od používateľa Viktorrealita » 27 Jan 2026, 16:06
Neregistrovaný napísal: ↑25 Jan 2026, 09:48
Označovanie za ovce považujem za dehonestujúce. Ovce nevedia nič, nevedia aký zámer má s nimi pastier, nepodieľajú sa na žiadnom rozhodovaní, neoplývajú rozumom, nedokážu ovplyvniť svoj osud. Sú úplne vydané na milosť pastiera.
Ako ovce počujú na hlas svojho pastiera a nasledujú ho, tak práve z toho poslušného nasledovania a závislosti na svojom pastierovi, tak z toho je aj ten prívlastok pre veriacich v Krista. Teda vykúpení nasledujú Krista, ako ovce svojho pastiera. To nie je prirovnanie veriacich k zvieraťu.
Nič nie je na tom dehonestujúce, ak Ježiš Kristus, je prirovnaný k Baránkovi, ktorý sa obetuje za naše hriechy na kríži. Je teda Baránkom Božím. Alebo aj iné prívlastky: Ježiš - chlieb života, svetlo sveta, dvere k ovciam, skalou spasenia, uhoľným kameňom. Alebo má meno :
Izaiáša 9:6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.
Ježiš je Immanuel – s nami Boh, je Alfou a Omegou - prvý a posledný - počiatok i koniec, čo sú Božie atribúty. Je Spasiteľom, ktorý nás vykúpil svojou krvou.
Ďalšie podobenstvo, ktoré má znepokojuje je o desiatich pannách. Ukazuje, že náboženstvo nie je o radosti ale o strachu. Čo ak ma Ježiš "vyhodí" von za dvere?
To, že nevieme času príchodu Pána, tak máme neustále bdieť. Teda nežiť v hriechu a donášať plody – skutky viery a ovocie Ducha. Ak vykúpený zhreší, tak nech činí pokánie zo svojho hriechu a činí tak, aby bol hodný svojho postavenia v Kristu - dieťaťa Božieho. Milosť ho vyučuje a zdokonaľuje, aby bol neustále pripravený na príchod Pána. Výstrahy pred hriechom, pred lenivosťou donášať plody, trestanie, napomínanie, aj švihanie, je súčasťou udržiavania Bohom, aby sme boli pokorní, bdeli a boli opatrní. To je prejav starostlivosti Otca na nebesiach o svoje deti, aby nikto neostal za dverami. Lampy v srdciach vykúpených majú horieť - bdieť a to až do príchodu Pána, aby sa nestalo, že pri príchode Pána nás najde nepripravených a lampy starosťami o tento život zhasnuté. Bdenie je nenechať lampy cele vyhasnúť a mať dostatok oleja, aby svietili až do príchodu Pána. Výstrahy, napomínania, karhania nepopierajú istotu spásy v Kristu, ale ukazujú opateru Otca na nebesiach o svoje deti, aby nezahynulo ani jedno z nich a všetci vošli na svadbu. Boh, koho miluje, toho aj trestá, napomína a karhá, čo je súčasťou udržiavania.
Ak je v srdci vykúpeného istota spásy v Kristu, tak tam je aj spravodlivosť, radosť a pokoj vo Svätom Duchu. Iba vtedy strach mizne, lebo vykúpený verí Božiemu zasľúbeniu, ktoré je pevné v Kristu Ježišovi. Nie z vlastnej moci sa udrží až do konca, ale z milosti a moci zvrchovaného Boha, lebo niet nikoho, kto by ho vytrhnul z rúk najvyššieho a to proti Božej vôli. To ale neznamená, že nemáme bdieť a Pán neustále nás v tom napomína.
No a k tomu náboženstvu
Kristus nezaložil žiadné náboženstvo, ktoré by podmieňovalo spásu členstvom v nejakej viditeľnej cirkvi - XY a plnením svojích vlastných nariadení a márnych tradícii. Ježiš buduje svoju cirkev, ktorá sa buduje na skale. No a tou skalou je Kristus zjavený Otcovým Svätým Duchom v srdciach vykúpených. Tí všetci tvoria jeho cirkev. Kto všetko to je a kde všade sa vykúpení nachádzajú, tak to vie jedine Boh. Evanjelium sa má zvestovať všetkým ľuďom. Jedným to bude na spasenie a iným sa Kristus stane kameňom úrazu. Ale z Božieho pohľadu, je evanjelium určené iba jeho vyvoleným, lebo iba oni majú od Otca schopnosť ušami počuť, srdcom rozumieť, že to evanjelium je Pravda Božia a uveriť spasiteľnou vierou.
Zapísanie do knihy života - vyvolenie, oživenie srdca Bohom, siatie semena Ducha – Slova evanjelia do srdca vykúpeného, tak to všetko predchádza viere. To, že srdce je už oživené Bohom a teda schopné počuť a už vedieť, že to evanjelium čo počuje, je Pravda a život, tak prichádza spasiteľná viera, ktorou sa to semeno zakorení a vyrastie v srdci už dobrý strom – večné vedomie života v Kristu. Vtedy už v srdci zavládne radosť a Kristov pokoj. Až následne vôľa vynáša na povrch plody dobrého stromu – skutky viery a ovocie Ducha na Božiu chválu, lebo z Božieho semena – Slova evanjelia, ktoré je plné lásky v Božej milosti tento strom vyrástol. Boh takýto svoj strom udržiava, orezuje, okopáva, vyživuje a chráni, aby donášal, čo najviac ovocia. To všetko je súčasťou udržiavania Bohom. Keď ho sformuje a to v prostredí tohoto sveta plného bolesti, hriechu, zla a smrti, tak ho zanesie do svojej záhrady v nebesiach.
Ktorí všetci sú zapísaní do knihy života – vyvolení, teda komu je evanjelium určené, je pred nami skryté. Potom tento fakt nikomu nebráni vo zvestovaní evanjelia všetkým ľuďom a na svedectvo všetkým národom. Preto nikto nemôže súdiť osobu a ukazovať prstom na iného – tak tento je Bohom vyvolený a tento nie. Kto pochybuje o svojom spasení, tak ešte vierou neprijal to Božie zasľúbenie večného života a teda neprijal to dokonalé dielo Božej milosti na kríži za všetky svoje hriechy, aby mohol činiť pokánie zo svojích hriechov a následne mohol žiť život na slávu Boha – teda bdieť, aby jeho lampa horela až do príchodu Pána.
Čo sa týka viditeľných cirkví
Súčasťou viditeľných cirkví a zborov, ktorí nasledujú Krista, sú znovuzrodení veriací, hľadajúci, neveriaci, z ktorých niektorí aj Božím oživujúcim zásahom uveria, ale sú tam aj falošní – pokrytci. Z nášho pohľadu vidíme jednotlivé viditeľné cirkvi a zbory, ako všeobecnú cirkev na Zemi. Ale Boh nemá všeobecný pohľad a presne vie o každom osobne, ktorých si vyvolil a ktorých aj oživí svojím Svätým Duchom, aby sa stali súčasťou zatiať neviditeľnej cirkvi Kristovej, ktorá sa ukáže, ako nevesta svojho ženícha, až pri jeho príchode.
Vykúpený má osobný vsťah s Bohom. Teda znovuzrodený - vykúpený v Kristu vie, že už má večný život. Bez istoty spásy v Kristu, niet pokoja ani radosti v srdci človeka, ale len pochybnosti a nepokoj. Absentuje nekonečná vďačnosť a láska, ktorá má byť jediným motívom pri nasledovaní Krista. Kto má pochybnosti, tak to znamená, že vierou ešte neprijal evanjelium pokoja a radosti – zasľúbenie večného života. Viera totiž nepozná pochybnosti, lebo skrze spasiteľnú vieru, pôsobí moc evanjelia v Bohom oživenom srdci človeka.
[quote=Neregistrovaný post_id=22640 time=1769330912]
Označovanie za ovce považujem za dehonestujúce. Ovce nevedia nič, nevedia aký zámer má s nimi pastier, nepodieľajú sa na žiadnom rozhodovaní, neoplývajú rozumom, nedokážu ovplyvniť svoj osud. Sú úplne vydané na milosť pastiera. [/quote]
Ako ovce počujú na hlas svojho pastiera a nasledujú ho, tak práve z toho poslušného nasledovania a závislosti na svojom pastierovi, tak z toho je aj ten prívlastok pre veriacich v Krista. Teda vykúpení nasledujú Krista, ako ovce svojho pastiera. To nie je prirovnanie veriacich k zvieraťu.
Nič nie je na tom dehonestujúce, ak Ježiš Kristus, je prirovnaný k Baránkovi, ktorý sa obetuje za naše hriechy na kríži. Je teda Baránkom Božím. Alebo aj iné prívlastky: Ježiš - chlieb života, svetlo sveta, dvere k ovciam, skalou spasenia, uhoľným kameňom. Alebo má meno : [b]Izaiáša 9:6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.[/b]
Ježiš je Immanuel – s nami Boh, je Alfou a Omegou - prvý a posledný - počiatok i koniec, čo sú Božie atribúty. Je Spasiteľom, ktorý nás vykúpil svojou krvou.
[quote]Ďalšie podobenstvo, ktoré má znepokojuje je o desiatich pannách. Ukazuje, že náboženstvo nie je o radosti ale o strachu. Čo ak ma Ježiš "vyhodí" von za dvere?
[/quote]
To, že nevieme času príchodu Pána, tak máme neustále bdieť. Teda nežiť v hriechu a donášať plody – skutky viery a ovocie Ducha. Ak vykúpený zhreší, tak nech činí pokánie zo svojho hriechu a činí tak, aby bol hodný svojho postavenia v Kristu - dieťaťa Božieho. Milosť ho vyučuje a zdokonaľuje, aby bol neustále pripravený na príchod Pána. Výstrahy pred hriechom, pred lenivosťou donášať plody, trestanie, napomínanie, aj švihanie, je súčasťou udržiavania Bohom, aby sme boli pokorní, bdeli a boli opatrní. To je prejav starostlivosti Otca na nebesiach o svoje deti, aby nikto neostal za dverami. Lampy v srdciach vykúpených majú horieť - bdieť a to až do príchodu Pána, aby sa nestalo, že pri príchode Pána nás najde nepripravených a lampy starosťami o tento život zhasnuté. Bdenie je nenechať lampy cele vyhasnúť a mať dostatok oleja, aby svietili až do príchodu Pána. Výstrahy, napomínania, karhania nepopierajú istotu spásy v Kristu, ale ukazujú opateru Otca na nebesiach o svoje deti, aby nezahynulo ani jedno z nich a všetci vošli na svadbu. Boh, koho miluje, toho aj trestá, napomína a karhá, čo je súčasťou udržiavania.
Ak je v srdci vykúpeného istota spásy v Kristu, tak tam je aj spravodlivosť, radosť a pokoj vo Svätom Duchu. Iba vtedy strach mizne, lebo vykúpený verí Božiemu zasľúbeniu, ktoré je pevné v Kristu Ježišovi. Nie z vlastnej moci sa udrží až do konca, ale z milosti a moci zvrchovaného Boha, lebo niet nikoho, kto by ho vytrhnul z rúk najvyššieho a to proti Božej vôli. To ale neznamená, že nemáme bdieť a Pán neustále nás v tom napomína.
No a k tomu náboženstvu
Kristus nezaložil žiadné náboženstvo, ktoré by podmieňovalo spásu členstvom v nejakej viditeľnej cirkvi - XY a plnením svojích vlastných nariadení a márnych tradícii. Ježiš buduje svoju cirkev, ktorá sa buduje na skale. No a tou skalou je Kristus zjavený Otcovým Svätým Duchom v srdciach vykúpených. Tí všetci tvoria jeho cirkev. Kto všetko to je a kde všade sa vykúpení nachádzajú, tak to vie jedine Boh. Evanjelium sa má zvestovať všetkým ľuďom. Jedným to bude na spasenie a iným sa Kristus stane kameňom úrazu. Ale z Božieho pohľadu, je evanjelium určené iba jeho vyvoleným, lebo iba oni majú od Otca schopnosť ušami počuť, srdcom rozumieť, že to evanjelium je Pravda Božia a uveriť spasiteľnou vierou.
Zapísanie do knihy života - vyvolenie, oživenie srdca Bohom, siatie semena Ducha – Slova evanjelia do srdca vykúpeného, tak to všetko predchádza viere. To, že srdce je už oživené Bohom a teda schopné počuť a už vedieť, že to evanjelium čo počuje, je Pravda a život, tak prichádza spasiteľná viera, ktorou sa to semeno zakorení a vyrastie v srdci už dobrý strom – večné vedomie života v Kristu. Vtedy už v srdci zavládne radosť a Kristov pokoj. Až následne vôľa vynáša na povrch plody dobrého stromu – skutky viery a ovocie Ducha na Božiu chválu, lebo z Božieho semena – Slova evanjelia, ktoré je plné lásky v Božej milosti tento strom vyrástol. Boh takýto svoj strom udržiava, orezuje, okopáva, vyživuje a chráni, aby donášal, čo najviac ovocia. To všetko je súčasťou udržiavania Bohom. Keď ho sformuje a to v prostredí tohoto sveta plného bolesti, hriechu, zla a smrti, tak ho zanesie do svojej záhrady v nebesiach.
Ktorí všetci sú zapísaní do knihy života – vyvolení, teda komu je evanjelium určené, je pred nami skryté. Potom tento fakt nikomu nebráni vo zvestovaní evanjelia všetkým ľuďom a na svedectvo všetkým národom. Preto nikto nemôže súdiť osobu a ukazovať prstom na iného – tak tento je Bohom vyvolený a tento nie. Kto pochybuje o svojom spasení, tak ešte vierou neprijal to Božie zasľúbenie večného života a teda neprijal to dokonalé dielo Božej milosti na kríži za všetky svoje hriechy, aby mohol činiť pokánie zo svojích hriechov a následne mohol žiť život na slávu Boha – teda bdieť, aby jeho lampa horela až do príchodu Pána.
Čo sa týka viditeľných cirkví
Súčasťou viditeľných cirkví a zborov, ktorí nasledujú Krista, sú znovuzrodení veriací, hľadajúci, neveriaci, z ktorých niektorí aj Božím oživujúcim zásahom uveria, ale sú tam aj falošní – pokrytci. Z nášho pohľadu vidíme jednotlivé viditeľné cirkvi a zbory, ako všeobecnú cirkev na Zemi. Ale Boh nemá všeobecný pohľad a presne vie o každom osobne, ktorých si vyvolil a ktorých aj oživí svojím Svätým Duchom, aby sa stali súčasťou zatiať neviditeľnej cirkvi Kristovej, ktorá sa ukáže, ako nevesta svojho ženícha, až pri jeho príchode.
Vykúpený má osobný vsťah s Bohom. Teda znovuzrodený - vykúpený v Kristu vie, že už má večný život. Bez istoty spásy v Kristu, niet pokoja ani radosti v srdci človeka, ale len pochybnosti a nepokoj. Absentuje nekonečná vďačnosť a láska, ktorá má byť jediným motívom pri nasledovaní Krista. Kto má pochybnosti, tak to znamená, že vierou ešte neprijal evanjelium pokoja a radosti – zasľúbenie večného života. Viera totiž nepozná pochybnosti, lebo skrze spasiteľnú vieru, pôsobí moc evanjelia v Bohom oživenom srdci človeka.
