A ČO S TÝM?

Rad by som na zaciatok poukazal na dve dogmy, ktore niektori pouzivaju pri vyklade Biblie. Hoci tieto dogmy na prvy pohlad vyzeraju dobre, myslim ze neplatia na 100 percent.

Prva dogma hovori, ze Biblia je neomylna. Krestania vsak pripisuju dokonalost iba Bohu, ludia nie su dokonali. Iba Boh teda moze byt neomylny, ale kazdy clovek moze byt omylny. My vieme, ze Bibliu pisali ludia. Musime preto pocitat s tym, ze sa mohli mylit, respektive ze ich texty nie su dokonalou pravdou. Ba co viac, vidime ze chyby nastavaju I v prekladoch, chybaju ciarky, doplnuju alebo mazu sa verse. Vela veci sa ani nevie, ako sa maju prelozit. Dokonca niekedy vidime, ze ked jedna postava cituje inu, lisi sa tento citat od toho, co tato postava skutocne povedala v inej knihe. Pisatelia mali taktiez obmedzenu a nedokonalu pamat a preto si casto pamatali citaty inych len priblizne. Nebolo by lepsie povazovat Bibliu za nedokonalu, pribliznu, ale nie presnu ?

Druha dogma je, ze Biblia sa vyklada Bibliou. To ma dve slabiny. Prva slabina je, ze pre pochopenie vela textov je potrebna aj znalost historie. Bez znalosti historie casto nechapeme kontext knihy. Druha slabina je, ze vykladaci miesaju verse od jedneho autora z jednej doby plynule s inym autorom z uplne inej doby, lebo sa domnievaju, ze kazda vec sa da vylozit lubovolnym odkazom na lubovolnu knihu. Nebolo by lepsie vvychadzat vzdy z daneho kontextu ?

Tieto pristupy su vsak tak bezne pouzivane v kazniach a v ulohach sobotnej skoly, ze sme ich podvedome prijali vsetci.

Ti najvacsi tapetari tak su schopni povytrhat stovky versov z kontextov a spojit ich do suvislych viacstrankovych textov.

V poslednej dobe som si vsak uvedomil, ze je dolezite vzdy sa drzat v urcitom case a kontexte. Spolu suvisia vacsinou len tie texty, ktore boli aj napisane v rovnakej dobe.

Extremnym prikladom ignoracie casu je oblubene miesanie Daniela so Zjavenim, pripadne miesanie Pavla s Matusom atd.

Zistil som, ze na internete sa da najst priblizne datovanie a autorstvo vsetkych knih. Obrovska zrada spociva v tom, ze knihy, tak ako su zoradene v Biblii, vobec neodpovedaju ich odhadovanemu casu. Lahko tak spajame nespojitelne, alebo si pletieme to, co bolo skor a co neskor.

Je pre mna napriklad obrovskou novinkou, ze Pavlove epistoly su zretelne starsie ako evanjelia a su tak najblizsie k skutocnemu casu zivota Jezisa.

Rimanom, Korintanom, Galatanom a Filipanom sa datuje okolo roku 50-60.
Najstarsie evanjelium je Marek 70, nasleduje Matus, Lukas (80-90) teda z uz uplne inej doby ako Jezis. Je otazka, nakolko presne teda mohli byt. To je ako keby sme my pisali pribeh 2.svetovej vojny !
Jan a Zjavenie az okolo roku 100, co vysvetluje preco je tak velmi odlisny. Podobne Skutky.
Druha Petrova az 110, teda uz generacie po Pavlovi.

Datovanie je samozrejme iba cista hypoteza, nikto nevie ako to naozaj bolo. Ale je to zaujimave.

Pokial ide o SZ, co ma prekvapilo:

Najstarsie su prva cast Izaiasa, Amos, Hozeas - 8 storocie pred nl. - pred exilom. Potom taktiez Sudcovia, Jozua, Krali 7 st pnl.

V exile (6 st pnl) Ezechiel, Izaias, druha cast Izaias.

Po exile (4-5 st pnl) Mojzisove knihy - ale na zaklade ovela starsich textov.

V helenskej (greckej) dobe (2-3 st pnl), Job, Kazatel, Piesne, Jonas. To vysvetluje zvlastny, skoro az "svetsky a hriesny" text tychto knih.

Nove (1-2 st pnl) knihy Daniel.

Az okolo prelomu letopoctov Salamunova mudrost !

Biblia je rozprávka kde had rozpráva, podľa jablka sa riadime, chlapík chodí po vode a potom vstane z mŕtvych.

Host napísal:Biblia je rozprávka kde had rozpráva, podľa jablka sa riadime, chlapík chodí po vode a potom vstane z mŕtvych.

Ja by som povedal, ze je tam velmi vela zaujimavych veci, ci uz z historickeho, filozofickeho hladiska.
Ale je velkym paradoxom, ze poctive a uprimne citanie Biblie vedie vo vacsine pripadov k ateizmu. Dokym nebola knihtlac alebo ludia nemali zaujem citat, tak veril skoro kazdy, mozno, neviem.

Host napísal:Biblia je rozprávka kde had rozpráva, podľa jablka sa riadime, chlapík chodí po vode a potom vstane z mŕtvych.

O tom jablku, to je napsáno kde?

log napísal: Ja by som povedal, ze je tam velmi vela zaujimavych veci, ci uz z historickeho, filozofickeho hladiska.
Ale je velkym paradoxom, ze poctive a uprimne citanie Biblie vedie vo vacsine pripadov k ateizmu. Dokym nebola knihtlac alebo ludia nemali zaujem citat, tak veril skoro kazdy, mozno, neviem.

Zajímavé konstatování.
Znamená to, že nejupřimnější a nejpoctivější čtenáři Bible jsou ateisté?

Ale je velkym paradoxom, ze poctive a uprimne citanie Biblie vedie vo vacsine pripadov k ateizmu. Dokym nebola knihtlac alebo ludia nemali zaujem citat, tak veril skoro kazdy, mozno, neviem.

Můžeš dát odkaz na výzkum, kde je prokázáno, že ve většině případů upřímné čtení Bible vede k ateismu?

Co si představuješ pod pojmem "poctivé a upřímné čtení Bible"?

Keď začneš študovať bibliu sám a ako laik nemusíš nutne prísť k viere. Ak budeš od malička vychovávaný v kresťanskom prostredí tak sa ti nalepia tieto informácie a ty potom podla toho aké okuliare ti sadnú (katolícke, evanjelické, jehovistické, adventistické) takým smerom sa vyberieš. Samozrejme môže prísť ku konverzii lebo okuliare ktoré si si vybral alebo ti ich podali ťa začnú tlačiť. A potom bibliu čítaš tými "správnym" pohľadom. Môžeš byť úprimný koľko chceš, musíš byť veriaci. Musíš to mať v hlave a v srdci správne natlačené.

Co se týče datovaní Bible. Nedávno jsem se střetl se zajímavým paradoxem. Mám doma několik dílů z komentářové série k Novému zákonu. Navazuje na tradici překladů s výkladem ke Starému Zákonu. A v jednom z nich, teď nevím přesně ve kterém a nechce se mi to dohledávat, jsem našel dva naprosto odlišné názory na datování stejné biblické knihy. Autor (mladší teolog) ji datoval do poměrně rané doby a autor předmluvy, zkušený a známy teolog, ji datuje do velmi pozdní doby. Takže který z nich má pravdu? Jinak řečeno: datování biblických knih je velmi sporné a nelze na tom stavět jakékoliv dogma.