Krutý příběh= krutý Bůh ?

[Neregistrovaný]

Achaz žil v období 763- 727p.n.l.

[Host]

Ja som len chcel reagovať na to, akým spôsobom sa dá "ohýbať" text , aby zapadol do nášho svetonázoru. Ak vychádzam z toho, že Boh musí byť vždy spravodlivý a dobrý, potom si aj tak vyložím príbeh v Genesis 21.
Na druhú stranu môžem spochybniť napríklad slová Izaiáša o Mesiášovi, ktoré si kresťania prisvojili pre Ježiša. Prečo sa teológovia doteraz jasne nevyjadrili?
V Izaiáš 7,14 je slovo "almah" nesprávne preložené ako panna. Hebrejské slovo "almah" označuje mladú ženu. V Hebrejskej biblii pre slovo "panna " mali výraz "betulah".
V biblickej knihe Izaiáš sa teda nepíše o panne, ale o mladej žene. A samozrejme už vôbec nie o príchode Ježiša v ďalekej budúcnosti.
Izaiáš rozpráva o mladej žene, ktorá je tehotná a porodí syna. Ženou je zjavne mienená mladá manželka judského kráľa Acháza (715 - 690 pnl). Práve kráľovi Acházovi je dávané božie znamenie. Narodeným spasiteľom je Acházov syn a nástupca Ezechiáš (budúci judský kráľ cca.715 - 690 p. n. l.).

To není žádná novinka:
Ve skutečnosti 'almāh může znamenat obojí.

Jeho základním významem je mladá žena ve věku vhodném pro vdávání. V hebrejské společnosti se od takových žen očekávalo, že budou pannami a obvykle jsou. Tento výraz byl někdy používán k označení panenství, i když ne vždy. Poté, co John Watts zhodnotil, jak je tento termín používán ve Starém zákoně, uzavírá: "Je těžké najít v angličtině slovo, které by bylo schopné stejného rozsahu významu. "Panna" je příliš úzká, zatímco "mladá žena" je příliš široká (Word Biblical Commentary, sv. 24: Izajáš 1–33 (rev. ed.), 136).

Překladatelé si proto musí vybrat, jak ji v konkrétních případech vykreslí. Watts poukazuje (tamtéž), že překladatelé řecké Septuaginty ji překládali jako parthenos ("panna"), zatímco jiní řečtí překladatelé používali neanis ("mladá žena").

Na jiném místě diskutujeme o skutečnosti, že na primární, doslovné úrovni, se Immanuelovo proroctví naplnilo v době krále Achaza (732–716 př. n. l.) a že dítě byl možná jeho syn Chizkijáš (viz Den 253). Pokud by tomu tak bylo, dotyčný 'almāh by byla Chizkijášova matka, Abijáš (2 Pa 29:1). Tak či onak, dítě počala nějaká mladá žena, kterou Achaz znal.

Tato mladá žena mohla být v době proroctví ještě pannou, a v takovém případě by se na ni přesně vztahoval řecký překlad parthenos. I když nebyla pannou, prorocké texty fungují na více než jedné úrovni a tato měla větší naplnění, které nastalo dlouho po Achazově době.

Když k tomuto naplnění došlo, Bůh si vyvolil ženu – Marii – která byla nejen pannou, ale která počala, zatímco pannou zůstávala (Mat. 1:18–25; Lukáš 1:26–35). Dítě, které porodila, se také nejmenovalo jednoduše "Immanuel" (jak mohl být Chizkijáš nazýván v raném věku, jako druhé jméno; srov. 2 S 12:24–25). Místo toho bylo dítě doslova "Bůh s námi".

Z tohoto důvodu se první křesťané ohlíželi zpět na Izaiášovo proroctví a přirozeně viděli, že se v Ježíši splnilo. Souvislost by byla zřejmá už jen z hebrejského textu a skutečnost, že překladatelé Septuaginty z Boží prozřetelnosti použili výraz parthenos, to jen podtrhovala.
(zdroj: https://www.catholic.com/audio/ddp/a-vi ... l-conceive)

[Viktorrealita]

Na druhú stranu môžem spochybniť napríklad slová Izaiáša o Mesiášovi, ktoré si kresťania prisvojili pre Ježiša. Prečo sa teológovia doteraz jasne nevyjadrili?

Predsa mladá žena, môže byť súčasne aj pannou. To sa nevylučuje, že. Ide o to, čo tento pojem vyjadruje v tomto konkrétnom proroctve a teda že - panna, sa nemyslí len mladá žena, ale je aj pannou. Ide totiž o znamenie od Boha. Ak pojem – panna, by bola myslená len mladá žena a nie panna – vo svojom panenstve, tak ak mladá žena počne a porodí, tak čo je na takej udalosti zvláštne a znamením? Znamenie musí byť výnimočné a jedinečné, lebo iba vtedy je znamením. Taktiež otehotnenie mimo manželstva nemôže byť znamením, že.

To, že mladé ženy - panny po sexuálnom akte s mužmi počnú, je predsa bežné. Ale po tomto akte, už nie sú pannami a ani už neporodia vo svojom panenstve, lebo ho už stratili. Ale prorok hovorí, ako o počatí, tak aj o pôrode. Teda panna bola počatá a bola pannou do pôrodu: Kniha proroka Izaiáša 7:14 Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.

Tak v čom je to znamenie o ktorom hovorí prorok, ak mladá žena počne a porodí rovnako, ako sa to deje mnohým iný mladým ženám? To, že prorok hovorí o znamení predpokladá, že počatie musí byť jedinečné a zázračné a to bez sexuálneho aktu s mužom po ktorom by žena stratila panenstvo. Teda ak panna počne a je pannou do pôrodu syna a jeho meno je Immanuel – s nami Boh, tak to ukazuje na pravý zmysel pojmu - panna použitý prorokom Iz 7:14.

To, že osoba Ježiša Krista bola pred jeho narodením pri Otcovi v nebi, tak je logické, že jeho počatie muselo prebehnúť bez účasti muža - semena muža a teda muselo byť zázračne. Ježiš sa aj nazýva - semeno ženy. Mária bola vždy pannou, až pokým neporodila. Teda panna počne a je stále pannou do pôrodu – má panenstvo. Ako sa to teda stane a z akého semena, ak Mária neznala muža a sama anjelovi hovorí, že je pannou – neznám muža : Luk1 34 A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža?

Písmo jasne hovorí o semene ženy a to semeno ženy, je Ježiš Kristus. Semeno ženy, je semeno Svätého Ducha - Slovo Božie. Fyzická žena nemá semeno a preto sa to najprv deje v duchovnej rovine a prenieslo sa to do telesnej. Aby sa Boh stal človekom a priniesol dokonalú obeť za naše hriechy, tak narodil sa, ako človek. “ Tá žena“, ktorá má semeno je - Svätý Duch a to semeno je Otcove Slovo – Syn Boží, ktoré sa aj stalo telom. Teda Syn Boží je splodený zo Svätého Ducha a On bol tým semenom Ducha – Otcovým Slovom. To je to semeno, ktoré oplodnilo Máriu – pannu a to Otcove Slovo sa stalo telom – Ježišom Kristom. Takto Boh zišiel k nám v smrteľnom tele a má meno Immanuel – s nami Boh. Iba Ježiš Kristus sa takto narodil a prišiel v tele, ako syn živého Boha. Ostatné deti Božie sú znovuzrodení v srdci a teda zo Svätého Ducha - z Boha sú splodení a to z neporušiteľného semena - živým slovom Boha. 1Pet1 23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky. Vierou v Krista vykúpený prijíma do srdca Slovo života a tak sa rodí nové večné vedomie života v Kristu.

Ďalšia vec je, ze Izaiáš neprorokuje o príchode Ježiša, len na tom jednom mieste. Som zvedavý, ako poprieš tie ostatné verše. Keď chceš dospieť k pravde, tak si tie verše môžeš spojiť a dôjdeš k tomu, kto je to Immanuel – s nami Boh.

Iz53 1 Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo? 2 Lebo vyrástol pred ním ako nežný prútok a jako koreň z vypráhlej zeme; nemal podoby ani krásy; videli sme ho, ale nebolo na ňom vidieť toho, pre čo by sme ho boli bývali žiadostiví. 3 Opovrhnutý bol a opustený od ľudí, muž bolestí, a oboznámený s nemocou, a jako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili, 4 kým on vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený. 5 A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na neho, a jeho sinavicou sme uzdravení. 6 My všetci sme zblúdili jako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu, a Hospodin uvalil na neho neprávosť všetkých nás. 7 Mučili ho, a on ponižujúc sa znášal dobrovoľne a neotvoril svojich úst; vedený bol ako baránok na zabitie a zanemel ako ovca, ktorá zanemie pred tými, ktorí ju strihajú, a neotvoril svojich úst. 8 Vzatý bol z väzby a zo súdu. A čo do jeho pokolenia, ktože ho vyrozpráva? Pretože bol vyťatý zo zeme živých, pre prestúpenie môjho ľudu bola mu zadaná rana. 9 A dali mu s bezbožnými jeho hrob i s bohatým, keď zomrel ukrutnou smrťou, preto, že nespáchal nijakej neprávosti, ani ľsti nebolo nikdy v jeho ústach. 10 Ale Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť nemocou, aby, ak jeho duša položí obeť za hriech, videl svoje semeno, bol dlhoveký, a to, čo sa ľúbi Hospodinovi, zdarilo sa v jeho ruke. 11 Z námahy svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravedlivý môj služobník mnohých a ich neprávosti on ponesie. 12 Preto mu dám podiel medzi veľkými, a s mocnými deliť bude korisť, pretože vylial svoju dušu na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, kým on niesol hriech mnohých a primlúval sa za priestupníkov.

To sa nedá nevidieť: "10 ... ak jeho duša položí obeť za hriech, videl svoje semeno"

A prorok Izaiáš na jednom mieste hovorí to a na inom to potvrdzuje , tak aký je problém nevidieť pravý zmysel pojmu - panna. Silný Boh sa predsa nenarodí zo semena muža, že.

Kniha proroka Izaiáša 7:14 Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.

Kniha proroka Izaiáša 9:6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.

Alebo tu sa Ján odkazuje na Písmo: Evanjelium podľa Jána 19:37 A zase iné písmo hovorí: Uvidia toho, ktorého prebodli!

Kniha proroka Zachariáša 12:10 A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko žalostiť nad ním, ako niekto žalostí nad svojím prvorodeným.

Boh sa stotožňuje s tým, ktorého prebodli – Ježišom Kristom a hovorí, že sa obrátia k nemu, ktorého prebodli!: “a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli“

Tak podobne v mnohých prekladoch:

Roháčkov preklad

Zach12 10A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko žalostiť nad ním, ako niekto žalostí nad svojím prvorodeným.

„a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli“

Evanjelický preklad

Zach12 10Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným.

„Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli“

Český Kralický

Zach12 10 A vyleji na dům Davidův a na obyvatele Jeruzalémské Ducha milosti a pokorných proseb. I obrátí zřetel ke mně, kteréhož jsou bodli...

„ke mně, kteréhož jsou bodli“

[Petr]

Ja som len chcel reagovať na to, akým spôsobom sa dá "ohýbať" text , aby zapadol do nášho svetonázoru. Ak vychádzam z toho, že Boh musí byť vždy spravodlivý a dobrý, potom si aj tak vyložím príbeh v Genesis 21.
Na druhú stranu môžem spochybniť napríklad slová Izaiáša o Mesiášovi, ktoré si kresťania prisvojili pre Ježiša. Prečo sa teológovia doteraz jasne nevyjadrili?
V Izaiáš 7,14 je slovo "almah" nesprávne preložené ako panna. Hebrejské slovo "almah" označuje mladú ženu. V Hebrejskej biblii pre slovo "panna " mali výraz "betulah".
V biblickej knihe Izaiáš sa teda nepíše o panne, ale o mladej žene. A samozrejme už vôbec nie o príchode Ježiša v ďalekej budúcnosti.
Izaiáš rozpráva o mladej žene, ktorá je tehotná a porodí syna. Ženou je zjavne mienená mladá manželka judského kráľa Acháza (715 - 690 pnl). Práve kráľovi Acházovi je dávané božie znamenie. Narodeným spasiteľom je Acházov syn a nástupca Ezechiáš (budúci judský kráľ cca.715 - 690 p. n. l.).

Ano. Texty se dají ohýbat. Proto jsem se snažil neprotlačovat v příběhu "můj světonázor", ale čerpal z teologie(kontextu pisatele, zvyku ,doby, kultury, překladu atd.),abych vymezil co nejvíce mantinely stylu "já(ty) si myslím". - podotýkám ještě jednou a naposledy.: Víra není světonázor, ani názor.
Nevím co má společného rozpor překladu "panny", který variantně, normálně teologové přiznávají, s popsaným příběhem?
To si opravdu myslíš,že je víra posazena pouze na sola scriptura? To by bylo málo....
A že Bible má hodně zádrhelů, hapaxů, více zaznamenaných vykladačských proudů a někde i lidských snah o retuši...ano má. Teologové to netají. Sekty ano.
A opět...není Bůh machr, že naši člověčinu a snahu Jej "opravovat" nechal svobodně i v některých pasážích Bible? To je dobře...protože On je víc,než to co se vejde do vazby knihy a hce ,aby jsme nejen studovali v textech, jak to bylo, ale nechali to v sobě doznít...rezonovat...,prosili o moudrost, kde záměrně jsou v bibli koány=protimluvy.

[Neregistrovaný]

Biblia nie je jedna kniha, je to "knižnica", má mnoho autorov, preto je v nej veľa nezrovnalostí aj kapitol, ktoré by niektorí najradšej odstránili.
Ak niekto verí, že je to zjavené Božie slovo, má to oveľa ťažšie to obhájiť. Preto niektorí kresťania by si najradšej ponechali len Nový Zákon. Nezavrhujem Bibliu ako celok, pokiaľ ju beriem ako literárne dielo, je len odrazom myslenia ľudí v danej dobe a ich videnia sveta. Problém nastane, keď začnem druhých presviedčať, že je inšpirovaná alebo zjavená Bohom. Že je to návod k životu.
Pretože sa Biblia dá vykladať RÔZNYMI spôsobmi, preto je toľko rôznych cirkví, siekt a náboženských vodcov.
A podľa toho si ľudia budujú aj svoj pohľad na morálku a spravodlivosť - podľa učenia vlastného lokálneho náboženstva.
Príkladom zaslepenej viery a neobjektívneho pohľadu na vlastné náboženstvo je aj príbeh o tom, ako Jozue zničil Jericho a o invázii do zasľúbenej zeme.
Izraelský psychológ George Tamarin vykonal test na tisícke izraelských školákov. Je to príbeh, v ktorom Jozue na príkaz Hospodina rozkáže zničiť celé mesto:

"Mečom vykonali hubiacu kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i ženách, na mladých i starých, na dobytku, ovciach i osloch." Samozrejme zlato a striebro bolo "zasvätené" Hospodinovi. A nakoniec Izraeliti mesto vypálili.

Tamarin dal po prečítaní tohto príbehu židovským deťom jednoduchú morálnu otázku: "Správal sa podľa Vás Jozue a Izraeliti spravodlivo?" A výsledok? 66% detí s jeho barbarským činom plne súhlasilo a 8% čiastočne súhlasilo s odôvodnením, že keď im túto zem Hospodin prisľúbil, mali na to právo. Navyše sa zbavili zlého náboženstva. Tento genocídny masaker bol teda ospravedlňovaný na základe náboženského názoru. Je očividné, že názory detí vo veku 8 až 14 rokov boli formované názormi ich rodičov. Rovnako, ak nie horšie, by určite reagovali napríklad mladí moslimovia.
Čo však bolo zaujímavé, je pokračovanie tohto testu na kontrolnej skupine detí, ktoré dostali rovnaký test z knihy Jozue, avšak jeho meno bolo nahradené menom "generál Lin" a miesto Izraela šlo o čínske kráľovstvo spred 3000 rokov. V prípade tohto testu boli výsledky úplne opačné. S chovaním generála Lina súhlasilo iba 7% detí a nesúhlasilo až 75%. Ak sa teda nejednalo o lojalitu k judaizmu, zrazu je morálny pohľad na ten istý príbeh totálne odlišný

[Host]

Pro nás, věřící, je Bůh svrchovaným vládcem. Pokud se třeba rozhodne vyhostit nás z naší kotlinky, pak má na to svrchované právo. Můžeme o tom diskutovat, můžeme o tom vést spory, a to je tak vše, co se proti tomu dá dělat. Dekret na tohle místo nemáme... Své by o tom mohly vyprávět pravěké kultury, které dávno zmizely v propadlišti dějin (přesto mnozí z nás věříme, že i tito lidé mohou být spaseni).

Navíc v případě Jericha je jeden aspekt, který jej posouvá spíše do kategorie mýtů a naznačuje, že je třeba chápat jej hlavně ve smyslu Boží svrchovanosti: zázračné zboření hradeb. Zkuste takto pochodovat kolem jakéhokoli starověkého města a hradby budou držet, jak turecká víra. Kromě toho v době, kdy se Jozuův příběh odehrává, Jericho žádné hradby nemělo, protože je poničilo zemětřesení. Je pravděpodobné, že příběh zpracovává starší událost - vyplenění Jericha Egypťany... Poselství je jasné: spoléhat pouze na své vlastní síly (zde pevné hradby) je ošidné! Proto izraelští školáci Jozuův čin schvalovali. Ne proto, že by souhlasili s vražděním žen a dětí.

A také je zde jeden důležitý aspekt - doba pokročila a snažit se v současnosti kopírovat jednání lidí z doby bronzové je nesmysl... Přesto jsou v Písmu obrazy i myšlenky, které platí napříč historií i kulturami.

[Neregistrovaný]

Áno, súhlasím. Sme tu len dočasne a záleží na každom z nás ako si svoj život zariadime. Môžeme začať každý u seba "búraním svojich hradieb", svojej bubliny v ktorej žijeme a nesnažiť sa len druhých presviedčať o svojej pravde.

[host]

Pretože sa Biblia dá vykladať RÔZNYMI spôsobmi, preto je toľko rôznych cirkví, siekt a náboženských vodcov.
A podľa toho si ľudia budujú aj svoj pohľad na morálku a spravodlivosť - podľa učenia vlastného lokálneho náboženstva.
Príkladom zaslepenej viery a neobjektívneho pohľadu na vlastné náboženstvo je aj príbeh o tom, ako Jozue zničil Jericho a o invázii do zasľúbenej zeme.
Izraelský psychológ George Tamarin vykonal test na tisícke izraelských školákov. Je to príbeh, v ktorom Jozue na príkaz Hospodina rozkáže zničiť celé mesto:

"Mečom vykonali hubiacu kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i ženách, na mladých i starých, na dobytku, ovciach i osloch." Samozrejme zlato a striebro bolo "zasvätené" Hospodinovi. A nakoniec Izraeliti mesto vypálili.

Tamarin dal po prečítaní tohto príbehu židovským deťom jednoduchú morálnu otázku: "Správal sa podľa Vás Jozue a Izraeliti spravodlivo?" A výsledok? 66% detí s jeho barbarským činom plne súhlasilo a 8% čiastočne súhlasilo s odôvodnením, že keď im túto zem Hospodin prisľúbil, mali na to právo. Navyše sa zbavili zlého náboženstva. Tento genocídny masaker bol teda ospravedlňovaný na základe náboženského názoru. Je očividné, že názory detí vo veku 8 až 14 rokov boli formované názormi ich rodičov. Rovnako, ak nie horšie, by určite reagovali napríklad mladí moslimovia.
Čo však bolo zaujímavé, je pokračovanie tohto testu na kontrolnej skupine detí, ktoré dostali rovnaký test z knihy Jozue, avšak jeho meno bolo nahradené menom "generál Lin" a miesto Izraela šlo o čínske kráľovstvo spred 3000 rokov. V prípade tohto testu boli výsledky úplne opačné. S chovaním generála Lina súhlasilo iba 7% detí a nesúhlasilo až 75%. Ak sa teda nejednalo o lojalitu k judaizmu, zrazu je morálny pohľad na ten istý príbeh totálne odlišný

Poučný príbeh. čo z neho vyplýva? Bližšia košela ako kabát ? Sme strašný sebci, egoisti. Ked sa jedná o nás, náš život, našu vieru, našu krajinu, našu rodinu, našu cirkev, našu peňaženku, tak uplatňujeme úplne iný pohlad.

[Viktorrealita]

Áno, súhlasím. Sme tu len dočasne a záleží na každom z nás ako si svoj život zariadime. Môžeme začať každý u seba "búraním svojich hradieb", svojej bubliny v ktorej žijeme a nesnažiť sa len druhých presviedčať o svojej pravde.

Na svete je veľa klamstva a už nikto nevie čomu má veriť. Pravda sa zrelativizuje a stratí sa v zmesi klamstiev a poloprávd. Potom človek začne zastávať takýto názor. Ostane už len beznádejný existencionalizmus.

Ak niekomu horí dom a ty mu to oznamuješ, aby sa zachránil a vyšiel von, lebo zhorí, tak to presviedčanie je dobre, alebo je to zle? Problém je ten, že on neverí, že mu horí dom a že aj zhorí v ňom. Pravda je to, že človek je bez Boha stratený a zhorí všetko aj on sám. No a Boh v Kristu Ježišovi ho zachraňuje z horiaceho domu a to aj proti jeho vôli. Až potom vie, čomu unikol.

Bezbožné srdce človeka len blúdi nevediac, kde je pravda, lebo pravda je tam, kde je večný život v spoločenstve s Bohom. Všetko ostatné, čo nevedie v tomuto cieľu je márnosť. Evanjelium Ježiša Krista je Božia Pravda a život. Je to najradostnejšia správa od Boha, akú človek počas svojej existencie na zemi mohol počuť. Bezbožné srdce nevníma túto Pravdu.

Tí, ktorí uverili tej Pravde od Boha, sa chcú aj podeliť s ostatnými, aby aj oni boli spasení. Prečo to niektorým vadí, ak sa niekomu zvestuje evanjelium Ježiša Krista? Nie je to nič nanútené. Ak to niekto neprijíma, tak neprijíma – nie je mu to dané od Boha. Problém je skôr s agresivitou a to proti zvestovaniu evanjelia a to sú často práve tí, ktorí tak hlasno hovoria o slobode a slobode slova. Evanjelium totiž svieti svetlo do tmy - na hriešnu podstatu človeka a človek sa tomu bráni, aby to nejako nebolo vidieť, že. To zasvinené bezbožné srdce obľubuje pomyje tohto sveta a krochká blahom v tom močiari a bahne. No a evanjelium mu nastavuje zrkadlo, aby sa videl, kto teda je a to v akejkoľvek svojej bubline a ukazuje aj to, čo všetko Boh urobil pre to, aby ho vytiahol z tohto močiara plného bahna a umyl a obliekol do bieleho rúcha, aby bol vo večnosti s ním. Skutočná sloboda je jedine v Kristu.

[Neregistrovaný]

Značne sme sa v tomto vlákne odklonili od témy. Aj keď s výkladom Petra nesúhlasím.
Niektorí vedci považujú patriarchov za mýtické postavy. Podľa jazykovedcov a historikov boli tzv. Mojžišove knihy - Pentateuch napísané až v neskoršom období v dobe Babylonského zajatia. Niektoré príbehy boli prevzaté zo starších sumerských, mezopotámskych či egyptských zdrojov.
Aj v neskoršom období boli niektoré príbehy upravované.
Pre zaujímavosť dávam odkaz:
https://plus.rozhlas.cz/archeologove-di ... ve-7193810