Ďalšia prednáška proti Vianociam (Michal Fulier, Pod povrchom, 20.12.2017)
Napísané: 24 Dec 2017, 11:08
Kazateľ Cirkvi adventistov Michal Fulier rozbehol projekt Pod povrchom, v ktorom sa venuje štúdiu biblickej knihy Zjavenie Jána.
V jednom z videí sa zameral na tému Vianoc. (Môžete si ho pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=Faa5PkF2X2k )
Posolstvom tejto jeho prednášky je, že kresťania by Vianoce sláviť nemali, lebo ide o skrz-naskrz pohanský sviatok a pohanské zvyky, na ktorých by sme sa ako kresťania nemali zúčastňovať.
Dovolím si trochu s týmto názorom, ako aj jeho zdôvodnením, polemizovať.
Zaujala ma hneď prvé „biblické“ zdôvodnenie, ktoré Michal použil. Hovorí totiž o tom, že v Novom Zákone nenachádzame žiadny pokyn sláviť Vianoce. A pokračuje hlbokou myšlienkou: „Ak Písmo o niečom nehovorí, je to taktiež zvesť o Božom názore.“
Aj by som s tým možno súhlasil, ale uvedomme si, že v Novom Zákone nemáme žiadny pokyn na svätenie soboty alebo na platenie desiatkov. Buď teda nebudeme robiť ani tieto veci a vyhlásime ich podľa Michalovho pravidla za nebiblické, alebo tento argument nemôžeme použiť ani pri Vianociach.
(Na jeho ospravedlnenie však musím dodať, že Michal je len dobré dieťa svojej cirkvi. Takýto selektívny a účelový prístup k argumentom je totiž v učení CASD bežný.)
Podstatnú časť prednášky Michal venuje poukazovaniu na konkrétne podoby a spôsoby slávenia tohto sviatku rôznymi pohanskými národmi v minulosti (ľudské obete, komunikácia s mŕtvymi, atď) a z toho vyvodzuje: „My si ani neuvedomujeme, ako sa zúčastňujeme pohanských slávností.“
S týmto sa tiež nedá súhlasiť. Nemôžem sa zúčastniť oslavy pohanského sviatku, ak o tom neviem, dokonca ak to ani nechcem robiť. Oslava (niekoho alebo niečoho) je vedomá činnosť. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ľudí treba posudzovať (ak to vôbec môžeme) podľa pohnútok, zmýšľania, životných priorít, nie podľa vonkajších prejavov.
To je ako keby ti niekto povedal, že by si nemal nosiť topánky tejto farby, lebo také nosí jedna extrémistická skupina v Rwande. Ak ich nosíš, tak sa hlásiš k ich presvedčeniu. Dobrá hlúposť, nie? Tak ani ja, ak si doma urobím sviatočnú atmosféru, nemôžem sa tým automaticky hlásiť k nejakým pohanom, čo prinášali ľudské obete. To je choré, Michal. To je manipulácia, s používaním ktorej má CASD tiež bohaté skúsenosti.
V Biblii existuje pekný príklad na to, že P. Boh neposudzuje skutok, ale pohnútky. Keď sa uzdravený Náman pýtal na to, či nevadí, že sa skloní pred bôžikom v pohanskom chráme, keďže musí podopierať svojho pána, ktorý sa tam chodí klaňať, Elizeus nemal žiadne námietky.
Záverom ale Michal dáva „dobré“ rady, ako sa so slávením Vianoc vysporiadať, ak to v rozdelenej rodine proste nemôžete zatrhnúť. Konkrétne on to robil tak, že svojim príbuzným čítal pred večerou z Biblie tak dlho, že to už všetkým išlo na nervy, ale on vytrvalo pokračoval. (Nezúčastniť sa večere totiž nepovažoval za správne, tak im ju radšej všetkým pokazil.) Veľmi pekný príklad citlivého, tolerantného a kresťanského prístup, Michal.
Počas prednášky za Michalom celý čas svietil nápis Štúdium Biblie Zjavenie Jána. V celej prednáške však žiadny text z tejto knihy nebol použitý. Aj to je teda určitým podvodom na poslucháčoch, pretože tak sa navodzuje dojem, že v knihe Zjavenie Jána sa zakazuje slávenie Vianoc.
Michal sa v prednáške snažil dokázať, že akékoľvek prepojenie náboženského sviatku s pohanským je pre P. Boha neprijateľné. Niektorí biblickí bádatelia sa ale odôvodnene domnievajú, že niektoré sviatky, ktoré P. Boh prikázal izraelitom zachovávať, boli ekvivalentom, príp. náhradou už existujúcich sviatkov bežne zachovávaných v tej dobe inými národmi. Historické zdroje tiež uvádzajú, že napr. aj obriezka, ktorú Boh prikázal Izraelu, bola známe už v starovekom Egypte. Michal sa mýli, keď tvrdí, že kresťanský sviatok alebo zvyk treba zavrhnúť, ak je akokoľvek odvodený od pohanského.
Je povšimnutiahodné, že Michal pri tejto téme nepoužil citáty od EGW. Možno to neurobil, pretože chcel, aby jeho prednáška bola čisto „biblická“. Ale aj keby to urobiť chcel, nedalo by sa to. EGW totiž vôbec nebola proti sláveniu Vianoc, dokonca ani proti vianočnému stromčeku. Práve naopak, opakovane to odporúčala. Možno to znie neuveriteľne, ale dokonca žiadala, aby vianočné stromčeky boli aj vo zboroch. Súčasne vyzývala k štedrosti počas vianočných sviatkov.
Napríklad: „Mali by sme mať vianočný stromček? Boh by bol skutočne potešený, ak na Vianoce bude vianočný stromček v každom zbore. ... Nepripodobníme sa tým svetu? Môžete to robiť ako svet, ale môžete to robiť aj odlišne ako svet. Hriech nie je v tom, že budete mať voňavý zelený strom. Hriech leží v motivácii, prečo to robíte a prečo ste zavesili na strom darček. “ (AH 482.1)
„Nie len v deň narodenín, ale aj na Vianoce či Nový rok môžu rodičia viesť svoje deti k tomu, aby si spomínali na milosť Pána, Stvoriteľa a Vykupiteľa.“ (CS 296.3)
Z iných jej zápiskov je vidieť, že mnohí veriaci práve na Vianoce venovali cirkvi veľké finančné dary.
EGW sa vyjadrovala k Vianociam aj kriticky, to ale hlavne ku spôsobu, akým ich prežívajú neveriaci, ktorí sa sebecky zameriavajú len sami na seba.
Ak si teda máme zodpovedať otázku, či sláviť alebo nesláviť Vianoce, odpoveď je jasná – sláviť, a to aj so stromčekom vo zbore. Máme ich sláviť ako kresťania, s myšlienkami zameranými na Boha.
Vzniká skôr iná otázka – kde sa vzal ten silný radikálny protivianočný názorový smer, ktorý je medzi adventistami v našich zemepisných šírkach tak hojne rozšírený? Pretože adventisti z iných častí sveta takýto vyhranený názor nezastávajú, napr. v amerických zboroch sú bežne na Vianoce stromčeky – podľa EGW, samozrejme. Pri začiatkoch šírenia adventistického učenia v Európe to zaviedli prví priekopníci, v dobrej viere, že tým poukážu na odlišnosť vznikajúceho hnutia od tradičných kresťanských cirkví. Podarilo sa im to tak dobre, že aj keď neskôr zistili, že to nebol najlepší nápad, už sa s tým nedalo nič robiť. Učenie o nutnosti ignorovať Vianoce sa medzi adventistami šírilo ako lavína.
Je len škoda, že Michal, ktorý sa predstavuje ako vzdelaný človek, sa touto lavínou tiež nechal strhnúť a prednáškami ako táto sa podieľa na úplne zbytočnom, a dokonca škodlivom, rozdeľovaní adventistov od iných kresťanov, ako aj na rozdeľovaní samotných adventistov medzi sebou. Michalovi by som na záver poradil, aby túto tému prekonzultoval so vzdelanejšími a skúsenejšími kolegami a predmetnú prednášku čo najskôr stiahol z obehu. To by bol jeho najlepší príspevok k téme Vianoc.
V jednom z videí sa zameral na tému Vianoc. (Môžete si ho pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=Faa5PkF2X2k )
Posolstvom tejto jeho prednášky je, že kresťania by Vianoce sláviť nemali, lebo ide o skrz-naskrz pohanský sviatok a pohanské zvyky, na ktorých by sme sa ako kresťania nemali zúčastňovať.
Dovolím si trochu s týmto názorom, ako aj jeho zdôvodnením, polemizovať.
Zaujala ma hneď prvé „biblické“ zdôvodnenie, ktoré Michal použil. Hovorí totiž o tom, že v Novom Zákone nenachádzame žiadny pokyn sláviť Vianoce. A pokračuje hlbokou myšlienkou: „Ak Písmo o niečom nehovorí, je to taktiež zvesť o Božom názore.“
Aj by som s tým možno súhlasil, ale uvedomme si, že v Novom Zákone nemáme žiadny pokyn na svätenie soboty alebo na platenie desiatkov. Buď teda nebudeme robiť ani tieto veci a vyhlásime ich podľa Michalovho pravidla za nebiblické, alebo tento argument nemôžeme použiť ani pri Vianociach.
(Na jeho ospravedlnenie však musím dodať, že Michal je len dobré dieťa svojej cirkvi. Takýto selektívny a účelový prístup k argumentom je totiž v učení CASD bežný.)
Podstatnú časť prednášky Michal venuje poukazovaniu na konkrétne podoby a spôsoby slávenia tohto sviatku rôznymi pohanskými národmi v minulosti (ľudské obete, komunikácia s mŕtvymi, atď) a z toho vyvodzuje: „My si ani neuvedomujeme, ako sa zúčastňujeme pohanských slávností.“
S týmto sa tiež nedá súhlasiť. Nemôžem sa zúčastniť oslavy pohanského sviatku, ak o tom neviem, dokonca ak to ani nechcem robiť. Oslava (niekoho alebo niečoho) je vedomá činnosť. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ľudí treba posudzovať (ak to vôbec môžeme) podľa pohnútok, zmýšľania, životných priorít, nie podľa vonkajších prejavov.
To je ako keby ti niekto povedal, že by si nemal nosiť topánky tejto farby, lebo také nosí jedna extrémistická skupina v Rwande. Ak ich nosíš, tak sa hlásiš k ich presvedčeniu. Dobrá hlúposť, nie? Tak ani ja, ak si doma urobím sviatočnú atmosféru, nemôžem sa tým automaticky hlásiť k nejakým pohanom, čo prinášali ľudské obete. To je choré, Michal. To je manipulácia, s používaním ktorej má CASD tiež bohaté skúsenosti.
V Biblii existuje pekný príklad na to, že P. Boh neposudzuje skutok, ale pohnútky. Keď sa uzdravený Náman pýtal na to, či nevadí, že sa skloní pred bôžikom v pohanskom chráme, keďže musí podopierať svojho pána, ktorý sa tam chodí klaňať, Elizeus nemal žiadne námietky.
Záverom ale Michal dáva „dobré“ rady, ako sa so slávením Vianoc vysporiadať, ak to v rozdelenej rodine proste nemôžete zatrhnúť. Konkrétne on to robil tak, že svojim príbuzným čítal pred večerou z Biblie tak dlho, že to už všetkým išlo na nervy, ale on vytrvalo pokračoval. (Nezúčastniť sa večere totiž nepovažoval za správne, tak im ju radšej všetkým pokazil.) Veľmi pekný príklad citlivého, tolerantného a kresťanského prístup, Michal.
Počas prednášky za Michalom celý čas svietil nápis Štúdium Biblie Zjavenie Jána. V celej prednáške však žiadny text z tejto knihy nebol použitý. Aj to je teda určitým podvodom na poslucháčoch, pretože tak sa navodzuje dojem, že v knihe Zjavenie Jána sa zakazuje slávenie Vianoc.
Michal sa v prednáške snažil dokázať, že akékoľvek prepojenie náboženského sviatku s pohanským je pre P. Boha neprijateľné. Niektorí biblickí bádatelia sa ale odôvodnene domnievajú, že niektoré sviatky, ktoré P. Boh prikázal izraelitom zachovávať, boli ekvivalentom, príp. náhradou už existujúcich sviatkov bežne zachovávaných v tej dobe inými národmi. Historické zdroje tiež uvádzajú, že napr. aj obriezka, ktorú Boh prikázal Izraelu, bola známe už v starovekom Egypte. Michal sa mýli, keď tvrdí, že kresťanský sviatok alebo zvyk treba zavrhnúť, ak je akokoľvek odvodený od pohanského.
Je povšimnutiahodné, že Michal pri tejto téme nepoužil citáty od EGW. Možno to neurobil, pretože chcel, aby jeho prednáška bola čisto „biblická“. Ale aj keby to urobiť chcel, nedalo by sa to. EGW totiž vôbec nebola proti sláveniu Vianoc, dokonca ani proti vianočnému stromčeku. Práve naopak, opakovane to odporúčala. Možno to znie neuveriteľne, ale dokonca žiadala, aby vianočné stromčeky boli aj vo zboroch. Súčasne vyzývala k štedrosti počas vianočných sviatkov.
Napríklad: „Mali by sme mať vianočný stromček? Boh by bol skutočne potešený, ak na Vianoce bude vianočný stromček v každom zbore. ... Nepripodobníme sa tým svetu? Môžete to robiť ako svet, ale môžete to robiť aj odlišne ako svet. Hriech nie je v tom, že budete mať voňavý zelený strom. Hriech leží v motivácii, prečo to robíte a prečo ste zavesili na strom darček. “ (AH 482.1)
„Nie len v deň narodenín, ale aj na Vianoce či Nový rok môžu rodičia viesť svoje deti k tomu, aby si spomínali na milosť Pána, Stvoriteľa a Vykupiteľa.“ (CS 296.3)
Z iných jej zápiskov je vidieť, že mnohí veriaci práve na Vianoce venovali cirkvi veľké finančné dary.
EGW sa vyjadrovala k Vianociam aj kriticky, to ale hlavne ku spôsobu, akým ich prežívajú neveriaci, ktorí sa sebecky zameriavajú len sami na seba.
Ak si teda máme zodpovedať otázku, či sláviť alebo nesláviť Vianoce, odpoveď je jasná – sláviť, a to aj so stromčekom vo zbore. Máme ich sláviť ako kresťania, s myšlienkami zameranými na Boha.
Vzniká skôr iná otázka – kde sa vzal ten silný radikálny protivianočný názorový smer, ktorý je medzi adventistami v našich zemepisných šírkach tak hojne rozšírený? Pretože adventisti z iných častí sveta takýto vyhranený názor nezastávajú, napr. v amerických zboroch sú bežne na Vianoce stromčeky – podľa EGW, samozrejme. Pri začiatkoch šírenia adventistického učenia v Európe to zaviedli prví priekopníci, v dobrej viere, že tým poukážu na odlišnosť vznikajúceho hnutia od tradičných kresťanských cirkví. Podarilo sa im to tak dobre, že aj keď neskôr zistili, že to nebol najlepší nápad, už sa s tým nedalo nič robiť. Učenie o nutnosti ignorovať Vianoce sa medzi adventistami šírilo ako lavína.
Je len škoda, že Michal, ktorý sa predstavuje ako vzdelaný človek, sa touto lavínou tiež nechal strhnúť a prednáškami ako táto sa podieľa na úplne zbytočnom, a dokonca škodlivom, rozdeľovaní adventistov od iných kresťanov, ako aj na rozdeľovaní samotných adventistov medzi sebou. Michalovi by som na záver poradil, aby túto tému prekonzultoval so vzdelanejšími a skúsenejšími kolegami a predmetnú prednášku čo najskôr stiahol z obehu. To by bol jeho najlepší príspevok k téme Vianoc.
