od používateľa Jeronym » 15 Aug 2015, 22:16
Hovorí sa, že z raja máme sobotu a manželstvo.
Ale v raji bolo celému ľudstvu dané ešte niečo veľmi dôležité – vôbec prvý Boží zákon. Ako znel?
1M 2, 16-17 Hospodin, Boh, prikázal človekovi:
Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.
Bolo to jediné prikázanie, ktoré Boh prvým ľuďom dal, a ktoré žiaľ bolo porušené. V odborných kruhoch sa na jeho označenie používa výraz „počiatočné prikázanie“, alebo skratka VBC (z anglického very beginning commandment).
Bolo toto počiatočné prikázanie určené len Adamovi a Eve? Kedy prestalo platiť? Je platnosť Božích prikázaní obmedzená len po ich prvé porušenie?
Určite nie.
Je to Hospodinove slovo, preto platí večne.
Počiatočné prikázanie obsahuje tri časti – povolenie, zákaz a popis dôsledkov pri prekročení zákazu.
Povolenie - Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady
Zákaz - nejedz zo stromu poznania dobra a zla
Dôsledky prestúpenia zákazu - v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.
Takúto komplexnú štruktúru nemá žiadne z desiatich prikázaní. Z časového hľadiska je zrejmé, že toto prvé prikázanie je nadradené všetkým ostatným neskôr daným prikázaniam, vrátane desatora.
Na základe tejto dôkladnej analýzy môžeme konštatovať, že desať prikázaní je len rozpracovaním tohto pôvodného prikázania do zmenených podmienok.
Desatoro bolo napísané iba na mŕtvy kameň, ktorý dnes už zrejme ani neexistuje. Vyše 2500 rokov ho nik nevidel. Kamene, akokoľvek pevné a tvrdé sa zdajú, postupom času zvetrávajú a neodvratne sa rozpadajú na prach. Ale VBC je o živých plodiacich stromoch. Stromy tu vždy boli a vždy budú, a tým nám večne pripomínajú túto nezmeniteľnú požiadavku z raja.
Nepriateľ má veľký záujem na tom, aby sa na toto prikázanie úplne zabudlo, ale bude to práve verný ľud, ktorý ho bude znovu pripomínať. O tomto sa prorocky vyjadril Jób: Veď aj strom má nádej; ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne. Jób 14, 7
Tu použité slovo strom je v hebrejčine zhodné s výrazom, ktorý je použitý v znení počiatočného prikázania.
Zvlášť jezuiti a kryptojezuiti (mnohí z nich su infiltrovaní do CASD a platení zahraničnými centrálami) vyvíjajú veľké úsilie, aby zabránili opätovnému uvedeniu VBC do praxe. Čoskoro sa však na nete objavia videá, ktoré v plnej nahote odhalia túto záškodnícku činnosť.
Podľa proroka Daniela má byť v poslednej dobe rozmnožená vedomosť. Daniel tým myslel najmä na znovuobjavenie tohto počiatočného prikázania, k zachovávaniu ktorého sa má vrátiť jeho verný ľud.
Trvalú platnosť tohto prikázania potvrdzuje aj Pavol, keď sa o jeho porušení zmieňuje v 1 Tim 2, 14.
Pre život tých, ktorí ho budú zachovávať, to bude mimoriadne obohacujúca skúsenosť. Napríklad si opäť uvedomia, že ľuďom v raji bola daná ideálna strava – ovocie stromov, ktoré sa má konzumovať v súlade s týmto prikázaním, a nie zelenina, ako si to dnes mnohí vysvetľujú. Totiž všetky plody, ktoré treba vykopávať spod zeme, odporujú strave, ktorá bola určená pre ľudí, a sú nečisté. Ale o tom niekedy nabudúce.
Hovorí sa, že z raja máme sobotu a manželstvo.
Ale v raji bolo celému ľudstvu dané ešte niečo veľmi dôležité – vôbec prvý Boží zákon. Ako znel?
1M 2, 16-17 Hospodin, Boh, prikázal človekovi:
[b]Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. [/b]
Bolo to jediné prikázanie, ktoré Boh prvým ľuďom dal, a ktoré žiaľ bolo porušené. V odborných kruhoch sa na jeho označenie používa výraz „počiatočné prikázanie“, alebo skratka VBC (z anglického very beginning commandment).
Bolo toto počiatočné prikázanie určené len Adamovi a Eve? Kedy prestalo platiť? Je platnosť Božích prikázaní obmedzená len po ich prvé porušenie?
Určite nie.
Je to Hospodinove slovo, preto platí večne.
Počiatočné prikázanie obsahuje tri časti – povolenie, zákaz a popis dôsledkov pri prekročení zákazu.
Povolenie - Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady
Zákaz - nejedz zo stromu poznania dobra a zla
Dôsledky prestúpenia zákazu - v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.
Takúto komplexnú štruktúru nemá žiadne z desiatich prikázaní. Z časového hľadiska je zrejmé, že toto prvé prikázanie je nadradené všetkým ostatným neskôr daným prikázaniam, vrátane desatora.
Na základe tejto dôkladnej analýzy môžeme konštatovať, že desať prikázaní je len rozpracovaním tohto pôvodného prikázania do zmenených podmienok.
Desatoro bolo napísané iba na mŕtvy kameň, ktorý dnes už zrejme ani neexistuje. Vyše 2500 rokov ho nik nevidel. Kamene, akokoľvek pevné a tvrdé sa zdajú, postupom času zvetrávajú a neodvratne sa rozpadajú na prach. Ale VBC je o živých plodiacich stromoch. Stromy tu vždy boli a vždy budú, a tým nám večne pripomínajú túto nezmeniteľnú požiadavku z raja.
Nepriateľ má veľký záujem na tom, aby sa na toto prikázanie úplne zabudlo, ale bude to práve verný ľud, ktorý ho bude znovu pripomínať. O tomto sa prorocky vyjadril Jób: Veď aj strom má nádej; ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne. Jób 14, 7
Tu použité slovo strom je v hebrejčine zhodné s výrazom, ktorý je použitý v znení počiatočného prikázania.
Zvlášť jezuiti a kryptojezuiti (mnohí z nich su infiltrovaní do CASD a platení zahraničnými centrálami) vyvíjajú veľké úsilie, aby zabránili opätovnému uvedeniu VBC do praxe. Čoskoro sa však na nete objavia videá, ktoré v plnej nahote odhalia túto záškodnícku činnosť.
Podľa proroka Daniela má byť v poslednej dobe rozmnožená vedomosť. Daniel tým myslel najmä na znovuobjavenie tohto počiatočného prikázania, k zachovávaniu ktorého sa má vrátiť jeho verný ľud.
Trvalú platnosť tohto prikázania potvrdzuje aj Pavol, keď sa o jeho porušení zmieňuje v 1 Tim 2, 14.
Pre život tých, ktorí ho budú zachovávať, to bude mimoriadne obohacujúca skúsenosť. Napríklad si opäť uvedomia, že ľuďom v raji bola daná ideálna strava – ovocie stromov, ktoré sa má konzumovať v súlade s týmto prikázaním, a nie zelenina, ako si to dnes mnohí vysvetľujú. Totiž všetky plody, ktoré treba vykopávať spod zeme, odporujú strave, ktorá bola určená pre ľudí, a sú nečisté. Ale o tom niekedy nabudúce.
