Ježiš a sobota (1)
Napísané: 19 Feb 2017, 15:00
Luk. 6, 1-5
„V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené? Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov. A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Ježišovi učeníci robili v sobotu niečo, čo farizeji pokladali za prestúpenie príkazov o sobotnom odpočinku. Preto im to vytkli: „Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?“
Ježiš sa ich zastáva a reaguje otázkou:
„Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.“
Čo tým Ježiš chcel povedať?
„Či ste nečítali? Vari nepoznáte Dávidov prípad?“
Ako prípad Dávida súvisí s tým, čo robili jeho učeníci?
Dávid urobil niečo, čo sa nemohlo. Ježiš to aj výslovne hovorí „nemal ich jesť nikto, okrem kňazov“.
Ježiš ale Dávida nekritizuje. Z toho, že ho uvádza ako príklad pre ich situáciu, vidieť, že jeho správanie považuje za akceptovateľné.
Prečo si Dávid, a tí, čo boli s ním, mohli dovoliť siahnuť na chleby vyhradené len pre kňazov?
Lebo Dávid bol Pomazaný Boží. To je celý dôvod. Dávid bol kráľ, i keď ešte nesedel na tróne.
Keď bol Dávid v núdzi a potreboval chlieb, nevzal si chleby z chrámu násilím. Kňaz, ktorý sa staral o to, aby všetko v chráme prebiehalo podľa Bohom stanoveného poriadku, mu ich dal dobrovoľne, dokonca iniciatívne. Vedel, že neporušuje žiadny zákon. Pretože Dávid ako pomazaný je pánom. On má právo urobiť to, čo je ostatným zakázané. Aspoň v prípade týchto chlebov.
Ježiš spomína Dávida farizejom preto, lebo ten prípad poznali, a vedeli, že to bolo tak.
Dávid je známy tým, že spáchal aj nejaké hriechy, ale toto nebol žiadny z nich. V tomto prípade mal Dávid právo siahnuť na zakázané chleby.
(Nevieme, na aké ďalšie prípadné porušenia zákonov by Dávida splnomocňovalo jeho pomazanie. Možno sa tento prípad s chlebmi „prorocky“ udial len preto, aby to poukázalo na postavenie budúceho skutočného Pomazaného voči zákonu, a Ježiš sa k tomu teraz otvorene a priamo hlási).
Ježiš chce týmto príbehom povedať dve veci.
Po prvé, že aj on je Pomazaný Boží, i keď to farizeji nechceli uznať. Dávid bol predobrazom na Ježiša, na budúceho Kráľa. Preto sa Ježiš nazýval aj Synom Dávidovým. Takže uviesť farizejom Dávida ako príklad pre objasnenie svojho správania bolo veľmi výstižné.
A po druhé, že ako Pomazaný Boží, je Pánom. A ako Pán je nad zákonom. Aj on má právo niečo zdanlivo porušiť, ak to považuje za potrebné, ale v skutočnosti to porušenie nie je.
Ježiš ako Pomazaný Boží môže porušiť prikázanie o sobote. Lebo je Pánom. Nad všetkými zákonmi, a aj nad prikázaním o sobote. A takto to aj zdôvodňuje: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“.
Presne tak, ako bol Dávid v spomínanom príbehu pánom nad použitím chrámových chlebov, je Ježiš Pánom nad sobotou. Nemusí ju dodržiavať, a je to v poriadku. V jeho prípade to nie je prestúpenie zákona, nie je to hriech.
A podobne, ako to bolo v prípade Dávidovej družiny, toto právo sa vzťahuje aj na tých, čo boli s ním. Na jeho učeníkov, nasledovníkov. Oni sú so svojim Pánom, verne mu slúžia, a preto majú podiel i na jeho právach.
A to je to, čo z tohto príbehu môže byť pre kresťanov dnešnej doby významné. Totiž že Ježišova „výnimka“ sa vzťahovala aj na tých, čo boli s ním.
V skutočnosti farizeji v tomto prípade nekritizovali samotného Ježiša, ale jeho učeníkov. Ale podľa Ježišovho vysvetlenia aj oni mohli robiť niečo, na čo mal právo ich Pán. Ak sme naozaj Ježišovi učeníci, ako sa máme zariadiť v prípade soboty? (Ale aj v prípade všetkých ostatných zákonov, lebo Ježiš je Pánom aj nad nimi.)
Môžeme robiť, čo považujeme za potrebné a správne, a čo je v súlade s našim učeníctvom, alebo máme poslúchať tých, čo presne vedia, čo sa podľa ktorého zákona môže a čo nie?
Ježiš nám to v tomto príbehu vysvetlil. Názor farizejov neuznal, a svojim učeníkom umožnil využívať jeho právo Pána, ktorý je nad všetkým.
Poznámka 1:
V Matúšovom evanjeliu je tento príbeh rozšírený ešte o ďalší Ježišov príklad, kedy beztrestne dochádza k porušeniu zákona (Mat 12, 5-6): „Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám.“
Je presne ten istý princíp, ako pri Dávidovi. Opäť Ježišova otázka „Či ste nečítali? Vari nepoznáte tento známy prípad?“ Zákon o sobote platí, ale kňazi sú výnimkou. Udelil im ju Boh, lebo on to môže urobiť. Chrám mal v určitom ohľade vyššiu prioritu ako sobota, preto sa práca v chráme nadradila sobotnému odpočinku. A Ježiš opäť poznamenáva: „Tu je niečo viac ako chrám.“ Hovorí o sebe. Pomazaný Dávid bol nad zákonom o chleboch, kňazi pracujúci v chráme boli nad prikázaním o sobote. A Ježiš hovorí: „A ja som ešte viac ako chrám. Moje dielo je nadradené tomu, čo sa deje v chráme. Ak chrám je dostatočným dôvodom na porušenie prikázania o sobotnom odpočinku, tak ja, ktorý som ešte väčší ako chrám, mám o to väčšie právo porušiť tento odpočinok. A aj tí, ktorí sú so mnou.“
Poznámka 2:
Mnohí majú na tento príbeh svoje vlastné vysvetlenia a názory. Uvediem niektoré z nich:
- Niekto vykladá tento príbeh tak, že Ježiš sobotu dodržal podľa prikázania, ale len kritizuje farizejov za ich zákonnícky prístup k sobote a za množstvo ich vlastných predpisov, ktorými sa snažili sobotu chrániť.
No nič také tu Ježiš nehovorí. Ak niekedy chcel kritizovať Židov pre ich tradície, tak im to priamo a otvorene povedal (napr. Mat 15,3: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?“).
- Niektorí zas hovoria, že Ježiš v tomto príbehu zrušil platnosť soboty. No to tiež nie je pravda. Tak ako Dávid nezrušil platnosť ustanovenia o chleboch, a bolo naďalej platné (pokým stál chrám), tak Ježiš nemal dôvod rušiť prikázanie o sobote. Toto bolo naďalej platné tak, ako to hovorí zákon.
- Niektorým sa nepáči, že by Ježiš nemusel dodržiavať niektoré prikázania, a argumentujú otázkou „Prečo by Boh porušoval vlastné zákony?“ No to nie je veľmi správne položená otázka. Boh dal ľuďom zákony, aby im pomohol, aby ich niečo naučil, aby ich ochránil, príp. z iných dôvodov. Konkrétne prikázanie o sobote malo pomôcť ľuďom pamätať na svojho Stvoriteľa, a tiež si odpočinúť od svojej práce. Čo z toho Boh potrebuje robiť? Podobne to je aj s inými zákonmi, ktoré ľudia dostali. Prikázania sú pre ľudí a my nemáme žiadne právo, aby sme ich dodržiavanie vyžadovali aj od Boha. Je to ako keď po večerníčku poviete svojmu malému dieťaťu, aby si umylo zúbky, vycikalo sa a šlo spať. A ono, ak je dosť chytré, vám môže povedať: „A vy, rodičia, ste prečo hore do jedenástej? Vy prečo nedodržiavate vlastné zákony?“ Úsmevné, však?
„V istú sobotu prechádzal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, rukami si mrvili zrno a jedli. Niektorí z farizejov proti tomu namietali: Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené? Ježiš im odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov. A dodal: Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Ježišovi učeníci robili v sobotu niečo, čo farizeji pokladali za prestúpenie príkazov o sobotnom odpočinku. Preto im to vytkli: „Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?“
Ježiš sa ich zastáva a reaguje otázkou:
„Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.“
Čo tým Ježiš chcel povedať?
„Či ste nečítali? Vari nepoznáte Dávidov prípad?“
Ako prípad Dávida súvisí s tým, čo robili jeho učeníci?
Dávid urobil niečo, čo sa nemohlo. Ježiš to aj výslovne hovorí „nemal ich jesť nikto, okrem kňazov“.
Ježiš ale Dávida nekritizuje. Z toho, že ho uvádza ako príklad pre ich situáciu, vidieť, že jeho správanie považuje za akceptovateľné.
Prečo si Dávid, a tí, čo boli s ním, mohli dovoliť siahnuť na chleby vyhradené len pre kňazov?
Lebo Dávid bol Pomazaný Boží. To je celý dôvod. Dávid bol kráľ, i keď ešte nesedel na tróne.
Keď bol Dávid v núdzi a potreboval chlieb, nevzal si chleby z chrámu násilím. Kňaz, ktorý sa staral o to, aby všetko v chráme prebiehalo podľa Bohom stanoveného poriadku, mu ich dal dobrovoľne, dokonca iniciatívne. Vedel, že neporušuje žiadny zákon. Pretože Dávid ako pomazaný je pánom. On má právo urobiť to, čo je ostatným zakázané. Aspoň v prípade týchto chlebov.
Ježiš spomína Dávida farizejom preto, lebo ten prípad poznali, a vedeli, že to bolo tak.
Dávid je známy tým, že spáchal aj nejaké hriechy, ale toto nebol žiadny z nich. V tomto prípade mal Dávid právo siahnuť na zakázané chleby.
(Nevieme, na aké ďalšie prípadné porušenia zákonov by Dávida splnomocňovalo jeho pomazanie. Možno sa tento prípad s chlebmi „prorocky“ udial len preto, aby to poukázalo na postavenie budúceho skutočného Pomazaného voči zákonu, a Ježiš sa k tomu teraz otvorene a priamo hlási).
Ježiš chce týmto príbehom povedať dve veci.
Po prvé, že aj on je Pomazaný Boží, i keď to farizeji nechceli uznať. Dávid bol predobrazom na Ježiša, na budúceho Kráľa. Preto sa Ježiš nazýval aj Synom Dávidovým. Takže uviesť farizejom Dávida ako príklad pre objasnenie svojho správania bolo veľmi výstižné.
A po druhé, že ako Pomazaný Boží, je Pánom. A ako Pán je nad zákonom. Aj on má právo niečo zdanlivo porušiť, ak to považuje za potrebné, ale v skutočnosti to porušenie nie je.
Ježiš ako Pomazaný Boží môže porušiť prikázanie o sobote. Lebo je Pánom. Nad všetkými zákonmi, a aj nad prikázaním o sobote. A takto to aj zdôvodňuje: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“.
Presne tak, ako bol Dávid v spomínanom príbehu pánom nad použitím chrámových chlebov, je Ježiš Pánom nad sobotou. Nemusí ju dodržiavať, a je to v poriadku. V jeho prípade to nie je prestúpenie zákona, nie je to hriech.
A podobne, ako to bolo v prípade Dávidovej družiny, toto právo sa vzťahuje aj na tých, čo boli s ním. Na jeho učeníkov, nasledovníkov. Oni sú so svojim Pánom, verne mu slúžia, a preto majú podiel i na jeho právach.
A to je to, čo z tohto príbehu môže byť pre kresťanov dnešnej doby významné. Totiž že Ježišova „výnimka“ sa vzťahovala aj na tých, čo boli s ním.
V skutočnosti farizeji v tomto prípade nekritizovali samotného Ježiša, ale jeho učeníkov. Ale podľa Ježišovho vysvetlenia aj oni mohli robiť niečo, na čo mal právo ich Pán. Ak sme naozaj Ježišovi učeníci, ako sa máme zariadiť v prípade soboty? (Ale aj v prípade všetkých ostatných zákonov, lebo Ježiš je Pánom aj nad nimi.)
Môžeme robiť, čo považujeme za potrebné a správne, a čo je v súlade s našim učeníctvom, alebo máme poslúchať tých, čo presne vedia, čo sa podľa ktorého zákona môže a čo nie?
Ježiš nám to v tomto príbehu vysvetlil. Názor farizejov neuznal, a svojim učeníkom umožnil využívať jeho právo Pána, ktorý je nad všetkým.
Poznámka 1:
V Matúšovom evanjeliu je tento príbeh rozšírený ešte o ďalší Ježišov príklad, kedy beztrestne dochádza k porušeniu zákona (Mat 12, 5-6): „Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám.“
Je presne ten istý princíp, ako pri Dávidovi. Opäť Ježišova otázka „Či ste nečítali? Vari nepoznáte tento známy prípad?“ Zákon o sobote platí, ale kňazi sú výnimkou. Udelil im ju Boh, lebo on to môže urobiť. Chrám mal v určitom ohľade vyššiu prioritu ako sobota, preto sa práca v chráme nadradila sobotnému odpočinku. A Ježiš opäť poznamenáva: „Tu je niečo viac ako chrám.“ Hovorí o sebe. Pomazaný Dávid bol nad zákonom o chleboch, kňazi pracujúci v chráme boli nad prikázaním o sobote. A Ježiš hovorí: „A ja som ešte viac ako chrám. Moje dielo je nadradené tomu, čo sa deje v chráme. Ak chrám je dostatočným dôvodom na porušenie prikázania o sobotnom odpočinku, tak ja, ktorý som ešte väčší ako chrám, mám o to väčšie právo porušiť tento odpočinok. A aj tí, ktorí sú so mnou.“
Poznámka 2:
Mnohí majú na tento príbeh svoje vlastné vysvetlenia a názory. Uvediem niektoré z nich:
- Niekto vykladá tento príbeh tak, že Ježiš sobotu dodržal podľa prikázania, ale len kritizuje farizejov za ich zákonnícky prístup k sobote a za množstvo ich vlastných predpisov, ktorými sa snažili sobotu chrániť.
No nič také tu Ježiš nehovorí. Ak niekedy chcel kritizovať Židov pre ich tradície, tak im to priamo a otvorene povedal (napr. Mat 15,3: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?“).
- Niektorí zas hovoria, že Ježiš v tomto príbehu zrušil platnosť soboty. No to tiež nie je pravda. Tak ako Dávid nezrušil platnosť ustanovenia o chleboch, a bolo naďalej platné (pokým stál chrám), tak Ježiš nemal dôvod rušiť prikázanie o sobote. Toto bolo naďalej platné tak, ako to hovorí zákon.
- Niektorým sa nepáči, že by Ježiš nemusel dodržiavať niektoré prikázania, a argumentujú otázkou „Prečo by Boh porušoval vlastné zákony?“ No to nie je veľmi správne položená otázka. Boh dal ľuďom zákony, aby im pomohol, aby ich niečo naučil, aby ich ochránil, príp. z iných dôvodov. Konkrétne prikázanie o sobote malo pomôcť ľuďom pamätať na svojho Stvoriteľa, a tiež si odpočinúť od svojej práce. Čo z toho Boh potrebuje robiť? Podobne to je aj s inými zákonmi, ktoré ľudia dostali. Prikázania sú pre ľudí a my nemáme žiadne právo, aby sme ich dodržiavanie vyžadovali aj od Boha. Je to ako keď po večerníčku poviete svojmu malému dieťaťu, aby si umylo zúbky, vycikalo sa a šlo spať. A ono, ak je dosť chytré, vám môže povedať: „A vy, rodičia, ste prečo hore do jedenástej? Vy prečo nedodržiavate vlastné zákony?“ Úsmevné, však?
, pokud se Bohu neomluvíš a nebudeš činit pokání.