Neregistrovaný napísal: ↑Včera, 06:55 Na slovensku momentálne prebieha debata či budeme veriť vede alebo hoaxerom. o čo ide ? Splnomocnenec vlády pre preverenie riadenia pandémie COVID-19 tvrdí že očkovaní ľudia sú vlastne„geneticky modifikovaní“. Ako podporu si berie tvrdenie Richarda Fleminga alebo Soňu Pekovú ktorá tvrdí že očkovacie látky obsahujú enormné množstvo DNA. Na opačnej strane stojí SAV slovenská akedémia vied ktorá robila štúdiu a tá tvrdí že vakcíny obsahujú len nepatrné množstvo molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami.

Včera v správach som zostal milo prekvapený že náš br. Lunter predseda Bansko bystrického Kraja povedal že sa nemáme pliesť do vecí ktorým nerozumieme a vyjadruje solidaritu vedcom z slovenskej akadémie vied. Áno presne táto inštitúcia vedcov tvrdí že zem neni mladá ako to hovorí koncept kreacionizmu ktorý čerpá z doslovného výkladu Biblie o stvorení sveta.
Na tomto fóre je množstvo diskusií na tému viera vs. veda a otvorený útok cirkvi na vedu je dlhodobý a vlastne permanentný od vzniku cirkvi. Som rád že br. Lunter sa postavil za vedeckú obec.

Bolo to už tisíc krát napísané že Adventisti sa miešajú do vedeckých poznatkov a pretvárajú si ich na svoj obraz. Chceli spraviť cirkev na základe vedeckých poznatkov. Nepodarilo sa.

Výstava Lucy v Prahe v Národním muzeu.
Adventisti môžu organizovať zájazdy
https://www.nm.cz/navstivte-nas/program ... ich-predci

Na slovensku momentálne prebieha debata či budeme veriť vede alebo hoaxerom. o čo ide ? Splnomocnenec vlády pre preverenie riadenia pandémie COVID-19 tvrdí že očkovaní ľudia sú vlastne„geneticky modifikovaní“. Ako podporu si berie tvrdenie Richarda Fleminga alebo Soňu Pekovú ktorá tvrdí že očkovacie látky obsahujú enormné množstvo DNA. Na opačnej strane stojí SAV slovenská akedémia vied ktorá robila štúdiu a tá tvrdí že vakcíny obsahujú len nepatrné množstvo molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami.

Včera v správach som zostal milo prekvapený že náš br. Lunter predseda Bansko bystrického Kraja povedal že sa nemáme pliesť do vecí ktorým nerozumieme a vyjadruje solidaritu vedcom z slovenskej akadémie vied. Áno presne táto inštitúcia vedcov tvrdí že zem neni mladá ako to hovorí koncept kreacionizmu ktorý čerpá z doslovného výkladu Biblie o stvorení sveta.
Na tomto fóre je množstvo diskusií na tému viera vs. veda a otvorený útok cirkvi na vedu je dlhodobý a vlastne permanentný od vzniku cirkvi. Som rád že br. Lunter sa postavil za vedeckú obec.

Súhlasím čiastočne, ale miešaš hrušky s jablkami. Na jednej strane je veda, na druhej je morálka, etika. Vedci môžu samozrejme byť veriaci, ale naopak sú aj duchovní, ktorí sú neveriaci a svoju nábožnosť predstierajú.

Boh sa mení aj v priebehu dejín. V SZ je JHVH pomstychtivý, túžiaci po obetiach, krvi.
V NZ je obraz boha reprezentujúceho lásku a veriaci sa ho snažia nasledovať.
Boh je obrazom, ktorý si namaľovali ľudia. Je výtvorom spĺňajúcim túžby a očakávania vo svete, ktorý nedáva automaticky všetky odpovede. Dokonale sedí do kultúrneho prostredia, v ktorom bol stvorený a mnohí bohovia sa postupne menia, ako sa mení aj doba a názory ľudí. Neplatí to len pre Izraelcov a kresťanov. Napríklad antickí Bohovia boli pôžitkárski a radi medzi sebou súperili. Germánski bohovia boli statoční a odvážni. Bahajský je tolerantný k inakosti a raeliánsky prišiel na vesmírnej lodi.

Pre ľudí s minimálnou znalosťou o fungovaní sveta bol "Boh medzier" jednoduchou odpoveďou takmer na všetko.
Študovaním histórie a vývinu náboženstiev sa dá sledovať nadväznosť jednotlivých predstáv o nadprirodzených úkazoch a ich postupný transfér z pôvodného náboženstva do novovznikajúcich - s malými obmenami. Je to dokonalý evolučný proces nabaľujúci na seba nové, lepšie prežívajúce povery a postupne opúšťajúci staré nefungujúce mýty.

Faraón Achnaton chcel už cca. v roku 1350 pnl zaviesť v Egypte monoteistické náboženstvo a uctievať jediného boha Atona, no doba nedozrela. Antickí Egypťania potrebovali rôznych bohov na vysvetlenie zla i dobra.

Oveľa lepšie sa to podarilo Zarathuštrovi, ktorý v Zoroastrizme definoval, že jediným bohom je Ahura Mazda. Dnes toto náboženstvo doznieva (má len niečo okolo stotisíc veriacich a hlavný mém sa vytráca), no výrazne myšlienkami ovplyvnilo judaizmus a kresťanstvo. Posledný súd so vzkriesenými mŕtvymi, či zrodenie z panny sa dajú nájsť už aj tam dávno pred vznikom kresťanstva. Mnohé nápady i príbehy prevzali Abrahámovské náboženstvá od Sumerov, Egypťanov, Mezopotámcov.
Dnes sa už aj kresťanstvo výrazne reformovalo a liberalizovalo (hlavne v niektorých protestantských cirkvách a nových hnutiach).

Neregistrovaný napísal: ↑20 Apr 2025, 10:52 Častým argumentom proti vede a jej postupom je poukazovanie na zmenu názorov, čo je podľa veriacich v kontraste s večne platným božím slovom.
Bol to boh, ktorý priniesol poznanie alebo veda? V Starom zákone sú nariadenia, ktoré môžeme nazvať preventívne v zmysle nejakých hygienických opatrení, či zákaz promiskuity.
Teraz si predstavme, že by sme celý život čítali iba Bibliu. Všetko ostatné by bolo považované za zlé, od satana. Odmietali by sme lieky, očkovanie, za chorých by sme sa modlili a dúfali, že nás boh vypočuje.

Veda by nebola, ak by nebolo toho všetkého, čo Boh stvoril. Taktiež, ak by Boh nestvoril človeka s jeho schopnosťami skúmať a poznávať to, čo Boh stvoril - teda ducha človeka dal do jeho vnútra, tak kde by bola veda človeka, že.

Veda človeka taktiež nemôže zmeniť pohľad na hriešnosť hriechu v očiach spravodlivého Boha. Nemôže ponúknuť človeku večný život v spoločenstve so svojím Stvoriteľom - Bohom, lebo iba to je definícia toho, čo je život. Veda nemá moc na smrťou. Nemôže zmeniť to, že krádež, vražda, cudzoložstvo, smilstvo, klamstvo atd. je hriechom, ktorý plodí smrť, lebo nad všetkým je spravodlivý a zvrchovaný Boh.

Veda nezjavuje človeku duchovné pravdy, ktoré dávajú večný život, ale naopak. Vedci sa stali kňazmi bezbožnosti, ktorí vedú človeka k beznádeji a smrti. Lebo tam, kde nie je večný život v spoločenstve s Bohom, tak tam je tma, prázdnota, beznádej, čo je smrťou. Viera a nádej v dočasné veci, končia tam, kde končia dočasné veci. No to, čo má pôvod v Bohu je večné.

Nemám rád náboženské sviatky. Veriaci nech si v kostoloch slávia čo chcú. Naozaj ma nebaví prispôsobovať sa ich dňom pracovného pokoja a sledovať v tv náboženské obrady.

"Veda sa často mýli." Na rozdiel od Božieho slova, ktoré je večné."
Častým argumentom proti vede a jej postupom je poukazovanie na zmenu názorov, čo je podľa veriacich v kontraste s večne platným božím slovom.
Bol to boh, ktorý priniesol poznanie alebo veda? V Starom zákone sú nariadenia, ktoré môžeme nazvať preventívne v zmysle nejakých hygienických opatrení, či zákaz promiskuity.
Teraz si predstavme, že by sme celý život čítali iba Bibliu. Všetko ostatné by bolo považované za zlé, od satana. Odmietali by sme lieky, očkovanie, za chorých by sme sa modlili a dúfali, že nás boh vypočuje.

MRi napísal: ↑18 Apr 2025, 20:08 Je to horšie ako som si myslel.

No práve, že aj napriek dobe plnej informačných technógii a AI nevedieť, čo je evanjelium, len potvrdzuje fakt, že komu to nie je dané od Boha, tak neporozumie a neuverí evanjeliu.

Je to horšie ako som si myslel.

Opýtal som sa AI: Ktoré je jediné učenie, ktoré dáva večný život v spoločenstve s Bohom a to jedine z milosti skrze vieru.
———-

AI:
Jediné učenie, ktoré dáva večný život v spoločenstve s Bohom a to jedine z milosti skrze vieru, je evanjelium Ježiša Krista, ako je zjavené v kresťanstve podľa Biblie.

Zhrnuté v liste Efezanom 2:8-9:

„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie je z vás, je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“

Toto učenie hovorí, že človek nemôže získať spásu vlastnými skutkami či zásluhami, ale jedine dôverou v Kristovu obeť na kríži a jeho zmŕtvychvstanie. Ježiš sám povedal:

„Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14:6)

Toto evanjelium je základom pravej kresťanskej viery. Chceš, aby som to rozpracoval ešte hlbšie alebo pridal niečo o praktickom živote viery?


Odpovedal som - áno

Super, poďme sa na to pozrieť hlbšie a praktickejšie.

⸻

1. Spása len z milosti skrze vieru – čo to znamená prakticky?

Biblia učí, že všetci ľudia zhrešili (Rimanom 3:23) a preto si nezasluhujeme večný život. Boh však v láske a milosti ponúka záchranu – nie ako odmenu, ale ako dar. Tento dar sa prijíma vierou v Ježiša Krista.

Vierou človek:
• Uverí, že Ježiš zomrel za jeho hriechy.
• Dôveruje, že len Ježišova obeť je dostatočná na odpustenie.
• Odovzdá Bohu svoj život, prijme Ježiša ako Pána a Spasiteľa.

Nejde o náboženstvo, ale o vzťah s Bohom skrze Krista.

⸻

2. Ako sa to prejavuje v každodennom živote?

Keď niekto skutočne uverí, jeho život sa začne meniť. Nie preto, aby si zaslúžil spásu, ale z vďačnosti za Božiu milosť. Prakticky to vyzerá takto:
• Modlí sa a hovorí s Bohom ako s Otcom.
• Číta Božie slovo (Bibliu), lebo túži poznať Jeho vôľu.
• Miluje druhých, odpúšťa, slúži – nie zo zákona, ale z novej identity v Kristovi.
• Zápasí s hriechom, ale už nie ako otrok, lebo má v Kristovi nové srdce.

„Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci sa pominuli, hľa, nastali nové.“ (2. Korinťanom 5:17)

⸻

3. Čo teda stačí na spasenie?

Biblická odpoveď je jednoduchá a silná:

„Uver v Pána Ježiša a budeš spasený.“ (Skutky 16:31)

Nie krst, nie sviatosti, nie skutky – iba viera v Krista. Samozrejme, skutky potom prirodzene nasledujú ako ovocie novej viery, ale nie sú podmienkou spasenia.

⸻