od používateľa Member » 17 Jan 2017, 09:07
Posúvam to k rozdielu medzi životom v náboženstve a životom v Duchu. Nie len tu v diskusii sa kladie enormný dôraz na náboženstvo, doktríny, cirkev ako organizáciu, učenie toho, či iného názorového prúdu ale o Duchu nič. Podobne sa mi to javí aj v rôznych spoločenstvách, ktoré niekedy perfektne fungujú ako dobre naolejovaný stroj, každý má nejakú funkciu, zastáva nejakú pozíciu a robí niečo "pre Pána". Ale robí to pre Pána alebo to robí pre seba?
Toto je všetko fajn, poviete si. Veď je super, ak nejaká sestra potrebuje pomôcť s drevom alebo sociálne slabšia rodina v zbore alebo okolí potrebuje vymaľovať, opraviť strechu a keď treba niekoho na urobenie toho alebo onoho, niekto sa nájde, dá sa dokopy partia atď. Niekto iný slúži pri mikrofónoch, ďalší robí webku, iní vedú besiedky detí atď... Jednoducho spoločenstvo.
Veriaci žijúci v tejto komunite sú tak nastavení a aj niekto nový, ktorý príde do takto zabehnutého súkolia spoločenstva zapadne, prispôsobí sa a navlečie si tričko spoločenstva aby bol ako ostatní. Takéto veci sa zmastia len tak, nijak ich nespochybňujem, pomôcť blížnym je potrebné aj vykonávať prácu v chode zboru alebo evanjelizácii je nevyhnutné.
Ale problém nastane, keď ten niekto nepotrebuje materiálnu pomoc alebo pomoc v núdzi s čím by si spoločenstvo nejakou brigádou alebo zbierkou poradilo. Problém nastane, ak ten niekto potrebuje duchovnú pomoc, ak trpí telesne, ak trpí duchovne, ak je spútaný závislosťami, alebo je pod vplyvom rôznych démonov.
Potom sa prejaví rozdiel medzi organizáciou náboženskou, ktorú spája rovnaký či podobný názor na doktríny viery v tej organizácii, lebo ľudia tam chodia ako do prostredia s najmenším rozumovým odporom voči svojej hlave, čo ohľadom svojej vierouky vo svojej hlave majú a medzi duchovnou organizáciou cirkvy, ktorú spája Duch ich Pána.
Čo som tým chcel napísať je to, že my sme duchovne spojení Duchom Božím v Ježišovi Kristovi a máme cez svoju vieru v Pána, všetky Božie zasľúbenia, že On je živý Boh.
A tak ten, kto chce uctievať Boha, musí ho uctievať v Duchu a v Pravde a nie Jeho uctievať vo svojom náboženstve.
Tak aj funkcie v písme vymenované v duchovnej organizácii Cirkvi Kristovej, aj keď majú prejavy organizačné a nevyhnutne musia robiť s ľuďmi a medzi ľuďmi organizačné úkony, sú ustanovením Ducha ako funkciami duchovnými a nie iba ustanovením nejakou voľbou alebo opýtaním sa, kto sa na to cíti a kto by to chcel robiť a kto z nás je najschopnejší v tom a hentom.
Preto aj spomenutie "starších" v Písme je podľa mňa funkciou duchovnou a to tak, aby tento tím starších bol tak duchovne pripravení na túto svoju duchovnú činnosť potreby pomazania.
Posúvam to k rozdielu medzi životom v náboženstve a životom v Duchu. Nie len tu v diskusii sa kladie enormný dôraz na náboženstvo, doktríny, cirkev ako organizáciu, učenie toho, či iného názorového prúdu ale o Duchu nič. Podobne sa mi to javí aj v rôznych spoločenstvách, ktoré niekedy perfektne fungujú ako dobre naolejovaný stroj, každý má nejakú funkciu, zastáva nejakú pozíciu a robí niečo "pre Pána". Ale robí to pre Pána alebo to robí pre seba?
Toto je všetko fajn, poviete si. Veď je super, ak nejaká sestra potrebuje pomôcť s drevom alebo sociálne slabšia rodina v zbore alebo okolí potrebuje vymaľovať, opraviť strechu a keď treba niekoho na urobenie toho alebo onoho, niekto sa nájde, dá sa dokopy partia atď. Niekto iný slúži pri mikrofónoch, ďalší robí webku, iní vedú besiedky detí atď... Jednoducho spoločenstvo.
Veriaci žijúci v tejto komunite sú tak nastavení a aj niekto nový, ktorý príde do takto zabehnutého súkolia spoločenstva zapadne, prispôsobí sa a navlečie si tričko spoločenstva aby bol ako ostatní. Takéto veci sa zmastia len tak, nijak ich nespochybňujem, pomôcť blížnym je potrebné aj vykonávať prácu v chode zboru alebo evanjelizácii je nevyhnutné.
Ale problém nastane, keď ten niekto nepotrebuje materiálnu pomoc alebo pomoc v núdzi s čím by si spoločenstvo nejakou brigádou alebo zbierkou poradilo. Problém nastane, ak ten niekto potrebuje duchovnú pomoc, ak trpí telesne, ak trpí duchovne, ak je spútaný závislosťami, alebo je pod vplyvom rôznych démonov.
Potom sa prejaví rozdiel medzi organizáciou náboženskou, ktorú spája rovnaký či podobný názor na doktríny viery v tej organizácii, lebo ľudia tam chodia ako do prostredia s najmenším rozumovým odporom voči svojej hlave, čo ohľadom svojej vierouky vo svojej hlave majú a medzi duchovnou organizáciou cirkvy, ktorú spája Duch ich Pána.
Čo som tým chcel napísať je to, že my sme duchovne spojení Duchom Božím v Ježišovi Kristovi a máme cez svoju vieru v Pána, všetky Božie zasľúbenia, že On je živý Boh.
A tak ten, kto chce uctievať Boha, musí ho uctievať v Duchu a v Pravde a nie Jeho uctievať vo svojom náboženstve.
Tak aj funkcie v písme vymenované v duchovnej organizácii Cirkvi Kristovej, aj keď majú prejavy organizačné a nevyhnutne musia robiť s ľuďmi a medzi ľuďmi organizačné úkony, sú ustanovením Ducha ako funkciami duchovnými a nie iba ustanovením nejakou voľbou alebo opýtaním sa, kto sa na to cíti a kto by to chcel robiť a kto z nás je najschopnejší v tom a hentom.
Preto aj spomenutie "starších" v Písme je podľa mňa funkciou duchovnou a to tak, aby tento tím starších bol tak duchovne pripravení na túto svoju duchovnú činnosť potreby pomazania.