RECENZIA FILMU Tell the World - Povedz to svetu
Napísané: 19 Nov 2016, 22:27
V roku 2015 bol natočený austrálsky film Tell the World, ktorý podáva históriu milerizmu, vznik adventizmu a predovšetkým oboznamuje s osobou Ellen Gould White. Film je už sprístupnený slovenskému divákovi so slovenskými titulkami na YouTube. A tak sa široká verejnosť má možnosť dozvedieť o udalostiach, ktoré v 19. storočí otriasli svetom - propagovaním falošného dáta druhého príchodu Krista. Keďže som celý film pozorne zhliadol, pokladám za vhodné podať k nemu obsiahlejšiu recenziu.
Svojou dĺžkou a obsahom Tell the World napovedá, že ide o dvojdielny film, podávaný ako jeden súvislý celok. Začiatok vnáša diváka nielen do dobovej atmosféry prvej polovice 19. storočia v Amerike, ale priam diváka vcucne aj do podstaty deja, ktorou je rozruch okolo zvesti, že Kristus zanedlho príde druhý raz na zem.
Protagonistom prvej časti filmu je farmár William Miller, úprimný kresťan, ktorý si pri čítaní biblického posolstva v knihe Daniel všimol zvesť o 2300 dňoch a začal uvažovať. Jeho úvahy sympaticky vzbudzujú záujem diváka, a tak si nezainteresovaný divák ani nevšimne, že Miller používa akýsi dátum 457 AC, ktorý je síce štartovacím prahom pre celú kauzu, ale jeho pôvod nie je nijako odôvodnený. Miller vypočítal, že
Miller hlásal, že druhý príchod Krista bude v roku 1843.
Celé Millerovo pôsobenie je vykreslené veľmi citlivo, preto sa jeho snaha bytostne diváka dotýka. A divák si ani neuvedomí, že z roku 1840 sa zrazu preskočí na september 1843 a nezbadá, že podstatná časť tejto kauzy bola vynechaná.
Keď sa však uskutoční druhý takýto skok - zo septembra 1843 na 12. august 1844 - tu si aj naivný nezainteresovaný divák dáva otázku, čo bolo s tým druhým príchodom, ku ktorému smerovalo rozprávanie filmu celých 48 minút. Ale ostáva v očakávaní, že nasledujúci dej ho k tomu dovedie. Ibaže o dve minúty neskôr jeden z popredných nadšencov hnutia - Bates - lakonicky oznamuje, že „rok 1843 pominul a teraz je naša viera skúšaná“. Ale nik sa nedozvie skutočnú pravdu, že prvý dátum - rok 1843 - musel byť zmenený, lebo vo výpočte bol kiks. Celé konštatovanie o falošnom prorockom termíne - roku 1843 - bolo lakonicky podané Millerovým „vysvetlením“, že sa „mýlil, lebo nepripočítal nulu pred a po Kristovi“. (Poznámka. Týmto tvrdením sa CASD dodnes vysmieva zdravému rozumu, hoci už deti vedia ako je to s nulou v aritmetickej + - osi... Miller sa mýlil, lebo nevypočítal termín podľa židovského kalendára a preto bolo treba chybu „napraviť“.)
Bol stanovený druhý dátum - 21. marec 1844 - ale o tom film mlčí.
Všetci stúpenci Millerovho bludu, ktorých bolo vysoko cez stotisíc, tento dátum dočkali - a Krista sa nedočkali. O tom sa zachovali fakty. Mnoho ton popísaného papiera hlavne v novinách. Tento druhý dátum je však dodnes zamlčovaný miliónom adventistov. Vo filme je o ňom len postranná zmienka, že „mýlili sme sa očakávať Kristov návrat na jar“. Zámerným vynechaním tejto udalosti film nesie podstatný dlh voči pravde. Lebo to nebolo len sklamanie a zronenie, ale hrozné depresie, skľúčenosti a bezútešnosti oklamaných kresťanov, vrúbené veľkým hnevom voči vodcom hnutia. A na druhej strane to bolo bezuzdné prenasledovanie a šikanovanie od tých, ktorým milleristi zlákali a zlanárili príbuzných. Ostalo množstvo zruinovaných rodín, ktorí nemali kam ísť, lebo svoj majetok predtým popredali a peniaze porozhadzovali. A susedia ich hnali preč od svojich plotov...
Toto všetko je vo filme taktne vynechané. A tak keď v päťdesiatej minúte filmového deja vidíme malé zhromaždenie „verných očakávačov“ v lese, divák sa nemá ako dovtípiť, že v mestách a obciach sa už títo bludári stretávať nesmeli. Lebo tí kresťania, ktorí sa nenechali nachytať bludnými očakávačmi, bludárom už nedovolili balamútiť...
No a na toto zhromaždenie v lese - bolo to 12. augusta 1844 - prináša očakávač Samuel Snow „pravdu od Pána“ , že druhý príchod bude na Deň zmierenia (Jom kippur) a to bude v roku 1844 podľa židovského kalendára 22. októbra.
A tak Milleristi prijali tretí falošný termín - 22. október 1844.
A tu scénár podáva ďalší lacný klam: hŕstka tvrdošijných očakávačov na zhromaždení v lese a súčasne lacná správa, že kdesi v akomsi stane čaká 6000 ľudí na Millerovo kázanie. Také mnohotisícové zhromaždenia vo veľkých stanoch skutočne bývali, ale len do marca 1844!
Od tejto časti sa už nejedná o milé historické pojednanie o skutočných udalostiach očakávania druhého príchodu Krista v 19. storočí.
Od tejto časti ide o tendenčné prekrúcanie pravdy na základe neochoty priznať, že milleristicko-adventné hnutie stálo na troch falošných prorockých termínoch, ktoré sa viditeľne rozsypali.
Prvá časť filmu trvá jednu hodinu a jednu minútu. Končí smutnými zábermi na rodiny očakávačov, keď nadišiel 22. október. Čakajú, čakajú, celý deň čakajú a nič ... Potom začnú biť v diaľke hodiny ... Prichádza nový deň ...
2Tes 2:1-12 :
Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho shromaždenia k nemu, aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov.Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Bôh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho jako Bôh a bude sa vydávať za Boha. Či sa nepamätáte, že ešte keď som bol u vás, som vám to hovoril? A teraz to, čo zdržuje, viete, aby bol zjavený vo svojom čase. Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu. A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a zkazí zjavením svojho príchodu, toho bezbožníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi a s každým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretože nepriali lásky pravdy, aby boli spasení;{2Tes 2:1-10}
a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu,
aby uverili lži,
aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde,
ale si obľúbili neprávosť. {2Tes 2:11-12}
Toto prorocké Božie slovo sa napĺňa v celej ďalšej časti filmu. Preto uvádzam len niekoľko príkladov.
1/ Nasleduje Hiramova špekulácia, že dátum bol správny, ale išlo o inú udalosť.
Pravda je však taká, že skutočný jom kippur bol v tom roku 23. septembra. Teda dátum bol falošný.
2/ A udalosť? Vraj išlo o očisťovanie svätyne v nebi.
Toto tvrdenie prakticky znamená, že PJ s Ockom sedeli 1700 rokov v dákom kamrlíku, lebo obývačku bolo treba očistiť a až po mnohých storočiach sa PJ na to odhodlal?
3/ Americkí farmári používali preklad KJV a v tomto preklade je hebrejský výraz „nicdak“ preložený chybne slovesom očistiť. Ale originál nehovorí o žiadnom očisťovaní!
4/ Anjel vo videní potvrdil EGW, že posolstvo Millera bolo svetlom.
Hej! Bez videnia EGW by to bolo úplne samozrejme falošné proroctvo. Aký to teda bol anjel?
EGW sa idylicky stretne s Jamesom Whiteom a následne je svadba v kultúrnom dome mesta Portland. Ďalšie epizódy EGW, Jamesa Whitea a ostatných spriaznených duší sú starostlivo vyberané, aby ako-tak podávali realistický obraz toho diania, ale aby do toho realizmu nekvaplo nič, čo by ukazovalo EGW v nepriaznivom svetle.
Chýbali state o falošných proroctvách EGW, ktoré boli ihneď po ich vynesení klasifikované ako falošné.
Chýbali state o nezhodách medzi Whiteovcami, ktoré končili dlhým odlúčením Jamesa od svojej manželky.
Bola zobrazená pani Prestonová, ktorá priniesla zvesť o zachovávaní siedmeho dňa. Len chýbala poznámka, že pochádzala z cirkvi „Baptisti siedmeho dňa“, ktorá v tej dobe existovala v Amerike už 200 rokov.
Takisto názov hnutia Adventisti siedmeho dňa je prijatý podľa vzoru „Baptisti siedmeho dňa“.
Ale treba pochváliť scénickú hudbu, ktorá mnohé pasáže filmu majstrovsky podvihla. Taktiež kamera svojím klasickým podaním napomohla vytvoriť a udržiavať dobovú atmosféru. A aj herecké výkony boli dobré a v niektorých rolách nadpriemerné. No a výberom šarmantnej hlavnej hrdinky film navodil vysoko pôsobivú atmosféru. Nemeniaca sa tvárička krásneho mladého dievčaťa vytvárala v každej scéne predpoklad pre súhlasnú spoluúčasť diváka. Možno práve preto nikomu nevadilo, že to dievčatko v závere filmu už mala byť hodne stará teta. A to isté sa týka aj jej manžela, ktorého mladíckej tváričke by nik nehádal, že v závere filmu má už dávno po päťdesiatke. Len škoda, že sa nenašla pre stvárnenie EGW osoba, ktorá by nebola svetoznáma desiatkami nie vždy anjelsky orientovaných filmov.
ZÁVER
V prvých 45 minútach filmu je skutočne pekne podaný vývoj udalostí a prezentácia osoby Williama Millera. A hoci v neskorších scénach nikde niet zmienky o Millerovom pokání, predsa z jeho výrokov vidieť, že si svoju chybu uvedomil a po trojnásobnom sklamaní už nenasledoval tvrdošijných očakávačov.
Keďže zámer filmu nebol predstaviť pravdivo milleritské hnutie, ale popularizovať EGW, to sa bravúrne podarilo.
Keďže však v tomto filme prevláda nepravdivo vykreslená kauza, opletená množstvom drobných prekrútenín až do formy lží, nie je vhodný pre kresťanov.
Dnes existuje dostatočné množstvo faktografického materiálu, z ktorého si o predmetnej kauze môže utvoriť nezainteresovaný človek pravdivý obraz. Takže ponúknuť túto zámerne glorifikovanú nepravdivú verziu by bola veľká sprenevera voči zodpovednosti.
Žiaľ, existujú tí, ktorí nechcú zvestovať skutočnú pravdu: Sú to hŕstky adventistov, roztrúsených po celom svete, ktorí dodnes balamútia v zboroch CASD milióny úprimných veriacich - tendenčne „upravenými“ dejinami.
Dušan Seberíni
Banská Bystrica, 16. novembra 2016
Svojou dĺžkou a obsahom Tell the World napovedá, že ide o dvojdielny film, podávaný ako jeden súvislý celok. Začiatok vnáša diváka nielen do dobovej atmosféry prvej polovice 19. storočia v Amerike, ale priam diváka vcucne aj do podstaty deja, ktorou je rozruch okolo zvesti, že Kristus zanedlho príde druhý raz na zem.
Protagonistom prvej časti filmu je farmár William Miller, úprimný kresťan, ktorý si pri čítaní biblického posolstva v knihe Daniel všimol zvesť o 2300 dňoch a začal uvažovať. Jeho úvahy sympaticky vzbudzujú záujem diváka, a tak si nezainteresovaný divák ani nevšimne, že Miller používa akýsi dátum 457 AC, ktorý je síce štartovacím prahom pre celú kauzu, ale jeho pôvod nie je nijako odôvodnený. Miller vypočítal, že
- 2300 - 457 = 1843
Miller hlásal, že druhý príchod Krista bude v roku 1843.
Celé Millerovo pôsobenie je vykreslené veľmi citlivo, preto sa jeho snaha bytostne diváka dotýka. A divák si ani neuvedomí, že z roku 1840 sa zrazu preskočí na september 1843 a nezbadá, že podstatná časť tejto kauzy bola vynechaná.
Keď sa však uskutoční druhý takýto skok - zo septembra 1843 na 12. august 1844 - tu si aj naivný nezainteresovaný divák dáva otázku, čo bolo s tým druhým príchodom, ku ktorému smerovalo rozprávanie filmu celých 48 minút. Ale ostáva v očakávaní, že nasledujúci dej ho k tomu dovedie. Ibaže o dve minúty neskôr jeden z popredných nadšencov hnutia - Bates - lakonicky oznamuje, že „rok 1843 pominul a teraz je naša viera skúšaná“. Ale nik sa nedozvie skutočnú pravdu, že prvý dátum - rok 1843 - musel byť zmenený, lebo vo výpočte bol kiks. Celé konštatovanie o falošnom prorockom termíne - roku 1843 - bolo lakonicky podané Millerovým „vysvetlením“, že sa „mýlil, lebo nepripočítal nulu pred a po Kristovi“. (Poznámka. Týmto tvrdením sa CASD dodnes vysmieva zdravému rozumu, hoci už deti vedia ako je to s nulou v aritmetickej + - osi... Miller sa mýlil, lebo nevypočítal termín podľa židovského kalendára a preto bolo treba chybu „napraviť“.)
Bol stanovený druhý dátum - 21. marec 1844 - ale o tom film mlčí.
Všetci stúpenci Millerovho bludu, ktorých bolo vysoko cez stotisíc, tento dátum dočkali - a Krista sa nedočkali. O tom sa zachovali fakty. Mnoho ton popísaného papiera hlavne v novinách. Tento druhý dátum je však dodnes zamlčovaný miliónom adventistov. Vo filme je o ňom len postranná zmienka, že „mýlili sme sa očakávať Kristov návrat na jar“. Zámerným vynechaním tejto udalosti film nesie podstatný dlh voči pravde. Lebo to nebolo len sklamanie a zronenie, ale hrozné depresie, skľúčenosti a bezútešnosti oklamaných kresťanov, vrúbené veľkým hnevom voči vodcom hnutia. A na druhej strane to bolo bezuzdné prenasledovanie a šikanovanie od tých, ktorým milleristi zlákali a zlanárili príbuzných. Ostalo množstvo zruinovaných rodín, ktorí nemali kam ísť, lebo svoj majetok predtým popredali a peniaze porozhadzovali. A susedia ich hnali preč od svojich plotov...
Toto všetko je vo filme taktne vynechané. A tak keď v päťdesiatej minúte filmového deja vidíme malé zhromaždenie „verných očakávačov“ v lese, divák sa nemá ako dovtípiť, že v mestách a obciach sa už títo bludári stretávať nesmeli. Lebo tí kresťania, ktorí sa nenechali nachytať bludnými očakávačmi, bludárom už nedovolili balamútiť...
No a na toto zhromaždenie v lese - bolo to 12. augusta 1844 - prináša očakávač Samuel Snow „pravdu od Pána“ , že druhý príchod bude na Deň zmierenia (Jom kippur) a to bude v roku 1844 podľa židovského kalendára 22. októbra.
A tak Milleristi prijali tretí falošný termín - 22. október 1844.
A tu scénár podáva ďalší lacný klam: hŕstka tvrdošijných očakávačov na zhromaždení v lese a súčasne lacná správa, že kdesi v akomsi stane čaká 6000 ľudí na Millerovo kázanie. Také mnohotisícové zhromaždenia vo veľkých stanoch skutočne bývali, ale len do marca 1844!
Od tejto časti sa už nejedná o milé historické pojednanie o skutočných udalostiach očakávania druhého príchodu Krista v 19. storočí.
Od tejto časti ide o tendenčné prekrúcanie pravdy na základe neochoty priznať, že milleristicko-adventné hnutie stálo na troch falošných prorockých termínoch, ktoré sa viditeľne rozsypali.
Prvá časť filmu trvá jednu hodinu a jednu minútu. Končí smutnými zábermi na rodiny očakávačov, keď nadišiel 22. október. Čakajú, čakajú, celý deň čakajú a nič ... Potom začnú biť v diaľke hodiny ... Prichádza nový deň ...
- - HHHHH -
- „Boli sme podvedení! Chcete tým naznačiť, že budeme pokračovať v tomto podvode?“
- „Chcem aby ste dali Bohu šancu.“
2Tes 2:1-12 :
Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho shromaždenia k nemu, aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov.Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Bôh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho jako Bôh a bude sa vydávať za Boha. Či sa nepamätáte, že ešte keď som bol u vás, som vám to hovoril? A teraz to, čo zdržuje, viete, aby bol zjavený vo svojom čase. Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu. A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a zkazí zjavením svojho príchodu, toho bezbožníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi a s každým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretože nepriali lásky pravdy, aby boli spasení;{2Tes 2:1-10}
a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu,
aby uverili lži,
aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde,
ale si obľúbili neprávosť. {2Tes 2:11-12}
Toto prorocké Božie slovo sa napĺňa v celej ďalšej časti filmu. Preto uvádzam len niekoľko príkladov.
1/ Nasleduje Hiramova špekulácia, že dátum bol správny, ale išlo o inú udalosť.
Pravda je však taká, že skutočný jom kippur bol v tom roku 23. septembra. Teda dátum bol falošný.
2/ A udalosť? Vraj išlo o očisťovanie svätyne v nebi.
Toto tvrdenie prakticky znamená, že PJ s Ockom sedeli 1700 rokov v dákom kamrlíku, lebo obývačku bolo treba očistiť a až po mnohých storočiach sa PJ na to odhodlal?
3/ Americkí farmári používali preklad KJV a v tomto preklade je hebrejský výraz „nicdak“ preložený chybne slovesom očistiť. Ale originál nehovorí o žiadnom očisťovaní!
- - HHHHH -
4/ Anjel vo videní potvrdil EGW, že posolstvo Millera bolo svetlom.
Hej! Bez videnia EGW by to bolo úplne samozrejme falošné proroctvo. Aký to teda bol anjel?
EGW sa idylicky stretne s Jamesom Whiteom a následne je svadba v kultúrnom dome mesta Portland. Ďalšie epizódy EGW, Jamesa Whitea a ostatných spriaznených duší sú starostlivo vyberané, aby ako-tak podávali realistický obraz toho diania, ale aby do toho realizmu nekvaplo nič, čo by ukazovalo EGW v nepriaznivom svetle.
Chýbali state o falošných proroctvách EGW, ktoré boli ihneď po ich vynesení klasifikované ako falošné.
Chýbali state o nezhodách medzi Whiteovcami, ktoré končili dlhým odlúčením Jamesa od svojej manželky.
Bola zobrazená pani Prestonová, ktorá priniesla zvesť o zachovávaní siedmeho dňa. Len chýbala poznámka, že pochádzala z cirkvi „Baptisti siedmeho dňa“, ktorá v tej dobe existovala v Amerike už 200 rokov.
Takisto názov hnutia Adventisti siedmeho dňa je prijatý podľa vzoru „Baptisti siedmeho dňa“.
Ale treba pochváliť scénickú hudbu, ktorá mnohé pasáže filmu majstrovsky podvihla. Taktiež kamera svojím klasickým podaním napomohla vytvoriť a udržiavať dobovú atmosféru. A aj herecké výkony boli dobré a v niektorých rolách nadpriemerné. No a výberom šarmantnej hlavnej hrdinky film navodil vysoko pôsobivú atmosféru. Nemeniaca sa tvárička krásneho mladého dievčaťa vytvárala v každej scéne predpoklad pre súhlasnú spoluúčasť diváka. Možno práve preto nikomu nevadilo, že to dievčatko v závere filmu už mala byť hodne stará teta. A to isté sa týka aj jej manžela, ktorého mladíckej tváričke by nik nehádal, že v závere filmu má už dávno po päťdesiatke. Len škoda, že sa nenašla pre stvárnenie EGW osoba, ktorá by nebola svetoznáma desiatkami nie vždy anjelsky orientovaných filmov.
ZÁVER
V prvých 45 minútach filmu je skutočne pekne podaný vývoj udalostí a prezentácia osoby Williama Millera. A hoci v neskorších scénach nikde niet zmienky o Millerovom pokání, predsa z jeho výrokov vidieť, že si svoju chybu uvedomil a po trojnásobnom sklamaní už nenasledoval tvrdošijných očakávačov.
Keďže zámer filmu nebol predstaviť pravdivo milleritské hnutie, ale popularizovať EGW, to sa bravúrne podarilo.
Keďže však v tomto filme prevláda nepravdivo vykreslená kauza, opletená množstvom drobných prekrútenín až do formy lží, nie je vhodný pre kresťanov.
Dnes existuje dostatočné množstvo faktografického materiálu, z ktorého si o predmetnej kauze môže utvoriť nezainteresovaný človek pravdivý obraz. Takže ponúknuť túto zámerne glorifikovanú nepravdivú verziu by bola veľká sprenevera voči zodpovednosti.
Žiaľ, existujú tí, ktorí nechcú zvestovať skutočnú pravdu: Sú to hŕstky adventistov, roztrúsených po celom svete, ktorí dodnes balamútia v zboroch CASD milióny úprimných veriacich - tendenčne „upravenými“ dejinami.
Dušan Seberíni
Banská Bystrica, 16. novembra 2016