Kač, kač, kač ...
Napísané: 03 Mar 2017, 22:19
Príbeh o kačičkách
Ráno každú sobotu bolo počuť v dedine žalostné kač, kač, kač. To kačičky kráčali do zhromaždenia.
Na svojich krátkych nožičkách sa drgáňali cez dedinu a vzdychali ako sa im ťažko chodí.
V zhromaždení po prvej piesni začali od únavy podriemkávať.
Tak to trvalo od nepamäti.
Ale jedného dňa prišiel do zhromaždenia nový mladý káčer-kazateľ a ten zvučným hlasom prehovoril:
„Kačičky! Všetky ste utrmácané a unavené, lebo nepoužívate tie dary, ktoré vám dal Pán Boh.
Prečo sa každú sobotu drgáňate do zhromaždenia na svojich slabých nožičkách?
Veď Pán Boh vám dal krídla a vy viete lietať!
Doteraz ste za krídla neďakovali, lebo ich nepoužívate.
Rozprestrite svoje krídla, zatrepte nimi a ihneď sa budete približovať k nebu!
Potom určite budete Bohu vďačné, že vás obdaril krídlami.“
V tej chvíli začali všetky kačky radostne chváliť Boha za to, že im dal krídla.
Modlitebňou sa zrazu niesol zvláštny šum. Boli to chvály, ktoré z nich tryskali o prekot.
Kačičky úprimne ďakovali za vzácny dar a tešili sa, že celá dedina uvidí ich vzlet
a bude chváliť Boha, že dáva také vzácne dary.
Po záverečnej piesni zatrepali krídlami a vzniesli sa k modrému nebu.
Ponad dedinu bolo počuť radostný kačací spev.
Ubehlo sedem dní a v sobotu ráno bolo počuť po dedine žalostné kač, kač, kač.
To kačičky kráčali do zhromaždenia.
Na svojich krátkych nožičkách sa drgáňali cez dedinu a vzdychali ako sa im ťažko chodí.
V zhromaždení po prvej piesni začali od únavy podriemkávať, lebo tak boli zvyknuté od nepamäti.
Ráno každú sobotu bolo počuť v dedine žalostné kač, kač, kač. To kačičky kráčali do zhromaždenia.
Na svojich krátkych nožičkách sa drgáňali cez dedinu a vzdychali ako sa im ťažko chodí.
V zhromaždení po prvej piesni začali od únavy podriemkávať.
Tak to trvalo od nepamäti.
Ale jedného dňa prišiel do zhromaždenia nový mladý káčer-kazateľ a ten zvučným hlasom prehovoril:
„Kačičky! Všetky ste utrmácané a unavené, lebo nepoužívate tie dary, ktoré vám dal Pán Boh.
Prečo sa každú sobotu drgáňate do zhromaždenia na svojich slabých nožičkách?
Veď Pán Boh vám dal krídla a vy viete lietať!
Doteraz ste za krídla neďakovali, lebo ich nepoužívate.
Rozprestrite svoje krídla, zatrepte nimi a ihneď sa budete približovať k nebu!
Potom určite budete Bohu vďačné, že vás obdaril krídlami.“
V tej chvíli začali všetky kačky radostne chváliť Boha za to, že im dal krídla.
Modlitebňou sa zrazu niesol zvláštny šum. Boli to chvály, ktoré z nich tryskali o prekot.
Kačičky úprimne ďakovali za vzácny dar a tešili sa, že celá dedina uvidí ich vzlet
a bude chváliť Boha, že dáva také vzácne dary.
Po záverečnej piesni zatrepali krídlami a vzniesli sa k modrému nebu.
Ponad dedinu bolo počuť radostný kačací spev.
Ubehlo sedem dní a v sobotu ráno bolo počuť po dedine žalostné kač, kač, kač.
To kačičky kráčali do zhromaždenia.
Na svojich krátkych nožičkách sa drgáňali cez dedinu a vzdychali ako sa im ťažko chodí.
V zhromaždení po prvej piesni začali od únavy podriemkávať, lebo tak boli zvyknuté od nepamäti.