlienky sekularizmu tu boli už aj v predkresťanskej ére, kedy náboženstvá mali len málo čo dočinenia s riadením štátu. Dokonca aj v kresťanstve sa nájdu takí, čo oddeľovali vieru od verejného života. Veď už aj sám Ježiš ponúkal myšlienky oddeľovania svetského od nábožného, keď vravel "Čo je cisárove, dajte cisárovi. Čo je Božie, dajte Bohu." (Mat 22:21)

Neregistrovaný napísal: ↑17 Nov 2024, 13:37 Súhlasím s tým, čo uvidela neurovedkyňa Churchladová vo svojej knihe Mozek a vědomí: "Čo považujeme za dušu, je mozog. A čo považujeme za mozog je tiež mozog."

Aký je dôvod písať o duši a ani slovkom sa nezmieniť aj o duchu? Duša nie je duch, hoci je to Bohom prepojené, no môže to byť aj oddelené. Evanjelium podľa Lukáša 23:46 A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu.

Takže duch ide do Božích rúk a nie duša.

Taktiež pojem srdce, sa nemyslí telesne srdce, ale je to duchovná schránka človeka - duch človeka, kde sídli jeho vedomie osoby. Biblia aj rozlišuje medzi dušou a duchom a mnohí to zamieňajú.

Ježiš to vysvetľuje na tom, čo poškvrňuje človeka. Nemyslí pritom na telesné srdce, keďže telo je vyživované tým, čo ide do úst a do brucha. To ale nepoškvrňuje človeka. Ale to, čo vychádza z duchovnej pokladnice človeka - zo srdca, kde sídli vedomie osoby človeka, tak práve to poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra padlého srdca človeka vychádzajú zlé myšlienky, ktoré sa následne prejavia na zlých skutkoch - vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania atd. A to poškvrňuje človeka.

Ježiš vždy obrazne zdôrazňuje duchovnú rovinu a nie telesnú. Teda vidíme,že pod pojmom“srdce“ sa nemyslí telesné srdce, čo pumpuje do tela krv a to dáva život zmyselnému telu a teda robí z tela živú dušu, ale pod pojmom “srdce“ sa myslí duchovná schránka človeka, kde sídli duch človeka, ktorý je nositeľom vedomia osoby človeka. Po smrti práve to ide do Božích rúk.

Mat15 17 Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky? 18 Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania;

Človek sa stal živou dušou, ako všetko, čo Boh stvoril a oživil sa stalo živou dušou, keď v telách prúdi krv a hovoríme o živej duši. No je tu niečo, čo človeka úplne odlišuje a to nie je len telo, ale duch človeka. Teda ide tu o to, čo človek stavia vo svojom srdci na prvé miesto. List Rimanom 8:5 Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha. 6 Lebo myseľ tela je smrť, ale myseľ Ducha je život a pokoj,

Človek je viac, ako len telo. Ak uprednostňuje veci tela, tak je telesný, bez nádeje na večný život. Lebo všetko telesné je dočasné a smrťou končí a premení sa v prach. Kto uprednostňuje vo svojom srdci veci Ducha, tak je duchovým človekom a v tom má večný život. V srdci sa zrodilo nové a večné vedomie života v Kristu Ježišovi. Teda existuje duševný život, ale podstatný je duchovný život, ktorý je večný.

Duch človeka je veľká vec, lebo sa spomína v súvislosti so stvorením nebies a zeme. Kniha proroka Zachariáša 12:1 ... Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a utvoril ducha človeka v jeho vnútornosti.

Tu Pavol rozlišuje a vysvetľuje, aké je mocné Slovo Božie, ktoré je živé a preniká všade do podstaty človeka a teda až do rozdelenia duše a ducha. Pavol píše ako o duši – život tela, tak aj duchovnej shránke človeka – o srdci, z ktorého vychádzajú myšlienky srdca a jeho úmysly. Teda Slovo Božie mení a oživuje človeka a to z jeho vnútra, z jeho najhlbšej podstaty.

Poklad srdca je tá duchovná pokladnica, ktorá vytvára charakter srdca a teda aj chrakter osoby človeka. Evanjelium podľa Lukáša 6:45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.


1Kor2 10 Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Božie. 11 Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. 12 A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, 13 čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecmi duchovné porovnávajúc. 14 Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. 15 Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. 16 Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.

Tu je moja odpoveď jednému diskutujúcemu, ktorý sa "oháňa" teológiou. (A zároveň sa ospravedlňujem, že tu prispievam )
Bibliu považujem za čisto ľudské dielo, ktoré odráža myslenie ľudí v danej dobe a najviac preceňovanú knihu.
Chcel by som poukázať na rozdiel medzi teológiou a religionistikou. Veriaci bývajú citliví, ak niekto spochybňuje Bibliu ako Božie slovo. Takisto ak niekto nepovažuje teológiu za vedu.
Religionistika sa nevyjadruje k tomu, ktoré náboženstvá sú pravdivé alebo nie.
Teológia je intelektuálna disciplína pre istú komunitu veriacich, ale toto už neplatí nevyhnutne pre religionistov, pre ktorých je religionistika len ďalšia sekulárna disciplína.
Teológia v skutočnosti vedou nie je. Je len štúdiom základných princípov náboženstva a štúdiom jeho „svätých“ spisov.
Najväčším rozdielom medzi teológiou a vedou je, že niektoré zo základných tvrdení kresťanskej teológie, ako úloha náboženstva ako zdroja morálky alebo pozícia Biblie ako božského zjavenia, musia byť prijaté ako nehybné a nemenné základné premise. Je jednoducho nemožné myslieť si, že teológ môže pracovať v oficiálnej funkcii, ak by odmietol Bibliu a tvrdil, že skutočným zdrojom múdrosti je Korán.
R.Dawkins sa vyjadril k teológii, porovnávajúc výsledky vedeckej činnosti voči výsledkom teologických štúdií: „Kedy teológia vyslovila niečo, čo je dokázateľne pravdivé a nie je to očividné? Nikdy som nepočul jedného z nich povedať niečo čo by malo i len malý úžitok, nič čo by nebolo buď otrepano-zrejmé, alebo vyslovene nepravdivé. Ak by všetky výdobytky vedy zajtra zmizli, neboli by doktori, ale šarlatáni, žiadna doprava rýchlejšia než kone, žiadne počítače, tlačené knihy, žiadna agrikultúra okrem samostatného obživy jednotlivcov. Ak by zajtra zmizli všetky výdobytky teológov, všimol by si vôbec niekto najmenšie zmeny? Ešte aj tie negatívne výsledky vedeckej činnosti, bomby či sonarom navádzané člny fungujú! Úspechy teológov nerobia nič, neovplyvňujú nič, neznamenajú nič. Čo môže niekoho hnať myslieť si, že „teológia“ je vôbec predmet?“
Základný dôvod existencie teológie je vždy ideologický, nie vedecký. Nemáme inú vedeckú disciplínu, ktorá by bola určená na štúdium a celkovo podporu nejakej jednej formy ideológie, ktorou je v tomto prípade náboženstvo.
(Zdroj: sekularisti.sk)

Veriaci aj mnohí ateisti veria v posmrtný život, už v akejkoľvek podobe. Adventisti veria v zmŕtvychvstanie, nie v nesmrteľnú dušu.
V staroveku ľudia verili, že centrum duše sa nachádza v srdci človeka. Starovekí Gréci považovali za centrum inteligencie skôr srdce ako mozog. Egypťania pri mumifikácii mozog odstraňovali, ale srdce ponechávali, na rozdiel od ostatných vnútorných orgánov. Aj v Biblii je srdce považované za centrum mysle.
Sídlom ľudského myslenia bolo v staroveku srdce, nie hlava. Miestom etických úmyslov, svedomia a premietania boli obličky, ako o tom svedčí napr. Žalm 16 „dobrorečím Hospodinovi a on mi radí, aj v noci ma moje obličky nespomínajú…“ k tomu hovorí Talmud (Berachot 61a): „Človek má dve obličky, jedna ho nabáda k dobru, druhá k zlu.“ Ak bol niekto smutný a zúfalý, Biblia o ňom hovorí, že „vylial svoju pečeň na zem.“ Pečeň bola sídlom silných emócií, ako potvrdzuje židovské príslovie „Čo na pečeni, to na jazyku.“

Výskumy najmä v 20-tom storočí a rozvoj neurovied priniesli nové poznatky. Vieme, že pri poruche určitej oblasti mozgu strácame konkrétne schopnosti - prichádzame o dlhodobú či krátkodobú pamäť, nerozoznávame tváre, neprijímame optické signály zo zdravých očí, nedokážeme artikulovať, nehýbeme určitou časťou tela, strácame schopnosť orientácie v priestore atď.
Proste náš mozog je veľmi zložitý orgán (a zatiaľ len čiastočne pochopený), ktorý však dokonale ukazuje na závislosť nášho vedomia a mentálnych schopností na ňom. Aj keď iba jeho čiastočným porušením môže dôjsť k značným poruchám vnímania či vedomia, veriaci navzdory tomu stále domnievajú, že aj keď zničíme celý mozog, tak akosi aj vtedy dokážeme nejakým spôsobom vystúpať na nebesia, vidieť svet naokolo, spomínať si na udalosti zo života, spoznávať tváre (a privítať sa napríklad s babičkou), artikulovať, orientovať sa v priestore atď.
Navyše naše nálady, rozhodovania a teda istú časť osobnosti tvoria do určitej miery aj neurotransmitéry či hormóny ako dopamín, adrenalín, serotonín, testosterón, estrogén a iné. Tie sa tvoria aj v iných častiach tela, no značne ovplyvňujú naše jednanie. Strach, úzkosť, láska, radosť,... všetko sú to aj kombinácie hormónov, ktoré nášmu pociťovaniu dávajú "rozmer". Skúste chemicky znížiť človeku hladinu určitých hormónov a uvidíte ihneď zmenu v správaní. Ako teda reprezentuje duša moju osobnosť, keď je nezávislá na tele a na týchto procesoch?

Mnoho kritických situácií nastáva aj pri pokuse o vysvetlenie stavu duše mentálne postihnutých ľudí, ľudí ovplyvňovaných nádormi na mozgu (na základe čoho konajú morálne neprijateľné skutky ako vraždenie či pedofília, ktoré by ináč nevykonali).

Dnes však chcem poukázať na zaujímavý a asi najzrejmenší dôvod odmietnutia hypotézy jedinej večnej duše, ktorá riadi naše životy. Tým je SYNDRÓM ODDELENÝH HEMISFÉR (tzv. split brain syndrom). Starovekú predstavu o jednotnej nesmrteľnej duši je možné doslova rozkrojiť nožom.

K tomuto stavu dochádza najčastejšie pri chirurgickom úkone, ktorý pôvodne mal viesť k utlmeniu silných epileptických záchvatov. Testovaný bol nie len na ľuďoch, ale aj na zvieratách. Je naozaj účinný, no má však aj zaujímavý "vedľajší účinok".

Pri tomto úkone (kalosotomii) sa nervové dráhy nazvané komisury (Corpus callosum - kalózne teleso) prepájajúce pravú a ľavú hemisféru mozgu prerušia a ďalej si už nevymieňajú informácie. Tieto hemisféry síce majú istú funkčnú špecializáciu (napr. ľavá pre jazyk a pravá pre vyššie kognitívne funkcie a taktiež videnie pravého oka a motorika pravej ruky sú ovládané ľavou hemisférou atď.), no po rozdelení sa správajú nezávisle v rámci tvorenia spomienok, procesu učenia ale aj vytvárania VEDOMIA.

V neprerušenom stave žijú naše hemisféry v harmónii a vytvárajú ilúziu jedného "ja". Pri ich oddelení prestanú spolu vedome komunikovať a postupne vedú k rozdielnym identitám. Otázkou teda je:
Ktoré Vy ste Vy? To pravé, či to ľavé? Čo sa stalo duši? Dokáže nôž prerezávajúci mozog rozdeliť aj dušu?

Pri testovaní istého mladého pacienta s pravo-ľavým rozdeleným mozgom sa k otázke čím chce byť vyjadril slovne (ľavou hemisférou), že chce byť projektantom a z kartičiek zároveň vyskladal slovo (pravou hemisférou), ktoré vystihlo jeho túžbu stať sa závodným jazdcom. Ktoré z toho bolo slobodné rozhodnutie duše?

V inom prípade pacientova pravá ruka riadená ľavou hemisférou udrela manželku, zatiaľ čo pravá hemisféra bola z toho konania zhrozená a snažila sa ľavou rukou tomu zabrániť.
Uvádza sa dokonca stav, kedy sa ľavá hemisféra stala ateistom a pravá teistom (výskum Dr. V. S. Ramachandrana PhD). Ktorá časť duše tohto človeka bude spasená? Vie jedna časť duše spasiť tú druhú hriešnu?
Ešte problematickejšie je odpovedať na otázku, koľko duší majú ľudia s disociatívnou poruchou identity (DID), ktorí zažívajú stavy mnohonásobnej osobnosti (nie len dvoch, ale niekedy až desiatok rôznych identít). Je jedna osobnosť veriaca v správneho Boha schopná zachrániť zvyšok osobností tohto jedinca?
Súhlasím s tým, čo uvidela neurovedkyňa Churchladová vo svojej knihe Mozek a vědomí: "Čo považujeme za dušu, je mozog. A čo považujeme za mozog je tiež mozog."
(Zdroje: sekularne-nebo.sk, vltava.rozhlas.cz)

Neregistrovaný napísal: ↑28 Okt 2024, 09:44 Přesně proto, ty budeš zaseklej v predestinaci ještě asi hoodně dlouho. Někomu prostě není dáno.

Ján1 12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; 13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

Ak v týchto veršoch hľadáme príčinu toho, teda prečo sa stanú deťmi Božími, prečo uveria v jeho meno, tak na konci je to napísané: “13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení. „ Teda z akej vôle, sú splodení ?

1Pet1 23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky. 24 Lebo každé telo je ako tráva a každá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol; 25 ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.

Znova splodení je to, že najprv sa vykúpení rodia telesne z porušiteľného semena a až následne v srdci z neporušiteľného semena. To semeno – Slovo Božie je večné a všetko, čo sa narodilo z tohto semena, tak už má večné vedomie života v Kristu. Definícia toho, čo je to – život, je práve to.

List Rimanom 8:29 Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi.
Boh preto predzvedel Božie dieťa, lebo sa narodí z Boha – z Božieho Svätého Ducha a teda z Božieho semena – Slova. Ak sa narodí dieťa Božie, tak je aj predurčené byť Božím dieťaťom a je formované na obraz Božieho Syna, keďže sa narodilo z Božieho semena – z Boha.

Predestinácia - predurčenie nie je to, že Boh predzvedel a predurčil , že sa narodia jeho deti na Zemi a teraz len čaká, kedy sa to stane - kedy sa niekto rozhodne znovuzrodiť, čo je absurdné. To, že sú z Boha splodení znamená, že to Boh plodí svoje deti, aby sa znovuzrodili z jeho Svätého Ducha. Oni počujú na hlas svojho Otca v Kristu Ježišovi a svojou milosťou a mocou ich formuje na podobu obrazu svojho Syna. Ježiš Kristus prišiel v tele, splodením zo Svätého Ducha. Deti Božie prichádzajú znovuzrodením v srdci oživujúcim zásahom Otca. Je to duchovná rovina a deti Božie sa rodia tým, že v srdci sa rodí nové a večné vedomie života v Kristu. To je definícia toho, čo je to život.

Ak máš deti, tak vieš prečo si ich otec, že. Chcel si deti, tak si ich predzvedel. Správaš sa k svojím deťom ináč, ako k cudzím, lebo si ich otec a oni milujú svojho otca. Sú predurčené, aby boli tvojimi deťmi, lebo si ich otec. Tak prečo tento princíp odmietaš v duchovnej rovine? Boh plodí svoje deti a oni milujú svojho Otca v nebesiach, lebo vedia, že sú jeho deťmi a uveria spasiteľnou vierou v Krista.

To, že sa narodí Mesiáš – Ježiš Kristus, prorokovali proroci dávno predtým, ako sa to stalo. Boh to už spomína pri páde človeka. Otec a Syn sú v absolútnej jednote a poslal svojho Syna na Zem, aby spasil to, čo bolo zahynulo – čo bolo mŕtve vo svojích hriechoch. Sú to jeho deti, ktoré predzvedel preto, lebo ich splodil, predurčil ich, aj spasil v Kristu Ježišovi. Boh ich oživil, a to nové vedomie života už dokáže počuť hlas svojho Otca v Kristu Ježišovi.

Viktorrealita napísal: ↑28 Okt 2024, 06:44

Neregistrovaný napísal: ↑23 Okt 2024, 17:35 Nezanechal nám (Ježiš Kristus) ani jeden list, ani zdrap pergamenu, všetko o ňom bolo napísané desiatky rokov po udalostiach, nezanechali sa žiadne písomnosti z 1.storočia n.l., máme k dispozícii iba kópie kópií.

Duchovná mŕtvola nevidí to pravdivé Svetlo – Krista, lebo je duchovnou mŕtvolou. Je to podobné, ako keď telesná mŕtvola, nie je schopná sama od seba vnímať svetlo slnka. Musí najprv ožiť. Jedine Boh oživuje – kriesi, dáva oči a uši srdca, aby človek uvidel to Svetlo života – Ježiša Krista a uveril. Je to narodenie nového a večného vedomia života a to jedine v Kristu.

Přesně proto, ty budeš zaseklej v predestinaci ještě asi hoodně dlouho. Někomu prostě není dáno.

Jinak jakmile vám jakýkoliv zvěstovatel předhodí tuhle repliku - musí se to vzít vírou, musí ti to zjevit Otec nebo Duch atd. Tak celá rozmluva přestává mít jakoukoliv racionalitu a stává se z ní jen nabídka - vyprodej svůj rozum a dej mi bianco šek víru, na cokoliv co ti tu budu dále vykládat. Kdyby v bibli ve Zjevení někdo přidal, že před tím nebem si musí nejprve všichni zakusit jako Bůh, že jim nejprve ukřižují vlastní dítě aby pak mu byli podobni, tak do dodnes bude někteří horlivě obhajovat za spravedlivé a za Boží nevyzpytatelnou moudrost.

Vlastně se divím, že Horst Fuchs z VS Internacionál co prodává hrnce, škrabky a kráječe ještě dávno do svých ukázek nepřidal, že musí se to vzít vírou, nebo že holt duchovně mrtví lidé nevidí úžasné vlastnosti našeho kráječe protože jim není dáno.

Sanctus omni Ori

(https://www.najserialy.io/serial/stargate-sg-1/s09e01) od 9. řady podobnost s údálostmi v dějinách země jistě čistě náhodná.