Úzkou bránou

[Viktorrealita]

Úzkou bránou


Chceš prijať odpustenie všetkých hriechov a byť ochránený pred súdom a večným trestom? Chceš vyslobodenie z moci Satana. aby si sa stal Božím dieťaťom, aby si prežil zázraky a bol obdarovaný nádhernými skúsenosťami večných radostí neba? Ak odpovieš nie, potom daj túto knihu niekomu inému. Ak však odpovieš áno, mal by si vedieť nasledujúce: Veľa ľudí - dokonca veľmi veľa - ako povedal Ježiš - ktorí odpovedajú unáhlene áno, nikdy neprijmú to, na čo povedali áno. Chceli by mať síce Božiu lásku, milosť, odpustenie, požehnanie a nepredstaviteľnú blaženosť neba - možno dokonca túžobne a bezpodmienečne - ale to nikdy nezískajú.

Prečo? Pretože sú chybne informovaní o tom, ako sa dajú získať. Je to možné? Vo svete žijú milióny ľudí, ktorí veria, že smerujú k nebu - ale osudne sa mýlia. Väčšina ľudí, dokonca pravdepodobne verí, že príde do neba, ale ohromne sa v tom mýli. Jedno je však zvlášť smutné: Mnohí z nich sedia v cirkevných zboroch a sú predsa chybne informovaní! Ak to môžeš pochopiť a chceš počuť pravdu o samom sebe a iných, potom čítaj ďalej. Nie je to moja pravda. Ani ja, ani nikto iný nevlastní zachraňujúcu pravdu, okrem Boha samého. Možno tu máš najväčšiu príležitosť všetkých čias dozvedieť sa, čo o ceste do neba hovorí Božie slovo. Dosť úvodu. Ak máš ešte záujem, priprav sa hľadať pravdu, a tak sa dať oslobodiť. Táto kniha ukazuje pravdu z Božieho slova.

- John MacArthur -

Kapitola l - „Neodolateľne ľahké" evanjelium
Najdôležitejšia úloha úspešnej podpory predaja spočíva v tom, že sa ponúkne zákazníkom presne to, po čom túžia. Keď chcú mať väčšie hamburgery, tak ich urobíme jednoducho väčšie. Malinovku v šiestich ovocných príchutiach v dizajnérskych fľašiach? Žiadny problém! Malé autobusy s desiatimi držiakmi na poháre? Čo tak s dvadsiatimi? Zákazníka treba predsa uspokojiť. Keď chceme vybudovať obchod a prekonať konkurenciu, musí sa produkt a posolstvo jednoducho prispôsobiť prianiam spotrebiteľov. Práve toto prispôsobenie prianiam spotrebiteľov dnes vstúpilo aj do kresťanskej cirkvi. Je pre teba bohoslužba príliš dlhá? Potom ju skrátime! Niektorý pastor dokonca garantuje, že nikdy nebude kázať dlhšie ako sedem minút! Alebo je bohoslužba podľa tvojho vkusu príliš formálna? Potom príď nabudúce v joggingovom oblečení! Príliš nudná? No tak potom vyčkaj na to, čo ti ponúkne naša kapela!

Ak je posolstvo príliš konfrontačné, súdiace, exkluzívne, znepokojujúce alebo ťažké, alebo nejako inak nezodpovedá vkusu poslucháčov, zbory sa všade horlivo usilujú prispôsobiť zvestovanie prianiam, aby sa tam návštevníci cítili naozaj dobre. Táto nová verzia kresťanstva robí návštevníkov partermi v tíme, dizajnérskymi poradcami vo veciach života zboru a odstraňuje „staromódnu" autoritu, slová o vine, plnení povinností a pevných biblických zásadách.

Jeden predmestský zbor vo svojom poštovom prospekte pred nedávnom sľuboval „príjemnú, uvoľnenú, nenútenú atmosféru" a „super hudbu zborovej kapely" a k tomu uistil, že všetci návštevníci, „či už tomu veria alebo nie, sa dokonca zabavia". To všetko znie jednoducho ohromujúco - v každom prípade ako pozvánka do útulného baru. Kto však tvrdí, že pozýva k Ježišovmu evanjeliu, a pritom do popredia kladie niečo takéto, jeho pozvanie je zavádzajúce.

Takéto kresťanstvo je priateľské zákazníkom, „light" kresťanstvo. Pri pokuse urobiť biblické posolstvo atraktívnejším a obľúbenejším sa evanjelium prekrúca, zľahčuje a chybne vysvetľuje. Ide dolu hrdlom ako olej, a nie je ťažké na žalúdok. Je podľa všetkého balzamom na dušu a šteklí uši; hodí sa presne k tvojim záľubám. Toto „light" evanjelium ťa však nikdy nenasýtí tak ako pravé, zachraňujúce evanjelium Ježiša Krista, pretože nebolo vytvorené Bohom, ale ľuďmi. Je prázdne a bezcenné. Je dokonca horšie než bezcenné, pretože táto light-verzia sprostredkúva dojem, že človek počúva pravé evanjelium a je zachránený pred večným súdom, v skutočnosti je ním však tragickým spôsobom zvedený.

Falošné evanjelium sebaúcty

Pravé evanjelium nie je výzvou k sebarealizácii, ale k sebazapreniu. Preto odporuje dnešnému evanjelikálnemu evanjeliu, ktoré zobrazuje Ježiša ako zázračného poskytovateľa služieb. Jednoducho poslúchať po zázračnej lampe ako v rozprávke, On sa hneď zjaví a povie, že dostaneš všetko, čo si praješ. Dáš mu svoj lístok prianí a On to okamžite dodá.

Obrana pravého evanjelia ma priviedla do vážneho rozporu s ľuďmi, ktorí nechcú brať Bibliu vážne. Vždy zdôrazňujem, že veriaci Zboru milosti (Grace Church), kde slúžim ako pastier, musia byť zo srdca pripravení podriadiť sa Božiemu slovu. Pretože Božie slovo je presne tým posolstvom, ktoré dostanú - neprikrášlené a nefalšované - a zakaždým, keď vstúpia do sály zboru. Ten, kto nie je pripravený postaviť sa k týmto tvrdým pravdám, ako spoznanie hriechov a sebazaprenie, a vydať sa na náročné nasledovanie Krista, u nás dlho neostane.

Niektorí evanjelikáli tvrdia, že Pán Ježiš jednoducho chce, aby sme sa mali dobre. Ak sa nemáš dobre, potom je to preto, že si svoj duchovný bingo lístok neodovzdal. Keď nie si bohatý, potom preto, že si o to nepožiadal. Ježiš ťa chce oslobodiť od dlhov a keď pošleš evanjelistovi v televízii dosť peňazí, tento akt viery ťa oslobodí od démona dlhov. Tvoja záchrana cez Krista je garanciou zdravia, bohatstva, blahobytu a šťastia. Takíto evanjelikáli, ktorí s psychologickou šikovnosťou kladú človeka do stredu, hovoria: Ježiš ti dá pokoj. Ježiš ti dá radosť. Ježiš ťa urobí úspešným v povolaní. Ježiš ti pomôže streliť pri futbale viac gólov. Ježiš naozaj chce, aby si o sebe zmýšľal lepšie. Chce skrášliť tvoj imidž. Chce zastaviť tvoje negatívne myslenie.

Je zaujímavé, ako tento vývoj vtrhol do kresťanských cirkví. Keďže už dlho pozorujem život kresťanov okolo seba, videl som ho prichádzať. Najradikálnejšie bol podľa môjho názoru popohnaný úspechom všadeprítomnej náboženskej televíznej osobnosti Róberta Schullera a jeho knihou „Sebaúcta: Nová reformácia". Túto knihu som svojho času recenzoval pre jeden americký časopis. Myslel som si, že snaha Schullera je, ako to vyjadruje titul, v pravom slova zmysle presadiť pokus o novú reformáciu. Bol to pokus nahradiť biblické evanjelium novým evanjeliom. Fungovalo to. Schuller v tejto knihe napáda protestantskú reformáciu. Požaduje novú reformáciu a píše:

Klasická teológia sa práve na tomto mieste mýlila, keď trvá na tom, že teológia je centrovaná na Boha, nie na človeka.

Najdôležitejšia úloha spočíva podľa Schullera v tom, že treba ukončiť klasickú teológiu, ktorá do stredu kladie Boha a nahradiť ju teológiou, v strede ktorej stojí človek.

Aby definoval človekocentrickú teológiu (čo už je samo o sebe protirečením), ďalej napísal:

Tento majstrovský Boží plán bol vytvorený s najhlbšími potrebami človeka v centre: sebadôstojnosť, sebarešpekt, sebahodnota a sebaúcta.

Pre Schullera je sebaúcta „vzácnou perlou" z Evanjelia podľa Matúša 13,46. Ďalej píše:

Úspech musí byť definovaný ako nadanie k sebaúcte. Boh nám dá toto nadanie ako odmenu za našu obetavú službu, keď u druhých podporujeme ich sebaúctu ... Keď budeme Boží plán nasledovať tak verne, ako sa len dá, budeme o sebe zmýšľať dobre. To je úspech!

Prepáčte, ale s týmto ja nesúhlasím. To je posledný koncept, aký kto kedy vymyslel, ku ktorému by som sa pripojil. V tejto novej reformácii sebahodnoty musí byť Boh najskôr zosadený zo svojho vysoko vznešeného miesta, aby sa tam potom mohol vyvýšiť samotný človek. Každá teológia, ktorá vyvyšuje Boha, musí byť vraj nahradená psychológiou sebahodnoty vyvyšujúcou človeka. Preto musia byť Biblia a evanjelium prepísané alebo preinterpretované, čo má slúžiť veľkolepému účelu, že ľudia budú o sebe zmýšľať lepšie, aby mohli uskutočniť svoje sny a vízie.

Snáď najpodivuhodnejšia výpoveď v Schullerovej knihe je táto:

Keď si raz niekto myslí, že je „nehodný hriešnik", je otázne, či môže skutočne úprimne prijať zachraňujúcu milosť, ktorú Boh ponúka v Ježišovi Kristovi.

Keď teda chceš byť zachránený, nesmieš sa podľa tohto nového evanjelia považovať za nehodného hriešnika. Nieje to úplne prekrútené? Ako veľmi si to protirečí s pravdou! Práve toto človekocentrické evanjelium sebahodnoty odštartovalo hnutie „priateľskí k návštevníkom", ktoré zasiahlo veľmi veľa zborov. Základom je zdanlivo kresťanský narcizmus, sebaláska, ktorá je priam charakteristická pre falošných učiteľov: 2. Timoteovi 3 varuje, „že v posledných dňoch nastanú ťažké časy; ľudia budú totiž sobeckí" (2Tim 3,1-2; doslova „sebamilujúci"). V rukách vodcov zborov typu „priateľskí k návštevníkom" sa kresťanstvo rozvinulo z hnutia sebazaprenia na hnutie sebarealizácie. Voľakedy sa hovorilo: „Musíš sa všetkého vzdať", dnes sa hovorí: „Dostaneš všetko, čo chceš." Títo vodcovia zborov znížili Božie evanjelium na jarmočný tovar. Božiu slávu nahradili uspokojením človeka. Učenie o oddanosti života a úcte Kristovi vymenili za učenie, že Kristus ctí nás. Tak sa už nemáme podriaďovať my Jeho vôli, ale On našej. Keďže ľudia pravé evanjelium za normálnych okolností odmietajú, moderní evanjelikáli posolstvo jednoducho zmenili.

Jeden bohabojný autor to formuloval už pred mnohými storočiami v jednej modlitbe: Pane, ktorý si veľký a vznešený, mierny a pokorný, nauč ma tomuto zdanlivému rozporu, že cesta nadol je cestou nahor, že poníženie znamená povzbudenie, že zlomené srdce je uzdravené srdce, že kajúcny duch je plesajúci duch, že ľutujúca duša je víťazná duša, že nemať nič znamená vlastniť všetko.

„Tvoj život v mojej smrti" - to je pravé evanjelium. Pán Ježiš to povedal jasne a bez vykrúcania:

Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. (Mt 16,24-25)
Nejde o to, aby som bol vyvýšený, ale o to, aby som bol mŕtvy pre svoje vášne. Spása duše je smrťou telesnosti. Človek získava tým, že stráca. Človek žije tým, že zomiera. To je centrálne posolstvo evanjelia. To je podstata učeníctva. Toto miesto Biblie nehovorí ani o vylepšení pocitu sebahodnoty, ani o uspokojení vlastných potrieb. Ale toto sa dnes v mnohých zboroch káže, aby sa osladila pravda.

Kto má teda pravdu?

Čo je posolstvom kresťanstva?

Sebarealizácia alebo sebazaprenie? Obidvoje nemôže byť. Ak by to bola len vec názoru, žil by som svoj život a ty svoj a obidvaja by sme spokojne šli rôznymi smermi. Ale kresťanstvo, pravé evanjelium Ježiša Krista, nie je vec názoru. Je to otázka pravdy. Vôbec nejde o to, čo chceš ty, ja alebo hocikto iný. Evanjelium zostane tým, čím je - riadené Božou suverénnou vôľou.

Rozhodné slová Pána Ježiša

Pre mňa je nepochopiteľné, ako môžu prívrženci light kresťanstva zosúladiť svoje ponímanie náboženstva s učením Pána Ježiša, alebo ako môžu otvorene ignorovať to, čo povedal. Pre nás všetkých spočíva jediný akceptovateľný prístup v tom, aby sme vzali nášho Pána za slovo, a síce na základe jediného zdroja pravdy pre každého pravého kresťana, ktorým je zjavené Božie slovo, Biblia. Čítajme teda.

Lukáš v 9. kapitole preniká k jadru otázky, o čo pri kresťanstve ide. Ježiš tu hovoril so svojimi učeníkmi bezprostredne po zázračnom nasýtení päťtisícového zástupu, ktorý prišiel, aby ho počul. Zástup nasýtil jediným skromným košom chlebov a rýb. V Evanjeliu podľa Lukáša 9,23-26 čítame:

A povedal všetkým: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov."

Je to teda celkom jednoduché: Každý, kto chce nasledovať Pána Ježiša do Božieho kráľovstva - teda každý, kto chce byť kresťanom - musí zaujať postoj k trom požiadavkám:

Zaprieť samého seba
Brať na seba každý deň svoj kríž
Nasledovať Ježiša
Týmto slovám sa ťažko verí. Nie sú „orientované na spotrebiteľa" alebo „priateľskí k návštevníkom". „Kresťanstvo-lihgt" tu neexistuje. Nejde tu ani o nejasné miesto Biblie, ani o protirečenie s iným učením Ježiša Krista. Sú to princípy, ktorým počas svojho pôsobenia stále učil a opakoval ich, vždy znova a znova vo všetkých možných situáciách. Nie je to nič nové. Keď v roku 1517 Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere wittenbergského zámockého kostola spustil reformáciu. V štvrtej téze vyhlásil, že záchrana vyžaduje sebanenávisť. Napísal, že „nenávisť voči samému sebe - pravé pokánie srdca - ostáva až do vstupu do Božieho kráľovstva." Pôvodné grécke slovo pre „zaprieť" znamená „zdráhať sa, spojiť sa s nejakou vecou alebo mať do činenia s nejakou vecou." Je za tým myšlienka, ktorá hovorí o tom, že kto chce byť Ježišovým učeníkom a prijať odpustenie a večný život, musí sa vzdať samého seba. Máš mať dosť svojho hriešneho Ja a už nechcieť mať so sebou nič spoločné! To pravdepodobne zahŕňa nielen teba samotného, ale aj tvoju rodinu.

V Evanjeliu podľa Matúša 10,32 Pán Ježiš hovorí o tom, aby sme Ho vyznali ako Pána a Záchrancu:

Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
Ďalej vo veršoch 34-36:

Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo som prišiel rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci.
Nie je to priateľské pozvanie, ale varovanie: Keď prídeš k Pánu Ježišovi, môže to tvoju rodinnú situáciu zhoršiť miesto toho, aby sa zlepšila. Môže to byť pre tvoju rodinu rozbuška, akú si doteraz nikdy nezažil. Keď dáš svoj život skutočne Ježišovi Kristovi, otvorí to neprekonateľnú priepasť medzi tebou a tými, ktorí Mu nedávajú svoj život. Je to skutočne tak, ako mi to raz v jednej televíznej relácii povedal mystik hinduizmu a New Age Deepak Chomra:

Vy a ja žijeme v dvoch rôznych univerzách.

Odpovedal som mu, že má úplnú pravdu. To platí nielen pre cudzincov, ale aj pre rodinných príslušníkov, pretože tento rozdiel zapríčiňuje zlom v tomto zo všetkých najosobnejšom vzťahu. Verš 37 pridáva:

Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.
Ak nie sme pripravení platiť cenu stáleho rodinného rozkolu (kým naši milí neprídu ku Kristovi), ak nie sme pripravení platiť cenu traumatických zážitkov, konfliktov a útrap v našej rodine - potom nie sme hodní byť Ježišovými učeníkmi. Verš 38:

A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Okamih, prosím? V dobe Ježišovho pozemského života mysleli ľudia pri slove „kríž" na jedinú vec: kríž bol smrtiaci nástroj. Pán teda povedal: Nie sme Ho hodní, ak nie sme pripravení byť so svetom v konflikte v takej miere, že nás to môže stáť aj život. Verš 39:

Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.
To je v podstate echo z Evanjelia podľa Lukáša 9. Máme stratiť svoj život. To nie je človekocentrická teológia. Je to teológia Kristocentrická, ktorá vypovedá: „Dávam Kristovi všetko, je jedno, za akú cenu, aj keď ma to bude stáť môj život."

Pravé evanjelium Biblie

Základná pravda kresťanstva, sa v Biblii opakovane potvrdzuje. Ježiš povedal tú istú pravdu rozličnými spôsobmi. Vysvetlil ju pri udalosti s bohatým mládencom. V Evanjeliu podľa Marka 10,17 prišiel mladý muž k Ježišovi, padol pred Ním na kolená a opýtal sa ho: „Čo robiť, dobrý Majster, aby som bol dedičom večného života?" Aká príležitosť k osobnej evanjelizácii! Pán Ježiš ho mohol vyzvať: „Povedz túto modlitbu!", alebo: „Rozhodni sa prijať ma!" To však neurobil. Namiesto toho konfrontoval mladého muža s realitou hriechu, aby odhalil, či bol skutočne usvedčený svojou bezbožnosťou a ľutoval svoje hriechy. Ježiš mu vymenoval niektoré z Desiatich prikázaní ako príklady Božieho zákona, ktoré mladý muž porušil. On však odmietol každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život. Myslel si, že je perfektným kandidátom pre večný život. Dostal však odpoveď, s ktorou nepočítal. Vo verši 21 Ježiš hovorí:

Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď, (vezmi kríž) a nasleduj ma.
Pán Ježiš mu ukázal jeho samospravodlivosť a odhalil ešte aj jeho lásku k peniazom. Bohatý mládenec chcel vedieť, ako môže získať večný život. Ale Ježiš mu vysvetlil, že sa pre to musí vzdať svojej namyslenej samospravodlivosti a priznať, že je nehodný, biedny hriešnik. Musel byť pripravený, podriadiť sa Pánu Ježišovi, aj keby to znamenalo, že by sa musel vzdať celého svojho pozemského majetku. Očakávanie mladého muža sa nesplnilo, ale predpokladom večného života je pripravenosť vzdať sa všetkého, keď to Pán Ježiš požaduje. Mladý muž neurobil ani jedno, ani druhé: ani nepriznal svoj hriech, ani nezaprel samého seba. Verš 22 hovorí:

Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.
Rozhodol sa pridŕžať sa radšej podvodu samospravodlivosti a radšej si ponechať svoje peniaze a svoj majetok. Nemal záujem o sebazaprenie, sebaobetovanie alebo poslušnosť. Preto nebol hodný byť učeníkom Pána Ježiša, a sám si zatvoril dvere do kráľovstva spásy.

Každý z nás pozná niekoho, kto je ako bohatý mládenec: namyslený, sebaistý a presvedčený o svojich vlastných dobrých skutkoch a vlastnostiach, ktorý kresťanskú spásu považuje jednoducho za ďalší cieľ, o ktorý sa treba usilovať cez výkon, schopnosti, peniaze a vplyv. Biblia však hovorí, že takto to nefunguje. Cieľ je dosť neobvyklý: pozostáva z kajúcneho vyznania hriechov, poslušnosti a obetí. Keď nie sme pripravení oddeliť sa od svojich rodín, rozlúčiť sa so svetom a nechať plávať materiálne statky, nestojí nám Ježiš za veľa. Evanjelium je pravidlo „Všetko - alebo - nič".

V Evanjeliu podľa Lukáša 9,57 je ešte jeden príklad: Ježiš išiel s niekoľkými nasledovníkmi po ceste a jeden z nich mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek by si šiel." Ježiš nepovedal: „Ó, to je super! Všetci pôjdeme do hotela Ritz-Carlton a dáme si kaviár!" Ale vo verši 58 vyhlásil:

Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.
Ježiš nepovedal: „Nasleduj ma a budeš šťastný, bohatý, zdravý a úspešný, a budeš sa mať dobre." Povedal: „Mal by si vedieť jedno: Nemám ani len miesto na spanie. Učeníctvo ťa bude stáť všetko, čo máš. Nečakaj pohodlný a ľahký život." Vo verši 59 príbeh pokračuje:

Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: „Dovoľ mi prv odísť a pochovať si otca."
Čo mal na mysli, keď povedal „pochovať si prv otca"? Chcel iba rýchle odísť na pohreb? Nie, pravdepodobne chcel počkať, kým nezíska dedičstvo! Keby však Ježiša nasledoval, nezískal by z neho vôbec nič. Ježiš mu nemohol nič dať, chcel teda zostať radšej pri svojej rodine, kým by si nezbalil dedičstvo. Až potom chcel nasledovať Ježiša. Aj on sa stratil.

Tretí uchádzač o nasledovanie Pána Ježiša sa chcel vrátiť domov a usporiadať veľkú rozlúčkovú party s priateľmi a rodinou. Tým si ešte možno chcel zaistiť podporu pre svoj zámer. Ježiš mu povedal, že služobníci Jeho kráľovstva sa nevracajú k starému životu, aby si odtiaľ prinášali veci. Podobajú sa skôr roľníkovi: Keď už raz priložil svoju ruku na pluh, pozerá priamo dopredu, aby brázda ostala rovná (Lk 9,61-62).

Pán určuje mieru úplného sebaza-prenia. V Evanjeliu podľa Lukáša 14,25-26 Ho nasledoval veľký zástup,

tu sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
Sebanenávisť? Aká mocná pravda! Nie je to záchrana na základe dobrých skutkov, ale presný opak: Záchrana prostredníctvom zavrhnutia akejkoľvek nádeje môcť sa páčiť Bohu zo seba samého. Pri nasledovaní Ježiša Krista nejde o teba a o mňa. Pri kresťanstve nejde o nás; nejde o náš pocit sebahodnoty. Nasledovanie Ježiša znamená, že máme dosť svojho hriechu a dúfame v odpustenie. Znamená to, že máme považovať Krista za neoceniteľného Záchrancu z hriechu, smrti a pekla. Potom sa ochotne vzdáme všetkého, aj keď nás to bude stáť dokonca pokoj rodiny, manželstva a pripraví nás o všetko, čo milujeme a vlastníme.

Môže nás to dokonca stáť život, ako povedal Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Lukáša 9,24 a potvrdil v 14,27:

A kto nenesie svoj kríž,
t. j. nie je pripravený zniesť za mňa pohanenie, dokonca dať svoj život,

nemôže mi byť učeníkom.
Jasnejšie sa to nedá povedať. Keď sa pokúšaš pridŕžať samého seba, svojich plánov, svojho úspechu, svojej vlastnej hodnoty, zmeškáš odpustenie a nebo.

V Evanjeliu podľa Jána 12, 24 Ježiš povedal:

Veru, veru, vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
Ináč vyjadrené: „Keď ma chceš nasledovať a prinášať ovocie, bude ťa to stáť tvoj život. Budeš musieť zomrieť." Verš 25:

Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.
Cesta, ktorou šiel Pán Ježiš, bola cestou, ktorá viedla k prenasledovaniu a smrti. Chceš nasledovať Pána Ježiša? Bude ťa to stáť absolútne všetko!

Možno Pán nevezme tvoj život. Možno ti nevezme všetky tvoje peniaze. Možno ti nevezme tvoju rodinu alebo tvojho partnera. Možno ti nevezme tvoje pracovné miesto. Ale musíš byť pripravený vzdať sa tohto všetkého, ak o to požiada. Musíš byť taký rozhodný, že nech to stojí čokoľvek, chytíš sa pevne Ježiša Krista.

Ak chceš Pána Ježiša nasledovať do neba, zober svoj kríž a nasleduj Ho. Počuť takéto výpovede v dnešnom zvestovaní evanjelia? Počuť ich pri veľkých evanjelizačných kampaniach? Zažili sme niekedy, že niekto stál pred davom a povedal:

Ak sa chceš stať kresťanom, potom usmrť svoje túžby a vášne! Nechci mať nič do činenia so sebou samým! Odmietni všetko, čo si žiada tvoje Ja! Buď pripravený, ak treba zomrieť kvôli Kristovi! Ži ako dobrovoľný otrok Ježiša Krista, podriaď sa Mu v poslušnosti!"

Takéto posolstvo sa jednoducho nepredá! Nie je to šikovný marketing. Je to posolstvo, ktorému sa ťažko verí, pretože sebazaprenie je ťažké. Lenže: Toto posolstvo je pravdivé!

Úzka brána

Čo teda máme robiť? Podľa názoru mnohých zborov a kazateľov máme evanjelium spopularizovať. Preč so všetkým tým učením o sebazaprení a nesení kríža. Namiesto toho musí prísť na javisko veselá kapela. Povedzte všetkým, že Boh vás chce urobiť šťastnými a úspešnými a plnými pocitu sebahodnoty.

Problém pritom je, že tým, ktorí veci chápu ináč, sa sprostredkúva ilúzia, že sú zachránení, hoci vôbec nie sú. Keď raz budú stáť pred Kristom, povedia:

Pane, Pane!

a On odpovie:

Nikdy som vás nepoznal: odídite odo mňa. (por. Mt 7,23).

Akú hodnotu má dobrá skupina chvál bez pravého evanjelia? Presne takú, akú zdravý pocit sebahodnoty. Ľudia chcú byť uctievaní. Chcú zdravie. Chcú bohatstvo. Chcú šťastie. Chcú mať uspokojené všetky svoje potreby a utíšené svoje boľačky. Chcú život bez bolesti. Chcú korunu bez kríža. Chcú všetko, a síce hneď. Chcú, aby bolo kresťanské posolstvo spásy jednoduché. Tak zmýšľajú ľudia. Ale to nie je Boží pokyn pre nás. Podľa Listu Židom 2,10 urobili „utrpenia pôvodcu nášho spasenia dokonalým". Preto musíme aj my ísť údolím utrpenia. Ako prvé utrpíme smrť všetkých vlastných nádejí, všetkých vlastných ambícií, všetkých vlastných prianí, každej vlastnej žiadosti, všetkých vlastných potrieb.

Keď dnes počúvame nejakého evanjelikálneho kazateľa zboru „priateľského k návštevníkom", pravdepodobne si myslíme, že kresťanstvo je jednoduché: Opakuj jednoducho týchto pár slov. Odriekni túto krátku modlitbu a - šup! - patríš aj ty do „klubu". Podľa Biblie to však takto nefunguje. V Evanjeliu podľa Matúša 7,13 Ježiš napomína svojich nasledovníkov počas kázne na vrchu:

Vchádzajte tesnou bránou!

Význam slova „tesný" tu je „zúžený, stiahnutý". Tým je myslená veľmi, veľmi úzka štrbina. Nemôžeme si so sebou vôbec nič vziať, prejdeme ňou len úplne s prázdnymi rukami. Náboženstvo však ponúka aj širokú bránu a som smutný, keď myslím na to, že tak veľa kazateľov a zborov vedie ľudí cez túto širokú bránu. Hovoria: „Nepotrebuješ robiť všetky tieto ťažké veci, aby si prišiel do neba. Sme otvorení a tolerantní a veríme, že každý, kto chce, bude zachránený."
Medzičasom sme došli tak ďaleko, že ľudia, ktorí sa označujú za kresťanov, sa zástupne za všetkých kresťanov ospravedlňujú za to, že sme tak nepolepšiteľné tvrdohlaví puntičkári: Pridŕžame sa vraj zastaralej predstavy, že kresťanstvo musí byť biblicky verné, exkluzívne, nekompromisné a nepohodlné. Prednedávnom uverejnila skupina viac než päťdesiatich pastorov a laických kazateľov, ako aj jeden vedúci biblickej školy (ktorí reprezentujú viac než tucet významných denominácií), oznam v jednom z najväčších amerických denníkov. Tvrdili v ňom, že je eticky, morálne a duchovne nesprávne, keď si nejaký jednotlivec, skupina, zbor alebo náboženstvo uplatňuje nárok na výhradný prístup k Bohu alebo k Božej milosti, požehnaniu alebo spáse. Exkluzivistické nároky kresťanov alebo iných zapríčinili nevýslovné ľudské utrpenie a ešte sa pritom sami obhajovali.

Pardon, ale keď kresťania už neveria a nezvestujú, že spása je jedine v Kristovi, vedú nevedomé zástupy národov cez širokú bránu do zatratenia. Nie je to môj názor; hovorí to Božie slovo. Ľudia prúdia veselo cez tieto široké, pohodlné, pozývajúce brány - spolu so svojimi batohmi hriechu, svojimi potrebami, svojou sebahodnotou a svojou túžbou po naplnení a sebauspokojení. Najhroznejšie na tom je, že veria, že idú do neba. Nejeden človek si myslí, že im svojím evanjeliom „priateľským k poslucháčovi", ktoré u všetkých nachádza odozvu, urobil láskavosť. Je to však falošné evanjelium, lož vedúca k zlej ceste. Táto brána, ktorou sa dá pohodlne prejsť, nevedie do neba. Prezentuje sa síce ako „nebo", ale v konečnom dôsledku vedie do pekla.

„Ale do života vedie tesná brána",
hovorí Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 7,14,

a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.
Pripúšťam, že dnes je zvlášť ťažké nájsť ju. Môžeme navštevovať zbor po zbore a túto bránu predsa nenájdeme. Je to veľmi úzka brána.

Rovnaké učenie nachádzame v Evanjeliu podľa Lukáša 13,23-24:

Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť."
Je ťažké ju nájsť a je ťažké ňou prejsť. Prečo je dnes také ťažké nájsť ju a prejsť ňou? Je ťažké nájsť ju, pretože veľmi veľa zborov už nezvestuje pravdu evanjelia. Ak sme pravdu už raz počuli, je ešte ťažšie podriadiť sa jej. Človek uctieva seba samého. Je svojím vlastným bohom. Dnes posolstvo zneje: „Poď k Ježišovi a budeš o sebe zmýšľať lepšie", alebo: „Ježiš chce uspokojiť všetky tvoje potreby." Pán Ježiš nechce uspokojiť naše svetské, pozemské a telesné potreby. Chce, aby sme boli pripravení povedať: „Chcem sa všetkého, čo zdanlivo potrebujem, vzdať kvôli Kristovi."

Je ťažké prejsť úzkou bránou, pretože nám padne tak zaťažko zaprieť samých seba. Ježišova prvá požiadavka v Evanjeliu podľa Lukáša 9 bola, že kresťania majú zaprieť samých seba, ale to je takmer nemožné. Hriešny človek je ovládaný sebou samým: Je majstrom svojej vlastnej duše, kapitánom svojho vlastného osudu, kráľom svojho vlastného sveta.

Zdá sa, že výpoveď: treba zaprieť seba samého, a usmrtiť vlastné JA, je jednoducho príliš náročná. Keby sme kázali evanjelium, v ktorom sa toto učenie nevyskytuje, potom by sa ľudia vo veľkom zbiehali, aby boli zachránení z pekla do neba. Skús však iba raz kázať pravé evanjelium: tvrdé slová Pána Ježiša. Jeho výzvu k úplnému sebazapreniu, priznanie, že sme bezcenní a nehodní a na žiaden pád si nezaslúžime byť zachránení. To je oveľa menej obľúbené. Kvôli tomu ma v americkej televízii napadli.

Spočítať náklad

V Evanjeliu podľa Lukáša 14,28-30 sa Pán Ježiš pýta:

Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, bude mať aj na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položil základ, a pritom nemá na dokončenie stavby, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.
Keď chceš prísť ku Kristovi, musíš spočítať náklad. Spočítal si náklad? Chápeš vôbec, že musí byť zaplatená nejaká cena? Poznáme cenu, lebo Biblia nám to hovorí jasne, zrozumiteľne a opakovane. Cenou je pripravenosť, ak treba, pokladať za menej svojho otca a svoju matku a dokonca vlastný život, vziať svoj kríž (pohanenie za Neho) a nasledovať Ježiša. Nič na svete nesmieme milovať tak, že by sme sa preto zriekli Krista. Ježiš vo veršoch 31-32 ďalej hovorí:

Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisíca-mi môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu?
Buď s nepriateľom uzavrieš mier, keď ho nemôžeš poraziť, alebo sa uistíš, že k víťazstvu máš dosť oddielov. Pán Ježiš tu inými slovami hovorí: „Nepríď ku mne skôr, než by si spočítal náklad. Cenou je sebazaprenie, ukrižovanie a podriadenie vlastného Ja." Pán Ježiš to vystihuje v Evanjeliu podľa Lukáša 14,33:

A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
Nebudeme zachránení tým, že premárnime všetok svoj pozemský majetok, ale pre Krista musíme byť aj na to pripravení. Takto oddaní musíme byť kvôli Kristovi. Potom zaprieme samých seba a všetku našu svetskú žiadostivosť. Dokonca zaprieme svoje vlastné právo na život a ak treba, obetujeme ho kvôli Kristovi. Radi sa podriadime Jeho vôli, budeme Ho nasledovať a robiť všetko, nech požaduje čokoľvek. Je pritom jedno, či povie, že sa budeme musieť niečoho vzdať alebo nie. Rozhodnutie je len na Ňom. To je posolstvo evanjelia. Keď voláme ľudí k Ježišovi, je toto presne to, čo musíme povedať.

Uspokojiť zákazníka

Teraz prichádzame k bodu, v ktorom odkryjeme, čo sa skrýva za populárnou hudbou a sebaoslavou a za celou „zábavou", ktorú ponúkajú zbory „priateľské k návštevníkom". Ľudia sa nechcú stať kresťanmi, ak je to také ťažké. Ak to nezodpovedá ich potrebám, nemajú záujem. Ak chcú šesť ovocných príchutí a ty ponúkaš len dve, potom si ich stratil. Potrebujú ľahko stráviteľné kresťanstvo. Pravdy, ktoré sa prehltajú ťažšie, im predsa možno vysvetliť neskôr. V marketingu je to známa stratégia: nazývajú ju taktika lákadla, klamstvo etikiet alebo po anglicky Bait and Switch („privábiť a zmeniť tému"). Robí sa reklama na nejaký televízor za senzačnú dumpingovú cenu, ale keď príde spotrebiteľ do obchodu, nedá sa tento určitý model získať. Je tu iný televízor, je však o niečo drahší. To nie je to, čo sme vám sľúbili. Sľúbené vlastne nikdy neexistovalo. Ponuka bola atrapa.

Čo sa deje v zbore „priateľskom k návštevníkom", keď nechajú pôsobiť lákadlo? Mnohí si myslia: „Hej, toto kresťanstvo nie je vôbec ťažké. Stretneme milých ľudí, vypočujeme si inšpirujúce slovo a „super" hudbu a prídeme do neba." Ale pravda raz vyjde najavo a návštevník si vypočuje rozhodné Ježišove slová: „Nejde o teba, ide o mňa a o to, že sa musíš vzdať seba samého, keď ma chceš nasledovať." Je prirodzene absolútne pravdivé, že za týchto okolností nechce byť nikto kresťanom, iba ak Boží Duch pôsobí na jeho srdce. Pokiaľ Svätý Duch neusvedčil z hriechu, neprebudil mŕtve srdce a nespôsobil vieru, nič sa nestane - napriek všetkým ľudským snahám. Iba pravé posolstvo o Ježišovi Kristovi, spojené s prácou Svätého Ducha, povedie k pravej záchrane. Potom k hriešnikovi zapierajúcemu samého seba prúdi milosť. To je vlastná podstata milosti. Keď my sami nemáme absolútne čo ponúknuť, čo by si zaslúžilo spásu, ale opovrhneme sebou ako bezvýznamnými, dá nám Boh milosť, aby nás zachránil z hriechu a pekla.

Nemôžeme nanovo vymyslieť evanjelium a prispôsobiť ho sebe, svojmu pohodliu a komfortu. Ale presne to sa dnes robí. Preto som napísal túto knihu. Keď zmeníme posolstvo, aby sme zatraktívnili kresťanstvo, potom to, čo z takého posolstva pochádza, nie je už žiadne kresťanstvo. Nepodporujem v žiadnom prípade zákonníctvo, ale iba vernosť voči Písmu, aj keď niektorí tvrdia, že som nepriateľský a bezcitný. Jeden spriatelený evanjelikálny prominent sa nazdával, že mi urobí kompliment, keď ma predstavil nasledujúcimi slovami: „To je John MacArthur, ktorý je ako človek oveľa milší než vo svojich knihách." Usmial som sa a povedal: „Na osobnej úrovni je oveľa jednodu-chšie ukázať Kristovu lásku." Veľa dobromyseľných zborov a pastorov sa statočne (a naivne) usiluje obísť Ježišovo nepohodlné učenie. Nie zo zlomyseľnosti alebo ľsti, alebo preto, že by chceli ľudí podviesť, ale preto, že je to jednoducho ľahšie a zábavné prinášať dobré správy. Rozhodné a pravdivé posolstvo je však nepríjemné. Tvrdé slová môžu byť desivé a zahanbujúce a je ťažké pozerať pritom ľuďom do očí.

Kresťania často nevedia, ako majú interpretovať a podať ďalej rozhodné výpovede Pána Ježiša, a preto ich jednoducho preskočia. Ale priniesť iba polovičné posolstvo je takmer ešte horšie, ako nepovedať vôbec nič. Všetko, čo chce Pán Ježiš povedať, je dôležité. Nie je na nás rozhodnúť, čo z toho podáme ďalej a čo môžeme nechať padnúť pod stôl.

Modlím sa, aby táto kniha čitateľovi pomohla pochopiť: Správne pozvanie ku kresťanstvu je to, ktoré je úplné a transparentné. Zamlčanie pravdy nič neosoží, ale narobí nesmiernu škodu. Existujú cesty a spôsoby pre zvestovanie úplného evanjelia, ktoré je pravdivým posolstvom, ktoré aj Pán požehná.

Ukážka z knihy Úzkou bránou

John McArthur

http://www.reformace.cz/zod/uzkou-branou-cislo-97

[mikim]

...John MacArthur

Zase další falešný učitel hrající si na křesťana...
https://en.wikipedia.org/wiki/John_F._MacArthur
Stačí si přečíst čemu a jakým nesmyslům věří a hned mám jasno...
např.
https://en.wikipedia.org/wiki/John_F._MacArthurLaw and Covenant
MacArthur describes himself as a "leaky dispensationalist".[29] While he holds to the Dispensationalist school of premillennialism and a pre-tribulational Rapture of the Church and literal fulfillment of all the covenant promises made to the Jews, he rejects some of the classic dispensational ideas, such as the Law having no application to the Church. MacArthur stated, "I'm not into all that is traditionally known as dispensationalism, seven dispensations, two kingdoms, two New Covenants, two ways of salvation, discontinuity between the Old Testament and the New."[28]
Law and Covenant [Upravit]
MacArthur se popisuje jako „netěsný dispenzarista“. [29] Zatímco drží Dispensacionalistickou školu premillennialismu a pre-souhvězdného vytržení Církve a doslovného plnění všech smluvních slibů, které Židům dává, odmítá některé klasické dispenzační myšlenky, jako například zákon, který se na církev nevztahuje. MacArthur prohlásil: „Nejsem ve všem, co je tradičně známé jako dispenzarismus, sedm výdejů, dvě království, dva Nové smlouvy, dva způsoby spasení, nespojitost mezi Starým zákonem a Novým.“ [28]

...Pravé evanjelium Biblie

To co je falešné jsem dal tučně:

Základná pravda kresťanstva, sa v Biblii opakovane potvrdzuje. Ježiš povedal tú istú pravdu rozličnými spôsobmi. Vysvetlil ju pri udalosti s bohatým mládencom. V Evanjeliu podľa Marka 10,17 prišiel mladý muž k Ježišovi, padol pred Ním na kolená a opýtal sa ho: „Čo robiť, dobrý Majster, aby som bol dedičom večného života?" Aká príležitosť k osobnej evanjelizácii! Pán Ježiš ho mohol vyzvať: „Povedz túto modlitbu!", alebo: „Rozhodni sa prijať ma!" To však neurobil. Namiesto toho konfrontoval mladého muža s realitou hriechu, aby odhalil, či bol skutočne usvedčený svojou bezbožnosťou a ľutoval svoje hriechy. Ježiš mu vymenoval niektoré z Desiatich prikázaní ako príklady Božieho zákona, ktoré mladý muž porušil. On však odmietol každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život. Myslel si, že je perfektným kandidátom pre večný život. Dostal však odpoveď, s ktorou nepočítal. Vo verši 21 Ježiš hovorí:

Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď, (vezmi kríž) a nasleduj ma.
Pán Ježiš mu ukázal jeho samospravodlivosť a odhalil ešte aj jeho lásku k peniazom. Bohatý mládenec chcel vedieť, ako môže získať večný život. Ale Ježiš mu vysvetlil, že sa pre to musí vzdať svojej namyslenej samospravodlivosti a priznať, že je nehodný, biedny hriešnik. Musel byť pripravený, podriadiť sa Pánu Ježišovi, aj keby to znamenalo, že by sa musel vzdať celého svojho pozemského majetku. Očakávanie mladého muža sa nesplnilo, ale predpokladom večného života je pripravenosť vzdať sa všetkého, keď to Pán Ježiš požaduje. Mladý muž neurobil ani jedno, ani druhé: ani nepriznal svoj hriech, ani nezaprel samého seba. Verš 22 hovorí:

Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.
Rozhodol sa pridŕžať sa radšej podvodu samospravodlivosti a radšej si ponechať svoje peniaze a svoj majetok. Nemal záujem o sebazaprenie, sebaobetovanie alebo poslušnosť. Preto nebol hodný byť učeníkom Pána Ježiša, a sám si zatvoril dvere do kráľovstva spásy.

Každý z nás pozná niekoho, kto je ako bohatý mládenec: namyslený, sebaistý a presvedčený o svojich vlastných dobrých skutkoch a vlastnostiach, ktorý kresťanskú spásu považuje jednoducho za ďalší cieľ, o ktorý sa treba usilovať cez výkon, schopnosti, peniaze a vplyv. Biblia však hovorí, že takto to nefunguje. Cieľ je dosť neobvyklý: pozostáva z kajúcneho vyznania hriechov, poslušnosti a obetí. Keď nie sme pripravení oddeliť sa od svojich rodín, rozlúčiť sa so svetom a nechať plávať materiálne statky, nestojí nám Ježiš za veľa. Evanjelium je pravidlo „Všetko - alebo - nič".

Jednoduše pravda smíchaná se lží:
Marek 10:17  Když se vydával na cestu, přiběhl k němu nějaký člověk, a poklekl před ním a ptal se ho: "Mistře dobrý, co mám dělat, abych měl podíl na věčném životě?"
18  Ježíš mu řekl: "Proč mi říkáš dobrý? Nikdo není dobrý, jedině Bůh.
19  Přikázání znáš: Nezabiješ, nezcizoložíš, nebudeš krást, nevydáš křivé svědectví, nebudeš podvádět, cti svého otce i svou matku!"
20  On mu na to řekl: "Mistře, to všechno jsem dodržoval od svého mládí."
21  Ježíš na něj s láskou pohleděl a řekl: "Jedno ti schází. Jdi, prodej všecko, co máš, rozdej chudým a budeš mít poklad v nebi; pak přijď a následuj mne!"
22  On po těch slovech svěsil hlavu a smuten odešel, neboť měl mnoho majetku.
23  Ježíš se rozhlédl po svých učednících a řekl jim: "Jak těžko vejdou do Božího království ti, kdo mají bohatství!"
24  Učedníky ta slova zarazila. Ježíš jim ještě jednou řekl: "Dítky, jak těžké je vejít do království Božího!
25  Snáze projde velbloud uchem jehly, než aby bohatý vešel do Božího království."
26  Ještě více se zhrozili a říkali si: "Kdo tedy může být spasen?"
27  Ježíš na ně pohleděl a řekl: "U lidí je to nemožné, ale ne u Boha; vždyť u Boha je možné všecko."
28  Tu se Petr ozval: "Hle, my jsme opustili všecko a šli jsme za tebou."

Nikde nečtu, že to byl bohatý mládenec, ale je uvedeno nějaký muž, Ježíš mu vyjmenoval přikázání, která má plnit, aby měl život věčný, nikoliv, že by mu vyjmenovával přikázání, které onen muž měl dle autora článku porušit. A dále nikde nečtu, že by onen muž odmítal "každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život." Ani nikde nečtu, že by si onen muž myslel, že je perfektním kandidátem na věčný život. Naopak přišel za Ježíšem s pokorou a jen se zeptal co vůbec má dělat, aby měl věčný život.

...]Pán Ježiš mu ukázal jeho samospravodlivosť [/b]a odhalil ešte aj jeho lásku k peniazom. Bohatý mládenec chcel vedieť, ako môže získať večný život. Ale Ježiš mu vysvetlil, že sa pre to musí vzdať svojej namyslenej samospravodlivosti a priznať, že je nehodný, biedny hriešnik.

Toto jsou samozřejmě nesmysly nejvyššího kalibru, Ježíš vůbec nemluvil o tom, že by onen muž byl bohatý a už vůbec nemluvil o jeho lásce k penězům a už vůbec nic o vzdání se jeho namyšlené samospravedlnosti. Toto jsou nehorázné lži a chce se mi z nich blít.
Bible a i Ježíš naopak chválí ty kdo jsou sami spravedliví a trpí kvůli tomu:
Matouš 5:10  Blahoslavení, kteříž protivenství trpí pro spravedlnost, neb jejich jest království nebeské.

... Preto nebol hodný byť učeníkom Pána Ježiša, a sám si zatvoril dvere do kráľovstva spásy.
Nikde nečtu, že by si tím, že odešel po slovech Ježíše sám zavřel dveře do nebeského království, klidně mohl kdykoliv později svůj majetek (a nemusel být bohatý) prodat a jít za Ježíšem, takže já bych ho osobně takto nesoudil.

...Každý z nás pozná niekoho, kto je ako bohatý mládenec: namyslený, sebaistý a presvedčený o svojich vlastných dobrých skutkoch a vlastnostiach, ktorý kresťanskú spásu považuje jednoducho za ďalší cieľ, o ktorý sa treba usilovať cez výkon, schopnosti, peniaze a vplyv. Biblia však hovorí, že takto to nefunguje.

Ano já takové lidi znám díky Bibli, kterou čtu správně a nevymýšlím si nesmysly jako John MacArthur.
Spravedlivých lidí (jejich vlastní spravedlností) i spravedlností získanou od Boha se chlubí celá Bible:

Noe byl sám spravedlivý před Bohem a není nikde napsáno, že by přijal spravedlnost jako dar na základě víry v Boha, ale protože našel milost u Boha díky své spravedlnosti:
Genesis 6:6  Litoval Hospodin, že učinil člověka na zemi, a bolest měl v srdci svém.
7  Tedy řekl Hospodin: Vyhladím z země člověka, kteréhož jsem stvořil, od člověka až do hovada, až do zeměplazu, až i do ptactva nebeského; nebo líto mi, že jsem je učinil.
8  Ale Noé našel milost před Hospodinem.
9  Tito jsou příběhové Noé: Noé muž spravedlivý, dokonalý byl za svého věku, s Bohem ustavičně chodil Noé.

Bůh Otec řekl, že spravedlnost mít budou ti, kdo zachovávají Boří přikázání:
Deuteronomium 6:25  A spravedlnost míti budeme, když ostříhati budeme a činiti všecka přikázaní tato před Hospodinem Bohem svým, jakož přikázal nám.

Král David dělal spravedlnost všemu lidu:
2 Samuelova 8:15  I kraloval David nade vším Izraelem, a činil David soud a spravedlnost všemu lidu svému.

Jób 17:9  Přídržeti se bude, pravím, spravedlivý cesty své, a ten, jenž jest čistých rukou, posilní se více.
Jób 35:8  Každémuť člověku bezbožnost jeho uškodí, a synu člověka spravedlnost jeho prospěje.

I ti kdo se svými skutky činí spravedlnost budou jednou v nebi:
Žalmy 15:1  Žalm Davidův. Hospodine, kdo bude přebývati v stánku tvém? Kdo bydliti bude na hoře svaté tvé?
2  Ten, kdož chodí v upřímnosti, a činí spravedlnost, a mluví pravdu z srdce svého.

Stejně tak i ti kdo nehřeší přijmou spravedlnost od Boha spasitele svého:
Žalmy 24:1  Žalm Davidův. Hospodinova jest země, a plnost její, okršlek země, i ti, kteříž obývají na něm.
2  Nebo on ji na moři založil, a na řekách upevnil ji.
3  Kdo vstoupí na horu Hospodinovu? A kdo stane na místě svatém jeho?
4  Ten, kdož jest rukou nevinných, a srdce čistého, kdož neobrací duše své k marnosti, a nepřisahá lstivě.
5  Ten přijme požehnání od Hospodina, a spravedlnost od Boha spasitele svého.

Všechna Boží přikázání jsou spravedlnost, bylo by tak úplným nesmyslem je nezachovávat a ignorovat je:
Žalmy 119:172  Zpívati bude i jazyk můj slovo tvé, a že všecka přikázaní tvá jsou spravedlnost.
Přísloví 20:7  Spravedlivý ustavičně chodí v upřímnosti své; blažení synové jeho po něm.

Spravedlivý člověk může padnout klidně 7x:
Přísloví 24:16  Nebo ač sedmkrát padá spravedlivý, však zase povstává, bezbožníci pak padají ve zlém.
Izajáš 56:1  Toto praví Hospodin: Ostříhejte soudu, a čiňte spravedlnost; nebo brzo spasení mé přijde, a spravedlnost má zjevena bude.
Ezechiel 3:20  Odvrátil-li by se pak spravedlivý od spravedlnosti své, a činil by nepravost, a já bych položil urážku před něj, a tak by umřel, ty pak bys ho nenapomenul: pro hříchť svůj umře, aniž na pamět přijde která spravedlnost jeho, kterouž činil, ale krve jeho z ruky tvé vyhledám.
Ezechiel 3:21  Pakli bys ty napomenul spravedlivého, aby nehřešil spravedlivý, a on by nehřešil, jistě že bude živ; nebo napomenut byl. Ty také duši svou vysvobodíš.

Spravedlivý je ten kdo nejen věří Bohu, ale i vše dodržuje, pak žít bude a neumře:
Ezechiel 18:9  V ustanoveních mých by chodil, a soudů mých ostříhal, čině, což pravého jest: spravedlivý ten jistě žeť živ bude, praví Panovník Hospodin.
Ezechiel 18:21  Pakli byse bezbožný odvrátil ode všech hříchu svých, kteréž činil, a ostříhal by všech ustanovení mých, a činil by soud a spravedlnost, jistě živ bude a neumře.
Ezechiel 33:18  Když by se odvrátil spravedlivý od spravedlnosti své, a činil by nepravost, umřeť pro ty věci.
Abakuk 2:4  Aj ten, kdož se zpíná, tohoť duše není upřímá v něm, ale spravedlivý z víry své živ bude.

I Josef byl spravedlivý aniž by mu Bůh tuto spravedlnost dal jako dar:
Matouš 1:19  Ale Jozef muž její spravedlivý jsa, a nechtěv jí v lehkost uvésti, chtěl ji tajně propustiti.

I Simeon byl spravedlivý:
Lukáš 2:25  A aj, člověk jeden byl v Jeruzalémě, jemuž jméno Simeon. A člověk ten byl spravedlivý a nábožný, očekávající potěšení Izraelského, a Duch svatý byl v něm.

I nějaký Josef z úřadu byl spravedlivý aniž by mu Bůh tuto spravedlnost dal jako dar:
Lukáš 23:50  A aj, muž jménem Jozef, jeden z úřadu, muž dobrý a spravedlivý,

I setník Kornélius byl spravedlivý aniž by mu Bůh tuto spravedlnost dal jako dar:
Skutky apoštolské 10:22  Oni pak řekli: Kornelius setník, muž spravedlivý a bohabojící, i svědectví dobré mající ode všeho národu Židovského, u vidění napomenut jest od anděla svatého, aby povolal tebe do domu svého a slyšel řeč od tebe.

Kdo činí spravedlnost a bojí se Boha je mu příjemný:
Skutky apoštolské 10:35  Ale v každém národu, kdož se ho bojí a činí spravedlnost, příjemný jest jemu;

1 Petrův 3:14  Ale kdybyste pak i trpěli pro spravedlnost, blahoslavení jste. Strachu pak jejich nebojte se, ani se kormuťte,

1 Petrův 3:18  Nebo i Kristus jedinou za hříchy trpěl, spravedlivý za nespravedlivé, aby nás přivedl k Bohu, umrtven jsa z strany těla, ale obživen z strany Ducha.

1 Petrův 4:18  A poněvadž spravedlivý sotva k spasení přichází, bezbožný a hříšník kde se ukáže?

Spravedlnost ten kdo ji činí je z Boha narozen:
1 Janův 2:29  Poněvadž víte, že on spravedlivý jest, znejtež také, že každý, kdož činí spravedlnost, z něho jest narozen.

1 Janův 3:7  Synáčkové, nižádný vás nesvoď. Kdož činí spravedlnost, spravedlivý jest, jakož i on jest spravedlivý.

Zjevení Janovo 22:11  Kdo škodí, škodiž ještě; a kdo smrdí, smrdiž ještě; a kdo jest spravedlivý, ospravedlniž se ještě; a svatý posvětiž se ještě.

Viktor pobuď se a začni činit (samo)spravedlnost jinak nebudeš spasený!!!

[Viktorrealita]

Nikde nečtu, že to byl bohatý mládenec, ale je uvedeno nějaký muž, Ježíš mu vyjmenoval přikázání, která má plnit, aby měl život věčný, nikoliv, že by mu vyjmenovával přikázání, které onen muž měl dle autora článku porušit. A dále nikde nečtu, že by onen muž odmítal "každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život."

Prečitaj si :Evanjelium podľa Matúša 19:20
Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba?
Evanjelium podľa Matúša 19:22
Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku

Ty si myslíš, že keď niekto vyhlasuje, že zachoval všetky prikázania, tak je to aj pravda?

No a to, že bol bohatý je napísané, že. Aj že bol mládenec. Tak potom sa nevyjadruj zbŕklo, lebo nič proti autorovi nemáš.

Namýšľať si, aký som len samospravodlivý nevedie k pravému pokániu.

Luk18 10 Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán. 11 Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov. 13 A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

[mikim]

Nikde nečtu, že to byl bohatý mládenec, ale je uvedeno nějaký muž, Ježíš mu vyjmenoval přikázání, která má plnit, aby měl život věčný, nikoliv, že by mu vyjmenovával přikázání, které onen muž měl dle autora článku porušit. A dále nikde nečtu, že by onen muž odmítal "každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život."

Prečitaj si :Evanjelium podľa Matúša 19:20
Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba?
Evanjelium podľa Matúša 19:22
Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku

Ty si myslíš, že keď niekto vyhlasuje, že zachoval všetky prikázania, tak je to aj pravda?

No a to, že bol bohatý je napísané, že. Aj že bol mládenec. Tak potom sa nevyjadruj zbŕklo, lebo nič proti autorovi nemáš.

Namýšľať si, aký som len samospravodlivý nevedie k pravému pokániu.

Luk18 10 Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán. 11 Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov. 13 A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

...Prečitaj si :Evanjelium podľa Matúša 19:20
Proč bych měl číst Matouše, když John MacArthur píse:
...V Evanjeliu podľa Marka 10,17 prišiel mladý muž k Ježišovi...

a já jsem ti jasně napsal, že v Markovi se o mladém muži nic nepíše, takže John MacArthur si vymýšlí anebo nezná Bibli a plete si jednotlivé apoštoly co kdo napsal a používá Marka, opravdu vysoká úroveň kazatele:). V řečtině je jasně napsáno jen jeden (není tam mladý a dokonce ani muž)
[KB1579NZ] Marek 10:17 Potom když vyšel na cestu, přiběhl jeden, a poklekna před ním, otázal se ho, řka: Mistře dobrý, co učiním, abych života věčného dědičně došel?
[IGNT] Mark 10:17 και G2532 AND εκπορευομενου G1607 G5740 αυτου G846 AS HE WENT FORTH εις G1519 INTO THE οδον G3598 WAY, προσδραμων G4370 G5631 RUNNING UP εις G1520 ONE και G2532 AND γονυπετησας G1120 G5660 KNEELING DOWN TO αυτον G846 HIM επηρωτα G1905 G5707 ASKED αυτον G846 HIM, διδασκαλε G1320 TEACHER αγαθε G18 GOOD, τι G5101 WHAT ποιησω G4160 G5661 SHALL I DO ινα G2443 THAT ζωην G2222 LIFE αιωνιον G166 ETERNAL κληρονομησω G2816 G5661 I MAY INHERIT?

Má napsat, že se to týká Matouše a ne Marka, takže v tom má John MacArthur sám chaos.
Nicméně moc nevěřím tomu, že by měl běžný "mládenec" hodně majetku, ale asi nějaké statky po někom zdědil.

...Ty si myslíš, že keď niekto vyhlasuje, že zachoval všetky prikázania, tak je to aj pravda?
Samozřejmě, že zachovával, kdyby Ježíši lhal, hned by to Ježíš poznal a jistě by mu to řekl, že si vymýšlí.

...Namýšľať si, aký som len samospravodlivý nevedie k pravému pokániu.
Přísloví 24:16 Nebo ač sedmkrát padá spravedlivý, však zase povstává, bezbožníci pak padají ve zlém.
Matouš 3:8  Protož čiňte ovoce hodné pokání.
Zjevení Janovo 22:11 Kdo škodí, škodiž ještě; a kdo smrdí, smrdiž ještě; akdo jest spravedlivý, ospravedlniž se ještě;a svatý posvětiž se ještě.

Kdo je spravedlivý samozřejmě nepotřebuje dělat tolikrát pokání ze svých špatných skutků jako hříšník a těch je dnes naprostá většina.

[mikim]

Úzkou bránou


Chceš prijať odpustenie všetkých hriechov a byť ochránený pred súdom a večným trestom? Chceš vyslobodenie z moci Satana. aby si sa stal Božím dieťaťom, aby si prežil zázraky a bol obdarovaný nádhernými skúsenosťami večných radostí neba? Ak odpovieš nie, potom daj túto knihu niekomu inému. Ak však odpovieš áno, mal by si vedieť nasledujúce: Veľa ľudí - dokonca veľmi veľa - ako povedal Ježiš - ktorí odpovedajú unáhlene áno, nikdy neprijmú to, na čo povedali áno. Chceli by mať síce Božiu lásku, milosť, odpustenie, požehnanie a nepredstaviteľnú blaženosť neba - možno dokonca túžobne a bezpodmienečne - ale to nikdy nezískajú.

Prečo? Pretože sú chybne informovaní o tom, ako sa dajú získať. Je to možné? Vo svete žijú milióny ľudí, ktorí veria, že smerujú k nebu - ale osudne sa mýlia. Väčšina ľudí, dokonca pravdepodobne verí, že príde do neba, ale ohromne sa v tom mýli. Jedno je však zvlášť smutné: Mnohí z nich sedia v cirkevných zboroch a sú predsa chybne informovaní! Ak to môžeš pochopiť a chceš počuť pravdu o samom sebe a iných, potom čítaj ďalej. Nie je to moja pravda. Ani ja, ani nikto iný nevlastní zachraňujúcu pravdu, okrem Boha samého. Možno tu máš najväčšiu príležitosť všetkých čias dozvedieť sa, čo o ceste do neba hovorí Božie slovo. Dosť úvodu. Ak máš ešte záujem, priprav sa hľadať pravdu, a tak sa dať oslobodiť. Táto kniha ukazuje pravdu z Božieho slova.

- John MacArthur -

Kapitola l - „Neodolateľne ľahké" evanjelium
Najdôležitejšia úloha úspešnej podpory predaja spočíva v tom, že sa ponúkne zákazníkom presne to, po čom túžia. Keď chcú mať väčšie hamburgery, tak ich urobíme jednoducho väčšie. Malinovku v šiestich ovocných príchutiach v dizajnérskych fľašiach? Žiadny problém! Malé autobusy s desiatimi držiakmi na poháre? Čo tak s dvadsiatimi? Zákazníka treba predsa uspokojiť. Keď chceme vybudovať obchod a prekonať konkurenciu, musí sa produkt a posolstvo jednoducho prispôsobiť prianiam spotrebiteľov. Práve toto prispôsobenie prianiam spotrebiteľov dnes vstúpilo aj do kresťanskej cirkvi. Je pre teba bohoslužba príliš dlhá? Potom ju skrátime! Niektorý pastor dokonca garantuje, že nikdy nebude kázať dlhšie ako sedem minút! Alebo je bohoslužba podľa tvojho vkusu príliš formálna? Potom príď nabudúce v joggingovom oblečení! Príliš nudná? No tak potom vyčkaj na to, čo ti ponúkne naša kapela!

Ak je posolstvo príliš konfrontačné, súdiace, exkluzívne, znepokojujúce alebo ťažké, alebo nejako inak nezodpovedá vkusu poslucháčov, zbory sa všade horlivo usilujú prispôsobiť zvestovanie prianiam, aby sa tam návštevníci cítili naozaj dobre. Táto nová verzia kresťanstva robí návštevníkov partermi v tíme, dizajnérskymi poradcami vo veciach života zboru a odstraňuje „staromódnu" autoritu, slová o vine, plnení povinností a pevných biblických zásadách.

Jeden predmestský zbor vo svojom poštovom prospekte pred nedávnom sľuboval „príjemnú, uvoľnenú, nenútenú atmosféru" a „super hudbu zborovej kapely" a k tomu uistil, že všetci návštevníci, „či už tomu veria alebo nie, sa dokonca zabavia". To všetko znie jednoducho ohromujúco - v každom prípade ako pozvánka do útulného baru. Kto však tvrdí, že pozýva k Ježišovmu evanjeliu, a pritom do popredia kladie niečo takéto, jeho pozvanie je zavádzajúce.

Takéto kresťanstvo je priateľské zákazníkom, „light" kresťanstvo. Pri pokuse urobiť biblické posolstvo atraktívnejším a obľúbenejším sa evanjelium prekrúca, zľahčuje a chybne vysvetľuje. Ide dolu hrdlom ako olej, a nie je ťažké na žalúdok. Je podľa všetkého balzamom na dušu a šteklí uši; hodí sa presne k tvojim záľubám. Toto „light" evanjelium ťa však nikdy nenasýtí tak ako pravé, zachraňujúce evanjelium Ježiša Krista, pretože nebolo vytvorené Bohom, ale ľuďmi. Je prázdne a bezcenné. Je dokonca horšie než bezcenné, pretože táto light-verzia sprostredkúva dojem, že človek počúva pravé evanjelium a je zachránený pred večným súdom, v skutočnosti je ním však tragickým spôsobom zvedený.

Falošné evanjelium sebaúcty

Pravé evanjelium nie je výzvou k sebarealizácii, ale k sebazapreniu. Preto odporuje dnešnému evanjelikálnemu evanjeliu, ktoré zobrazuje Ježiša ako zázračného poskytovateľa služieb. Jednoducho poslúchať po zázračnej lampe ako v rozprávke, On sa hneď zjaví a povie, že dostaneš všetko, čo si praješ. Dáš mu svoj lístok prianí a On to okamžite dodá.

Obrana pravého evanjelia ma priviedla do vážneho rozporu s ľuďmi, ktorí nechcú brať Bibliu vážne. Vždy zdôrazňujem, že veriaci Zboru milosti (Grace Church), kde slúžim ako pastier, musia byť zo srdca pripravení podriadiť sa Božiemu slovu. Pretože Božie slovo je presne tým posolstvom, ktoré dostanú - neprikrášlené a nefalšované - a zakaždým, keď vstúpia do sály zboru. Ten, kto nie je pripravený postaviť sa k týmto tvrdým pravdám, ako spoznanie hriechov a sebazaprenie, a vydať sa na náročné nasledovanie Krista, u nás dlho neostane.

Niektorí evanjelikáli tvrdia, že Pán Ježiš jednoducho chce, aby sme sa mali dobre. Ak sa nemáš dobre, potom je to preto, že si svoj duchovný bingo lístok neodovzdal. Keď nie si bohatý, potom preto, že si o to nepožiadal. Ježiš ťa chce oslobodiť od dlhov a keď pošleš evanjelistovi v televízii dosť peňazí, tento akt viery ťa oslobodí od démona dlhov. Tvoja záchrana cez Krista je garanciou zdravia, bohatstva, blahobytu a šťastia. Takíto evanjelikáli, ktorí s psychologickou šikovnosťou kladú človeka do stredu, hovoria: Ježiš ti dá pokoj. Ježiš ti dá radosť. Ježiš ťa urobí úspešným v povolaní. Ježiš ti pomôže streliť pri futbale viac gólov. Ježiš naozaj chce, aby si o sebe zmýšľal lepšie. Chce skrášliť tvoj imidž. Chce zastaviť tvoje negatívne myslenie.

Je zaujímavé, ako tento vývoj vtrhol do kresťanských cirkví. Keďže už dlho pozorujem život kresťanov okolo seba, videl som ho prichádzať. Najradikálnejšie bol podľa môjho názoru popohnaný úspechom všadeprítomnej náboženskej televíznej osobnosti Róberta Schullera a jeho knihou „Sebaúcta: Nová reformácia". Túto knihu som svojho času recenzoval pre jeden americký časopis. Myslel som si, že snaha Schullera je, ako to vyjadruje titul, v pravom slova zmysle presadiť pokus o novú reformáciu. Bol to pokus nahradiť biblické evanjelium novým evanjeliom. Fungovalo to. Schuller v tejto knihe napáda protestantskú reformáciu. Požaduje novú reformáciu a píše:

Klasická teológia sa práve na tomto mieste mýlila, keď trvá na tom, že teológia je centrovaná na Boha, nie na človeka.

Najdôležitejšia úloha spočíva podľa Schullera v tom, že treba ukončiť klasickú teológiu, ktorá do stredu kladie Boha a nahradiť ju teológiou, v strede ktorej stojí človek.

Aby definoval človekocentrickú teológiu (čo už je samo o sebe protirečením), ďalej napísal:

Tento majstrovský Boží plán bol vytvorený s najhlbšími potrebami človeka v centre: sebadôstojnosť, sebarešpekt, sebahodnota a sebaúcta.

Pre Schullera je sebaúcta „vzácnou perlou" z Evanjelia podľa Matúša 13,46. Ďalej píše:

Úspech musí byť definovaný ako nadanie k sebaúcte. Boh nám dá toto nadanie ako odmenu za našu obetavú službu, keď u druhých podporujeme ich sebaúctu ... Keď budeme Boží plán nasledovať tak verne, ako sa len dá, budeme o sebe zmýšľať dobre. To je úspech!

Prepáčte, ale s týmto ja nesúhlasím. To je posledný koncept, aký kto kedy vymyslel, ku ktorému by som sa pripojil. V tejto novej reformácii sebahodnoty musí byť Boh najskôr zosadený zo svojho vysoko vznešeného miesta, aby sa tam potom mohol vyvýšiť samotný človek. Každá teológia, ktorá vyvyšuje Boha, musí byť vraj nahradená psychológiou sebahodnoty vyvyšujúcou človeka. Preto musia byť Biblia a evanjelium prepísané alebo preinterpretované, čo má slúžiť veľkolepému účelu, že ľudia budú o sebe zmýšľať lepšie, aby mohli uskutočniť svoje sny a vízie.

Snáď najpodivuhodnejšia výpoveď v Schullerovej knihe je táto:

Keď si raz niekto myslí, že je „nehodný hriešnik", je otázne, či môže skutočne úprimne prijať zachraňujúcu milosť, ktorú Boh ponúka v Ježišovi Kristovi.

Keď teda chceš byť zachránený, nesmieš sa podľa tohto nového evanjelia považovať za nehodného hriešnika. Nieje to úplne prekrútené? Ako veľmi si to protirečí s pravdou! Práve toto človekocentrické evanjelium sebahodnoty odštartovalo hnutie „priateľskí k návštevníkom", ktoré zasiahlo veľmi veľa zborov. Základom je zdanlivo kresťanský narcizmus, sebaláska, ktorá je priam charakteristická pre falošných učiteľov: 2. Timoteovi 3 varuje, „že v posledných dňoch nastanú ťažké časy; ľudia budú totiž sobeckí" (2Tim 3,1-2; doslova „sebamilujúci"). V rukách vodcov zborov typu „priateľskí k návštevníkom" sa kresťanstvo rozvinulo z hnutia sebazaprenia na hnutie sebarealizácie. Voľakedy sa hovorilo: „Musíš sa všetkého vzdať", dnes sa hovorí: „Dostaneš všetko, čo chceš." Títo vodcovia zborov znížili Božie evanjelium na jarmočný tovar. Božiu slávu nahradili uspokojením človeka. Učenie o oddanosti života a úcte Kristovi vymenili za učenie, že Kristus ctí nás. Tak sa už nemáme podriaďovať my Jeho vôli, ale On našej. Keďže ľudia pravé evanjelium za normálnych okolností odmietajú, moderní evanjelikáli posolstvo jednoducho zmenili.

Jeden bohabojný autor to formuloval už pred mnohými storočiami v jednej modlitbe: Pane, ktorý si veľký a vznešený, mierny a pokorný, nauč ma tomuto zdanlivému rozporu, že cesta nadol je cestou nahor, že poníženie znamená povzbudenie, že zlomené srdce je uzdravené srdce, že kajúcny duch je plesajúci duch, že ľutujúca duša je víťazná duša, že nemať nič znamená vlastniť všetko.

„Tvoj život v mojej smrti" - to je pravé evanjelium. Pán Ježiš to povedal jasne a bez vykrúcania:

Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. (Mt 16,24-25)
Nejde o to, aby som bol vyvýšený, ale o to, aby som bol mŕtvy pre svoje vášne. Spása duše je smrťou telesnosti. Človek získava tým, že stráca. Človek žije tým, že zomiera. To je centrálne posolstvo evanjelia. To je podstata učeníctva. Toto miesto Biblie nehovorí ani o vylepšení pocitu sebahodnoty, ani o uspokojení vlastných potrieb. Ale toto sa dnes v mnohých zboroch káže, aby sa osladila pravda.

Kto má teda pravdu?

Čo je posolstvom kresťanstva?

Sebarealizácia alebo sebazaprenie? Obidvoje nemôže byť. Ak by to bola len vec názoru, žil by som svoj život a ty svoj a obidvaja by sme spokojne šli rôznymi smermi. Ale kresťanstvo, pravé evanjelium Ježiša Krista, nie je vec názoru. Je to otázka pravdy. Vôbec nejde o to, čo chceš ty, ja alebo hocikto iný. Evanjelium zostane tým, čím je - riadené Božou suverénnou vôľou.

Rozhodné slová Pána Ježiša

Pre mňa je nepochopiteľné, ako môžu prívrženci light kresťanstva zosúladiť svoje ponímanie náboženstva s učením Pána Ježiša, alebo ako môžu otvorene ignorovať to, čo povedal. Pre nás všetkých spočíva jediný akceptovateľný prístup v tom, aby sme vzali nášho Pána za slovo, a síce na základe jediného zdroja pravdy pre každého pravého kresťana, ktorým je zjavené Božie slovo, Biblia. Čítajme teda.

Lukáš v 9. kapitole preniká k jadru otázky, o čo pri kresťanstve ide. Ježiš tu hovoril so svojimi učeníkmi bezprostredne po zázračnom nasýtení päťtisícového zástupu, ktorý prišiel, aby ho počul. Zástup nasýtil jediným skromným košom chlebov a rýb. V Evanjeliu podľa Lukáša 9,23-26 čítame:

A povedal všetkým: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov."

Je to teda celkom jednoduché: Každý, kto chce nasledovať Pána Ježiša do Božieho kráľovstva - teda každý, kto chce byť kresťanom - musí zaujať postoj k trom požiadavkám:

Zaprieť samého seba
Brať na seba každý deň svoj kríž
Nasledovať Ježiša
Týmto slovám sa ťažko verí. Nie sú „orientované na spotrebiteľa" alebo „priateľskí k návštevníkom". „Kresťanstvo-lihgt" tu neexistuje. Nejde tu ani o nejasné miesto Biblie, ani o protirečenie s iným učením Ježiša Krista. Sú to princípy, ktorým počas svojho pôsobenia stále učil a opakoval ich, vždy znova a znova vo všetkých možných situáciách. Nie je to nič nové. Keď v roku 1517 Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere wittenbergského zámockého kostola spustil reformáciu. V štvrtej téze vyhlásil, že záchrana vyžaduje sebanenávisť. Napísal, že „nenávisť voči samému sebe - pravé pokánie srdca - ostáva až do vstupu do Božieho kráľovstva." Pôvodné grécke slovo pre „zaprieť" znamená „zdráhať sa, spojiť sa s nejakou vecou alebo mať do činenia s nejakou vecou." Je za tým myšlienka, ktorá hovorí o tom, že kto chce byť Ježišovým učeníkom a prijať odpustenie a večný život, musí sa vzdať samého seba. Máš mať dosť svojho hriešneho Ja a už nechcieť mať so sebou nič spoločné! To pravdepodobne zahŕňa nielen teba samotného, ale aj tvoju rodinu.

V Evanjeliu podľa Matúša 10,32 Pán Ježiš hovorí o tom, aby sme Ho vyznali ako Pána a Záchrancu:

Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
Ďalej vo veršoch 34-36:

Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo som prišiel rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci.
Nie je to priateľské pozvanie, ale varovanie: Keď prídeš k Pánu Ježišovi, môže to tvoju rodinnú situáciu zhoršiť miesto toho, aby sa zlepšila. Môže to byť pre tvoju rodinu rozbuška, akú si doteraz nikdy nezažil. Keď dáš svoj život skutočne Ježišovi Kristovi, otvorí to neprekonateľnú priepasť medzi tebou a tými, ktorí Mu nedávajú svoj život. Je to skutočne tak, ako mi to raz v jednej televíznej relácii povedal mystik hinduizmu a New Age Deepak Chomra:

Vy a ja žijeme v dvoch rôznych univerzách.

Odpovedal som mu, že má úplnú pravdu. To platí nielen pre cudzincov, ale aj pre rodinných príslušníkov, pretože tento rozdiel zapríčiňuje zlom v tomto zo všetkých najosobnejšom vzťahu. Verš 37 pridáva:

Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.
Ak nie sme pripravení platiť cenu stáleho rodinného rozkolu (kým naši milí neprídu ku Kristovi), ak nie sme pripravení platiť cenu traumatických zážitkov, konfliktov a útrap v našej rodine - potom nie sme hodní byť Ježišovými učeníkmi. Verš 38:

A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Okamih, prosím? V dobe Ježišovho pozemského života mysleli ľudia pri slove „kríž" na jedinú vec: kríž bol smrtiaci nástroj. Pán teda povedal: Nie sme Ho hodní, ak nie sme pripravení byť so svetom v konflikte v takej miere, že nás to môže stáť aj život. Verš 39:

Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.
To je v podstate echo z Evanjelia podľa Lukáša 9. Máme stratiť svoj život. To nie je človekocentrická teológia. Je to teológia Kristocentrická, ktorá vypovedá: „Dávam Kristovi všetko, je jedno, za akú cenu, aj keď ma to bude stáť môj život."

Pravé evanjelium Biblie

Základná pravda kresťanstva, sa v Biblii opakovane potvrdzuje. Ježiš povedal tú istú pravdu rozličnými spôsobmi. Vysvetlil ju pri udalosti s bohatým mládencom. V Evanjeliu podľa Marka 10,17 prišiel mladý muž k Ježišovi, padol pred Ním na kolená a opýtal sa ho: „Čo robiť, dobrý Majster, aby som bol dedičom večného života?" Aká príležitosť k osobnej evanjelizácii! Pán Ježiš ho mohol vyzvať: „Povedz túto modlitbu!", alebo: „Rozhodni sa prijať ma!" To však neurobil. Namiesto toho konfrontoval mladého muža s realitou hriechu, aby odhalil, či bol skutočne usvedčený svojou bezbožnosťou a ľutoval svoje hriechy. Ježiš mu vymenoval niektoré z Desiatich prikázaní ako príklady Božieho zákona, ktoré mladý muž porušil. On však odmietol každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život. Myslel si, že je perfektným kandidátom pre večný život. Dostal však odpoveď, s ktorou nepočítal. Vo verši 21 Ježiš hovorí:

Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď, (vezmi kríž) a nasleduj ma.
Pán Ježiš mu ukázal jeho samospravodlivosť a odhalil ešte aj jeho lásku k peniazom. Bohatý mládenec chcel vedieť, ako môže získať večný život. Ale Ježiš mu vysvetlil, že sa pre to musí vzdať svojej namyslenej samospravodlivosti a priznať, že je nehodný, biedny hriešnik. Musel byť pripravený, podriadiť sa Pánu Ježišovi, aj keby to znamenalo, že by sa musel vzdať celého svojho pozemského majetku. Očakávanie mladého muža sa nesplnilo, ale predpokladom večného života je pripravenosť vzdať sa všetkého, keď to Pán Ježiš požaduje. Mladý muž neurobil ani jedno, ani druhé: ani nepriznal svoj hriech, ani nezaprel samého seba. Verš 22 hovorí:

Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.
Rozhodol sa pridŕžať sa radšej podvodu samospravodlivosti a radšej si ponechať svoje peniaze a svoj majetok. Nemal záujem o sebazaprenie, sebaobetovanie alebo poslušnosť. Preto nebol hodný byť učeníkom Pána Ježiša, a sám si zatvoril dvere do kráľovstva spásy.

Každý z nás pozná niekoho, kto je ako bohatý mládenec: namyslený, sebaistý a presvedčený o svojich vlastných dobrých skutkoch a vlastnostiach, ktorý kresťanskú spásu považuje jednoducho za ďalší cieľ, o ktorý sa treba usilovať cez výkon, schopnosti, peniaze a vplyv. Biblia však hovorí, že takto to nefunguje. Cieľ je dosť neobvyklý: pozostáva z kajúcneho vyznania hriechov, poslušnosti a obetí. Keď nie sme pripravení oddeliť sa od svojich rodín, rozlúčiť sa so svetom a nechať plávať materiálne statky, nestojí nám Ježiš za veľa. Evanjelium je pravidlo „Všetko - alebo - nič".

V Evanjeliu podľa Lukáša 9,57 je ešte jeden príklad: Ježiš išiel s niekoľkými nasledovníkmi po ceste a jeden z nich mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek by si šiel." Ježiš nepovedal: „Ó, to je super! Všetci pôjdeme do hotela Ritz-Carlton a dáme si kaviár!" Ale vo verši 58 vyhlásil:

Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.
Ježiš nepovedal: „Nasleduj ma a budeš šťastný, bohatý, zdravý a úspešný, a budeš sa mať dobre." Povedal: „Mal by si vedieť jedno: Nemám ani len miesto na spanie. Učeníctvo ťa bude stáť všetko, čo máš. Nečakaj pohodlný a ľahký život." Vo verši 59 príbeh pokračuje:

Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: „Dovoľ mi prv odísť a pochovať si otca."
Čo mal na mysli, keď povedal „pochovať si prv otca"? Chcel iba rýchle odísť na pohreb? Nie, pravdepodobne chcel počkať, kým nezíska dedičstvo! Keby však Ježiša nasledoval, nezískal by z neho vôbec nič. Ježiš mu nemohol nič dať, chcel teda zostať radšej pri svojej rodine, kým by si nezbalil dedičstvo. Až potom chcel nasledovať Ježiša. Aj on sa stratil.

Tretí uchádzač o nasledovanie Pána Ježiša sa chcel vrátiť domov a usporiadať veľkú rozlúčkovú party s priateľmi a rodinou. Tým si ešte možno chcel zaistiť podporu pre svoj zámer. Ježiš mu povedal, že služobníci Jeho kráľovstva sa nevracajú k starému životu, aby si odtiaľ prinášali veci. Podobajú sa skôr roľníkovi: Keď už raz priložil svoju ruku na pluh, pozerá priamo dopredu, aby brázda ostala rovná (Lk 9,61-62).

Pán určuje mieru úplného sebaza-prenia. V Evanjeliu podľa Lukáša 14,25-26 Ho nasledoval veľký zástup,

tu sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
Sebanenávisť? Aká mocná pravda! Nie je to záchrana na základe dobrých skutkov, ale presný opak: Záchrana prostredníctvom zavrhnutia akejkoľvek nádeje môcť sa páčiť Bohu zo seba samého. Pri nasledovaní Ježiša Krista nejde o teba a o mňa. Pri kresťanstve nejde o nás; nejde o náš pocit sebahodnoty. Nasledovanie Ježiša znamená, že máme dosť svojho hriechu a dúfame v odpustenie. Znamená to, že máme považovať Krista za neoceniteľného Záchrancu z hriechu, smrti a pekla. Potom sa ochotne vzdáme všetkého, aj keď nás to bude stáť dokonca pokoj rodiny, manželstva a pripraví nás o všetko, čo milujeme a vlastníme.

Môže nás to dokonca stáť život, ako povedal Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Lukáša 9,24 a potvrdil v 14,27:

A kto nenesie svoj kríž,
t. j. nie je pripravený zniesť za mňa pohanenie, dokonca dať svoj život,

nemôže mi byť učeníkom.
Jasnejšie sa to nedá povedať. Keď sa pokúšaš pridŕžať samého seba, svojich plánov, svojho úspechu, svojej vlastnej hodnoty, zmeškáš odpustenie a nebo.

V Evanjeliu podľa Jána 12, 24 Ježiš povedal:

Veru, veru, vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
Ináč vyjadrené: „Keď ma chceš nasledovať a prinášať ovocie, bude ťa to stáť tvoj život. Budeš musieť zomrieť." Verš 25:

Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.
Cesta, ktorou šiel Pán Ježiš, bola cestou, ktorá viedla k prenasledovaniu a smrti. Chceš nasledovať Pána Ježiša? Bude ťa to stáť absolútne všetko!

Možno Pán nevezme tvoj život. Možno ti nevezme všetky tvoje peniaze. Možno ti nevezme tvoju rodinu alebo tvojho partnera. Možno ti nevezme tvoje pracovné miesto. Ale musíš byť pripravený vzdať sa tohto všetkého, ak o to požiada. Musíš byť taký rozhodný, že nech to stojí čokoľvek, chytíš sa pevne Ježiša Krista.

Ak chceš Pána Ježiša nasledovať do neba, zober svoj kríž a nasleduj Ho. Počuť takéto výpovede v dnešnom zvestovaní evanjelia? Počuť ich pri veľkých evanjelizačných kampaniach? Zažili sme niekedy, že niekto stál pred davom a povedal:

Ak sa chceš stať kresťanom, potom usmrť svoje túžby a vášne! Nechci mať nič do činenia so sebou samým! Odmietni všetko, čo si žiada tvoje Ja! Buď pripravený, ak treba zomrieť kvôli Kristovi! Ži ako dobrovoľný otrok Ježiša Krista, podriaď sa Mu v poslušnosti!"

Takéto posolstvo sa jednoducho nepredá! Nie je to šikovný marketing. Je to posolstvo, ktorému sa ťažko verí, pretože sebazaprenie je ťažké. Lenže: Toto posolstvo je pravdivé!

Úzka brána

Čo teda máme robiť? Podľa názoru mnohých zborov a kazateľov máme evanjelium spopularizovať. Preč so všetkým tým učením o sebazaprení a nesení kríža. Namiesto toho musí prísť na javisko veselá kapela. Povedzte všetkým, že Boh vás chce urobiť šťastnými a úspešnými a plnými pocitu sebahodnoty.

Problém pritom je, že tým, ktorí veci chápu ináč, sa sprostredkúva ilúzia, že sú zachránení, hoci vôbec nie sú. Keď raz budú stáť pred Kristom, povedia:

Pane, Pane!

a On odpovie:

Nikdy som vás nepoznal: odídite odo mňa. (por. Mt 7,23).

Akú hodnotu má dobrá skupina chvál bez pravého evanjelia? Presne takú, akú zdravý pocit sebahodnoty. Ľudia chcú byť uctievaní. Chcú zdravie. Chcú bohatstvo. Chcú šťastie. Chcú mať uspokojené všetky svoje potreby a utíšené svoje boľačky. Chcú život bez bolesti. Chcú korunu bez kríža. Chcú všetko, a síce hneď. Chcú, aby bolo kresťanské posolstvo spásy jednoduché. Tak zmýšľajú ľudia. Ale to nie je Boží pokyn pre nás. Podľa Listu Židom 2,10 urobili „utrpenia pôvodcu nášho spasenia dokonalým". Preto musíme aj my ísť údolím utrpenia. Ako prvé utrpíme smrť všetkých vlastných nádejí, všetkých vlastných ambícií, všetkých vlastných prianí, každej vlastnej žiadosti, všetkých vlastných potrieb.

Keď dnes počúvame nejakého evanjelikálneho kazateľa zboru „priateľského k návštevníkom", pravdepodobne si myslíme, že kresťanstvo je jednoduché: Opakuj jednoducho týchto pár slov. Odriekni túto krátku modlitbu a - šup! - patríš aj ty do „klubu". Podľa Biblie to však takto nefunguje. V Evanjeliu podľa Matúša 7,13 Ježiš napomína svojich nasledovníkov počas kázne na vrchu:

Vchádzajte tesnou bránou!

Význam slova „tesný" tu je „zúžený, stiahnutý". Tým je myslená veľmi, veľmi úzka štrbina. Nemôžeme si so sebou vôbec nič vziať, prejdeme ňou len úplne s prázdnymi rukami. Náboženstvo však ponúka aj širokú bránu a som smutný, keď myslím na to, že tak veľa kazateľov a zborov vedie ľudí cez túto širokú bránu. Hovoria: „Nepotrebuješ robiť všetky tieto ťažké veci, aby si prišiel do neba. Sme otvorení a tolerantní a veríme, že každý, kto chce, bude zachránený."
Medzičasom sme došli tak ďaleko, že ľudia, ktorí sa označujú za kresťanov, sa zástupne za všetkých kresťanov ospravedlňujú za to, že sme tak nepolepšiteľné tvrdohlaví puntičkári: Pridŕžame sa vraj zastaralej predstavy, že kresťanstvo musí byť biblicky verné, exkluzívne, nekompromisné a nepohodlné. Prednedávnom uverejnila skupina viac než päťdesiatich pastorov a laických kazateľov, ako aj jeden vedúci biblickej školy (ktorí reprezentujú viac než tucet významných denominácií), oznam v jednom z najväčších amerických denníkov. Tvrdili v ňom, že je eticky, morálne a duchovne nesprávne, keď si nejaký jednotlivec, skupina, zbor alebo náboženstvo uplatňuje nárok na výhradný prístup k Bohu alebo k Božej milosti, požehnaniu alebo spáse. Exkluzivistické nároky kresťanov alebo iných zapríčinili nevýslovné ľudské utrpenie a ešte sa pritom sami obhajovali.

Pardon, ale keď kresťania už neveria a nezvestujú, že spása je jedine v Kristovi, vedú nevedomé zástupy národov cez širokú bránu do zatratenia. Nie je to môj názor; hovorí to Božie slovo. Ľudia prúdia veselo cez tieto široké, pohodlné, pozývajúce brány - spolu so svojimi batohmi hriechu, svojimi potrebami, svojou sebahodnotou a svojou túžbou po naplnení a sebauspokojení. Najhroznejšie na tom je, že veria, že idú do neba. Nejeden človek si myslí, že im svojím evanjeliom „priateľským k poslucháčovi", ktoré u všetkých nachádza odozvu, urobil láskavosť. Je to však falošné evanjelium, lož vedúca k zlej ceste. Táto brána, ktorou sa dá pohodlne prejsť, nevedie do neba. Prezentuje sa síce ako „nebo", ale v konečnom dôsledku vedie do pekla.

„Ale do života vedie tesná brána",
hovorí Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 7,14,

a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.
Pripúšťam, že dnes je zvlášť ťažké nájsť ju. Môžeme navštevovať zbor po zbore a túto bránu predsa nenájdeme. Je to veľmi úzka brána.

Rovnaké učenie nachádzame v Evanjeliu podľa Lukáša 13,23-24:

Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť."
Je ťažké ju nájsť a je ťažké ňou prejsť. Prečo je dnes také ťažké nájsť ju a prejsť ňou? Je ťažké nájsť ju, pretože veľmi veľa zborov už nezvestuje pravdu evanjelia. Ak sme pravdu už raz počuli, je ešte ťažšie podriadiť sa jej. Človek uctieva seba samého. Je svojím vlastným bohom. Dnes posolstvo zneje: „Poď k Ježišovi a budeš o sebe zmýšľať lepšie", alebo: „Ježiš chce uspokojiť všetky tvoje potreby." Pán Ježiš nechce uspokojiť naše svetské, pozemské a telesné potreby. Chce, aby sme boli pripravení povedať: „Chcem sa všetkého, čo zdanlivo potrebujem, vzdať kvôli Kristovi."

Je ťažké prejsť úzkou bránou, pretože nám padne tak zaťažko zaprieť samých seba. Ježišova prvá požiadavka v Evanjeliu podľa Lukáša 9 bola, že kresťania majú zaprieť samých seba, ale to je takmer nemožné. Hriešny človek je ovládaný sebou samým: Je majstrom svojej vlastnej duše, kapitánom svojho vlastného osudu, kráľom svojho vlastného sveta.

Zdá sa, že výpoveď: treba zaprieť seba samého, a usmrtiť vlastné JA, je jednoducho príliš náročná. Keby sme kázali evanjelium, v ktorom sa toto učenie nevyskytuje, potom by sa ľudia vo veľkom zbiehali, aby boli zachránení z pekla do neba. Skús však iba raz kázať pravé evanjelium: tvrdé slová Pána Ježiša. Jeho výzvu k úplnému sebazapreniu, priznanie, že sme bezcenní a nehodní a na žiaden pád si nezaslúžime byť zachránení. To je oveľa menej obľúbené. Kvôli tomu ma v americkej televízii napadli.

Spočítať náklad

V Evanjeliu podľa Lukáša 14,28-30 sa Pán Ježiš pýta:

Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, bude mať aj na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položil základ, a pritom nemá na dokončenie stavby, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.
Keď chceš prísť ku Kristovi, musíš spočítať náklad. Spočítal si náklad? Chápeš vôbec, že musí byť zaplatená nejaká cena? Poznáme cenu, lebo Biblia nám to hovorí jasne, zrozumiteľne a opakovane. Cenou je pripravenosť, ak treba, pokladať za menej svojho otca a svoju matku a dokonca vlastný život, vziať svoj kríž (pohanenie za Neho) a nasledovať Ježiša. Nič na svete nesmieme milovať tak, že by sme sa preto zriekli Krista. Ježiš vo veršoch 31-32 ďalej hovorí:

Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisíca-mi môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu?
Buď s nepriateľom uzavrieš mier, keď ho nemôžeš poraziť, alebo sa uistíš, že k víťazstvu máš dosť oddielov. Pán Ježiš tu inými slovami hovorí: „Nepríď ku mne skôr, než by si spočítal náklad. Cenou je sebazaprenie, ukrižovanie a podriadenie vlastného Ja." Pán Ježiš to vystihuje v Evanjeliu podľa Lukáša 14,33:

A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
Nebudeme zachránení tým, že premárnime všetok svoj pozemský majetok, ale pre Krista musíme byť aj na to pripravení. Takto oddaní musíme byť kvôli Kristovi. Potom zaprieme samých seba a všetku našu svetskú žiadostivosť. Dokonca zaprieme svoje vlastné právo na život a ak treba, obetujeme ho kvôli Kristovi. Radi sa podriadime Jeho vôli, budeme Ho nasledovať a robiť všetko, nech požaduje čokoľvek. Je pritom jedno, či povie, že sa budeme musieť niečoho vzdať alebo nie. Rozhodnutie je len na Ňom. To je posolstvo evanjelia. Keď voláme ľudí k Ježišovi, je toto presne to, čo musíme povedať.

Uspokojiť zákazníka

Teraz prichádzame k bodu, v ktorom odkryjeme, čo sa skrýva za populárnou hudbou a sebaoslavou a za celou „zábavou", ktorú ponúkajú zbory „priateľské k návštevníkom". Ľudia sa nechcú stať kresťanmi, ak je to také ťažké. Ak to nezodpovedá ich potrebám, nemajú záujem. Ak chcú šesť ovocných príchutí a ty ponúkaš len dve, potom si ich stratil. Potrebujú ľahko stráviteľné kresťanstvo. Pravdy, ktoré sa prehltajú ťažšie, im predsa možno vysvetliť neskôr. V marketingu je to známa stratégia: nazývajú ju taktika lákadla, klamstvo etikiet alebo po anglicky Bait and Switch („privábiť a zmeniť tému"). Robí sa reklama na nejaký televízor za senzačnú dumpingovú cenu, ale keď príde spotrebiteľ do obchodu, nedá sa tento určitý model získať. Je tu iný televízor, je však o niečo drahší. To nie je to, čo sme vám sľúbili. Sľúbené vlastne nikdy neexistovalo. Ponuka bola atrapa.

Čo sa deje v zbore „priateľskom k návštevníkom", keď nechajú pôsobiť lákadlo? Mnohí si myslia: „Hej, toto kresťanstvo nie je vôbec ťažké. Stretneme milých ľudí, vypočujeme si inšpirujúce slovo a „super" hudbu a prídeme do neba." Ale pravda raz vyjde najavo a návštevník si vypočuje rozhodné Ježišove slová: „Nejde o teba, ide o mňa a o to, že sa musíš vzdať seba samého, keď ma chceš nasledovať." Je prirodzene absolútne pravdivé, že za týchto okolností nechce byť nikto kresťanom, iba ak Boží Duch pôsobí na jeho srdce. Pokiaľ Svätý Duch neusvedčil z hriechu, neprebudil mŕtve srdce a nespôsobil vieru, nič sa nestane - napriek všetkým ľudským snahám. Iba pravé posolstvo o Ježišovi Kristovi, spojené s prácou Svätého Ducha, povedie k pravej záchrane. Potom k hriešnikovi zapierajúcemu samého seba prúdi milosť. To je vlastná podstata milosti. Keď my sami nemáme absolútne čo ponúknuť, čo by si zaslúžilo spásu, ale opovrhneme sebou ako bezvýznamnými, dá nám Boh milosť, aby nás zachránil z hriechu a pekla.

Nemôžeme nanovo vymyslieť evanjelium a prispôsobiť ho sebe, svojmu pohodliu a komfortu. Ale presne to sa dnes robí. Preto som napísal túto knihu. Keď zmeníme posolstvo, aby sme zatraktívnili kresťanstvo, potom to, čo z takého posolstva pochádza, nie je už žiadne kresťanstvo. Nepodporujem v žiadnom prípade zákonníctvo, ale iba vernosť voči Písmu, aj keď niektorí tvrdia, že som nepriateľský a bezcitný. Jeden spriatelený evanjelikálny prominent sa nazdával, že mi urobí kompliment, keď ma predstavil nasledujúcimi slovami: „To je John MacArthur, ktorý je ako človek oveľa milší než vo svojich knihách." Usmial som sa a povedal: „Na osobnej úrovni je oveľa jednodu-chšie ukázať Kristovu lásku." Veľa dobromyseľných zborov a pastorov sa statočne (a naivne) usiluje obísť Ježišovo nepohodlné učenie. Nie zo zlomyseľnosti alebo ľsti, alebo preto, že by chceli ľudí podviesť, ale preto, že je to jednoducho ľahšie a zábavné prinášať dobré správy. Rozhodné a pravdivé posolstvo je však nepríjemné. Tvrdé slová môžu byť desivé a zahanbujúce a je ťažké pozerať pritom ľuďom do očí.

Kresťania často nevedia, ako majú interpretovať a podať ďalej rozhodné výpovede Pána Ježiša, a preto ich jednoducho preskočia. Ale priniesť iba polovičné posolstvo je takmer ešte horšie, ako nepovedať vôbec nič. Všetko, čo chce Pán Ježiš povedať, je dôležité. Nie je na nás rozhodnúť, čo z toho podáme ďalej a čo môžeme nechať padnúť pod stôl.

Modlím sa, aby táto kniha čitateľovi pomohla pochopiť: Správne pozvanie ku kresťanstvu je to, ktoré je úplné a transparentné. Zamlčanie pravdy nič neosoží, ale narobí nesmiernu škodu. Existujú cesty a spôsoby pre zvestovanie úplného evanjelia, ktoré je pravdivým posolstvom, ktoré aj Pán požehná.

Ukážka z knihy Úzkou bránou

John McArthur

http://www.reformace.cz/zod/uzkou-branou-cislo-97

...V Evanjeliu podľa Matúša 10,32 Pán Ježiš hovorí o tom, aby sme Ho vyznali ako Pána a Záchrancu:
Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

To vím, že je Pán Ježíš Pán (a ne Bůh) a Zachránce, ale v uvedeném verši Mt. 10,32 se určitě nepíše kdo ho vyzbá jako Pána a Zachránce (to má asi zase odjinud):
Matouš 10:32  Kdožkoli tedy vyzná mne před lidmi, vyznámť i já jej před Otcem svým, jenž jest v nebesích.

...Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: „Dovoľ mi prv odísť a pochovať si otca."
Čo mal na mysli, keď povedal „pochovať si prv otca"? Chcel iba rýchle odísť na pohreb? Nie, pravdepodobne chcel počkať, kým nezíska dedičstvo! Keby však Ježiša nasledoval, nezískal by z neho vôbec nič. Ježiš mu nemohol nič dať, chcel teda zostať radšej pri svojej rodine, kým by si nezbalil dedičstvo. Až potom chcel nasledovať Ježiša. Aj on sa stratil.

Opět se ani neobtěžoval napsat odkud tento verš je:
Matouš 8:21  Jiný pak z učedlníků jeho řekl jemu: Pane, dopusť mi prve odjíti a pochovati otce mého.
22  Ale Ježíš řekl jemu: Pojď za mnou, a nech, ať tam mrtví pochovávají mrtvé své.
Kdo z nás by nešel nejdříve pochovat svého milovaného Otce? Myslím, že úplně všichni jsme zodpovědní toto vykonat a nenašel by se ani jeden, který by šel ihned s Ježíšem, ale připojil by se k němu později, protože žádný mrtvý nikdy nepochová dalšího mrtvého, to je úplný nesmysl a kdo ví zda to Ježíš někdy vůbec řekl. Celé to trošku smrdí. Anebo to Ježíš možná myslel v žertu, ale to už nevíme.

[mikim]

Úzkou bránou


Chceš prijať odpustenie všetkých hriechov a byť ochránený pred súdom a večným trestom? Chceš vyslobodenie z moci Satana. aby si sa stal Božím dieťaťom, aby si prežil zázraky a bol obdarovaný nádhernými skúsenosťami večných radostí neba? Ak odpovieš nie, potom daj túto knihu niekomu inému. Ak však odpovieš áno, mal by si vedieť nasledujúce: Veľa ľudí - dokonca veľmi veľa - ako povedal Ježiš - ktorí odpovedajú unáhlene áno, nikdy neprijmú to, na čo povedali áno. Chceli by mať síce Božiu lásku, milosť, odpustenie, požehnanie a nepredstaviteľnú blaženosť neba - možno dokonca túžobne a bezpodmienečne - ale to nikdy nezískajú.

Prečo? Pretože sú chybne informovaní o tom, ako sa dajú získať. Je to možné? Vo svete žijú milióny ľudí, ktorí veria, že smerujú k nebu - ale osudne sa mýlia. Väčšina ľudí, dokonca pravdepodobne verí, že príde do neba, ale ohromne sa v tom mýli. Jedno je však zvlášť smutné: Mnohí z nich sedia v cirkevných zboroch a sú predsa chybne informovaní! Ak to môžeš pochopiť a chceš počuť pravdu o samom sebe a iných, potom čítaj ďalej. Nie je to moja pravda. Ani ja, ani nikto iný nevlastní zachraňujúcu pravdu, okrem Boha samého. Možno tu máš najväčšiu príležitosť všetkých čias dozvedieť sa, čo o ceste do neba hovorí Božie slovo. Dosť úvodu. Ak máš ešte záujem, priprav sa hľadať pravdu, a tak sa dať oslobodiť. Táto kniha ukazuje pravdu z Božieho slova.

- John MacArthur -

Kapitola l - „Neodolateľne ľahké" evanjelium
Najdôležitejšia úloha úspešnej podpory predaja spočíva v tom, že sa ponúkne zákazníkom presne to, po čom túžia. Keď chcú mať väčšie hamburgery, tak ich urobíme jednoducho väčšie. Malinovku v šiestich ovocných príchutiach v dizajnérskych fľašiach? Žiadny problém! Malé autobusy s desiatimi držiakmi na poháre? Čo tak s dvadsiatimi? Zákazníka treba predsa uspokojiť. Keď chceme vybudovať obchod a prekonať konkurenciu, musí sa produkt a posolstvo jednoducho prispôsobiť prianiam spotrebiteľov. Práve toto prispôsobenie prianiam spotrebiteľov dnes vstúpilo aj do kresťanskej cirkvi. Je pre teba bohoslužba príliš dlhá? Potom ju skrátime! Niektorý pastor dokonca garantuje, že nikdy nebude kázať dlhšie ako sedem minút! Alebo je bohoslužba podľa tvojho vkusu príliš formálna? Potom príď nabudúce v joggingovom oblečení! Príliš nudná? No tak potom vyčkaj na to, čo ti ponúkne naša kapela!

Ak je posolstvo príliš konfrontačné, súdiace, exkluzívne, znepokojujúce alebo ťažké, alebo nejako inak nezodpovedá vkusu poslucháčov, zbory sa všade horlivo usilujú prispôsobiť zvestovanie prianiam, aby sa tam návštevníci cítili naozaj dobre. Táto nová verzia kresťanstva robí návštevníkov partermi v tíme, dizajnérskymi poradcami vo veciach života zboru a odstraňuje „staromódnu" autoritu, slová o vine, plnení povinností a pevných biblických zásadách.

Jeden predmestský zbor vo svojom poštovom prospekte pred nedávnom sľuboval „príjemnú, uvoľnenú, nenútenú atmosféru" a „super hudbu zborovej kapely" a k tomu uistil, že všetci návštevníci, „či už tomu veria alebo nie, sa dokonca zabavia". To všetko znie jednoducho ohromujúco - v každom prípade ako pozvánka do útulného baru. Kto však tvrdí, že pozýva k Ježišovmu evanjeliu, a pritom do popredia kladie niečo takéto, jeho pozvanie je zavádzajúce.

Takéto kresťanstvo je priateľské zákazníkom, „light" kresťanstvo. Pri pokuse urobiť biblické posolstvo atraktívnejším a obľúbenejším sa evanjelium prekrúca, zľahčuje a chybne vysvetľuje. Ide dolu hrdlom ako olej, a nie je ťažké na žalúdok. Je podľa všetkého balzamom na dušu a šteklí uši; hodí sa presne k tvojim záľubám. Toto „light" evanjelium ťa však nikdy nenasýtí tak ako pravé, zachraňujúce evanjelium Ježiša Krista, pretože nebolo vytvorené Bohom, ale ľuďmi. Je prázdne a bezcenné. Je dokonca horšie než bezcenné, pretože táto light-verzia sprostredkúva dojem, že človek počúva pravé evanjelium a je zachránený pred večným súdom, v skutočnosti je ním však tragickým spôsobom zvedený.

Falošné evanjelium sebaúcty

Pravé evanjelium nie je výzvou k sebarealizácii, ale k sebazapreniu. Preto odporuje dnešnému evanjelikálnemu evanjeliu, ktoré zobrazuje Ježiša ako zázračného poskytovateľa služieb. Jednoducho poslúchať po zázračnej lampe ako v rozprávke, On sa hneď zjaví a povie, že dostaneš všetko, čo si praješ. Dáš mu svoj lístok prianí a On to okamžite dodá.

Obrana pravého evanjelia ma priviedla do vážneho rozporu s ľuďmi, ktorí nechcú brať Bibliu vážne. Vždy zdôrazňujem, že veriaci Zboru milosti (Grace Church), kde slúžim ako pastier, musia byť zo srdca pripravení podriadiť sa Božiemu slovu. Pretože Božie slovo je presne tým posolstvom, ktoré dostanú - neprikrášlené a nefalšované - a zakaždým, keď vstúpia do sály zboru. Ten, kto nie je pripravený postaviť sa k týmto tvrdým pravdám, ako spoznanie hriechov a sebazaprenie, a vydať sa na náročné nasledovanie Krista, u nás dlho neostane.

Niektorí evanjelikáli tvrdia, že Pán Ježiš jednoducho chce, aby sme sa mali dobre. Ak sa nemáš dobre, potom je to preto, že si svoj duchovný bingo lístok neodovzdal. Keď nie si bohatý, potom preto, že si o to nepožiadal. Ježiš ťa chce oslobodiť od dlhov a keď pošleš evanjelistovi v televízii dosť peňazí, tento akt viery ťa oslobodí od démona dlhov. Tvoja záchrana cez Krista je garanciou zdravia, bohatstva, blahobytu a šťastia. Takíto evanjelikáli, ktorí s psychologickou šikovnosťou kladú človeka do stredu, hovoria: Ježiš ti dá pokoj. Ježiš ti dá radosť. Ježiš ťa urobí úspešným v povolaní. Ježiš ti pomôže streliť pri futbale viac gólov. Ježiš naozaj chce, aby si o sebe zmýšľal lepšie. Chce skrášliť tvoj imidž. Chce zastaviť tvoje negatívne myslenie.

Je zaujímavé, ako tento vývoj vtrhol do kresťanských cirkví. Keďže už dlho pozorujem život kresťanov okolo seba, videl som ho prichádzať. Najradikálnejšie bol podľa môjho názoru popohnaný úspechom všadeprítomnej náboženskej televíznej osobnosti Róberta Schullera a jeho knihou „Sebaúcta: Nová reformácia". Túto knihu som svojho času recenzoval pre jeden americký časopis. Myslel som si, že snaha Schullera je, ako to vyjadruje titul, v pravom slova zmysle presadiť pokus o novú reformáciu. Bol to pokus nahradiť biblické evanjelium novým evanjeliom. Fungovalo to. Schuller v tejto knihe napáda protestantskú reformáciu. Požaduje novú reformáciu a píše:

Klasická teológia sa práve na tomto mieste mýlila, keď trvá na tom, že teológia je centrovaná na Boha, nie na človeka.

Najdôležitejšia úloha spočíva podľa Schullera v tom, že treba ukončiť klasickú teológiu, ktorá do stredu kladie Boha a nahradiť ju teológiou, v strede ktorej stojí človek.

Aby definoval človekocentrickú teológiu (čo už je samo o sebe protirečením), ďalej napísal:

Tento majstrovský Boží plán bol vytvorený s najhlbšími potrebami človeka v centre: sebadôstojnosť, sebarešpekt, sebahodnota a sebaúcta.

Pre Schullera je sebaúcta „vzácnou perlou" z Evanjelia podľa Matúša 13,46. Ďalej píše:

Úspech musí byť definovaný ako nadanie k sebaúcte. Boh nám dá toto nadanie ako odmenu za našu obetavú službu, keď u druhých podporujeme ich sebaúctu ... Keď budeme Boží plán nasledovať tak verne, ako sa len dá, budeme o sebe zmýšľať dobre. To je úspech!

Prepáčte, ale s týmto ja nesúhlasím. To je posledný koncept, aký kto kedy vymyslel, ku ktorému by som sa pripojil. V tejto novej reformácii sebahodnoty musí byť Boh najskôr zosadený zo svojho vysoko vznešeného miesta, aby sa tam potom mohol vyvýšiť samotný človek. Každá teológia, ktorá vyvyšuje Boha, musí byť vraj nahradená psychológiou sebahodnoty vyvyšujúcou človeka. Preto musia byť Biblia a evanjelium prepísané alebo preinterpretované, čo má slúžiť veľkolepému účelu, že ľudia budú o sebe zmýšľať lepšie, aby mohli uskutočniť svoje sny a vízie.

Snáď najpodivuhodnejšia výpoveď v Schullerovej knihe je táto:

Keď si raz niekto myslí, že je „nehodný hriešnik", je otázne, či môže skutočne úprimne prijať zachraňujúcu milosť, ktorú Boh ponúka v Ježišovi Kristovi.

Keď teda chceš byť zachránený, nesmieš sa podľa tohto nového evanjelia považovať za nehodného hriešnika. Nieje to úplne prekrútené? Ako veľmi si to protirečí s pravdou! Práve toto človekocentrické evanjelium sebahodnoty odštartovalo hnutie „priateľskí k návštevníkom", ktoré zasiahlo veľmi veľa zborov. Základom je zdanlivo kresťanský narcizmus, sebaláska, ktorá je priam charakteristická pre falošných učiteľov: 2. Timoteovi 3 varuje, „že v posledných dňoch nastanú ťažké časy; ľudia budú totiž sobeckí" (2Tim 3,1-2; doslova „sebamilujúci"). V rukách vodcov zborov typu „priateľskí k návštevníkom" sa kresťanstvo rozvinulo z hnutia sebazaprenia na hnutie sebarealizácie. Voľakedy sa hovorilo: „Musíš sa všetkého vzdať", dnes sa hovorí: „Dostaneš všetko, čo chceš." Títo vodcovia zborov znížili Božie evanjelium na jarmočný tovar. Božiu slávu nahradili uspokojením človeka. Učenie o oddanosti života a úcte Kristovi vymenili za učenie, že Kristus ctí nás. Tak sa už nemáme podriaďovať my Jeho vôli, ale On našej. Keďže ľudia pravé evanjelium za normálnych okolností odmietajú, moderní evanjelikáli posolstvo jednoducho zmenili.

Jeden bohabojný autor to formuloval už pred mnohými storočiami v jednej modlitbe: Pane, ktorý si veľký a vznešený, mierny a pokorný, nauč ma tomuto zdanlivému rozporu, že cesta nadol je cestou nahor, že poníženie znamená povzbudenie, že zlomené srdce je uzdravené srdce, že kajúcny duch je plesajúci duch, že ľutujúca duša je víťazná duša, že nemať nič znamená vlastniť všetko.

„Tvoj život v mojej smrti" - to je pravé evanjelium. Pán Ježiš to povedal jasne a bez vykrúcania:

Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. (Mt 16,24-25)
Nejde o to, aby som bol vyvýšený, ale o to, aby som bol mŕtvy pre svoje vášne. Spása duše je smrťou telesnosti. Človek získava tým, že stráca. Človek žije tým, že zomiera. To je centrálne posolstvo evanjelia. To je podstata učeníctva. Toto miesto Biblie nehovorí ani o vylepšení pocitu sebahodnoty, ani o uspokojení vlastných potrieb. Ale toto sa dnes v mnohých zboroch káže, aby sa osladila pravda.

Kto má teda pravdu?

Čo je posolstvom kresťanstva?

Sebarealizácia alebo sebazaprenie? Obidvoje nemôže byť. Ak by to bola len vec názoru, žil by som svoj život a ty svoj a obidvaja by sme spokojne šli rôznymi smermi. Ale kresťanstvo, pravé evanjelium Ježiša Krista, nie je vec názoru. Je to otázka pravdy. Vôbec nejde o to, čo chceš ty, ja alebo hocikto iný. Evanjelium zostane tým, čím je - riadené Božou suverénnou vôľou.

Rozhodné slová Pána Ježiša

Pre mňa je nepochopiteľné, ako môžu prívrženci light kresťanstva zosúladiť svoje ponímanie náboženstva s učením Pána Ježiša, alebo ako môžu otvorene ignorovať to, čo povedal. Pre nás všetkých spočíva jediný akceptovateľný prístup v tom, aby sme vzali nášho Pána za slovo, a síce na základe jediného zdroja pravdy pre každého pravého kresťana, ktorým je zjavené Božie slovo, Biblia. Čítajme teda.

Lukáš v 9. kapitole preniká k jadru otázky, o čo pri kresťanstve ide. Ježiš tu hovoril so svojimi učeníkmi bezprostredne po zázračnom nasýtení päťtisícového zástupu, ktorý prišiel, aby ho počul. Zástup nasýtil jediným skromným košom chlebov a rýb. V Evanjeliu podľa Lukáša 9,23-26 čítame:

A povedal všetkým: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov."

Je to teda celkom jednoduché: Každý, kto chce nasledovať Pána Ježiša do Božieho kráľovstva - teda každý, kto chce byť kresťanom - musí zaujať postoj k trom požiadavkám:

Zaprieť samého seba
Brať na seba každý deň svoj kríž
Nasledovať Ježiša
Týmto slovám sa ťažko verí. Nie sú „orientované na spotrebiteľa" alebo „priateľskí k návštevníkom". „Kresťanstvo-lihgt" tu neexistuje. Nejde tu ani o nejasné miesto Biblie, ani o protirečenie s iným učením Ježiša Krista. Sú to princípy, ktorým počas svojho pôsobenia stále učil a opakoval ich, vždy znova a znova vo všetkých možných situáciách. Nie je to nič nové. Keď v roku 1517 Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere wittenbergského zámockého kostola spustil reformáciu. V štvrtej téze vyhlásil, že záchrana vyžaduje sebanenávisť. Napísal, že „nenávisť voči samému sebe - pravé pokánie srdca - ostáva až do vstupu do Božieho kráľovstva." Pôvodné grécke slovo pre „zaprieť" znamená „zdráhať sa, spojiť sa s nejakou vecou alebo mať do činenia s nejakou vecou." Je za tým myšlienka, ktorá hovorí o tom, že kto chce byť Ježišovým učeníkom a prijať odpustenie a večný život, musí sa vzdať samého seba. Máš mať dosť svojho hriešneho Ja a už nechcieť mať so sebou nič spoločné! To pravdepodobne zahŕňa nielen teba samotného, ale aj tvoju rodinu.

V Evanjeliu podľa Matúša 10,32 Pán Ježiš hovorí o tom, aby sme Ho vyznali ako Pána a Záchrancu:

Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
Ďalej vo veršoch 34-36:

Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo som prišiel rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci.
Nie je to priateľské pozvanie, ale varovanie: Keď prídeš k Pánu Ježišovi, môže to tvoju rodinnú situáciu zhoršiť miesto toho, aby sa zlepšila. Môže to byť pre tvoju rodinu rozbuška, akú si doteraz nikdy nezažil. Keď dáš svoj život skutočne Ježišovi Kristovi, otvorí to neprekonateľnú priepasť medzi tebou a tými, ktorí Mu nedávajú svoj život. Je to skutočne tak, ako mi to raz v jednej televíznej relácii povedal mystik hinduizmu a New Age Deepak Chomra:

Vy a ja žijeme v dvoch rôznych univerzách.

Odpovedal som mu, že má úplnú pravdu. To platí nielen pre cudzincov, ale aj pre rodinných príslušníkov, pretože tento rozdiel zapríčiňuje zlom v tomto zo všetkých najosobnejšom vzťahu. Verš 37 pridáva:

Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.
Ak nie sme pripravení platiť cenu stáleho rodinného rozkolu (kým naši milí neprídu ku Kristovi), ak nie sme pripravení platiť cenu traumatických zážitkov, konfliktov a útrap v našej rodine - potom nie sme hodní byť Ježišovými učeníkmi. Verš 38:

A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Okamih, prosím? V dobe Ježišovho pozemského života mysleli ľudia pri slove „kríž" na jedinú vec: kríž bol smrtiaci nástroj. Pán teda povedal: Nie sme Ho hodní, ak nie sme pripravení byť so svetom v konflikte v takej miere, že nás to môže stáť aj život. Verš 39:

Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.
To je v podstate echo z Evanjelia podľa Lukáša 9. Máme stratiť svoj život. To nie je človekocentrická teológia. Je to teológia Kristocentrická, ktorá vypovedá: „Dávam Kristovi všetko, je jedno, za akú cenu, aj keď ma to bude stáť môj život."

Pravé evanjelium Biblie

Základná pravda kresťanstva, sa v Biblii opakovane potvrdzuje. Ježiš povedal tú istú pravdu rozličnými spôsobmi. Vysvetlil ju pri udalosti s bohatým mládencom. V Evanjeliu podľa Marka 10,17 prišiel mladý muž k Ježišovi, padol pred Ním na kolená a opýtal sa ho: „Čo robiť, dobrý Majster, aby som bol dedičom večného života?" Aká príležitosť k osobnej evanjelizácii! Pán Ježiš ho mohol vyzvať: „Povedz túto modlitbu!", alebo: „Rozhodni sa prijať ma!" To však neurobil. Namiesto toho konfrontoval mladého muža s realitou hriechu, aby odhalil, či bol skutočne usvedčený svojou bezbožnosťou a ľutoval svoje hriechy. Ježiš mu vymenoval niektoré z Desiatich prikázaní ako príklady Božieho zákona, ktoré mladý muž porušil. On však odmietol každú myšlienku na hriešnosť a pokánie, a namiesto toho tvrdil, že Desať prikázaní dodržiaval po celý svoj život. Myslel si, že je perfektným kandidátom pre večný život. Dostal však odpoveď, s ktorou nepočítal. Vo verši 21 Ježiš hovorí:

Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď, (vezmi kríž) a nasleduj ma.
Pán Ježiš mu ukázal jeho samospravodlivosť a odhalil ešte aj jeho lásku k peniazom. Bohatý mládenec chcel vedieť, ako môže získať večný život. Ale Ježiš mu vysvetlil, že sa pre to musí vzdať svojej namyslenej samospravodlivosti a priznať, že je nehodný, biedny hriešnik. Musel byť pripravený, podriadiť sa Pánu Ježišovi, aj keby to znamenalo, že by sa musel vzdať celého svojho pozemského majetku. Očakávanie mladého muža sa nesplnilo, ale predpokladom večného života je pripravenosť vzdať sa všetkého, keď to Pán Ježiš požaduje. Mladý muž neurobil ani jedno, ani druhé: ani nepriznal svoj hriech, ani nezaprel samého seba. Verš 22 hovorí:

Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.
Rozhodol sa pridŕžať sa radšej podvodu samospravodlivosti a radšej si ponechať svoje peniaze a svoj majetok. Nemal záujem o sebazaprenie, sebaobetovanie alebo poslušnosť. Preto nebol hodný byť učeníkom Pána Ježiša, a sám si zatvoril dvere do kráľovstva spásy.

Každý z nás pozná niekoho, kto je ako bohatý mládenec: namyslený, sebaistý a presvedčený o svojich vlastných dobrých skutkoch a vlastnostiach, ktorý kresťanskú spásu považuje jednoducho za ďalší cieľ, o ktorý sa treba usilovať cez výkon, schopnosti, peniaze a vplyv. Biblia však hovorí, že takto to nefunguje. Cieľ je dosť neobvyklý: pozostáva z kajúcneho vyznania hriechov, poslušnosti a obetí. Keď nie sme pripravení oddeliť sa od svojich rodín, rozlúčiť sa so svetom a nechať plávať materiálne statky, nestojí nám Ježiš za veľa. Evanjelium je pravidlo „Všetko - alebo - nič".

V Evanjeliu podľa Lukáša 9,57 je ešte jeden príklad: Ježiš išiel s niekoľkými nasledovníkmi po ceste a jeden z nich mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek by si šiel." Ježiš nepovedal: „Ó, to je super! Všetci pôjdeme do hotela Ritz-Carlton a dáme si kaviár!" Ale vo verši 58 vyhlásil:

Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.
Ježiš nepovedal: „Nasleduj ma a budeš šťastný, bohatý, zdravý a úspešný, a budeš sa mať dobre." Povedal: „Mal by si vedieť jedno: Nemám ani len miesto na spanie. Učeníctvo ťa bude stáť všetko, čo máš. Nečakaj pohodlný a ľahký život." Vo verši 59 príbeh pokračuje:

Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: „Dovoľ mi prv odísť a pochovať si otca."
Čo mal na mysli, keď povedal „pochovať si prv otca"? Chcel iba rýchle odísť na pohreb? Nie, pravdepodobne chcel počkať, kým nezíska dedičstvo! Keby však Ježiša nasledoval, nezískal by z neho vôbec nič. Ježiš mu nemohol nič dať, chcel teda zostať radšej pri svojej rodine, kým by si nezbalil dedičstvo. Až potom chcel nasledovať Ježiša. Aj on sa stratil.

Tretí uchádzač o nasledovanie Pána Ježiša sa chcel vrátiť domov a usporiadať veľkú rozlúčkovú party s priateľmi a rodinou. Tým si ešte možno chcel zaistiť podporu pre svoj zámer. Ježiš mu povedal, že služobníci Jeho kráľovstva sa nevracajú k starému životu, aby si odtiaľ prinášali veci. Podobajú sa skôr roľníkovi: Keď už raz priložil svoju ruku na pluh, pozerá priamo dopredu, aby brázda ostala rovná (Lk 9,61-62).

Pán určuje mieru úplného sebaza-prenia. V Evanjeliu podľa Lukáša 14,25-26 Ho nasledoval veľký zástup,

tu sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
Sebanenávisť? Aká mocná pravda! Nie je to záchrana na základe dobrých skutkov, ale presný opak: Záchrana prostredníctvom zavrhnutia akejkoľvek nádeje môcť sa páčiť Bohu zo seba samého. Pri nasledovaní Ježiša Krista nejde o teba a o mňa. Pri kresťanstve nejde o nás; nejde o náš pocit sebahodnoty. Nasledovanie Ježiša znamená, že máme dosť svojho hriechu a dúfame v odpustenie. Znamená to, že máme považovať Krista za neoceniteľného Záchrancu z hriechu, smrti a pekla. Potom sa ochotne vzdáme všetkého, aj keď nás to bude stáť dokonca pokoj rodiny, manželstva a pripraví nás o všetko, čo milujeme a vlastníme.

Môže nás to dokonca stáť život, ako povedal Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Lukáša 9,24 a potvrdil v 14,27:

A kto nenesie svoj kríž,
t. j. nie je pripravený zniesť za mňa pohanenie, dokonca dať svoj život,

nemôže mi byť učeníkom.
Jasnejšie sa to nedá povedať. Keď sa pokúšaš pridŕžať samého seba, svojich plánov, svojho úspechu, svojej vlastnej hodnoty, zmeškáš odpustenie a nebo.

V Evanjeliu podľa Jána 12, 24 Ježiš povedal:

Veru, veru, vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
Ináč vyjadrené: „Keď ma chceš nasledovať a prinášať ovocie, bude ťa to stáť tvoj život. Budeš musieť zomrieť." Verš 25:

Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.
Cesta, ktorou šiel Pán Ježiš, bola cestou, ktorá viedla k prenasledovaniu a smrti. Chceš nasledovať Pána Ježiša? Bude ťa to stáť absolútne všetko!

Možno Pán nevezme tvoj život. Možno ti nevezme všetky tvoje peniaze. Možno ti nevezme tvoju rodinu alebo tvojho partnera. Možno ti nevezme tvoje pracovné miesto. Ale musíš byť pripravený vzdať sa tohto všetkého, ak o to požiada. Musíš byť taký rozhodný, že nech to stojí čokoľvek, chytíš sa pevne Ježiša Krista.

Ak chceš Pána Ježiša nasledovať do neba, zober svoj kríž a nasleduj Ho. Počuť takéto výpovede v dnešnom zvestovaní evanjelia? Počuť ich pri veľkých evanjelizačných kampaniach? Zažili sme niekedy, že niekto stál pred davom a povedal:

Ak sa chceš stať kresťanom, potom usmrť svoje túžby a vášne! Nechci mať nič do činenia so sebou samým! Odmietni všetko, čo si žiada tvoje Ja! Buď pripravený, ak treba zomrieť kvôli Kristovi! Ži ako dobrovoľný otrok Ježiša Krista, podriaď sa Mu v poslušnosti!"

Takéto posolstvo sa jednoducho nepredá! Nie je to šikovný marketing. Je to posolstvo, ktorému sa ťažko verí, pretože sebazaprenie je ťažké. Lenže: Toto posolstvo je pravdivé!

Úzka brána

Čo teda máme robiť? Podľa názoru mnohých zborov a kazateľov máme evanjelium spopularizovať. Preč so všetkým tým učením o sebazaprení a nesení kríža. Namiesto toho musí prísť na javisko veselá kapela. Povedzte všetkým, že Boh vás chce urobiť šťastnými a úspešnými a plnými pocitu sebahodnoty.

Problém pritom je, že tým, ktorí veci chápu ináč, sa sprostredkúva ilúzia, že sú zachránení, hoci vôbec nie sú. Keď raz budú stáť pred Kristom, povedia:

Pane, Pane!

a On odpovie:

Nikdy som vás nepoznal: odídite odo mňa. (por. Mt 7,23).

Akú hodnotu má dobrá skupina chvál bez pravého evanjelia? Presne takú, akú zdravý pocit sebahodnoty. Ľudia chcú byť uctievaní. Chcú zdravie. Chcú bohatstvo. Chcú šťastie. Chcú mať uspokojené všetky svoje potreby a utíšené svoje boľačky. Chcú život bez bolesti. Chcú korunu bez kríža. Chcú všetko, a síce hneď. Chcú, aby bolo kresťanské posolstvo spásy jednoduché. Tak zmýšľajú ľudia. Ale to nie je Boží pokyn pre nás. Podľa Listu Židom 2,10 urobili „utrpenia pôvodcu nášho spasenia dokonalým". Preto musíme aj my ísť údolím utrpenia. Ako prvé utrpíme smrť všetkých vlastných nádejí, všetkých vlastných ambícií, všetkých vlastných prianí, každej vlastnej žiadosti, všetkých vlastných potrieb.

Keď dnes počúvame nejakého evanjelikálneho kazateľa zboru „priateľského k návštevníkom", pravdepodobne si myslíme, že kresťanstvo je jednoduché: Opakuj jednoducho týchto pár slov. Odriekni túto krátku modlitbu a - šup! - patríš aj ty do „klubu". Podľa Biblie to však takto nefunguje. V Evanjeliu podľa Matúša 7,13 Ježiš napomína svojich nasledovníkov počas kázne na vrchu:

Vchádzajte tesnou bránou!

Význam slova „tesný" tu je „zúžený, stiahnutý". Tým je myslená veľmi, veľmi úzka štrbina. Nemôžeme si so sebou vôbec nič vziať, prejdeme ňou len úplne s prázdnymi rukami. Náboženstvo však ponúka aj širokú bránu a som smutný, keď myslím na to, že tak veľa kazateľov a zborov vedie ľudí cez túto širokú bránu. Hovoria: „Nepotrebuješ robiť všetky tieto ťažké veci, aby si prišiel do neba. Sme otvorení a tolerantní a veríme, že každý, kto chce, bude zachránený."
Medzičasom sme došli tak ďaleko, že ľudia, ktorí sa označujú za kresťanov, sa zástupne za všetkých kresťanov ospravedlňujú za to, že sme tak nepolepšiteľné tvrdohlaví puntičkári: Pridŕžame sa vraj zastaralej predstavy, že kresťanstvo musí byť biblicky verné, exkluzívne, nekompromisné a nepohodlné. Prednedávnom uverejnila skupina viac než päťdesiatich pastorov a laických kazateľov, ako aj jeden vedúci biblickej školy (ktorí reprezentujú viac než tucet významných denominácií), oznam v jednom z najväčších amerických denníkov. Tvrdili v ňom, že je eticky, morálne a duchovne nesprávne, keď si nejaký jednotlivec, skupina, zbor alebo náboženstvo uplatňuje nárok na výhradný prístup k Bohu alebo k Božej milosti, požehnaniu alebo spáse. Exkluzivistické nároky kresťanov alebo iných zapríčinili nevýslovné ľudské utrpenie a ešte sa pritom sami obhajovali.

Pardon, ale keď kresťania už neveria a nezvestujú, že spása je jedine v Kristovi, vedú nevedomé zástupy národov cez širokú bránu do zatratenia. Nie je to môj názor; hovorí to Božie slovo. Ľudia prúdia veselo cez tieto široké, pohodlné, pozývajúce brány - spolu so svojimi batohmi hriechu, svojimi potrebami, svojou sebahodnotou a svojou túžbou po naplnení a sebauspokojení. Najhroznejšie na tom je, že veria, že idú do neba. Nejeden človek si myslí, že im svojím evanjeliom „priateľským k poslucháčovi", ktoré u všetkých nachádza odozvu, urobil láskavosť. Je to však falošné evanjelium, lož vedúca k zlej ceste. Táto brána, ktorou sa dá pohodlne prejsť, nevedie do neba. Prezentuje sa síce ako „nebo", ale v konečnom dôsledku vedie do pekla.

„Ale do života vedie tesná brána",
hovorí Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 7,14,

a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.
Pripúšťam, že dnes je zvlášť ťažké nájsť ju. Môžeme navštevovať zbor po zbore a túto bránu predsa nenájdeme. Je to veľmi úzka brána.

Rovnaké učenie nachádzame v Evanjeliu podľa Lukáša 13,23-24:

Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť."
Je ťažké ju nájsť a je ťažké ňou prejsť. Prečo je dnes také ťažké nájsť ju a prejsť ňou? Je ťažké nájsť ju, pretože veľmi veľa zborov už nezvestuje pravdu evanjelia. Ak sme pravdu už raz počuli, je ešte ťažšie podriadiť sa jej. Človek uctieva seba samého. Je svojím vlastným bohom. Dnes posolstvo zneje: „Poď k Ježišovi a budeš o sebe zmýšľať lepšie", alebo: „Ježiš chce uspokojiť všetky tvoje potreby." Pán Ježiš nechce uspokojiť naše svetské, pozemské a telesné potreby. Chce, aby sme boli pripravení povedať: „Chcem sa všetkého, čo zdanlivo potrebujem, vzdať kvôli Kristovi."

Je ťažké prejsť úzkou bránou, pretože nám padne tak zaťažko zaprieť samých seba. Ježišova prvá požiadavka v Evanjeliu podľa Lukáša 9 bola, že kresťania majú zaprieť samých seba, ale to je takmer nemožné. Hriešny človek je ovládaný sebou samým: Je majstrom svojej vlastnej duše, kapitánom svojho vlastného osudu, kráľom svojho vlastného sveta.

Zdá sa, že výpoveď: treba zaprieť seba samého, a usmrtiť vlastné JA, je jednoducho príliš náročná. Keby sme kázali evanjelium, v ktorom sa toto učenie nevyskytuje, potom by sa ľudia vo veľkom zbiehali, aby boli zachránení z pekla do neba. Skús však iba raz kázať pravé evanjelium: tvrdé slová Pána Ježiša. Jeho výzvu k úplnému sebazapreniu, priznanie, že sme bezcenní a nehodní a na žiaden pád si nezaslúžime byť zachránení. To je oveľa menej obľúbené. Kvôli tomu ma v americkej televízii napadli.

Spočítať náklad

V Evanjeliu podľa Lukáša 14,28-30 sa Pán Ježiš pýta:

Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, bude mať aj na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položil základ, a pritom nemá na dokončenie stavby, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.
Keď chceš prísť ku Kristovi, musíš spočítať náklad. Spočítal si náklad? Chápeš vôbec, že musí byť zaplatená nejaká cena? Poznáme cenu, lebo Biblia nám to hovorí jasne, zrozumiteľne a opakovane. Cenou je pripravenosť, ak treba, pokladať za menej svojho otca a svoju matku a dokonca vlastný život, vziať svoj kríž (pohanenie za Neho) a nasledovať Ježiša. Nič na svete nesmieme milovať tak, že by sme sa preto zriekli Krista. Ježiš vo veršoch 31-32 ďalej hovorí:

Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisíca-mi môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu?
Buď s nepriateľom uzavrieš mier, keď ho nemôžeš poraziť, alebo sa uistíš, že k víťazstvu máš dosť oddielov. Pán Ježiš tu inými slovami hovorí: „Nepríď ku mne skôr, než by si spočítal náklad. Cenou je sebazaprenie, ukrižovanie a podriadenie vlastného Ja." Pán Ježiš to vystihuje v Evanjeliu podľa Lukáša 14,33:

A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
Nebudeme zachránení tým, že premárnime všetok svoj pozemský majetok, ale pre Krista musíme byť aj na to pripravení. Takto oddaní musíme byť kvôli Kristovi. Potom zaprieme samých seba a všetku našu svetskú žiadostivosť. Dokonca zaprieme svoje vlastné právo na život a ak treba, obetujeme ho kvôli Kristovi. Radi sa podriadime Jeho vôli, budeme Ho nasledovať a robiť všetko, nech požaduje čokoľvek. Je pritom jedno, či povie, že sa budeme musieť niečoho vzdať alebo nie. Rozhodnutie je len na Ňom. To je posolstvo evanjelia. Keď voláme ľudí k Ježišovi, je toto presne to, čo musíme povedať.

Uspokojiť zákazníka

Teraz prichádzame k bodu, v ktorom odkryjeme, čo sa skrýva za populárnou hudbou a sebaoslavou a za celou „zábavou", ktorú ponúkajú zbory „priateľské k návštevníkom". Ľudia sa nechcú stať kresťanmi, ak je to také ťažké. Ak to nezodpovedá ich potrebám, nemajú záujem. Ak chcú šesť ovocných príchutí a ty ponúkaš len dve, potom si ich stratil. Potrebujú ľahko stráviteľné kresťanstvo. Pravdy, ktoré sa prehltajú ťažšie, im predsa možno vysvetliť neskôr. V marketingu je to známa stratégia: nazývajú ju taktika lákadla, klamstvo etikiet alebo po anglicky Bait and Switch („privábiť a zmeniť tému"). Robí sa reklama na nejaký televízor za senzačnú dumpingovú cenu, ale keď príde spotrebiteľ do obchodu, nedá sa tento určitý model získať. Je tu iný televízor, je však o niečo drahší. To nie je to, čo sme vám sľúbili. Sľúbené vlastne nikdy neexistovalo. Ponuka bola atrapa.

Čo sa deje v zbore „priateľskom k návštevníkom", keď nechajú pôsobiť lákadlo? Mnohí si myslia: „Hej, toto kresťanstvo nie je vôbec ťažké. Stretneme milých ľudí, vypočujeme si inšpirujúce slovo a „super" hudbu a prídeme do neba." Ale pravda raz vyjde najavo a návštevník si vypočuje rozhodné Ježišove slová: „Nejde o teba, ide o mňa a o to, že sa musíš vzdať seba samého, keď ma chceš nasledovať." Je prirodzene absolútne pravdivé, že za týchto okolností nechce byť nikto kresťanom, iba ak Boží Duch pôsobí na jeho srdce. Pokiaľ Svätý Duch neusvedčil z hriechu, neprebudil mŕtve srdce a nespôsobil vieru, nič sa nestane - napriek všetkým ľudským snahám. Iba pravé posolstvo o Ježišovi Kristovi, spojené s prácou Svätého Ducha, povedie k pravej záchrane. Potom k hriešnikovi zapierajúcemu samého seba prúdi milosť. To je vlastná podstata milosti. Keď my sami nemáme absolútne čo ponúknuť, čo by si zaslúžilo spásu, ale opovrhneme sebou ako bezvýznamnými, dá nám Boh milosť, aby nás zachránil z hriechu a pekla.

Nemôžeme nanovo vymyslieť evanjelium a prispôsobiť ho sebe, svojmu pohodliu a komfortu. Ale presne to sa dnes robí. Preto som napísal túto knihu. Keď zmeníme posolstvo, aby sme zatraktívnili kresťanstvo, potom to, čo z takého posolstva pochádza, nie je už žiadne kresťanstvo. Nepodporujem v žiadnom prípade zákonníctvo, ale iba vernosť voči Písmu, aj keď niektorí tvrdia, že som nepriateľský a bezcitný. Jeden spriatelený evanjelikálny prominent sa nazdával, že mi urobí kompliment, keď ma predstavil nasledujúcimi slovami: „To je John MacArthur, ktorý je ako človek oveľa milší než vo svojich knihách." Usmial som sa a povedal: „Na osobnej úrovni je oveľa jednodu-chšie ukázať Kristovu lásku." Veľa dobromyseľných zborov a pastorov sa statočne (a naivne) usiluje obísť Ježišovo nepohodlné učenie. Nie zo zlomyseľnosti alebo ľsti, alebo preto, že by chceli ľudí podviesť, ale preto, že je to jednoducho ľahšie a zábavné prinášať dobré správy. Rozhodné a pravdivé posolstvo je však nepríjemné. Tvrdé slová môžu byť desivé a zahanbujúce a je ťažké pozerať pritom ľuďom do očí.

Kresťania často nevedia, ako majú interpretovať a podať ďalej rozhodné výpovede Pána Ježiša, a preto ich jednoducho preskočia. Ale priniesť iba polovičné posolstvo je takmer ešte horšie, ako nepovedať vôbec nič. Všetko, čo chce Pán Ježiš povedať, je dôležité. Nie je na nás rozhodnúť, čo z toho podáme ďalej a čo môžeme nechať padnúť pod stôl.

Modlím sa, aby táto kniha čitateľovi pomohla pochopiť: Správne pozvanie ku kresťanstvu je to, ktoré je úplné a transparentné. Zamlčanie pravdy nič neosoží, ale narobí nesmiernu škodu. Existujú cesty a spôsoby pre zvestovanie úplného evanjelia, ktoré je pravdivým posolstvom, ktoré aj Pán požehná.

Ukážka z knihy Úzkou bránou

John McArthur

http://www.reformace.cz/zod/uzkou-branou-cislo-97

...Pán určuje mieru úplného sebaza-prenia. V Evanjeliu podľa Lukáša 14,25-26 Ho nasledoval veľký zástup,

tu sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
Sebanenávisť? Aká mocná pravda! Nie je to záchrana na základe dobrých skutkov, ale presný opak: Záchrana prostredníctvom zavrhnutia akejkoľvek nádeje môcť sa páčiť Bohu zo seba samého.

Bože odpusť mu, neboť kazatel asi vůbec neví co píše za hovadiny a ještě je posilní vlastním lživým výkladem a i ap. Lukáš, pokud on tento nesmysl vůbec napsal a nedospal to někdo jiný později:
1. Nevěřím, že by to Ježíš takto kdy vůbec řekl, to je prostě nesmysl, protože by si Ježíš sám sobě odporoval pátým přikázáním Desatera, které sám zachovával a které zachovával i např. ap. Pavel (samozvaný třináctý apoštol).

Matouš 15:3  A on odpovídaje, řekl jim: Pročež i vy přestupujete přikázání Boží pro ustanovení vaše?
4  Nebo přikázal Bůh, řka: Cti otce svého i matku, a kdož by zlořečil otci neb mateři, smrtí ať umře.
5  Ale vy pravíte: Kdož by koli řekl otci neb mateři: Dar ode mne obětovaný, tobě prospěje, by pak i neuctil otce svého neb mateře své, bez viny bude.

Matouš 19:19  Cti otce svého i matku, a milovati budeš bližního svého jako sebe samého.

Marek 7:6  On pak odpověděv, řekl jim: Dobře o vás pokrytcích prorokoval Izaiáš, jakož psáno jest: Lid tento rty mne ctí, srdce pak jejich daleko jest ode mne.
7  Ale nadarmoť mne ctí, učíce učení, kterážto nejsou než ustanovení lidská.
8  Nebo opustivše přikázání Boží, držíte ustanovení lidská, totiž umývání žejdlíků a koflíků; a jiné mnohé věci těm podobné činíte.
9  I pravil jim: Čistě vy rušíte přikázání Boží, abyste ustanovení své zachovali.
10  Nebo Mojžíš pověděl: Cti otce svého i matku svou, a kdož by zlořečil otci nebo mateři, ať smrtí umře.

Marek 10:19  Přikázání umíš: Nezcizoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falešného svědectví, neoklamáš, cti otce svého i matku.

Efezským 6:2  Cti otce svého i matku, (toť jest přikázaní první s zaslíbením,)

...Nie je to záchrana na základe dobrých skutkov, ale presný opak: Záchrana prostredníctvom zavrhnutia akejkoľvek nádeje môcť sa páčiť Bohu zo seba samého.

Ale ale ale a co Ježíš na dobré skutky ke spasení?

Matouš 25:31  A když přijde Syn člověka v slávě své, a všickni svatí andělé s ním, tedy se posadí na trůnu velebnosti své,
32  A shromážděni budou před něj všickni národové. I rozdělí je na různo, jedny od druhých, tak jako pastýř odděluje ovce od kozlů.
33  A postavíť ovce zajisté na pravici své, kozly pak na levici.
34  Tedy dí Král těm, kteříž na pravici jeho budou: Pojďte požehnaní Otce mého, dědičně vládněte královstvím, vám připraveným od ustanovení světa.
35  Nebo jsem lačněl, a dali jste mi jísti; žíznil jsem, a dali jste mi píti; hostem jsem býval, a přijali jste mne;
36  Nah jsem byl, a přioděli jste mne; nemocen jsem byl, a navštívili jste mne; v žaláři jsem seděl, a přicházeli jste ke mně.
37  Tedy odpovědí jemu spravedliví, řkouce: Pane, kdy jsme tě vídali lačného, a krmili jsme tebe, žíznivého, a dávaliť jsme nápoj?
38  Aneb kdy jsme tě viděli hostě, a přijali jsme tebe, anebo nahého, a přioděli jsme tebe?
39  Aneb kdy jsme tě viděli nemocného, aneb v žaláři, a přicházeli jsme k tobě?
40  A odpovídaje Král, dí jim: Amen pravím vám: Cožkoli jste činili jednomu z bratří těchto mých nejmenších, mně jste učinili.
41  Potom dí i těm, kteříž na levici budou: Jděte ode mne zlořečení do ohně věčného, kterýž jest připraven ďáblu i andělům jeho.
42  Neboť jsem lačněl, a nedali jste mi jísti; žíznil jsem, a nedali jste mi píti;
43  Hostem jsem byl, a nepřijali jste mne; nah, a neodívali jste mne; nemocen a v žaláři jsem byl, a nenavštívili jste mne.
44  Tedy odpovědí jemu i oni, řkouce: Pane, kdy jsme tebe vídali lačného, neb žíznivého, aneb hostě, nebo nahého, neb nemocného, aneb v žaláři, a neposloužili jsme tobě?
45  Tedy odpoví jim, řka: Amen pravím vám: Čehož jste koli nečinili jednomu z nejmenších těchto, mně jste nečinili.
46  I půjdou tito do trápení věčného, ale spravedliví do života věčného.

...Pri nasledovaní Ježiša Krista nejde o teba a o mňa. Pri kresťanstve nejde o nás; nejde o náš pocit sebahodnoty. Nasledovanie Ježiša znamená, že máme dosť svojho hriechu a dúfame v odpustenie. Znamená to, že máme považovať Krista za neoceniteľného Záchrancu z hriechu, smrti a pekla. Potom sa ochotne vzdáme všetkého, aj keď nás to bude stáť dokonca pokoj rodiny, manželstva a pripraví nás o všetko, čo milujeme a vlastníme.

Ne a o koho jde když ne o mne a tobe? Dobrý nesmysl. Samozřejmě, že máme opustit své hříchy a činit spravedlnost jak říká Písmo. Bez našeho osobního chtění činit dobro nebude nikdo spasen a nemusíme se na cestě za Kristem vždy vzdávat rodiny manželství to je naprostá hovadina nejsme teplí mniši v klášteře.

Takže všichni křesťanští kazatelé, pokud se nerozvedete se svýma manželkama a nevzdáte se dětí a celé rodiny, nemůžete být Kristovými učedníky? Kapišto? Pěkná hovadina co?

Ještě, že Pán Ježíš to a) buď nikdy takto neřekl, nebo za b) mluvil jako vždy v podobenstvích a nemyslel to ani tentokrát úplně doslova. Ale s položením života za něj s tím souhlasím, že je pravda.

Svou duši nemusím "milovat", důležité je následovat Ježíše sloužit mu a následovat ho.
Jan 12:23  A Ježíš odpověděl jim, řka: Přišlať jest hodina, aby oslaven byl Syn člověka.
24  Amen, amen pravím vám: Zrno pšeničné padna v zemi, neumře-li, onoť samo zůstane, a pakliť umře, mnohý užitek přinese.
25  Kdož miluje duši svou, ztratíť ji; a kdož nenávidí duše své na tomto světě, k životu věčnému ostříhá jí.
26  Slouží-li mi kdo, následujž mne; a kdež jsem já, tuť i můj služebník bude. A bude-li mi kdo sloužiti, poctíť ho Otec můj.

...To je vlastná podstata milosti. Keď my sami nemáme absolútne čo ponúknuť, čo by si zaslúžilo spásu, ale opovrhneme sebou ako bezvýznamnými, dá nám Boh milosť, aby nás zachránil z hriechu a pekla.

To je jasná lež a Ježíš ji dobrými skutky ke spasení v Mt. 25.31-46 jasně odhaluje.

[Viktorrealita]

Mikim

Nič si nepochopil. No čo už.