9. Povaha sobotného prikázania

[admin]

Sobotný odpočinok bol podľa dekalógu svojou povahou čiastočne morálny a čiastočne ceremoniálny zákon, to je doktrína cirkvi, ako ju učili jej najlepší teológovia vo všetkých storočiach. Uveďme si niekoľko príkladov, ktoré by sa dali uviesť.
Watson's Theological Institutes, veľký Metodistický dokument hovorí: "Ale ako príkaz je sčasti ceremoniálny a sčasti morálny, za určitých okolností, sa môže zmeniť v dokonalej poslušnosti na morálnu zásadu." (II. zväzok, strana 511)
Tiež Scott's Commentary ku Ex. 20:8-10 hovorí: "Oddelenie časti nášho času na bezprostrednú službu Bohu je nepochybne morálnou povinnosťou. . . . Ale presný podiel, ako aj konkrétny deň môže byť považované za ceremoniálnu záležitosť.

Morálny základ soboty je ľahko zjavný. Človek by mal venovať určitú časť svojho času osobitnej službe a uctievaniu Boha. Je to rozumné a prirodzené a očakávali by sme, že to Pán urobí, že nejakým spôsobom určí taký čas, tak ako to urobil v sobotnom nariadení.

Skúsenosti dokazujú, že fyzická prirodzenosť človeka si vyžaduje deň odpočinku približne raz za sedem dní. Vyskúšalo sa mnoho experimentov a vykonalo sa mnoho dôkladných pozorovaní, ktoré ukázali, že ľudia aj zvieratá vykonajú viac práce za daný čas, vykonajú ju lepším spôsobom a zachovajú si lepšie zdravie, ak budú odpočívať každý siedmy deň, ako keď pracujú nepretržite. Toto je svedectvo odborníkov a významných lekárov. Preto mal sobotný odpočinok svoj základ v samotnej prírode. Aj myseľ si vyžaduje deň odpočinku rovnako pravidelne ako telo. Neustále premýšľanie a duševné nasadenie ničí myseľ. Toto bolo dokázané v prípade študentov, právnikov, obchodníkov atď. Zo spoločenského a náboženského hľadiska je týždenný deň odpočinku pre najvyššie dobro človeka mimoriadne dôležitý. Všetky ostatné metódy sa sotva môžu rovnať dodržiavaniu Pánovho dňa na tento účel.

No a čo sa týka vplyvu cirkvi a jej moci pre dobro, jej vplyvu na vlastných členov a na spoločenstvo, jej príležitosť učiť a hlásať evanjelium, pravidelný týždenný odpočinok je jej silnou stránkou, ako všetci dobre vedia. Preto ak niekedy nejaký Boží zákon mal morálny základ, tak je to sobotné prikázanie. "Sobotný odpočinok bol stvorený pre človeka", pretože ju potreboval z fyzického, duševného, sociálneho, morálneho a náboženského hľadiska.
Pán Gladstone hovorí: "Nedeľa je nevyhnutnosťou na udržanie ľudskej mysle a ľudského rámca v v stave, aby mohol plniť svoje povinnosti." Všetky skúsenosti ukazujú, že spoločenstvo bez sobotného odpočinku je bezbožné, nemorálne a vo všeobecnosti neužitočné. Preto je nepriateľom spoločnosti a náboženstva ten, kto by chcel zrušiť obmedzenia takéhoto týždenného odpočinku v spoločenstve. Preto hovoríme, že zákon o sobotnom odpočinku spočíval na morálnom základe, keď ustanovil týždenný sobotný deň pre izraelský národ.


CEREMONIÁLNA STRÁNKA SOBOTNÉHO ODPOČINKU


Ale keď prídeme k určitému dňu, ktorý to má byť, príroda to nenaznačuje. Všetky výhody uvedené vyššie by sa zabezpečili dodržiavaním jedného aj iného dňa. Neexistoval by ani kúsok
rozdielu, nech by bol zvolený ktorýkoľvek deň. Predpokladajme, že by sa všetky cirkvi dohodli a zachovávali sobotu namiesto nedele, aký praktický rozdiel by to malo? Vôbec žiadny. Fyzický odpočinok, duševný odpočinok, spoločenské a náboženské výhody, pokojný deň - všetko, čo sa dá zabezpečiť akýmkoľvek dňom. Ale aby sa zabezpečilo čo najväčšie dobro z tohto dňa, všetci by mali odpočívať v ten istý deň. Tam, kde sa to nerobí, nastáva zmätok a zlo. Ex 20, 8-11.

Boh neoznačil žiadny rozdiel v povahe dní ako takých. Celá príroda pokračuje presne rovnako každý deň. V jednom dni v týždni nevidíme nič, čo by sa líšilo od iného, a neexistuje rozdiel. Žiadny deň nie je svätý sám o sebe a svojou vlastnou prirodzenosťou. Učený doktor Edwards hovorí: "Žiadny obdobie nie je samo osebe vnútorne sväté." (Sabbath Manual, strana 92) V každom prípade Boh musel urobiť deň svätým osobitným určením. Rovnaké určenie nejakého iného dňa by ho bolo urobilo rovnako svätým.


Ani príroda jasne neurčuje, akú časť času treba určiť. Preto Boh uvádza príklad šiestich dní práce a siedmeho dňa odpočinku ako vzor, ktorý treba nasledovať. Na to Pán poukázal
keď dal zákon o sobote. Ex 20. A tento božský vzor teraz nasledujú všetci kresťania pri odpočinku v Pánov deň po šiestich dňoch práce.

Ďalšou skutočnosťou, ktorú veriaci svätiaci sobotu prehliadajú je, že Boží akt odpočinku tomuto dňu neudelil žiadnu svätosť. V Gn 2,3 sa píše: "Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, pretože v ňom si odpočinul. Tak aj Ex 20, 11. "Odpočíval siedmy deň, preto Pán požehnal sobotný deň a posvätil ho." Najprv Boh v tento deň odpočíval, ale to z neho nerobilo svätý deň. Potom ho požehnal, ale stále to nebol svätý čas. Až potom ho posvätil, urobil ho svätým.

Deň teda nebol svätý sám osebe, ani ho Boh neurobil svätým tým, že v ňom odpočíval. Pán urobil iné dni sväté, dni, v ktorých nikdy neodpočíval. Deň zmierenia bol rovnako svätý ako týždenná sobota. Preto: "Budete mať sväté zhromaždenie. . . . A ktorákoľvek duša by v ten deň konala akúkoľvek prácu, tú dušu vyhubím z jeho ľudu. Nebudete robiť nijakú prácu. . . Sobotou odpočinutia vám to bude." Lev 23,27-32. Týchto výročných svätých dní bolo teda sedem. Brat Smith, adventista, hovorí: "Slovo sobota znamená odpočinok. To je jediná myšlienka, ktorú vyjadruje, prvá, posledná a všetky medzi nimi, - zastavenie práce, odpočinok. Bolo sedem takýchto výročných dní, v ktorých mali byť úplne pozastavené práce, Boli tieto dni sobotou, alebo neboli? Ak neboli, môže niekto povedať prečo neboli?" (What Was Nailed to the Cross,, strana 11)


Takže podľa Biblie a argumentov samotných adventistov sa môžu rôzne dni stať svätými sobotnými dňami bez toho, aby v nich Pán odpočíval alebo ich dokonca požehnal, pretože to v týchto dňoch neurobil. Ďalej, deň, ktorý bol kedysi svätým sobotným dňom, takým svätým, že pracovať v ňom znamenalo smrť, ako v prípade dňa zmierenia, Lv 23, 27 - 32, môže takým prestať byť a stať sa bežným pracovným dňom. Pozri Kol 2, 16. Ani adventisti nezachovávajú tieto staré sväté dni. Svätosť teda môže byť daná na nejaký deň, odňatá z neho a zmenená na iný deň. Nemusí to byť nevyhnutne trvalá, nemenná záležitosť. Nech tí čo zachovávajú sobotu trochu o tom uvažujú. Dokonca deň, ktorý Boh sám raz určil za svätý sobotný, môže takým prestať byť a stať sa dokonca Bohom nenávideným. Takto: Iz 1, 13-14: "Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, sobota a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami! Vaše novmesiace a sviatky z duše nenávidím, stali sa mi bremenom, zunovalo sa mi ich prinášanie." Všetky tieto sväté dni určil sám Boh, ale pozri, ako ich teraz nenávidí. Je to nejaký dôkaz, že určitý deň je teraz svätý preto, že bol kedysi svätý? Nie je.

Všimnite si teda, koľko ďalších vecí bolo podľa Božieho ustanovenia posvätených. V zákone čítame o "svätom chráme", "svätom vrchu", "svätej arche", "svätých nástrojoch", "svätých nádobách", "svätej vode " "svätej vôni ","svätom oltári ","svätej opone ", "svätom oblečení ", "svätom oleji ", "svätom národe", "svätej sobote" atď. Tie sa týkali uctievania a služby Bohu v jeho svätom chráme, ktorý bol "len tieňom", "obrazom" alebo "predobrazom pravého chrámu" - "duchovného domu" Krista, "jeho tela, cirkvi". Kým boli ako predobrazy, boli "sväté", a nie viac. Nemali žiadnu prirodzenú svätosť, ale stali sa svätými na základe Božieho príkazu. (Law and Gospel, strana 43, autor: S. C. Adams)

Tak ako všetky vyššie uvedené sväté veci, ani siedmy deň nemal v sebe žiadnu svätosť. Musel sa takým stať. Marek 2:27. Morálne povinnosti však nie sú stvorené. Existujú v samotnej prirodzenosti vecí. Napríklad je morálne nesprávne vraždiť. Bola by to nesprávne, aj keby Boh nedal žiadny príkaz, ktorý by to zakazoval. Ale nikdy nebolo nesprávne pracovať v siedmy deň, keby Boh nedal prikázanie o jeho zachovávaní. Takže, posvätnosť dňa nespočíva na povahe samotného dňa, ale ako sto iných posvätných vecí, jednoducho na Božom ustanovení, ktoré môže byť kedykoľvek zmenené podľa jeho vôle.

Všetci musia uznať, že toto prikázanie sa líši od tých, ktoré sa považujú za morálne. Nikto by nemohol celý život žiť v otvorenom porušovaní prikázaní v modloslužbe, rúhaní, vražde, cudzoložstve, krádeži atď., a pritom mať najmenšiu nádej na nebo. Napriek tomu najhorlivejší zachovávateľ soboty pripustí, že milióny zbožných kresťanov žili svätým životom, ktorí nikdy nezachovávali siedmy deň, ale namiesto toho odpočívali v nedeľu. A zástancovia nedele priznajú, že tí, ktorí svätia sobotu namiesto nedele sú kresťania. Teraz určite jedna alebo druhá z týchto tried nezachováva sobotné prikázanie, ak je podstatné zachovávať konkrétny deň. Či by nejaký človek, ktorý zachováva siedmy deň, uznal za kresťana človeka, ktorý by každý týždeň porušoval literu akéhokoľvek iného prikázania? Nie, ani by ho neospravedlnil na základe nejakej námietky nevedomosti. Napriek tomu dobrovoľne pripustí, že tisíce ľudí okolo nich, ktorí nedodržiavajú sobotné prikázanie tak, ako ho čítajú, sú napriek tomu dobrí ľudia a kresťania. Takže oni sami usúdili, že toto prikázanie sa predsa len v niečom líši od ostatných.


ČO JE TO CEREMÓNIA?

Adventisti tvrdia, že v desatore ani v sobote nebolo nič ceremoniálne. Zamyslime sa však nad tým, čo je ceremónia. Websterov slovník hovorí: "Ceremónia. Vonkajší obrad - vonkajšia forma v náboženstve."
Presne to bolo dodržiavanie soboty v židovskom uctievaní. Či adventisti nezaraďujú zachovávanie všetkých ostatných svätých dní medzi ceremónie? Áno, ale všetky boli "svätými zhromaždeniami" Lv 23,2, podobne ako siedmy deň.
Prečítajte si argumenty brata Smitha, ktoré v tejto veci hovorí: "Boli aj tieto ostatné dni, ktoré boli presne také dni odpočinku a zhromaždenia, tiež sobotami, alebo neboli?" (What Was Nailed to the Cross, strana 11)
Potom tvrdí, že všetky boli sobotami ako siedmy deň. No potom, ak ich zachovávanie bolo ceremóniou a súčasťou „ceremoniálneho" zákona, potom to isté platí aj o siedmom dni.

Dni odpočinku – sväté dni:
a) Sobota. Ex 20, 8 - 11.
b) Siedmy rok.
c) Jubilejný rok.
d) Pascha.
e) Sviatok týždňov.
f) Sviatok stánkov.
g) Sviatok trúbenia.
h) Deň zmierenia.

Sobota tak stojí na čele všetkých ceremoniálnych dní. Takto ju umiestnil sám Boh. Lv 23, 1 - 44. "Toto sú moje sviatky: Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň je sobota." Potom nasledujú v poradí všetky sviatočné dni v roku, pričom sobota stojí na prvom mieste. Takto je to usporiadané znova a znova, čo ukazuje, že je to tak určené.
Dr. Smith opäť hovorí: "Sobota bola kľúčovým prvkom v systéme svätých dní, ktorý pozostával zo samotnej soboty, siedmeho mesiaca, siedmeho roku a Jubilejného roku."

Adventisti tvrdia, že dekalóg pokrýva všetky hriechy. Tvrdia, že väčšie hriechy zahŕňajú menšie. Šieste prikázanie zakazuje vraždu, najvyšší zločin tohto druhu, a to zahŕňa, a teda zakazuje všetky menšie hriechy tohto druhu, ako je hnev, hádka, zloba, nenávisť atď. Nuž, teraz nech to skúsia na štvrtom prikázaní a narazia na pravdu, ktorá by im mala otvoriť oči, a to: týždenná sobota, ako hlavná a vedúca všetkých svätých dní a ceremónií, tam bola umiestnená preto, aby zastupovala celú túto triedu v židovskom zákone.
Páter Dr. Potts, metodista, hovorí: "Zákon v Mojžišovej vydaní bol sformulovaný do deviatich morálnych prikázaní, ku ktorým bolo pridané sobotné prikázanie." (The Lord's Day our Sabbath, strana 10)


SOBOTA NA GUĽATEJ ZEMI

Všetky čisto morálne zákony sú vo svojej podstate univerzálne a večné vo svojej aplikácii, sú záväzné v nebi, v Edene, pre Židov alebo pohanov, svätých alebo hriešnikov, teraz alebo v budúcnosti. Skúste podľa tohto pravidla porovnať sobotu-siedmy deň, a nepodarí sa to. Choďte na Venušu, kde sú dni dlhé asi dvadsaťtri hodín, na Jupiter, kde sú dlhé len asi desať hodín, na Saturn, kde sú dlhé asi dvanásť hodín, alebo na niektoré väčšie planéty, kde sú ich dni oveľa dlhšie ako naše.
Ako by mohli obyvatelia týchto svetov dodržiavať náš siedmy deň?
Mohli by dodržiavať "svoj" siedmy deň, svoj vlastný, ale ten by nebol rovnako dlhý ako náš, ani by neprichádzal v rovnakom čase ako náš. Ich siedmy deň by nebol našou sobotou, ani siedmy deň žiadnych dvoch planét by nebol rovnaký, ani by neprišiel v rovnakom čase. Celý vesmír môže zachovávať siedmu časť času, ale nie rovnakú siedmu časť.
Pozrite sa, aký omyl urobila pani Whiteová. Hovorí: "Videla som, že sobota nebude nikdy zrušená, ale vykúpení svätí a všetky anjelské zástupy ju budú zachovávať na počesť veľkého Stvoriteľa po celú večnosť." (Spiritual Gifts, zväzok I, strana 113)
Brat U. Smith, Biblical Institute, strana 145, hovorí: "Z toho usudzujeme, že sobotu zachovávajú aj vyššie rady jeho inteligencie ... Sobota každého z jeho stvorení bude sobotou všetkých ostatných, takže všetci budú spoločne zachovávať rovnaké časové obdobie s rovnakým cieľom."

Tu máte svoju presnú teóriu siedmeho dňa v plnej kráse. Pozrite sa na úplnú absurditu a nemožnosť tejto teórie. Všetky inteligentné bytosti na nebi a na zemi a na všetkých planétach spolu dodržiavajú "rovnaký časový úsek". Takže sobotný deň na tejto našej malej planéte reguluje sobotné dni všetkých planét vo vesmíre! Zaujímalo by ma, ako to zvládajú na Jupiteri, kde majú dni dlhé len desať hodín, alebo na Venuši, kde majú dvadsaťtri hodín, či na niektorých planétach, kde sú dlhé ako niekoľko našich dní? Keďže sobota sa musí zachovávať od západu slnka (Lv 23, 32), zaujímalo by ma, ako na všetkých tých planétach zistia, kedy je tu dole západ slnka!

Jasné fakty aj bližšie k nám ukazujú, že Božie deti "nedodržiavajú a nemôžu dodržiavať rovnaké časové obdobie". Každý vie, že v Indii je sobota o dvanásť hodín skôr ako u nás a že tu je sobota dvanásť hodín po tom, čo tam prestala byť sobota.
V Austrálii sa deň začína o osemnásť hodín skôr ako v Kalifornii. Adventisti siedmeho dňa v Kalifornii teda pracujú takmer celý čas, keď ich bratia v Austrálii slávia sobotu!
Poďme ešte bližšie k domovu. V Kalifornii zapadá slnko asi o tri hodiny neskôr ako v Maine. Takže keď adventisti siedmeho dňa v Maine začnú sláviť sobotu v piatok večer pri západe slnka, ich vlastní bratia v Kalifornii, kde je slnko ešte o tri hodiny vyššie, budú ešte tri hodiny pracovať! Takže len veľmi málo z nich na tejto zemi "spoločne dodržiava rovnaké obdobie". Kým jedni z nich zachovávajú sobotu na jednej časti zeme, iní z nich pracujú na inej časti zeme. O čo menej potom všetky nebeské zástupy zachovávajú rovnakú dobu s ľuďmi na zemi.

Ak, ako hovorí pani Whiteová a brat Smith, anjeli zachovávajú našu sobotu, otázka znie, s ktorou stranou zemegule ju zachovávajú? S tými v Austrálii alebo s tými v Amerike?
Ak anjeli zachovávajú sobotu v rovnakom čase ako adventisti siedmeho dňa v Austrálii, potom adventisti siedmeho dňa v Amerike pracujú, kým anjeli zachovávajú sobotu, a tak, samozrejme, anjeli pracujú, kým tí tu odpočívajú. Vidíme teda, aká absolútne falošná a absurdná je teória, že všetci môžu zachovávať sobotu v rovnakom čase.

Musím sa priznať, že som bol dlhé roky taký hlúpy, že som sa domnieval, že sám Pán slávil sobotu v rovnakom čase ako ja. Domnieval som sa, že keď v piatok večer zapadlo slnko a ja som začal svätiť sobotu, Pán a anjeli ju začali svätiť tiež. Teraz však vidím, aké je to absolútne nemožné, pretože ak Pán zachováva sobotu v rovnakom čase ako ja tu, potom ju nezachováva spolu s bratmi na druhej strane zemegule, pretože oni začínajú sobotu najmenej o dvanásť hodín skôr ako my tu.
V skutočnosti sobota trvá štyridsaťosem hodín, čiže čas celých dvoch dní, od chvíle, keď sa niektorý deň začína na krajnom východe, až po jeho koniec na najvzdialenejšom mieste na západe.

Zastaví sa čitateľ a dôkladne, rozumne sa zamyslí nad týmto bodom, pretože je dôležitý? Trvá dvadsaťštyri hodín, kým prvý koniec dňa obletí celú zemeguľu. Takže keď posledný koniec dňa je vzdialený dvadsaťštyri hodín za prvým koncom, musí mať tiež ďalších dvadsaťštyri hodín na to, aby obišiel okolo Zeme, a to je celkovo štyridsaťosem hodín, ktoré strávi na Zemi akýkoľvek deň.

Som si celkom istý, že priemerný svätiteľ soboty má pocit, že v siedmy deň zachováva svätý čas so samotným Pánom, s anjelmi a so všetkými svojimi bratmi. Kedysi som to tak cítil a uvedené citáty pani Whiteovej a brata Smitha jasne ukazujú, že aj oni si to myslia. Ale vidíme, že to tak nemôže byť, ak Pán nezachováva čas celých dvoch dní každý týždeň. A v tom prípade by tí na tejto strane zeme pracovali, zatiaľ čo Pán by zachovával sobotu s tými na druhej strane zeme. Potom by tí na opačnej strane zeme pracovali, zatiaľ čo Pán by zachovával sobotu s tými na tejto strane. A tak by napokon nikto z nich nezachovával sobotu s Pánom! V skutočnosti, keď to zoberieme okolo celej zeme, nie je ani jedna hodina v celom týždni, keď by na niektorej časti zeme nepracoval nejaký svätiteľ soboty!

Ale poďme ďalej. Dodržiava Pán náš siedmy deň s nami, alebo dodržiava siedmy deň s ľuďmi na iných planétach? Naše dni a týždne vôbec nie sú v súlade s ich dňami a ani jeden z nich nemôže byť ako ostatné. Ak teda Pán odpočíva len počas našej soboty, potom by nemohol odpočívať v siedmy deň Venuše, Marsu, Jupitera atď. pretože siedmy deň každej planéty sa líši dĺžkou a prichádza v inom čase ako siedmy deň našej Zeme alebo ktorejkoľvek inej planéty. Ako by teda mohol Boh odpočívať vo všetkých týchto dňoch? Ak by to robil, musel by po celý čas zachovávať sobotu, a potom by nikto, ani anjeli, ani ľudia, nemohli zachovávať sobotu s Pánom, ako by vôbec pracovali!

Čo sa teda stane s výrokom pani Whiteovej, že "všetky anjelské zástupy" zachovávajú našu sobotu, alebo s hypotézou brata Smitha, že celý vesmír "bude spoločne zachovávať rovnaké obdobie"?
Obe sú úplne absurdné.
Rovnaký určitý siedmy deň nemôže dodržiavať celý vesmír; dokonca ani na tejto zemi ho nemôžu dodržiavať všetci v rovnakom čase; ale všetci môžu dodržiavať sedminu času.
Tento princíp, na ktorom bolo založené štvrté prikázanie, môže mať univerzálnu platnosť na zemi i v nebi, v čase i vo večnosti. Ale práve to, ktorý deň to bude, je vecou nepodstatnou, ktorú treba určiť podľa okolností prípadu, ktoré sa môžu a musia líšiť v rôznych časoch a na rôznych miestach.
Pre židovský národ to bol určite siedmy deň, teda sobota, a žiadny iný deň by nezodpovedal prikázaniu. Všetky prísne obmedzenia a príkazy týkajúce sa sobotného dňa, ako to bolo podľa židovského zákona, mohol dodržiavať malý počet ľudí na obmedzenom území, kde vládla cirkev. Konkrétny deň, siedmy, Dt 5, 12 - 13; presne určené hodiny, od západu do západu slnka, Lv 23, 32; žiaden oheň vo všetkých domoch, Ex 35, 3; ukameňovanie za zdvihnutie palice, Num 15, 32 - 36 - to bol židovský zákon.
My však nie sme Židia, ani nepodliehame židovskému zákonu. Pod novou zmluvou evanjelia sa objavili iné okolnosti, ktoré jasne a veľkolepo označujú iný deň ako najdôležitejší deň v kresťanskej pamäti - deň vzkriesenia. Keď sa evanjelium malo dostať ku všetkým národom, do všetkých podnebí a po celej zemi, kresťanský deň odpočinku bol nevyhnutne a múdro ponechaný na oveľa inom základe.


KDE SA ZAČÍNA DEŇ?

Ak spása človeka závisí od toho, či dodrží ten istý deň na minútu, aký dodržal Boh pri stvorení, potom je nekonečne dôležité, aby sme presne vedeli, kde sa začal jeho deň, aby sme tam začali aj ten náš. Pán však o tom nepovedal ani slovo a nedal ani najmenšiu nápovedu, kde sa má deň začať. Ani adventisti siedmeho dňa o tom nič nevedia, ale musia si celú vec domyslieť. V súčasnosti sa všeobecne počíta, že deň sa začína na určitej čiare (dátumovej hranici) 180 stupňov západne od Greenwichu v Anglicku. Tá vedie od severu a na juh cez Tichý oceán asi 4 000 míľ západne od Ameriky. Napísal som profesorovi E. E. Holdenovi z Lickovho observatória a opýtal som sa ho:

1. Máme dátum, kedy tam bola zriadená dátumová hranica?
2. Kto a prečo to urobil?
3. Kedy?
4. Bola počítaná z iných miest ako z Greenwichu?"

Odpovedal:
1. Neexistoval žiadny dátum.
2. Nikto. Kvôli pohodliu.
3. Počas posledných sto rokov.
4. Áno. Kanárske ostrovy, Tenereffe, Ferro, Paríž, Berlín, Jeruzalem, Washington atď.

Vidíme teda:
1. Až za posledných sto rokov sa dátumová hranica ustálila tam, kde je teraz.
2. Urobilo sa to len z pohodlnosti, nie preto, že by si to niečo v prírode vyžadovalo.
3. V rôznych obdobiach sa dátumová hranica počítala najmenej zo siedmich rôznych miest, od Jeruzalema na východe po Washington na západe, čo je rozdiel asi 8 000 míľ, čiže tretina cesty okolo Zeme. Z toho vyplýva, že začiatok siedmeho dňa sa v rôznych časových obdobiach o toľko líšil.
4. V ďalšom storočí sa môže opäť zmeniť.
5. Toto miesto je stanovené takou autoritou, ako by bolo akékoľvek iné, a pre jedno miesto nie je žiadna väčšia božská autorita ako pre iné, a pre jedno ani pre druhé nie je žiadna božská autorita, lebo všetko je dielom človeka a robí sa náhodne.
6. Je to tak, ako to bolo v minulosti. Preto, pokiaľ ide o povinnosť voči Bohu, každý národ, cirkev alebo spoločnosť môže slobodne začať deň, kdekoľvek sa mu zachce. Jedno miesto bude rovnako vhodné na to, aby bolo v súlade s líniou Božieho dňa, ako iné.

Svätitelia soboty v Amerike si môžu určiť hranicu dňa v Atlantiku namiesto v Tichom oceáne a potom bude naša nedeľa sobotou a oni budú v poriadku a obrátia celý národ za jeden deň! Mohol by niekto dokázať, že by to nebolo v súlade s Božím časovým pásmom pri stvorení? Určite nie.
Bolo by to rovnako správne, ako súčasné časové pásmo.
Prečo to teda neurobiť? V skutočnosti je to presne paralelné s tým, čo adventisti siedmeho dňa urobili v priebehu niekoľkých posledných rokov v prípade celej kolónie v Tichom oceáne. Ostrov Pitcairn v Tichom oceáne bol pred sto rokmi osídlený osobami, ktoré priniesli svoje počítanie na východ z Ázie. Zhodou okolností sa však nachádza na americkej strane dnešnej hranice; preto ich nedeľa bola našou sobotou a všetci ju sto rokov zachovávali ako nedeľu. Podľa adventistov to bola hrozná vec, pretože nedeľa je pápežská sobota, znak šelmy.
Pred niekoľkými rokmi tam teda prišli adventisti a všetkých ich obrátili na zachovávanie soboty. Ako?
Jednoducho ich prinútili, aby zmenili posunuli dátumovú hranicu o niekoľko míľ, a hľa, ich nedeľa bola sobota!
Teraz sú všetci zbožní svätitelia soboty, zatiaľ čo predtým všetci zachovávali nedeľu, znamenie šelmy! A pritom zachovávajú presne ten istý deň, ktorý zachovávali vždy!
Ak toto nie je pritiahnuté za vlasy, povedzte mi, čo je.
Ilustruje to detinskosť celého sobotného problému. Teraz nech adventisti len posunú svoju líniu dňa o kúsok ďalej na východ, aby zahŕňala aj Ameriku, a môžu s nami zachovávať náš deň.

Ak by sa deň začínal na tradičnom mieste, kde sa údajne nachádzal Eden, potom by dátumová hranica bola vzdialená západne od súčasného miesta asi 7 000 míľ, dokonca západne od Austrálie; a potom adventisti siedmeho dňa v Austrálii vôbec nezachovávajú sobotu. V takom prípade tí čo zachovávajú nedeľu na Novom Zélande a v Austrálii teraz vlastne zachovávajú pôvodný siedmy deň a tí čo zachovávajú sobotu tam zachovávajú šiesty deň! Vedia a môžu dokázať, že to tak nie je? Nie, jednoducho musia prijať usporiadanie také, ako je, správne alebo nesprávne, bez toho, aby vedeli, ktoré to je.
A predsa tam s veľkými nákladmi vyslali misionárov, aby obrátili ľudí na zachovávanie iného dňa, hoci v skutočnosti nevedia, či títo ľudia skutočne zachovávajú siedmy deň, alebo sa mýlia!
Nikto, dokonca ani oni sami, sa netvária, že vedia, kde Boh začal počítať tento deň; a predsa na vlas presne určujú hranicu a hovoria, že všetci budú zatratení, ktorí sa nedržia tejto hranice a nepočítajú od tohto miesta!
Závisí spása ľudskej duše od takých matematických maličkostí a neistôt, ako sú tieto?
Ak áno, môžeme si zúfať.

Samotný fakt, že Boh nikdy nezjavil, kde je skutočná dátumová hranica alebo kde sa začal siedmy deň, ukazuje, že to pre nás nemá význam vedieť. Aljaška, severozápadný bod Ameriky, bola osídlená Rusmi už pred dávnymi vekmi, skôr ako existovala dnešná dátumová hranica. Samozrejme, že si so sebou priniesli svoje počítanie, a preto ich nedeľa pripadla na sobotu. V roku 1867 sme Aljašku kúpili a stala sa súčasťou Spojených štátov. V deň, keď sme ju prevzali, naše zákony zmenili ich nedeľu na sobotu, a to všetko z ľudskej moci. Zmenilo to pre tento ľud rajskú sobotu? Znovu opakujem, že pri ceste okolo Zeme jedným smerom strácame jeden deň a pri ceste opačným smerom jeden deň získavame. Z toho vyplýva, že v jednom prípade musíme jeden deň pridať a v druhom jeden deň ubrať. Všetci to musia robiť, aby sa udržali v harmónii so svetom.
Ale na základe akej autority to robia adventisti?
Biblia hovorí, že treba zachovávať siedmy deň a od západu slnka do západu slnka. Ex 20,8-11; Lv 23,32. Nech dvaja adventisti vyrazia z Chicaga, jeden pôjde na východ, druhý na západ, okolo Zeme. Každý z nich starostlivo zachováva siedmy deň pri západe slnka. Keď sa opäť stretnú v Chicagu, budú ich deliť dva dni! Jeden bude zachovávať nedeľu a druhý piatok. Ako sa to stane? Každý sa vzdá svojho siedmeho dňa a obaja si sa budú riadiť podľa toho, ako sa to počíta na celom svete. Takže majú predsa len svetový deň!

Pozrite sa na ťažkosti pri prekonávaní tejto dátumovej hranice v Tichom oceáne. Osobne som sa rozprával so svätiteľmi soboty, ktorí túto hranicu prekročili oboma smermi, na východ aj na západ. Keď idú na západ, jeden deň pridajú, keď idú na východ, jeden deň vypustia, a to na poludnie toho dňa, ktorý sa nachádza najbližšie k predpokladanej línii.
Na lodi človek, ktorý ide na západ, zasadne k obedu v piatok o 11:50. Počas jedenia sa čas zmení a on vstáva od obeda v sobotu napoludnie! Potom má do západu slnka len šesť hodín soboty; alebo prichádza na východ, sadá si k obedu v sobotu napoludnie a vstáva od obeda v piatok napoludnie! Dodržal osemnásť hodín sabatu; potom sa v sekunde na pravé poludnie rozplynie a on má šesť hodín na prácu do západu slnka. Teraz musí začať sabat ešte raz a dodržať ho znova - dvadsaťštyri hodín! V jednom prípade dodržal sobotu len šesť hodín a v druhom prípade dodržal štyridsaťdva hodín!

Tieto tvrdohlavé fakty dokazujú úplnú absurditu sobotného názoru. Adventisti tvrdia, že ich tieto veci vôbec netrápia, ale ja viem, že ich trápia, a to veľmi. Veľa o tom napísali, vymysleli najrôznejšie schémy, ilustrácie a argumenty, aby čelili ťažkostiam; ale žiaden nie je uspokojivý ani pre nich samých. Preto neustále vymýšľajú nové metódy, ako sa vyhnúť ťažkostiam.
Najnovším objavom je metóda, ktorú prijali služobníci adventistov siedmeho dňa z newyorskej konferencie. Podľa toho je Zem absolútne plochá a nehybná, pričom Slnko, Mesiac a hviezdy sú oveľa menšie ako Zem a obiehajú okolo nej!
"Slnko, to sa hýbe," povedal starý tmár, a oni hovoria: Amen.


SOBOTA NA SEVERNOM PÓLE

Teraz otestujte presnú teóriu siedmeho dňa v mrazivých oblastiach severu. Deň sa musí dodržiavať od západu do západu slnka. Lv 23,32. Ale v zime sú mesiace, keď tam slnko vôbec nevidno, takže nemajú západ slnka. A v lete sú zasa mesiace, keď je slnko celý čas nad obzorom, keď tam nie je západ slnka. Tu sa teória úplne rozpadá a deň sa musí počítať umelými prostriedkami. Dokážu dodržať jednu sedminu času, a to je úplne všetko, čo sa dá urobiť.
Adventisti siedmeho dňa tvrdili, že tu nebol žiadny skutočný problém; všetko bolo vymyslené. Snažia sa blafovať so smiechom; ale to neodpovedá na fakty.
Viem, že oni sami sa práve tu dostali do vážnych problémov. Ich ťažkosti boli také veľké, dokonca aj v severnom Švédsku a Nórsku, že v roku 1886 sa vážne diskutovalo o tom, či nesmú zmeniť deň a počítať ho nie od západu slnka ako teraz, ale od 18:00. Pani Whiteová so synom tam boli a boli za túto zmenu. Bol som vo výbore Generálnej konferencie, ktorý mal túto záležitosť preskúmať. Rozhodli sme sa proti zmene a upustilo sa od nej. Do akých nekonečných a zbytočných ťažkostí sa ľudia dostávajú, keď sa snažia dodržiavať zákon, ktorý bol určený len pre Židov v obmedzenej lokalite. Ako to odporuje slobode a jednoduchosti evanjelia!

Na všetky tieto skutočnosti, ktoré nemožno poprieť, ľudia siedmeho dňa odpovedajú: Nie je prvý deň v týždni, teda nedeľa, práve takým istým dňom ako siedmy deň, teda sobota? Nie je na celom svete rovnako ťažké dodržiavať nedeľu ako sobotu? Či netvrdíte, že by ste mali prvý deň sláviť na počesť vzkriesenia? Odpoveď na tieto otázky nie je ťažké dať. Základná myšlienka spočíva v tom, že jeden deň zo siedmich by sme mali venovať náboženským povinnostiam. Na zabezpečenie najvyššieho dobra by sa všetci mali zjednotiť v zachovávaní toho istého dňa. Od čias apoštolov kresťanská cirkev s jednotným súhlasom slávila deň, keď Ježiš vstal z mŕtvych, prvý deň v týždni alebo nedeľu. Netvrdí sa však, že je absolútne nevyhnutné, aby sa v každom prípade a za každých okolností dodržiavali presne tie isté minúty a hodiny, alebo dokonca ten istý definitívny deň, či už je to tak, alebo nie. To by bolo zákonníctvo, ktoré je v rozpore s podstatou a slobodou evanjelia. Predpokladajme, že židovský deň, v ktorom Ježiš vstal, sa počítal od západu do západu slnka, ako to nepochybne bolo, musíme ho tak počítať aj my? Keďže sa ukázalo, že je pohodlnejšie počítať deň od polnoci do polnoci, a keďže všetci sú v tom jednotní, je v najlepšom záujme náboženstva prispôsobiť sa tomuto zvyku. Ak si ľudia pri cestovaní po svete pomýlia zemepisnú dĺžku, ako je to v prípade Aljašky a Pitcairnovho ostrova, a sobotu nazývajú nedeľou, nie je to podstatné. Radšej by sa mali všetci zjednotiť, ako sa kvôli tomu hádať.

Ak by ľudia počas dlhého obdobia tmy na severnom póle stratili čas a potom by si vybrali iné obdobie, ako to, ktoré presne zodpovedá našej nedeli, hodinu za hodinu, rozdiel by nebol podstatný. Alebo keby sa dátumová hranica, od ktorej sa počíta začiatok dňa, náhodou nachádzala o 5 000 míľ ďalej na východ alebo o 10 000 míľ ďalej na západ, nezmenilo by to nič.
A to, či teraz začíname deň presne tam, kde to urobil Boh v Edene, alebo nie, je nepodstatné.
A to, či naši bratia v Číne odpočívajú v rovnakom čase ako my, alebo nie, je nepodstatné.
A to, či sobota Jupitera, Marsu, Neptúna a samotného neba nastane vtedy, keď nastane tá naša, alebo nie, je pre nás nezaujímavé.
Na vyriešenie tejto otázky bude dosť času, keď pôjdeme žiť s nimi. Tak aj pri cestovaní okolo Zeme, na východ alebo na západ, alebo pri prekračovaní dennej čiary, nie je dôležité, či sme schopní dodržiavať presne rovnaký čas, alebo dokonca presne jednu sedminu času na minútu.

Robíme to najlepšie, čo v daných podmienkach môžeme, a prispôsobujeme sa času, ako ho počítajú tí, kam ideme. "Cediť komára a prehĺtať ťavu" nie je dobrý postup v žiadnej veci. Ale u prísneho svätiteľa soboty je to všetko úplne inak. Určitý deň, ktorý sa začína presne na tejto čiare na vlas a o takej minúte na sekundu, je svätý čas. Ak sa netrafíš presne do tohto času, nemusíš dodržiavať žiadny deň! To možno vyhovuje judaizmu, ale určite to nie je v súlade s duchom a slobodou evanjelia.

Verím, že toto je spravodlivé vyjadrenie postoja, ktorý zastáva veľká časť inteligentných svätiteľov nedele. Presne sa zhoduje s výrokom nášho Spasiteľa, že "sobota bola stvorená pre človeka, a nie človek pre sobotu". Marek 2,27.
Človek a jeho najvyššie dobro sú na prvom mieste; sobota je pre ne druhoradá a podriadená. Avšak svätiteľ soboty toto poradie presne obracia. Sobota je to najdôležitejšie, je to tvrdé, železné pravidlo, neohybné a nepružné. Človek a jeho potreby a jeho dobro sú v porovnaní s vrcholne veľkou povinnosťou zachovávať sobotu zanedbateľné alebo vôbec nie sú dôležité.
"Človek bol stvorený pre sobotu, a nie sobota pre človeka," by oveľa lepšie vyjadrovalo ich predstavu o relatívnej dôležitosti týchto dvoch vecí.
Je dobre pre ľudí a svet, že takéto farizejské myšlienky našli v Kristovej cirkvi len málo zástancov.


STRATENÝ ČAS

Ako adventisti siedmeho dňa vedia, že naša sobota je presne siedmym dňom od stvorenia? Hovorí páter J. H. Potts, Dr., redaktor michiganského (metodistického) časopisu Christian Advocate: "To, že Mojžiš pri výbere židovského sobotného dňa vybral pravidelný po sebe nasledujúci siedmy deň ľudského času od Adama až po dnešok, nemožno dokázať žiadnou ľudskou ani božskou autoritou." (The Lord's Day our Sabbath, strana 12)
Toto tvrdenie podporuje biskup Harris a niekoľko ďalších významných bohoslovcov. Takto sa vyjadril aj páter Geo. Elliott vo svojom diele "Abiding Sabbath" hovorí: "Neexistuje žiadny možný spôsob, ako stanoviť deň pôvodnej soboty."
Takto hovoria všetci nezávislí autori.

Počas dlhého obdobia pred potopou; počas patriarchálnej éry, keď nemali žiadne záznamy, počas otroctva v Egypte, keď sa z veľkej časti stratili aj tradičné vedomosti, počas anarchie za vlády sudcov a po všetky nasledujúce veky, sú si istí, že sa nestala žiadna chyba, dokonca ani jedného dňa?
Samozrejme, že nie. Jediný možný spôsob, ako to môžu zistiť, je ľudská tradícia.
Na moju otázku v tejto veci mi napísal rabín Isaac M. Wise zo Cincinnati, O., najvzdelanejší Žid v krajine: "Židovský šabat je, pokiaľ ide o konkrétny čas, záležitosťou tradície."
Takže napokon ich dodržiavanie soboty spočíva na ľudskej tradícii, teda na tom, čo adventisti odsudzujú.

Ale hovorí sa, že ak by bol deň stratený, Boh vedel, ktorý to je, a bol by naň upozornil pri dávaní manny. Alebo keby sa stratil pred Kristovým časom, on by to vedel a opravil by ich. To však predpokladá práve to, čo sa má dokázať, totiž: že Bohu záleží na osobitných hodinách a minútach rovnako ako im. To nemôžu dokázať. Z malého významu, ktorý pripisoval zachovávaniu židovskej soboty, je zrejmé, že Ježiš by zachovával ktorýkoľvek deň, ktorý by zistil, že národ dodržiava.

[Dušan Seberíni]

Vážený admin!
Vážim si ťa. Ale ak chcem byť úprimný (a úprimný byť chcem), tak ti musím úprimne oznámiť, že ten siahodlhý dlhánsky článok "9. Povaha sobotného prikázania" je nielen nefunkčne dlhánsky, ale aj nezmyselne dopletený. Striedajú sa tam myšlienky amerických farmárov z 19. storočia s výstrelkami súčasných protisobotných kovbojov, prepletené whiteovinami o občanoch iných planét.

Môj nemenný pohľad je takýto.

1 - NA POČIATKU BOH STVORIL NEBO A ZEM
2 - ČLOVEKA BOH UMIESTNIL LEN NA PLANÉTE ZEM
3 - STVORITEĽSKÉ DIELO TRVALO SEDEM DNÍ
4 - KAŽDÉMU STVORITEĽSKÉMU DŇU BOH PRIRADIL KONKRÉTNU NÁPLŇ
5 - NÁPLŇ SIEDMEHO STVORITEĽSKÉHO DŇA JE ŠABAT
6 - NEBO A ZEM POMINÚ ALE ŠABAT OSTANE AJ PRE NOVÉ NEBESIA A NOVÚ ZEM
7 - ŠABAT NIE JE ZÁKON ! ZÁKON BOL DANÝ NA OCHRANU

[mikim]

CEP Ekumenický překlad, 1979
Gen 2:3: "A Bůh požehnal a posvětil sedmý den, neboť v něm přestal konat veškeré své stvořitelské dílo."

Bůh sedmý den požehnal a posvětil.
Posvětit dle Bible znamená oddělit k bohoslužbě. Bùh nepožehnal jen první sedmý den, ale každý sedmý den - sobotu.

Bůh nestvořil sobotu pro sebe, aby v ní každý týden odpočival, ale sobota byla učiněna pro člověka (bez rozlišení narodností) jak porvrdil i sám Ježíš.
CEP Ekumenický překlad, 1979
Mar 2:27-28: "A řekl jim: "Sobota je učiněna pro člověka, a ne člověk pro sobotu. Proto je Syn člověka pánem i nad sobotou.""

Tyto dva verše stačí k tomu, aby každý rozumný člověk pochopil, že má zachovávat každý sedmý den v sobotu.

Kdo chce po vzoru židů zachovávat i ceremoniální soboty je to jeho věc tyto jsou součástí Mojžíšova zákona, jehož naprostou většinu zejména obětních přikázání Ježíš přibil na kříž.