od používateľa Viktorrealita » 02 Aug 2021, 18:24
Všetci, čo učia spásu zo skutkov plus z milosti, tak učia iné evanjelium.
Na príklade RKC som písal, prečo vlastne učia spásu z milosti, plus spásu zo skutkov, ak jedno druhé ruší? Je to čisto účelové, aby vo svojej podobe mohla existovať takáto cirkev. Podmienili spásu členstvom, vlastnými nariadeniami a tradíciami. Vytvorili si úrad pápeža s následníctvom a dali hriešnemu človeku titul námestník Krista - Boha na Zemi. No a vyhlásia KC, ako jedinú pravú a iba v nej je vraj cirkev Kristová. Istotu spásy v Kristu nahradili učením o očistci.
No a katolík bude tvrdiť, že KC učí spásu z milosti, čo je samozrejme zavádzanie.
Na ovocí je vidieť, na čom si zakladajú spásu.
Tu som to písal, tak to odcitujem:
Cit: Ak RKC učí, že jedine z milosti sme spasení, tak následné učí, že ak katolík zhreší, tak stráca milosť ospravedlnenia - spasenie. Otázka potom stojí v tom, že ak podľa učenia RKC, katolík stráca milosť ospravedlnenia hriešným skutkom, tak potom, ako milosť ospravedlnenia znova získa? No predsa ak stráca skutkom, tak aj chce naspäť získať skutkom. RKC ho učí, že túto milosť ospravedlnenia spätne získa skutkami, no a skutkami spásu aj udržiava a tak dookola. No a poistila to ešte učením o očistci. Tak ako môže RKC tvrdiť, že učí spásu z milosti, ak to nie je pravda, lebo ju podmieňuje skutkami?
Buď je spása z milosti, alebo zo skutkov. Buď jedno, alebo druhé a nie milosť + skutky, lebo jedno druhé ruší. Potom by to bolo niečo, ako zaslúžená milosť, čo je zrejmý nezmysel, nakoľko milosť je preto milosťou, lebo je to nezaslúžená priazeň. Milosť už nie je milosťou, ak je to za odmenu. Ak katolík získava milosť ospravedlnenia zo skutkov, teda ako odmenu, tak už to nie je z milosti!
Rim 4:4 Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti.
Presne to robí katolík a teda skutkami chce znova získať milosť ospravedlnenia, ktoré stratil hriešnym skutkom. Tu vidíme, ako to RKC prevrátila.
No Písmo učí: Rim 11:6 Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť...
Nie je to už z milosti, ak sa chce niekto spasiť skutkami. Ak by bolo potrebné konať niečo za tým účelom, aby sme si zaslúžili spasenie, tak také skutky, by mali povahu osobného zisku, ako odmena a teda na vlastnú sebachválu. Také skutky by neboli motívovane láskou. Motív zisku nevychádza z lásky.
Sebachvála je vylúčená a to zákonom viery, teda z viery, aby bolo podľa milosti. Rim 3:27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.
Ef2 8Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.
Všetci, čo učia spásu zo skutkov plus z milosti, tak učia iné evanjelium.
Na príklade RKC som písal, prečo vlastne učia spásu z milosti, plus spásu zo skutkov, ak jedno druhé ruší? Je to čisto účelové, aby vo svojej podobe mohla existovať takáto cirkev. Podmienili spásu členstvom, vlastnými nariadeniami a tradíciami. Vytvorili si úrad pápeža s následníctvom a dali hriešnemu človeku titul námestník Krista - Boha na Zemi. No a vyhlásia KC, ako jedinú pravú a iba v nej je vraj cirkev Kristová. Istotu spásy v Kristu nahradili učením o očistci.
No a katolík bude tvrdiť, že KC učí spásu z milosti, čo je samozrejme zavádzanie.
Na ovocí je vidieť, na čom si zakladajú spásu.
Tu som to písal, tak to odcitujem:
Cit: Ak RKC učí, že jedine z milosti sme spasení, tak následné učí, že ak katolík zhreší, tak stráca milosť ospravedlnenia - spasenie. Otázka potom stojí v tom, že ak podľa učenia RKC, katolík stráca milosť ospravedlnenia hriešným skutkom, tak potom, ako milosť ospravedlnenia znova získa? No predsa ak stráca skutkom, tak aj chce naspäť získať skutkom. RKC ho učí, že túto milosť ospravedlnenia spätne získa skutkami, no a skutkami spásu aj udržiava a tak dookola. No a poistila to ešte učením o očistci. Tak ako môže RKC tvrdiť, že učí spásu z milosti, ak to nie je pravda, lebo ju podmieňuje skutkami?
Buď je spása z milosti, alebo zo skutkov. Buď jedno, alebo druhé a nie milosť + skutky, lebo jedno druhé ruší. Potom by to bolo niečo, ako zaslúžená milosť, čo je zrejmý nezmysel, nakoľko milosť je preto milosťou, lebo je to nezaslúžená priazeň. Milosť už nie je milosťou, ak je to za odmenu. Ak katolík získava milosť ospravedlnenia zo skutkov, teda ako odmenu, tak už to nie je z milosti!
[b]Rim 4:4 Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti.[/b]
Presne to robí katolík a teda skutkami chce znova získať milosť ospravedlnenia, ktoré stratil hriešnym skutkom. Tu vidíme, ako to RKC prevrátila.
No Písmo učí: [b]Rim 11:6 Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť...[/b]
Nie je to už z milosti, ak sa chce niekto spasiť skutkami. Ak by bolo potrebné konať niečo za tým účelom, aby sme si zaslúžili spasenie, tak také skutky, by mali povahu osobného zisku, ako odmena a teda na vlastnú sebachválu. Také skutky by neboli motívovane láskou. Motív zisku nevychádza z lásky.
Sebachvála je vylúčená a to zákonom viery, teda z viery, aby bolo podľa milosti. [b]Rim 3:27 Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená. Jakým zákonom? Zákonom skutkov? Nie! Ale zákonom viery.
Ef2 8Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.[/b]
