NA CELOM SVETE BOJUJÚ ZA slobodu rôzni ľudia, rôzne rasy, rôzne krajiny. Ale čo je to sloboda? V Amerike hovoríme, že žijeme v slobodnej krajine. Ale sme skutočne slobodní? Sme tak slobodní, že môžeme byť tým, kým skutočne sme? Odpoveď znie nie, nie sme slobodní. Skutočná sloboda sa týka ľudského ducha - je to sloboda byť tým, kým skutočne sme. Ale kto nám bráni byť slobodní? Viníme za to vládu, počasie, viníme rodičov, náboženstvo, viníme Boha. Ale kto nám skutočne bráni byť slobodní? Niekedy keď sa oženíme, hovoríme, že sme stratili svoju slobodu, potom sa rozvedieme, ale aj tak stále nie sme slobodní. Čo nám bráni? Prečo nedokážeme byť sami sebou? Spomíname si na zašlé časy, keď sme bývali slobodní a milovali sme slobodu, ale zabudli sme, čo sloboda v skutočnosti znamená. Pozrime sa na dvoj, trojročné, možno štvorročné dieťa a vidíme slobodného človeka. Prečo je tento človek slobodný? Pretože robí čokoľvek sa mu zachce.Je to divoký človek. Je ako kvet, ako strom, alebo ako zviera, ktoré nebolo zdomácnené - je divoký. A keď pozorujeme ľudí, ktorí majú dva roky, zisťujeme, že sa väčšinou smejú so širokým úsmevom na tvári a je im veselo. Skúmajú svet. Neboja sa hrať. Majú strach, keď sa porania, keď majú hlad, keď sa cítia inak nespokojní, ale nemyslia na minulosť, nestarajú sa o budúcnosť,žijú len v tomto okamihu prítomnosti. Veľmi malé deti sa neboja ukázať, čo cítia. Sú takými miláčikmi, že ak cítia lásku, kúpu sa v nej. Vôbec sa neboja milovať. Toto je popis normálneho ľudského stvorenia. Ako deti sa nebojíme budúcnosti, ani sa nehanbíme za minulosť. Naším normálnym ľudským sklonom je tešiť sa zo života, hrať sa. Skúmať, byť šťastní a milovať. Ale čo sa stalo s dospelými? Prečo sme tak odlišní? Prečo nie sme divokí? Z pohľadu Obeti môžeme povedať, že sa nám stalo niečo smutné, z hľadiska bojovníka môžeme povedať, že to, čo sa nám stalo, je normálne. Stalo sa len to, že máme Knihu zákona, veľkého Sudcu a Obeť, ktorí vládnu naším životom. Už nie sme slobodní, lebo nám Sudca, Obeť a systém viery nedovolia byť tými, kým v skutočnosti sme. Akonáhle bola naša myseľ so všetkým tým balastom naprogramovaná, nemôžeme byť už naďalej šťastní. Táto reťaz výcviku človeka človekom, prenos z generácie na generáciu, je v ľudskej spoločnosti považovaná za úplne normálnu. Nemusíte obviňovať svojich rodičov za to, že vás učili, aby ste sa stali takými, ako oni. Čo iné vás mali naučiť než to, čo vedeli? Robili to najlepšie, čo mohli, a ak nám ubližovali, bolo to len kvôli ich vlastnému podrobeniu sa, ich vlastnému strachu a ich vlastnej viere. Pretože nemali žiadnu kontrolu nad naprogramovaním, ktoré prijali, nemohli sa správať inak. Nie je treba obviňovať rodičov, alebo kohokoľvek iného, okrem seba. Ale je čas ukončiť obviňovanie. Je čas oslobodiť samého seba z tyranie Sudcu tým, že zmeníme naše dohody. Je čas oslobodiť sa od role Obeti.

ambassador napísal: ↑23 Mar 2020, 06:45 to nejzajímavější je, že začíná se svou teorií až po osudové nehodě : https://en.wikipedia.org/wiki/Don_Miguel_Ruiz

Tiež mi to padlo do oka. Keď zaješ nejakú traumu fyzickú alebo duševnú vždy ta to nejako poznačí. Úmrtie blízkeho človeka, autohavária, vie s psychikou poriadne zamávať. Alebo stačí ked dostaneš kameňom do hlavy ako sestra Elen White.

Jaro napísal: ↑21 Mar 2020, 21:57
Deväťdesiatpäť percent z toho, čomu
veríme, a čo sme uložili do svojej mysle, sú len lži a trpíne,
lebo všetkým týmto klamstvám veríme.

Zajímavé tvrzení a to nejzajímavější je, že začíná se svou teorií až po osudové nehodě : https://en.wikipedia.org/wiki/Don_Miguel_Ruiz

Zvláštní je i to, že podle jeho matematiky věříme 95 % lži a těch 5 % má snad přinášet on vlastně 4 %. Chybí tedy ještě jedno procento.
Jistě,mohou tam být i zajímavé myšlenky. Jeho kniha je běžně k dostání. ..........

Celá naša myseľ je hmlou, ktorú Toltékovia nazývali mitote. Naša myseľ je sen, v ktorom súčasne hovoria tisíce ľudí a navzájom si nerozumejú. A toto je stav ľudskej mysle - veľká mitote, ktorá nám prekáža poznať, kto v skutočnosti sme. V Indii nazývajú mitote májou, čo znamená ilúziu. Je to predstava osobnosti o svojom „vlastnom ja". Všetko, čomu veríme o sebe samých a o svete, všetky názory a naprogramovanie našej mysli, to všetko je mitote. Nevidíme, kým v skutočnosti sme, nevidíme, že nie sme slobodní. Preto sa ľudia bránia životu. Byť nažive, to vzbudzuje najväčší strach, aký ľudia poznajú. Smrť nie je naším najväčším strachom, náš najväčší strach je riziko žiť a vyjadriť, kým skutočne sme. Byť sám sebou je najväčším ľudským strachom. Naučili sme sa žiť tak, že sa snažíme uspokojiť nároky druhých. Naučili sme sa žiť podľa názoru iných ľudí, pretože máme strach z toho, že nás nebudú prijímať a že pre ostatných nebudeme dosť dobrí. Keď sa podrobujeme, vytvárame si predstavu o dokonalosti, aby sme sa pokúsili byť dosť dobrí. Vytvárame si predstavu, akými by sme mali byť, aby nás prijímali všetci. Najmä sa snažíme potešiť tých, ktorých milujeme, ako mamu a otca, bratov a sestry, kňaza a učiteľov. Tým, že sa snažíme byť dostatočne dobrí pre nich, vytvárame si predstavu o dokonalosti, ale stále sme ju nedosiahli. Vytvárame si predstavu, ale ona nie je skutočná. Z tohto hľadiska nebudeme nikdy dokonalí. Nikdy! Pretože nie sme dokonalí, sami seba odmietame. A úroveň odmietnutia samého seba závisí od toho, ako efektívne dokázali dospelí zlomiť našu integritu. Po podrobení sa už vôbec nejde o to byť dobrým pre niekoho iného. Nie sme dostatočne dobrí sami pre seba, lebo nezodpovedáme našej predstave o dokonalosti.
Nedokážeme si odpustiť, že nie sme takí, ako sme si priali, alebo skôr ako sme si mysleli, že by sme mali byť. Nedokážeme si odpustiť, že nie sme dokonalí. Vieme, že nie sme takí, ako sa podľa nášho presvedčenia očakávalo, a cítime sa byť falošní, sklamaní a nepoctiví. Pokúšame sa skrývať a tak predstierame to, čo nie sme. Dôsledkom toho sa cítime neautentický a nasadzujeme si spoločenské masky, aby si to iní nevšimli. Tak veľmi sa bojíme, že niekto iní spozoruje, že nie sme to, čo predstierame. Aj druhých odsudzujeme
podľa svojej predstavy o dokonalosti a samozrejme nemôžu naplniť naše očakávania.

Tomáš Plechatýý napísal: ↑22 Mar 2020, 11:00

log napísal: ↑22 Mar 2020, 08:54

log napísal: ↑21 Mar 2020, 22:20 Ale - co konkretne si tymto chcel povedat v kontexte adventizmu ci krestanstva ?

Třeba nechtěl konkrétně říci nic. Třeba jen ty potřebuješ vše mít konkrétně popsané a pod kontrolou.

A třeba jsem se sekl, protože Jaro přidal další příspěvek.
Jsem rád, že napsal, je to zajímavé číst a uvědomovat si.
Chtěl jsem tím původně ale říci, že i kdyby už nic dalšího nenapsal, tak to pro mne už mělo hodnotu i bez konkrétního kontextu adv. ci krest.

Večne hľadáme pravdu, lebo veríme iba klamstvám a ukladáme ich vo svojej mysli. Hľadáme spravodlivosť, lebo v našom systéme viery jej niet. Hľadáme krásu, lebo nezávisle od toho, aký je nejaký človek krásny, v jeho krásu neveríme. A tak neustále hľadáme a hľadáme, a pritom je už všetko v našom vnútri. Neexistuje žiadna pravda, ktorú by sme mali hľadať. Kamkoľvek uprieme svoj zrak, všetko, čo vidíme, je pravda, ale kvôli dohodám a viere, čo máme uložené v našej mysli, naše oči nedokážu túto pravdu vidieť. Nevidíme pravdu, pretože sme slepí. To, čo nás oslepuje, sú falošné predstavy v našej mysli. Cítime potrebu mať pravdu a ostatným ju odopierať. Dôverujeme tomu, v čo veríme, a naše predstavy nás vedú k utrpeniu. Je to ako by sme žili uprostred hmly, ktorá nám bráni vzhliadnuť ďalej než na špičku vlastného nosa. Žijeme v hmle, ktorá nie je skutočná. Táto hmla je sen, náš osobný sen života, sen všetkého čomu veríme, predstáv, ktoré sú do
nás vložené, a dohôd, ktoré sme uzavreli s inými, ktoré sme uzavreli sami so sebou a dokonca aj s Bohom.

Tomáš Plechatýý napísal: ↑22 Mar 2020, 11:00

log napísal: ↑22 Mar 2020, 08:54

log napísal: ↑21 Mar 2020, 22:20 Ale - co konkretne si tymto chcel povedat v kontexte adventizmu ci krestanstva ?

Třeba nechtěl konkrétně říci nic. Třeba jen ty potřebuješ vše mít konkrétně popsané a pod kontrolou.

Nemam taku potrebu. Len som neporozumel co nam chce autor prispevku v kontexte tohto fora povedat. Ty si tomu porozumel? Ak ano, ako?

log napísal: ↑22 Mar 2020, 08:54

log napísal: ↑21 Mar 2020, 22:20 Ale - co konkretne si tymto chcel povedat v kontexte adventizmu ci krestanstva ?

Třeba nechtěl konkrétně říci nic. Třeba jen ty potřebuješ vše mít konkrétně popsané a pod kontrolou.

Don Miguel Ruiz „Štyri dohody“.