od používateľa tiki » 14 Aug 2017, 22:45
Hosť napísal:Hosť napísal:Na emailovú adresu slovenského združenia bola doručená podpísaná žiadosť o ich vyjadrenie ohľadne dodržiavania rovnosti práv členov v cirkvi.
V marci 2017 dostal pýtajúci sa odpoveď zo združenia, kde sa konštatovalo, že po porade s právnikom prišli k záveru, že rovnosť práv členov cirkvi je dodržaná.
Bolo mu tiež odporučené, že ak s uvedeným záverom nesúhlasí, môže sa obrátiť na Výbor únie.
Toto aj urobil a argumentáciu rozšíril o dôvody uvedené v Cirkevného poriadku:
„Cirkev adventistov siedmeho dňa prijala zastupiteľský (reprezentačný) model riadenia cirkvi, čo znamená, že autorita prislúcha celému členstvu a je vyjadrovaná prostredníctvom riadne zvolených zástupcov na všetkých organizačných úrovniach." (CP, str. 23, slovenské vydanie z roku 2016)
Ohľadne združenia sa následne hovorí: „V organizáciách so štatútom združenia spôsob zastupovania určuje ústava a vnútorné smernice.“ Nepredpokladám však, že spomenutá ústava či smernice môžu byť v rozpore s uvedeným princípom „riadne zvolených zástupcov“, ako to uvádza CP.
Nakoniec, takto to predpokladá aj autorka ďalej uvedeného citátu, kde sa píše: „Delegáti jednotlivých zborov volia činovníkov združenia.“ (8T 236.237)
V našom prípade sú však činovníci združenia volení nielen "delegátmi jednotlivých zborov", ale aj inými delegátmi, ktorí nie sú delegátmi žiadneho zboru, a ktorých v skutočnosti nik nezvolil.
Konkrétne vás teda chcem požiadať o odpovede na tieto otázky:
1. Možno delegátov podľa čl. 28 Ústavy, bod (1), písmená c), d), e), f) a g), teda kazateľov a iných zamestnancov cirkvi, považovať v zmysle Cirkevného poriadku za „riadne zvolených”?
2. Ak áno, pri akej príležitosti a akým grémiom (ktorým zborom) boli títo delegáti „riadne zvolení“ na konkrétnu konferenciu?
3. Ak nie, uvažujete do budúcnosti o zmene v zložení delegátov konferencie Slovenského združenia?
O odpovedi z Únie budeme podľa možností informovať.
Člen cirkvi, ktorý písal na združenie podnet ohľadne delegátov cirkvi, a nebol spokojný s ich odpoveďou, napísal následne podobný podnet aj na úniu. Ešte v júni dostal odpoveď, samozrejme zamietavú. Táto sa mi medzičasom dostala do rúk.
Zaujala ma tam argumentácia M. Pavlíka, predsedu únie, ktorý je pod odpoveďou podpísaný.
Položená otázka teda smerovala k tomu, či aj delegáti za kazateľov, ktorí neboli zvolení na zboroch, ale delegátmi sú z titulu svojej funkcie zamestnanca cirkvi, môžu byť považovaní za riadne zvolených, ako to vyžaduje Cirkevný poriadok na strane 23, vydanie z roku 2016.
Navyše, v CP je citovaný výrok EGW, ktorá hovorí, že „jednotliví činovníci združenia sú volení delegátmi zo zborov“ (8T 236.237) . Z toho sa dá usúdiť, že EGW nepredpokladala, že delegátmi by mal byť ak niekto iný než ten, kto bol zvolený na zbore.
M. Pavlík v tom má jasno. Napísal:
„Odpoveď na tvoju otázku, či možno pokladať všetkých delegátov za riadne zvolených, znie áno, pretože CP presne nedefinuje, že riadne zvolený delegát je len ten, kto bol zvolený členským zhromaždením zboru. Prakticky by sa dalo povedať, že delegáti zastupujúci oblasť alebo inštitúciu majú ešte silnejší mandát, pretože boli zvolení na ďalšiu konferenciu nepriamo (ex officio) vyšším orgánom než je členské zhromaždenie zboru, čo je konferencia združenia.“
K tomu by som mal tri poznámky:
1. Myšlienka o „silnejšom mandáte“ delegátov vyslaných združením (t.j. zamestnancovi cirkvi: kazateľov, vedúcich oddelení a pod.) je úplne nová a originálna, nenájdete ju ani v CP ani v iných dokumentoch GK.
Toto podivné tvrdenie našej únie je dôkazom, že nevie dostatočne vysvetliť účasť delegátov zo združenia a únie na základe CP alebo ústavy, ale musí si vymýšľať vlastné dôvody, ktoré by asi neprešli ani na GK.
Ak by sme túto Pavlíkovu perlu dotiahli do detailov, tak by sme museli konštatovať, že delegáti zo zborov vlastne znižujú úroveň volieb, lebo majú len nižší mandát. Ideálne by teda asi bolo, ak by tam vôbec neboli, a delegátmi by boli len tí, ktorých tam zo svojich radov dosadí združenie, prípadne únia. (Nepochybujem o tom, že vedenie by takýto stav len uvítalo.)
Toto je ale v priamom protiklade s tým, čo o voľbách píše EGW. Ona píše: len delegáti zo zborov; Pavlík píše: delegáti zo zborov majú slabý mandát, lepší sú zamestnanci.
2. M. Pavlík píše, že
„delegáti at large (zastupujúci oblasť alebo inštitúciu) majú ešte silnejší mandát, pretože boli zvolení na ďalšiu konferenciu nepriamo (ex officio) vyšším orgánom než je členské zhromaždenie zboru, čo je konferencia združenia“.
M. Pavlík síce pripúšťa, že ich delegáti z vedenia boli zvolení len nepriamo, to mu ale nebráni považovať ich voľbu za riadnu, a dokonca ešte zo silnejším mandátom.
Toto jeho tvrdenie považujem za urážku týchto delegátov ako aj všetkých zborov. Oni totiž urobili všetko čo mohli a mali.
CP hovorí známy fakt, že „členské zhromaždenie najvyššou autoritouna úrovni zboru“.
Delegáti zo zborov majú teda najvyšší možný mandát. Ak to únii nestačí, môže sa to robiť tak, že delegátov zvolených na zboroch môže ešte raz hlasovaním potvrdiť aj výbor únie. Pôjde síce o formálny krok, ale aspoň im nebude môcť predseda únie vyčítať slabý mandát. (Znovu opakujem, že pre EGW je mandát členského zhromaždenia jediný dostatočný mandát.)
3. Pokiaľ ide o „silnejší mandát“ delegátov zo združenia a únie, je pravdou, že boli zvolení konferenciou združenia. Ale pri ich voľbe (za kazateľov, za funkcionárov, za vedúcich oddelení, za členov výboru únie, ...) nikto výslovne neoznamuje, že táto voľba sa vzťahuje aj na funkciu delegáta, ktorú bude dotyčný možno vykonávať o štyri roky (t.j. v dobe, keď mu práve bude končiť funkčné obdobie).
Aby sa Pavlíkov názor aspoň trochu priblížil realite, malo by sa toto pri každej konferencii výslovne vyhlásiť. (Ale ani tak by som nesúhlasil s tým, že ide o delegáta riadne zvoleného zborom.)
Okrem toho, človek sa môže za štyri roky dosť názorovo posunúť, aj nie celkom správnym smerom. Preto sa na zboroch volí delegát aktuálne, t.j. len pár týždňov pred konferenciou. Delegáti vedenia sú však volení nielen bez výslovného oznámenia, ale dokonca štyri roky pred konferenciou, kde majú byť delegátmi. A ani nie je isté, že delegátmi naozaj aj budú, lebo nie všetci zamestnanci cirkvi sa delegátmi aj stanú. Záleží od z únie, koľko miest im na konkrétnu konferenciu pridelí.
Čo to teda je, ak nie „delegát z titulu svojej funkcie“? Presne toto však CP na strane 65 zakazuje! Tam sa výslovne píše, že „Nikto nie je delegátom z titulu svojej funkcie“.
Záver: Je evidentné, že naši predstavitelia, na združení či na únii, robia všetko preto, aby udržali počet delegátov zo zborov na pre nich únosnej miere. T.j. aby všade mali dostatok „svojich“ ľudí, ktorí budú istiť, aby sa veci diali tak, ako si praje pár ľudí tam hore. A neštítia sa kvôli tomu priamo odporovať Cirkevnému poriadku (ktorý si, v určitom zmysle, vlastne napísali sami) a vymýšľať hlúpe dôvody na obhajobu svojich názorov.
Život cirkvi na Slovensku sa za súčasných podmienok neriadi názorom väčšiny z 2000 členov, ale hlavne názorom väčšiny z 30 či 40 tých hore. (Samozrejme, už im nevadí, že tých 2000 členov sa im skladá na platy a iné sociálne istoty.)
Cirkev sa nepohne ďalej, kým sa toto nezmení. A mrzí ma, že ani M. Pavlík nie je schopný prispieť k tomuto procesu. Nuž, dobrá funkcia a doživotná gáža sú asi silnejšie než zmysel pre spravodlivosť. Aj v kresťanstve.
[quote="Hosť"][quote="Hosť"]Na emailovú adresu slovenského združenia bola doručená podpísaná žiadosť o ich vyjadrenie ohľadne dodržiavania rovnosti práv členov v cirkvi.[/quote]
V marci 2017 dostal pýtajúci sa odpoveď zo združenia, kde sa konštatovalo, že po porade s právnikom prišli k záveru, že rovnosť práv členov cirkvi je dodržaná.
Bolo mu tiež odporučené, že ak s uvedeným záverom nesúhlasí, môže sa obrátiť na Výbor únie.
Toto aj urobil a argumentáciu rozšíril o dôvody uvedené v Cirkevného poriadku:
[color=#BF0000]„Cirkev adventistov siedmeho dňa prijala zastupiteľský (reprezentačný) model riadenia cirkvi, čo znamená, že autorita prislúcha celému členstvu a je vyjadrovaná prostredníctvom [u]riadne zvolených zástupcov[/u] na všetkých organizačných úrovniach." (CP, str. 23, slovenské vydanie z roku 2016)
Ohľadne združenia sa následne hovorí: „V organizáciách so štatútom združenia spôsob zastupovania určuje ústava a vnútorné smernice.“ Nepredpokladám však, že spomenutá ústava či smernice môžu byť v rozpore s uvedeným princípom „riadne zvolených zástupcov“, ako to uvádza CP.
Nakoniec, takto to predpokladá aj autorka ďalej uvedeného citátu, kde sa píše: „[u]Delegáti jednotlivých zborov[/u] volia činovníkov združenia.“ (8T 236.237)
V našom prípade sú však činovníci združenia volení nielen "delegátmi jednotlivých zborov", ale aj inými delegátmi, ktorí nie sú delegátmi žiadneho zboru, a ktorých v skutočnosti nik nezvolil.
Konkrétne vás teda chcem požiadať o odpovede na tieto otázky:
1. Možno delegátov podľa čl. 28 Ústavy, bod (1), písmená c), d), e), f) a g), teda kazateľov a iných zamestnancov cirkvi, považovať v zmysle Cirkevného poriadku za „riadne zvolených”?
2. Ak áno, pri akej príležitosti a akým grémiom (ktorým zborom) boli títo delegáti „riadne zvolení“ na konkrétnu konferenciu?
3. Ak nie, uvažujete do budúcnosti o zmene v zložení delegátov konferencie Slovenského združenia?[/color]
O odpovedi z Únie budeme podľa možností informovať.[/quote]
Člen cirkvi, ktorý písal na združenie podnet ohľadne delegátov cirkvi, a nebol spokojný s ich odpoveďou, napísal následne podobný podnet aj na úniu. Ešte v júni dostal odpoveď, samozrejme zamietavú. Táto sa mi medzičasom dostala do rúk.
Zaujala ma tam argumentácia M. Pavlíka, predsedu únie, ktorý je pod odpoveďou podpísaný.
Položená otázka teda smerovala k tomu, či aj delegáti za kazateľov, ktorí neboli zvolení na zboroch, ale delegátmi sú z titulu svojej funkcie zamestnanca cirkvi, môžu byť považovaní za riadne zvolených, ako to vyžaduje Cirkevný poriadok na strane 23, vydanie z roku 2016.
Navyše, v CP je citovaný výrok EGW, ktorá hovorí, že „jednotliví činovníci združenia sú volení delegátmi zo zborov“ (8T 236.237) . Z toho sa dá usúdiť, že EGW nepredpokladala, že delegátmi by mal byť ak niekto iný než ten, kto bol zvolený na zbore.
M. Pavlík v tom má jasno. Napísal:
[i]„Odpoveď na tvoju otázku, či možno pokladať všetkých delegátov za riadne zvolených, znie áno, pretože CP presne nedefinuje, že riadne zvolený delegát je len ten, kto bol zvolený členským zhromaždením zboru. Prakticky by sa dalo povedať, že delegáti zastupujúci oblasť alebo inštitúciu majú ešte silnejší mandát, pretože boli zvolení na ďalšiu konferenciu nepriamo (ex officio) vyšším orgánom než je členské zhromaždenie zboru, čo je konferencia združenia.“[/i]
K tomu by som mal tri poznámky:
1. Myšlienka o „silnejšom mandáte“ delegátov vyslaných združením (t.j. zamestnancovi cirkvi: kazateľov, vedúcich oddelení a pod.) je úplne nová a originálna, nenájdete ju ani v CP ani v iných dokumentoch GK.
Toto podivné tvrdenie našej únie je dôkazom, že nevie dostatočne vysvetliť účasť delegátov zo združenia a únie na základe CP alebo ústavy, ale musí si vymýšľať vlastné dôvody, ktoré by asi neprešli ani na GK.
Ak by sme túto Pavlíkovu perlu dotiahli do detailov, tak by sme museli konštatovať, že delegáti zo zborov vlastne znižujú úroveň volieb, lebo majú len nižší mandát. Ideálne by teda asi bolo, ak by tam vôbec neboli, a delegátmi by boli len tí, ktorých tam zo svojich radov dosadí združenie, prípadne únia. (Nepochybujem o tom, že vedenie by takýto stav len uvítalo.)
Toto je ale v priamom protiklade s tým, čo o voľbách píše EGW. Ona píše: len delegáti zo zborov; Pavlík píše: delegáti zo zborov majú slabý mandát, lepší sú zamestnanci.
2. M. Pavlík píše, že [i]„delegáti at large (zastupujúci oblasť alebo inštitúciu) majú ešte silnejší mandát, pretože boli zvolení na ďalšiu konferenciu nepriamo (ex officio) vyšším orgánom než je členské zhromaždenie zboru, čo je konferencia združenia“[/i].
M. Pavlík síce pripúšťa, že ich delegáti z vedenia boli zvolení len nepriamo, to mu ale nebráni považovať ich voľbu za riadnu, a dokonca ešte zo silnejším mandátom.
Toto jeho tvrdenie považujem za urážku týchto delegátov ako aj všetkých zborov. Oni totiž urobili všetko čo mohli a mali.
CP hovorí známy fakt, že „členské zhromaždenie najvyššou autoritouna úrovni zboru“.
Delegáti zo zborov majú teda najvyšší možný mandát. Ak to únii nestačí, môže sa to robiť tak, že delegátov zvolených na zboroch môže ešte raz hlasovaním potvrdiť aj výbor únie. Pôjde síce o formálny krok, ale aspoň im nebude môcť predseda únie vyčítať slabý mandát. (Znovu opakujem, že pre EGW je mandát členského zhromaždenia jediný dostatočný mandát.)
3. Pokiaľ ide o „silnejší mandát“ delegátov zo združenia a únie, je pravdou, že boli zvolení konferenciou združenia. Ale pri ich voľbe (za kazateľov, za funkcionárov, za vedúcich oddelení, za členov výboru únie, ...) nikto výslovne neoznamuje, že táto voľba sa vzťahuje aj na funkciu delegáta, ktorú bude dotyčný možno vykonávať o štyri roky (t.j. v dobe, keď mu práve bude končiť funkčné obdobie).
Aby sa Pavlíkov názor aspoň trochu priblížil realite, malo by sa toto pri každej konferencii výslovne vyhlásiť. (Ale ani tak by som nesúhlasil s tým, že ide o delegáta riadne zvoleného zborom.)
Okrem toho, človek sa môže za štyri roky dosť názorovo posunúť, aj nie celkom správnym smerom. Preto sa na zboroch volí delegát aktuálne, t.j. len pár týždňov pred konferenciou. Delegáti vedenia sú však volení nielen bez výslovného oznámenia, ale dokonca štyri roky pred konferenciou, kde majú byť delegátmi. A ani nie je isté, že delegátmi naozaj aj budú, lebo nie všetci zamestnanci cirkvi sa delegátmi aj stanú. Záleží od z únie, koľko miest im na konkrétnu konferenciu pridelí.
Čo to teda je, ak nie „delegát z titulu svojej funkcie“? Presne toto však CP na strane 65 zakazuje! Tam sa výslovne píše, že „Nikto nie je delegátom z titulu svojej funkcie“.
Záver: Je evidentné, že naši predstavitelia, na združení či na únii, robia všetko preto, aby udržali počet delegátov zo zborov na pre nich únosnej miere. T.j. aby všade mali dostatok „svojich“ ľudí, ktorí budú istiť, aby sa veci diali tak, ako si praje pár ľudí tam hore. A neštítia sa kvôli tomu priamo odporovať Cirkevnému poriadku (ktorý si, v určitom zmysle, vlastne napísali sami) a vymýšľať hlúpe dôvody na obhajobu svojich názorov.
Život cirkvi na Slovensku sa za súčasných podmienok neriadi názorom väčšiny z 2000 členov, ale hlavne názorom väčšiny z 30 či 40 tých hore. (Samozrejme, už im nevadí, že tých 2000 členov sa im skladá na platy a iné sociálne istoty.)
Cirkev sa nepohne ďalej, kým sa toto nezmení. A mrzí ma, že ani M. Pavlík nie je schopný prispieť k tomuto procesu. Nuž, dobrá funkcia a doživotná gáža sú asi silnejšie než zmysel pre spravodlivosť. Aj v kresťanstve.
