od používateľa Layman » 24 Máj 2015, 22:15
Jakub 5:16 Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha ...
Možno ste to už zažili. Zúčastnili ste sa nejakého stretnutia v menšej zborovej skupinke (trieda sobotnej školy, modlitebná skupinka, ...), kde bola príjemná uvoľnená atmosféra. A niekto, najčastejšie kazateľ, v úprimnej snahe ešte viac zlepšiť dôveru medzi členmi, navrhne prítomným, aby (v súlade s vyššie uvedeným Jakubovým pokynom) otvorili svoje vnútro a zdieľali sa s ostatnými s tým, čo ich ťaží, s čím majú problém, s akým hriechom bojujú.
Fungovalo vám to? Ja mám skúsenosť, že veľmi nie. A vôbec sa tomu nečudujem.
Naša cirkev je totiž nastavená tak, že od členov sa vyžaduje 100% dodržiavanie všetkých prikázaní Božích aj cirkevných. Neposkytuje sa priestor pre chybujúcich či bojujúcich členov. Cirkevný poriadok jednoznačne požaduje dokonalé plnenie všetkých požiadaviek, s ktorými je člen oboznámený pri vyučovaní pred krstom a sľúbi ich dodržiavanie pri krstnom sľube.
Ak sa zistí, že niekto má nejaký problém s nejakým bodom učenia cirkvi, podľa CP sa týmto prípadom musí zaoberať zborový výbor, čo s vysokou pravdepodobnosťou vyústi do udelenia disciplinárneho opatrenia (cirkevná kázeň, t.j. zbavenie niektorých členských práv, prípadne až vylúčenie z cirkvi).
Kto je členom cirkvi už viac rokov, zrejme má s takýmto disciplinárnym riešením nejakú skúsenosť (t.j. bol svedkom postupu proti niekomu, kto nespĺňal požiadavky cirkvi), a teda vie, že nejde len o plané reči, ale že tento represívny nástroj sa po zboroch skutočne využíva.
Uvediem príklad: Predstavme si, že som účastníkom takej milej skupinky s priateľskou atmosférou a naivne sa spolubratom a spolusestrám zdôverím, že mám nejaký konkrétny problém (možno sobotu nesvätím vždy ako treba, možno sa priznám, že na firemných oslavách si občas dám pohár vínka, možno že niekedy zjem aj trochu bravčového mäsa, ...). Možno sa mi v tej chvíli dostane očakávanej podpory a zdanlivého pochopenia, ale v najbližšom období môžem očakávať predvolanie na zasadnutie zborového výboru, kde budem musieť svoje zlyhania a porušenia krstného sľubu vysvetľovať. Už som uviedol, čo môže a zrejme aj bude nasledovať. A to tým skôr, ak som aktívny člen zboru, napr. učiteľ sobotnej školy, diakon a podobne.
A ak sa návrh na moje disciplinárne opatrenie dostane pred členské zhromaždenie (čo je štandardný postup), nemôžem sa veľmi spoliehať na priateľské vzťahy so spolučlenmi a dúfať, že budú hlasovať proti.
Za prvé, podľa CP sú členovia povinní odsúdiť hriech, inak sa ho dopúšťajú sami. Za druhé, ak by zbor hlasoval proti návrhu výboru, vystavuje sa riziku, že môže byť združením vylúčený zo zväzku zborov. A za tretie, ľudia v zbore pomerne radi dajú „hriešnikovi“ najavo, že on je ten zlý a oni sú ti svätí obhajcovia pravdy.
Uvediem iný príklad: Predstavte si, že úplne výnimočne potrebujete veľmi súrne ísť niečo kúpiť v piatok večer (po západe slnka, teda už začala sobota). Jediná vec, za ktorú sa v duchu modlíte je, aby ste ani náhodou nestretli nikoho zo zboru, a už vôbec nie kazateľa. Prečo? Z vyššie uvedených dôvodov.
Alebo si predstavte, že úplne výnimočne (možno sa vám to stane len raz za život) nesiete fľašku s alkoholickým nápojom. Jediná vec, ktorej sa fakt obávate je, že stretnete niekoho zo zboru, alebo dokonca kazateľa. Prečo? Z vyššie uvedených dôvodov.
Téme „Disciplinárne konanie“ venuje platný Cirkevný poriadok 10 strán. Asi sa nedozviete nič nové, ak poviem, že veľká časť textu je tvorená citátmi EGW. Tiež je zaujímavé, že kľúčovým biblickým textom tejto časti je text, ktorého nesprávne použitie často vytýkame iným cirkvám: „Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mat 18,18)
Hneď za ním nasleduje citát, ktorý si dovolím uviesť celý:
„Tento výrok platí celé veky. Cirkvi je udelená moc konať na mieste Ježiša Krista. Je Božím nástrojom na zachovanie poriadku a disciplíny medzi Božím ľudom. Boh jej zveril právo urovnávať všetky otázky týkajúce sa jej prosperity, čistoty a poriadku. Na cirkvi spočíva zodpovednosť vylúčiť zo svojho spoločenstva tých, ktorí nie sú toho hodní a ktorí by svojím nekristovským správaním spôsobili pohanu pravde. Všetko, čo cirkev koná v súlade s pokynmi danými v Božom slove, bude v nebesiach schválené.“ (7T 261–263)
Ďalšie dva zaujímavé citáty:
„Boh berie svoj ľud ako celé telo na zodpovednosť za hriechy jeho jednotlivých častí. Ak vedúci cirkvi nezaujímajú dôsledný postoj voči hriechom, ktoré privádzajú Božiu nevôľu na celú cirkev, stávajú sa tým zodpovední za tieto hriechy.“ (3T 269)
„Tí, čo pracujú v Božej bázni a usilujú sa zbaviť cirkev prekážok a napraviť žalostné chyby, aby Boží ľud mohol vidieť ohavnosť hriechu, aby prospieval v čistote a Pánovo meno mohlo byť oslávené, sa budú vždy stretávať s odporom neposvätených ľudí.“ (3T 270.271)
Vo zbore sa vždy nájde niekto, kto iniciatívne a nadšene „napráva hriechy iných“ a bojuje za „čistotu“ cirkvi, teda niekto, kto vás pozorne sleduje a vždy je schopný vymenovať aspoň tri dôvody, prečo "nie ste hodní" byť členom cirkvi a mali by ste mali byť v cirkevnej kázni, ak nie rovno vylúčení.
Cirkevný poriadok uvádza 13 dôvodov pre zavedenie disciplinárneho opatrenia. Väčšina z nich je definovaná veľmi všeobecne a preto umožňuje široké možnosti výkladu a teda aj prípadné zneužitie, napr.
1. Zapretie viery v základných bodoch evanjelia a v základných vieroučných článkoch cirkvi ...
2. Prestúpenie Božieho zákona ...
3. Prestúpenie siedmeho prikázania Božieho zákona, ktoré sa týka inštitúcie manželstva
4. ... užívanie pornografie ...
7. Podvodné alebo nepoctivé obchodné konanie.
8. Pohoršujúce konanie, ktoré prináša potupu cirkvi.
11. Konzumácia, výroba alebo predaj alkoholických nápojov.
12. Používanie, výroba a predaj tabaku v akejkoľvek forme určenej na užívanie ľuďmi.
13. Užívanie, výroba alebo obchodovanie s narkotikami alebo inými drogami.
Byť obvinený a riešený za nejaké (čo i nevýznamné) porušenie týchto pravidiel nie je nič príjemné. Ľudia si svoje členstvo v cirkvi vážia dosť na to, aby riskovali niečo také. Preto sú veľmi opatrní a vedia, čo si môžu o sebe dovoliť povedať pred inými členmi zboru. Mnohokrát sa so svojimi problémami zveria radšej spoľahlivému kolegovi v práci alebo dobrej susedke, lebo tam nehrozí, že sa niečo neželané dostane do uší vedeniu zboru.
Tvrdenie o tom, aké sú vo zbore medzi členmi skvelé vzťahy a ako si navzájom dôverujú, sú preto často len pokryteckou reklamou, ale skutočnosť je iná. Cirkev schizofrenicky balansuje medzi budovaním vzájomnej dôvery a dodržiavaním inšpirovaných pokynov o nekompromisnom postihovaní vlastných členov. Moja skúsenosť je taká, že dôvera, otvorenosť a úprimnosť ťahajú v tomto nerovnom boji za kratší koniec. A tomu plne zodpovedá reálna úroveň vzťahov vo zbore. Buďme úprimní aspoň v tom, že si povieme, že za súčasných podmienok členstva (tak, ako sú nastavené v CP) sa úprimnosť budovať naozaj nedá.
Jakub, sorry, ale nedá sa.
Jakub 5:16 Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha ...
Možno ste to už zažili. Zúčastnili ste sa nejakého stretnutia v menšej zborovej skupinke (trieda sobotnej školy, modlitebná skupinka, ...), kde bola príjemná uvoľnená atmosféra. A niekto, najčastejšie kazateľ, v úprimnej snahe ešte viac zlepšiť dôveru medzi členmi, navrhne prítomným, aby (v súlade s vyššie uvedeným Jakubovým pokynom) otvorili svoje vnútro a zdieľali sa s ostatnými s tým, čo ich ťaží, s čím majú problém, s akým hriechom bojujú.
Fungovalo vám to? Ja mám skúsenosť, že veľmi nie. A vôbec sa tomu nečudujem.
Naša cirkev je totiž nastavená tak, že od členov sa vyžaduje 100% dodržiavanie všetkých prikázaní Božích aj cirkevných. Neposkytuje sa priestor pre chybujúcich či bojujúcich členov. Cirkevný poriadok jednoznačne požaduje dokonalé plnenie všetkých požiadaviek, s ktorými je člen oboznámený pri vyučovaní pred krstom a sľúbi ich dodržiavanie pri krstnom sľube.
Ak sa zistí, že niekto má nejaký problém s nejakým bodom učenia cirkvi, podľa CP sa týmto prípadom musí zaoberať zborový výbor, čo s vysokou pravdepodobnosťou vyústi do udelenia disciplinárneho opatrenia (cirkevná kázeň, t.j. zbavenie niektorých členských práv, prípadne až vylúčenie z cirkvi).
Kto je členom cirkvi už viac rokov, zrejme má s takýmto disciplinárnym riešením nejakú skúsenosť (t.j. bol svedkom postupu proti niekomu, kto nespĺňal požiadavky cirkvi), a teda vie, že nejde len o plané reči, ale že tento represívny nástroj sa po zboroch skutočne využíva.
Uvediem príklad: Predstavme si, že som účastníkom takej milej skupinky s priateľskou atmosférou a naivne sa spolubratom a spolusestrám zdôverím, že mám nejaký konkrétny problém (možno sobotu nesvätím vždy ako treba, možno sa priznám, že na firemných oslavách si občas dám pohár vínka, možno že niekedy zjem aj trochu bravčového mäsa, ...). Možno sa mi v tej chvíli dostane očakávanej podpory a zdanlivého pochopenia, ale v najbližšom období môžem očakávať predvolanie na zasadnutie zborového výboru, kde budem musieť svoje zlyhania a porušenia krstného sľubu vysvetľovať. Už som uviedol, čo môže a zrejme aj bude nasledovať. A to tým skôr, ak som aktívny člen zboru, napr. učiteľ sobotnej školy, diakon a podobne.
A ak sa návrh na moje disciplinárne opatrenie dostane pred členské zhromaždenie (čo je štandardný postup), nemôžem sa veľmi spoliehať na priateľské vzťahy so spolučlenmi a dúfať, že budú hlasovať proti.
Za prvé, podľa CP sú členovia povinní odsúdiť hriech, inak sa ho dopúšťajú sami. Za druhé, ak by zbor hlasoval proti návrhu výboru, vystavuje sa riziku, že môže byť združením vylúčený zo zväzku zborov. A za tretie, ľudia v zbore pomerne radi dajú „hriešnikovi“ najavo, že on je ten zlý a oni sú ti svätí obhajcovia pravdy.
Uvediem iný príklad: Predstavte si, že úplne výnimočne potrebujete veľmi súrne ísť niečo kúpiť v piatok večer (po západe slnka, teda už začala sobota). Jediná vec, za ktorú sa v duchu modlíte je, aby ste ani náhodou nestretli nikoho zo zboru, a už vôbec nie kazateľa. Prečo? Z vyššie uvedených dôvodov.
Alebo si predstavte, že úplne výnimočne (možno sa vám to stane len raz za život) nesiete fľašku s alkoholickým nápojom. Jediná vec, ktorej sa fakt obávate je, že stretnete niekoho zo zboru, alebo dokonca kazateľa. Prečo? Z vyššie uvedených dôvodov.
Téme „Disciplinárne konanie“ venuje platný Cirkevný poriadok 10 strán. Asi sa nedozviete nič nové, ak poviem, že veľká časť textu je tvorená citátmi EGW. Tiež je zaujímavé, že kľúčovým biblickým textom tejto časti je text, ktorého nesprávne použitie často vytýkame iným cirkvám: „Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mat 18,18)
Hneď za ním nasleduje citát, ktorý si dovolím uviesť celý:
„Tento výrok platí celé veky. Cirkvi je udelená moc konať na mieste Ježiša Krista. Je Božím nástrojom na zachovanie poriadku a disciplíny medzi Božím ľudom. Boh jej zveril právo urovnávať všetky otázky týkajúce sa jej prosperity, čistoty a poriadku. Na cirkvi spočíva zodpovednosť vylúčiť zo svojho spoločenstva tých, ktorí nie sú toho hodní a ktorí by svojím nekristovským správaním spôsobili pohanu pravde. Všetko, čo cirkev koná v súlade s pokynmi danými v Božom slove, bude v nebesiach schválené.“ (7T 261–263)
Ďalšie dva zaujímavé citáty:
„Boh berie svoj ľud ako celé telo na zodpovednosť za hriechy jeho jednotlivých častí. Ak vedúci cirkvi nezaujímajú dôsledný postoj voči hriechom, ktoré privádzajú Božiu nevôľu na celú cirkev, stávajú sa tým zodpovední za tieto hriechy.“ (3T 269)
„Tí, čo pracujú v Božej bázni a usilujú sa zbaviť cirkev prekážok a napraviť žalostné chyby, aby Boží ľud mohol vidieť ohavnosť hriechu, aby prospieval v čistote a Pánovo meno mohlo byť oslávené, sa budú vždy stretávať s odporom neposvätených ľudí.“ (3T 270.271)
Vo zbore sa vždy nájde niekto, kto iniciatívne a nadšene „napráva hriechy iných“ a bojuje za „čistotu“ cirkvi, teda niekto, kto vás pozorne sleduje a vždy je schopný vymenovať aspoň tri dôvody, prečo "nie ste hodní" byť členom cirkvi a mali by ste mali byť v cirkevnej kázni, ak nie rovno vylúčení.
Cirkevný poriadok uvádza 13 dôvodov pre zavedenie disciplinárneho opatrenia. Väčšina z nich je definovaná veľmi všeobecne a preto umožňuje široké možnosti výkladu a teda aj prípadné zneužitie, napr.
1. Zapretie viery v základných bodoch evanjelia a v základných vieroučných článkoch cirkvi ...
2. Prestúpenie Božieho zákona ...
3. Prestúpenie siedmeho prikázania Božieho zákona, ktoré sa týka inštitúcie manželstva
4. ... užívanie pornografie ...
7. Podvodné alebo nepoctivé obchodné konanie.
8. Pohoršujúce konanie, ktoré prináša potupu cirkvi.
11. Konzumácia, výroba alebo predaj alkoholických nápojov.
12. Používanie, výroba a predaj tabaku v akejkoľvek forme určenej na užívanie ľuďmi.
13. Užívanie, výroba alebo obchodovanie s narkotikami alebo inými drogami.
Byť obvinený a riešený za nejaké (čo i nevýznamné) porušenie týchto pravidiel nie je nič príjemné. Ľudia si svoje členstvo v cirkvi vážia dosť na to, aby riskovali niečo také. Preto sú veľmi opatrní a vedia, čo si môžu o sebe dovoliť povedať pred inými členmi zboru. Mnohokrát sa so svojimi problémami zveria radšej spoľahlivému kolegovi v práci alebo dobrej susedke, lebo tam nehrozí, že sa niečo neželané dostane do uší vedeniu zboru.
Tvrdenie o tom, aké sú vo zbore medzi členmi skvelé vzťahy a ako si navzájom dôverujú, sú preto často len pokryteckou reklamou, ale skutočnosť je iná. Cirkev schizofrenicky balansuje medzi budovaním vzájomnej dôvery a dodržiavaním inšpirovaných pokynov o nekompromisnom postihovaní vlastných členov. Moja skúsenosť je taká, že dôvera, otvorenosť a úprimnosť ťahajú v tomto nerovnom boji za kratší koniec. A tomu plne zodpovedá reálna úroveň vzťahov vo zbore. Buďme úprimní aspoň v tom, že si povieme, že za súčasných podmienok členstva (tak, ako sú nastavené v CP) sa úprimnosť budovať naozaj nedá.
Jakub, sorry, ale nedá sa.
