od používateľa Viktorrealita » Včera, 12:09
Neregistrovaný napísal: ↑02 Dec 2025, 09:31
Takže argumentace tím, že modlitba není automat a že ,,všechno napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha" , ,,cesty Páně jsou nevyzpytatelné" a podobně je sice logické a bylo to tu už v jiných předkřesťanských náboženstvích (pak se ta božstva lidé snažili naklonit a uplatit oběťmi, či sliby, závazky, nebo dary, nebo se s tím naopak jen smířili), ale tento přístup zastávaný křesťanem vyvolává otázky - jak se takový křesťan vyrovnává s mnohem odvážnějšími texty bible, které naopak Boha představují jako spolehlivého, který vždy vyslyší, pomůže a zachrání/uzdraví/spasí (v originále je na to stejné slovo).
U Ateistu takéto niečo nemôže pôsobiť, lebo koniec tohoto života je u neho konečná. Milosť Božia nevyučuje a nezdokonaľuje neveriaceho. Ak prídu na neho choroby, utrpenie, tak beznádej, flustrácia nevyučuje a nezdokonaľuje takého človeka. Naopak:
Rim 8,28 A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.
Ak všetko pôsobí na dobré, tak aj utrpenia, ktoré Boh dopúšťa a to aj na svoje deti, tak v konečnom dôsledku u nich to všetko pôsobí na dobré a teda to ich zdokonaľuje, formuje, napráva, prináša pokoru, aby nezahynulo ani jedno z nich, ale malo večný život. A to je to dobré – zasľúbenie večného života. Lebo vykúpený v dostatku ďakuje Bohu a choroby a utrpenia prinášajú pokoru, aby v srdci nezavládla pýcha a mamon.
Boh nedopúšťa utrpenia nad naše sily, aby sme mohli zniesť a dáva aj východisko z nich. No dôležité je to zasľúbenie večného života v Kristu Ježišovi, lebo práve to dáva srdcu silu a to aj v utrpení, úskostiach, chorobách, ale aj v dostatkú, aby sme mu ďakovali vo všetkom. To svetlo Božieho zasľúbenia svieti do tmy a osvetľuje všetko naokolo a tak tma nepohltí srdce vykúpeného.
Utrpenia tohto života sú dočasné, ale život v Kristu je večný.To znamená, že dočasné utrpenia tohoto života sa nedajú ani len porovnať s večným životom v spoločenstve s Bohom. Ako sa dá porovnať život človeka na Zemi s večnosťou v spoločenstve z Bohom? Prave taký život nám Boh zasľúbil v Kristu Ježišovi. No a to, že Boh, ktorý to zasľúbil, je zvrchovaným, mocným a Svätým Bohom, tak to, čo zasľúbi, aj vykoná a nikto mu to nemôže prekaziť, aby sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.
Chci tím říci, že když si tu ateista zkušenostmi postěžuje teistům, že v praxi nevidí tu Boží aktivitu a teisté mu odpoví deisticky, tak sice na první pohled mu zavřeli pusu, ale on jim taky klidně může říct, ok tak to jsme vlastně ve shodě ani ateistický ani deistický přístup od Boha nic nečeká, a rozpory končí, rozdíl je jen ve víře, jak to bude po smrti. Ale v adventismu je víra ve smrt jako spánek a poté jednorázové konečné zničení bezbožného. Což není pro ateistu takový strašák, jako víra ve věčné peklo, očistec, nebo nekonečnou reinkarnaci dokud si to neopraví.
Ako to bude po telesnej smrti, tak ten rozdiel medzi veriacim v Krista a ateistou, je ako rozdiel medzi svetlom a tmou. Veriaci v Krista už teraz prešiel zo smrti do večného života. Telesná smrť na tomto stave už nič nemení. Preto ani utrpenia ho nepremôžu, lebo v Kristu zvíťazil nad druhou smrťou. Kristus porazil smrť – je víťaz a teda všetci, ktorí sú v Kristu, sú víťazmi nad druhou smrťou. Písmo prirovnáva telesnú smrť k spánku. No a definícia toho, čo je to život, je životom vo večnom spoločenstve s Bohom. Všetko, čo je mimo tohto spoločenstva s Bohom je druhou smrťou - von vyhodení.
Písmo nám zjavuje, že tí, ktorí nie sú pod milosťou, tak idú na súd a to podľa svojích skutkov. To znamená, že ich nemôže čakať len nejaká neexistencia, lebo zmysel súdu a to podľa skutkov, by sa týmto stratil. Peklo, je v podstate existencia mimo spoločenstva z Bohom a teda nebudú mať účasť na Božej sláve.
V Písme sa často vyskytuje pojem v súvislosti s vyhodením do tmy - plač a škrípanie zubami - peklo. Ak ich budú vidieť v kráľovstve Božom a seba von vyhodených a teda mimo toho kráľovstva, tak:
Luk 13,28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.
Mat13, 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
[quote=Neregistrovaný post_id=22537 time=1764664309]
Takže argumentace tím, že modlitba není automat a že ,,všechno napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha" , ,,cesty Páně jsou nevyzpytatelné" a podobně je sice logické a bylo to tu už v jiných předkřesťanských náboženstvích (pak se ta božstva lidé snažili naklonit a uplatit oběťmi, či sliby, závazky, nebo dary, nebo se s tím naopak jen smířili), ale tento přístup zastávaný křesťanem vyvolává otázky - jak se takový křesťan vyrovnává s mnohem odvážnějšími texty bible, které naopak Boha představují jako spolehlivého, který vždy vyslyší, pomůže a zachrání/uzdraví/spasí (v originále je na to stejné slovo).[/quote]
U Ateistu takéto niečo nemôže pôsobiť, lebo koniec tohoto života je u neho konečná. Milosť Božia nevyučuje a nezdokonaľuje neveriaceho. Ak prídu na neho choroby, utrpenie, tak beznádej, flustrácia nevyučuje a nezdokonaľuje takého človeka. Naopak: [b]Rim 8,28 A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.[/b]
Ak všetko pôsobí na dobré, tak aj utrpenia, ktoré Boh dopúšťa a to aj na svoje deti, tak v konečnom dôsledku u nich to všetko pôsobí na dobré a teda to ich zdokonaľuje, formuje, napráva, prináša pokoru, aby nezahynulo ani jedno z nich, ale malo večný život. A to je to dobré – zasľúbenie večného života. Lebo vykúpený v dostatku ďakuje Bohu a choroby a utrpenia prinášajú pokoru, aby v srdci nezavládla pýcha a mamon.
Boh nedopúšťa utrpenia nad naše sily, aby sme mohli zniesť a dáva aj východisko z nich. No dôležité je to zasľúbenie večného života v Kristu Ježišovi, lebo práve to dáva srdcu silu a to aj v utrpení, úskostiach, chorobách, ale aj v dostatkú, aby sme mu ďakovali vo všetkom. To svetlo Božieho zasľúbenia svieti do tmy a osvetľuje všetko naokolo a tak tma nepohltí srdce vykúpeného.
Utrpenia tohto života sú dočasné, ale život v Kristu je večný.To znamená, že dočasné utrpenia tohoto života sa nedajú ani len porovnať s večným životom v spoločenstve s Bohom. Ako sa dá porovnať život človeka na Zemi s večnosťou v spoločenstve z Bohom? Prave taký život nám Boh zasľúbil v Kristu Ježišovi. No a to, že Boh, ktorý to zasľúbil, je zvrchovaným, mocným a Svätým Bohom, tak to, čo zasľúbi, aj vykoná a nikto mu to nemôže prekaziť, aby sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.
[quote]Chci tím říci, že když si tu ateista zkušenostmi postěžuje teistům, že v praxi nevidí tu Boží aktivitu a teisté mu odpoví deisticky, tak sice na první pohled mu zavřeli pusu, ale on jim taky klidně může říct, ok tak to jsme vlastně ve shodě ani ateistický ani deistický přístup od Boha nic nečeká, a rozpory končí, rozdíl je jen ve víře, jak to bude po smrti. Ale v adventismu je víra ve smrt jako spánek a poté jednorázové konečné zničení bezbožného. Což není pro ateistu takový strašák, jako víra ve věčné peklo, očistec, nebo nekonečnou reinkarnaci dokud si to neopraví. [/quote]
Ako to bude po telesnej smrti, tak ten rozdiel medzi veriacim v Krista a ateistou, je ako rozdiel medzi svetlom a tmou. Veriaci v Krista už teraz prešiel zo smrti do večného života. Telesná smrť na tomto stave už nič nemení. Preto ani utrpenia ho nepremôžu, lebo v Kristu zvíťazil nad druhou smrťou. Kristus porazil smrť – je víťaz a teda všetci, ktorí sú v Kristu, sú víťazmi nad druhou smrťou. Písmo prirovnáva telesnú smrť k spánku. No a definícia toho, čo je to život, je životom vo večnom spoločenstve s Bohom. Všetko, čo je mimo tohto spoločenstva s Bohom je druhou smrťou - von vyhodení.
Písmo nám zjavuje, že tí, ktorí nie sú pod milosťou, tak idú na súd a to podľa svojích skutkov. To znamená, že ich nemôže čakať len nejaká neexistencia, lebo zmysel súdu a to podľa skutkov, by sa týmto stratil. Peklo, je v podstate existencia mimo spoločenstva z Bohom a teda nebudú mať účasť na Božej sláve.
V Písme sa často vyskytuje pojem v súvislosti s vyhodením do tmy - plač a škrípanie zubami - peklo. Ak ich budú vidieť v kráľovstve Božom a seba von vyhodených a teda mimo toho kráľovstva, tak:
[b]Luk 13,28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.
Mat13, 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.[/b]