Datovanie Biblie
Napísané: 22 Sep 2017, 22:46
Rad by som na zaciatok poukazal na dve dogmy, ktore niektori pouzivaju pri vyklade Biblie. Hoci tieto dogmy na prvy pohlad vyzeraju dobre, myslim ze neplatia na 100 percent.
Prva dogma hovori, ze Biblia je neomylna. Krestania vsak pripisuju dokonalost iba Bohu, ludia nie su dokonali. Iba Boh teda moze byt neomylny, ale kazdy clovek moze byt omylny. My vieme, ze Bibliu pisali ludia. Musime preto pocitat s tym, ze sa mohli mylit, respektive ze ich texty nie su dokonalou pravdou. Ba co viac, vidime ze chyby nastavaju I v prekladoch, chybaju ciarky, doplnuju alebo mazu sa verse. Vela veci sa ani nevie, ako sa maju prelozit. Dokonca niekedy vidime, ze ked jedna postava cituje inu, lisi sa tento citat od toho, co tato postava skutocne povedala v inej knihe. Pisatelia mali taktiez obmedzenu a nedokonalu pamat a preto si casto pamatali citaty inych len priblizne. Nebolo by lepsie povazovat Bibliu za nedokonalu, pribliznu, ale nie presnu ?
Druha dogma je, ze Biblia sa vyklada Bibliou. To ma dve slabiny. Prva slabina je, ze pre pochopenie vela textov je potrebna aj znalost historie. Bez znalosti historie casto nechapeme kontext knihy. Druha slabina je, ze vykladaci miesaju verse od jedneho autora z jednej doby plynule s inym autorom z uplne inej doby, lebo sa domnievaju, ze kazda vec sa da vylozit lubovolnym odkazom na lubovolnu knihu. Nebolo by lepsie vvychadzat vzdy z daneho kontextu ?
Tieto pristupy su vsak tak bezne pouzivane v kazniach a v ulohach sobotnej skoly, ze sme ich podvedome prijali vsetci.
Ti najvacsi tapetari tak su schopni povytrhat stovky versov z kontextov a spojit ich do suvislych viacstrankovych textov.
V poslednej dobe som si vsak uvedomil, ze je dolezite vzdy sa drzat v urcitom case a kontexte. Spolu suvisia vacsinou len tie texty, ktore boli aj napisane v rovnakej dobe.
Extremnym prikladom ignoracie casu je oblubene miesanie Daniela so Zjavenim, pripadne miesanie Pavla s Matusom atd.
Zistil som, ze na internete sa da najst priblizne datovanie a autorstvo vsetkych knih. Obrovska zrada spociva v tom, ze knihy, tak ako su zoradene v Biblii, vobec neodpovedaju ich odhadovanemu casu. Lahko tak spajame nespojitelne, alebo si pletieme to, co bolo skor a co neskor.
Prva dogma hovori, ze Biblia je neomylna. Krestania vsak pripisuju dokonalost iba Bohu, ludia nie su dokonali. Iba Boh teda moze byt neomylny, ale kazdy clovek moze byt omylny. My vieme, ze Bibliu pisali ludia. Musime preto pocitat s tym, ze sa mohli mylit, respektive ze ich texty nie su dokonalou pravdou. Ba co viac, vidime ze chyby nastavaju I v prekladoch, chybaju ciarky, doplnuju alebo mazu sa verse. Vela veci sa ani nevie, ako sa maju prelozit. Dokonca niekedy vidime, ze ked jedna postava cituje inu, lisi sa tento citat od toho, co tato postava skutocne povedala v inej knihe. Pisatelia mali taktiez obmedzenu a nedokonalu pamat a preto si casto pamatali citaty inych len priblizne. Nebolo by lepsie povazovat Bibliu za nedokonalu, pribliznu, ale nie presnu ?
Druha dogma je, ze Biblia sa vyklada Bibliou. To ma dve slabiny. Prva slabina je, ze pre pochopenie vela textov je potrebna aj znalost historie. Bez znalosti historie casto nechapeme kontext knihy. Druha slabina je, ze vykladaci miesaju verse od jedneho autora z jednej doby plynule s inym autorom z uplne inej doby, lebo sa domnievaju, ze kazda vec sa da vylozit lubovolnym odkazom na lubovolnu knihu. Nebolo by lepsie vvychadzat vzdy z daneho kontextu ?
Tieto pristupy su vsak tak bezne pouzivane v kazniach a v ulohach sobotnej skoly, ze sme ich podvedome prijali vsetci.
Ti najvacsi tapetari tak su schopni povytrhat stovky versov z kontextov a spojit ich do suvislych viacstrankovych textov.
V poslednej dobe som si vsak uvedomil, ze je dolezite vzdy sa drzat v urcitom case a kontexte. Spolu suvisia vacsinou len tie texty, ktore boli aj napisane v rovnakej dobe.
Extremnym prikladom ignoracie casu je oblubene miesanie Daniela so Zjavenim, pripadne miesanie Pavla s Matusom atd.
Zistil som, ze na internete sa da najst priblizne datovanie a autorstvo vsetkych knih. Obrovska zrada spociva v tom, ze knihy, tak ako su zoradene v Biblii, vobec neodpovedaju ich odhadovanemu casu. Lahko tak spajame nespojitelne, alebo si pletieme to, co bolo skor a co neskor.