Úvod

[admin]

Takmer od prvej chvíle, keď som o nej počul, teda od začiatku svojho dospievania, som sa stal ctiteľom Ellen G. Whiteovej a jej spisov. Na písacom stroji som sa naučil písať tak, že som si prepisoval pasáže z jej knihy Posolstvá mladým ľuďom.
Na strednej a vysokej škole som často na internáte chodil z izby do izby a zbieral citáty Ellen Whiteovej od iných, aby som ich použil pri príprave na to, že sa stanem kazateľom Cirkvi adventistov siedmeho dňa.
Práve v tých dňoch som prišiel na myšlienku pripraviť adventistický komentár tak, že by som zo spisov Ellen Whiteovej zozbieral všetky výroky týkajúce sa každej knihy Biblie, každého učenia a každej biblickej postavy.

Na začiatku svojho služobného života (ktorý sa začal v strednej Kalifornii v neskorších štyridsiatych rokoch) som zostavil dva zväzky starozákonných a novozákonných biblických životopisov, pričom som ku každému záznamu pripojil príslušné citáty, ktoré sa nachádzajú v dielach Ellen Whiteovej.
Niektoré významné osoby v cirkvi ma v tomto projekte podporovali a mysleli si, že White Estate (organizácia založená poslednou vôľou a testamentom Ellen G. Whiteovej, aby konala ako jej zástupca pri opatrovaní jej spisov, nakladaní s jej majetkom, zabezpečovaní tlače nových prekladov, tlači kompilácií z rukopisov a pod – poznámka prekladateľa) by mohla tieto zbierky vydať na použitie prostredníctvom knižného klubu, ktorý cirkev v tých časoch prevádzkovala.

Po dlhšom čase a korešpondencii som si nakoniec uvedomil, že som bol naivný a že White Estate ani len nepomyslela na takúto spoluprácu s niekým, kto by podľa všetkého zasahoval do jej územia. Dali mi jednoznačne najavo, že im patrí to „nebeské privilégium“ a že budú s nevôľou pozerať na to, keď sa niekto dostane na ich územie.
Nezávisle som však vydal dva zväzky biblických životopisov a tretí zväzok o Danielovi a Zjavení, všetky založené na dielach Ellen Whiteovej, a čoskoro sa tieto knihy predávali vo väčšine adventistických kníhkupectiev a biblických domov a používali sa na mnohých adventistických školách a univerzitách v Severnej Amerike.
Ľudia z White Estate z toho všetkého neboli veľmi nadšení a nadhodili túto tému mojim predsedom regionálneho zväzu a miestnej konferencie. Po určitom podporovaní a ťahaní, tlačení a postrkovaní všetci súhlasili s tým, že knihy sa môžu predávať, ak sa budem držať pri zemi, nakoľko si mysleli, že moje zväzky aj tak nebudú prijaté v širokom meradle. V nasledujúcich rokoch sa však predali desiatky tisíc kusov.

Počas práce na mojom plánovanom štvrtom zväzku - citáty Ellen Whiteovej o biblických náukách - som v Orlande na Floride (kde som bol pastorom zboru Kress Memorial Church, pomenovanom po lekároch Danielovi H. a Laurette E. Kressovcoch, známych priekopníkoch adventistickej lekárskej práce) narazil na niečo zaujímavé. Kressovci mi darovali starú knihu Ellen Whiteovej „Sketches from the Life of Paul“ (Črty zo života Pavla), ktorá vyšla v roku 1883, ale nikdy nebola znovu vydaná.
Keď som túto knihu jedného dňa ukázal členovi cirkvi, povedal mi, že problém knihy spočíva v tom, že je príliš podobná inej knihe, ktorú nenapísala Ellen Whiteová, a že kvôli veľkej podobnosti nebola nikdy znovu vydaná.
Keďže som bol zvedavý, urobil som si porovnávacie štúdium a zistil som, že niektoré z kritík sa zdajú byť pravdivé.

Neskôr, po mojom presune do Kalifornie, bola členom môjho zboru rodina Wellesleyho P. Magana, pochádzajúca z etablovaných priekopníckych adventistov.
Po smrti vdovy po otcovi Wellesleyho, Lillian E. Maganovej, som dostal knihu z knižnice Maganovcov - Prorok Eliáš od Alfreda Edersheima. Na letáku bol podpis Ellen Whiteovej.
Keďže som knihy Ellen Whiteovej používal neustále, už som sa s nimi zoznámil natoľko, že keď som skúmal Edersheimovu knihu, ľahko som rozpoznal podobnosti vo formuláciách a myšlienkach.

Ešte neskôr, keď som študoval na Univerzite v Južnej Kalifornii, aby som získal doktorát, som bol šokovaný, keď som narazil na sedemzväzkové dielo o starozákonných dejinách od toho istého Edersheima. Tentoraz som v prvom až štvrtom zväzku zistil, že Edersheimove názvy kapitol, podnázvy a nadpisy strán sa zhodujú a mnohokrát sú takmer totožné s názvami kapitol v knihe Patriarchovia a proroci (1890) Ellen Whiteovej.

Čas a štúdium ukázali, že pani Whiteová si výdatne pomáhala týmito ďalšími Edersheimovými dielami. Ďalšie skúmanie odhalilo, že Edersheim napísal aj novozákonné dejiny o Kristovom živote a aj v nich boli ďalšie podobnosti s knihou Túžba vekov od. E. Whiteovej.

Hoci ma tieto zistenia znepokojili, v tom čase som im ešte nevenoval príliš veľkú pozornosť, pretože sa zdalo, že White Estate vo Washingtone dokáže tieto Ellenine „pôžičky“ vždy nejako ospravedlniť.

Až keď Bruce Weaver, mladý študent seminára na adventistickej Andrewsovej univerzite v Michigane, objavil neoznačenú zložku s mojimi prácami a porovnaniami (v duplikátoch materiálov White Estate, ktoré sa nachádzali v tamojšej knižnici), veci začali nadobúdať charakter záhadného príbehu.
White Estate obvinil Brucea, že materiál z knižnice ukradol, hoci si ho iba skopíroval a vrátil. Bruce bol nakoniec prepustený zo seminára a z duchovnej služby - ale nie skôr, ako sa významne podieľal na tejto dráme.

To, čo našiel v spise, nebol len môj materiál a jeho kritika, ale aj kópie niektorých interných listov White Estate od Roberta W. Olsona a Arthura L. Whitea, ktoré odhaľovali znepokojenie, ktoré títo muži z úradu vo Washingtone prejavili v súvislosti s Bruceovým objavom materiálu, ktorý som im posielal ako dôkaz kopírovania Ellen Whiteovej.
Obaja zaznamenali svoje návrhy na riešenie problému Rea. Nasledujúce roky odhalili, že si osvojili metódu Arthura Whitea - čo v podstate spočívalo v tom, že záležitosť zatĺkali a používali čo najväčší nátlak a dvojzmysly.
Olson sa snažil obmedziť vplyv, ktorý moje zistenia začali mať, pretože v tom čase už ľudia v rôznych regiónoch Severnej Ameriky žiadali dôkazy zistené v mojom výskume.
Na Olsonovej popoludňajšej prednáške v januári 1979 na Loma Linda University v Kalifornii sa niekto z publika opýtal na vypožičiavanie si z publikovaných zdrojov pani Whiteovou.
Olson odpovedal, že na tom nič nie je, že všetky jej spisy sú jej vlastné.
Potom uviedol, že v južnej Kalifornii nejaký pastor obvinil E. Whiteovú, že si od iných autorov vypožičiavala materiál pre svoju kľúčovú knihu Túžba vekov, ale že na týchto fámach nič nie je.

Ak poviem, že som bol po tomto v šoku, je to len mierne povedané.

V mojej zložke sa už v tom čase nachádzalo niekoľko listov od toho istého Olsona, v ktorých ma povzbudzoval, aby som mu naďalej posielal svoje porovnania Ellen s jej súčasníkmi. Okrem toho so mnou osobne hovoril, keď bol len krátko predtým v Kalifornii, a vyžiadal si môj prísľub, že neuverejním žiadnu správu o svojej práci, kým on a pracovníci White Estate nedostanú čas na preskúmanie materiálu. Súhlasil som s jeho požiadavkou a skutočnosť tejto dohody bola zaznamenaná v internej poznámke, ktorú potom napísal a ktorú mám vo svojich spisoch.
Takže teraz som vedel, že Robert Olson má buď veľmi krátku pamäť, alebo klame. V každom prípade bolo zrejmé, že ľudia z White Estate vedeli oveľa viac, ako hovorili.
V spisoch White Estate sa uvádzala kniha Williama Hannu s názvom Život Krista. Do dvadsiatich štyroch hodín po stretnutí v Loma Linde som teda získal Hannovu knihu. Odvtedy som sa dozvedel viac, ako som kedy chcel vedieť.

Časopis Spectrum, ktorý nezávisle vydáva Združenie adventistických fór, priniesol základné informácie o stretnutí výboru v januári 1980 v Glendale v Kalifornii.
Toto stretnutie zvolal predseda Generálnej konferencie Neal C. Wilson na moju naliehavú žiadosť, aby sa zvážil rozsah zistení o literárnej zadĺženosti Ellen Whiteovej. Osemnásť menovaných zástupcov cirkvi sa vyjadrilo, že to, čo ukázal môj výskum, je vo svojich rozmeroch alarmujúce, ale že štúdium by malo pokračovať - s ďalšou pomocou.
Podobne Spectrum neskôr informovalo o mojom prepustení z cirkvi (po tridsiatich šiestich rokoch služby) predovšetkým kvôli článku o odhalení, ktorý inicioval a napísal redaktor John Dart a ktorý bol uverejnený v Los Angeles Times. Ani jeden z úradníkov, ktorí vyhodenie uskutočnili, s Dartom nikdy nehovoril. Ani jeden z nich nevidel výskum, na ktorom bol článok založený. Samotná podstata problému nebola pre cirkevných predstaviteľov dôležitá. Bolo potrebné len to, aby bol niekto potrestaný, aby ostatní zostali v pokoji, a aby sa Ellen Whiteová aj Cirkev adventistov siedmeho dňa aj naďalej javili bez viny.

Vzhľadom na to, čo som pozoroval, zažil a čo som sa dozvedel, považoval som za správne a potrebné zaznamenať pre budúce generácie výsledky môjho pokračujúceho štúdia. Tieto budúce generácie budú chcieť poznať pravdu o tom, čo bolo objavené z minulosti. Bude to súčasť toho, čo budú brať do úvahy pri svojich náboženských skúsenostiach a úsudkoch.
Napriek mnohým dobrým radám som si pre svoju knihu zvolil názov Biela lož (The White lie). Tento termín nepoužívam samostatne a len na Ellen G. Whiteovú. Keď (ktokoľvek z nás) dáme svoj súhlas alebo podporíme utvrdzovanie mýtu (celého alebo čiastočného) o akejkoľvek osobe alebo veci, sami sa tým podieľame na bielej lži. Posolstvo tejto knihy má pomôcť odhaliť nám všetkým, že často skutočne nesieme svoj podiel viny.

Najhoršie lži, ktoré sa šíria, sú často tie, ktoré sa šíria v náboženstve - pretože sa šíria tak, že sa predpokladá, že ich Boh schvaľuje, a preto sú pre naše dobro.
To, že toto dobro sa môže stať a stáva sa škodlivým, nesprávnym, a dokonca zlým, zvyčajne ani nenapadne tým horlivým osobám, ktoré to v mene Boha propagujú.
V tejto štúdii som sa chcel zaoberať nielen faktami, ako som ich zistil, ale aj ich pôsobením v cirkvi a v nás osobne, ako som toto pôsobenie vnímal. Dúfam tiež, že zanechám jedno alebo dve ponaučenia pre tých, ktorí takéto ponaučenia hľadajú.

Ešte tiež treba veľa študovať otázku, prečo niektorí z nás prijímajú od kohokoľvek. Čo je to hlboko v nás, čo nás núti nekriticky prijímať nespoľahlivé informácie, považovať ich sa „pravdu“, a nechať si ňou riadiť naše myslenie a náš život?

Ak v tejto fáze môjho uvažovania zostáva ešte nejaká moja vina, musím priznať, že som bol taký dôverčivý, že som bez primeraného štúdia alebo výskumu súhlasil s mnohými vecami, ktoré mi boli pôvodne predstavené ako „pravda“. Tieto veci ale v skutočnosti obsahujú veľa nepravdy, ktorá nás odvádza od toho, o čo by sme sa mali starať predovšetkým. Najviac ma mrzí, že mi čas nedovolí opraviť niektoré dezinformácie, ktoré som sám nechtiac „kúpil“ a odovzdal iným ako bielu lož.

Každá inštitúcia, každý podnikateľský subjekt, každý zavedený systém - či už politický, ekonomický, sociálny alebo náboženský - musí mať svojho patróna. Týmto svätcom môže byť zakladateľ, dobrodinec, charizmatický vodca alebo dávno mŕtva mystická postava. Bez ohľadu na kategóriu alebo časové obdobie existencie je patrón uctievaný, aj keď bol upírom; je kanonizovaný, aj keď bol podvodníkom; je vyhlásený za svätého, aj keď bol známym hriešnikom.

V ľudskej mysli je niečo, čo sa snaží vytvárať neskutočné - predstavovať si alebo predstierať, že niečo je tak, aj keď všetka logika hovorí, že to tak nie je. To, čo je neviditeľné, vyhlasujeme za víziu; to, čo je omylné, označujeme za dokonalosť; to, čo je iluzórne, označujeme za autoritu. Veľa sa študovalo o tom, prečo chceme veriť, ba dokonca musíme veriť „prípustnej lži“.
Pre môj účel tu stačí povedať, že to robíme - a zdá sa, že to robiť musíme. Ak totiž odmietneme fantáziu, ktorej sa teraz držíme, pravdepodobne si nájdeme alebo vymyslíme inú v snahe udržať sa pred konfrontáciou s realitou.

Šarlatánski predavači pre fantazírujúcich (ktorí majú tendenciu obdivovať psychické prejavy) sú superpredajcovia psychiky. To oni manipulujú, manévrujú a masírujú svedomie tých, ktorých chcú presvedčiť.
Vo všetkých dobách a na všetkých miestach boli mágovia, ktorí viedli obyvateľstvo k presvedčeniu, že cisár je naozaj oblečený do neviditeľného a že tí, ktorí ich budú počúvať a prídu si k nim po radu a usmernenie (za ktoré sa, samozrejme, musí riadne zaplatiť), budú patriť medzi tých málo, ktorí naozaj vidia to, čo inak nie je vidieť.
Prvok, ktorý je bez výnimky podstatný pre každú podvodnú hru, je lož. Často je to len drobnosť, biela lož, ktorá sa od pravdy odchyľuje len trochu. Ale keď sa to opakuje znova a znova, postupne sa to za vhodných okolností rozrastie na obrovský podvod.

Techník superpredajcov je len málo, ale sú absolútne nevyhnutné. Pozostávajú zo zľahčovania ľudskosti toho, kto má byť uctievaný, z vyzdvihovania cností uctievaného na úroveň zázraku, z odmietania prístupu k spoľahlivým zdrojom a faktom z významnej minulosti, z apelovania na sklon k poverčivosti (alebo aspoň k dôverčivosti) a z kupovania času.
V jednom vydaní Websterovho slovníka sa uvádza, že biela lož je drobná lož vyslovená zo zdvorilých, milých alebo ospravedlniteľných pohnútok; zdvorilá alebo neškodná lož.

Skutočnosť, že Ellen Whiteová si požičiavala alebo plagiovala, bola zdokumentovaná a uznaná uznávanými predstaviteľmi Cirkvi adventistov siedmeho dňa v priebehu rokov.
Informácie odhaľujúce rozsah jej literárnej závislosti však boli pred laickými členmi zámerne utajované, až kým nezávislí bádatelia nezačali tieto fakty zverejňovať. Kvôli týmto objavom tak vznikajú nové problémy, ktorým adventisti ani ich súčasní predstavitelia doteraz nečelili.
Napríklad:
1. Prečo Ellen zmenila väčšinu, ak nie všetky, domnienky a predpoklady kopírovaného autora na absolútne, takže to podávala tak, že bola v stave akejsi „vízie“, hoci to tak zjavne nebolo?
2. Ako poznámky pod čiarou a biblické texty, ktoré skopírovala od iných, spĺňajú kritériá stanovené pre inšpiráciu?
3. Ako zapadá zneužívanie a nesprávne používanie cudzích materiálov v tak rozsiahlej miere do etiky jej či našej doby?
4. Vzhľadom na to, že rozsah kopírovania dáva istotu, že pre Ellen bolo ľudsky nemožné, aby to všetko urobila sama, kto z jej pomocníkov má zásluhu na jej „inšpirácii“?
5. S koho autoritou máme teraz do činenia?

Do značnej miery uznávame, že veľké množstvo ľudí z hnutia z roku 1844 považovalo od začiatku Ellen Whiteovú za hlavnú autoritu adventizmu. Teraz musia nájsť priestor na úpravu svojho myslenia (a pre mnohých aj života) na inej úrovni ako v minulosti. To môže byť veľmi nepríjemné. Či situácia, v ktorej sa cirkev teraz nachádza, zodpovedá našej definícii bielej lži, a či toto vlákno bolo alebo nebolo neškodné pre osobné hodnoty, spôsob myslenia a životné skúsenosti, bude musieť každý posúdiť sám.
Pochopiť, ako sa ľudia dostali tam, kde sú, je možné len vtedy, ak sa pozrieme na to, kde boli, akým spôsobom predaja im to bolo predané, a čo ich motivovalo k tomu, aby to prijali. Na všetky tieto aspekty sa nedá pozerať spoločne.

Dotkneme sa však toho, aké okolnosti robia „pravého veriaceho“, aký druh nadpredajcov predával tovar a čo sa deje s tými, ktorí si ho kúpia.
Knihy ako Hľadači statusu, Prípustná lož a Pravý veriaci naznačujú prepojenie všetkých disciplín - ekonomickej, sociálnej a náboženskej. Vo všetkých týchto disciplínach predavači predávajú svoj produkt pomocou bielej lži. Hoci predajcovia sociálnych a ekonomických myšlienok tvrdia, že sa zaujímajú o vašu prítomnosť, v skutočnosti ich viac zaujíma ich budúcnosť.

Predajcovia psychologických ideí tvrdia, že ich zaujíma vaša budúcnosť, ale v skutočnosti ich zaujíma ich prítomnosť. Všetci predavači predávajú bielu lož v akejkoľvek veľkosti alebo forme, o ktorej si myslia, že ju ich publikum kúpi.

Adventisti poznajú a akceptujú tieto životné fakty o systémoch iných; veria však, že ich vlastný systém je „iný“, a preto lepší.
Ponúkli len veľmi málo štúdií, ktoré by dokázali alebo vyvrátili ich presvedčenie.

Väčšina ľudí akceptuje skutočnosť, že zostalo len málo svätých mužov, ak vôbec nejakí, ktorí predávajú tovar v rámci sociálnej, ekonomickej alebo politickej reformy. Ťažšie sa im však uznáva alebo prijíma skutočnosť, že rovnako málo, ak vôbec nejakí, je svätých v náboženstve. Neexistujú žiadni svätí muži alebo ženy, okrem tých, ktorých si sami takými urobíme vlastným želaním.

Keďže tento faktor pretvárky máme vždy so sebou, je pre nadľudí náboženstva ľahké získať kontrolu prostredníctvom našich vlastných výstredností a svedomia a uplatňovať moc nad našou mysľou a konaním. Na tejto planéte bolo mnoho ľudí, ktorí sa predávali svetu ako svätci ponúkajúci spásu pre budúcnosť - hoci v skutočnosti to boli len nadpredajcovia, ktorí nám vštepovaním pocitu viny a strachu a ohýbaním svojich nasledovníkov podľa vlastnej vôle odňali slobodu myslenia.

Pri čítaní majte na pamäti, že vám niekto predal myšlienku, že to, čomu hlboko vo svojom vnútri veríte, je „jedinečné“ a má autoritu od Boha, najvyššieho odvolacieho súdu; že ste „iní“ vďaka tejto autorite; a že budete „spasení“, ak budete dodržiavať pravidlá. Problémom tohto spôsobu myslenia je, že vaša pravda môže byť len interpretáciou pravdy vášho svätca a výroky, ktoré ste prijali ako autoritu, môžu byť myšlienky, ktoré si váš svätec požičal od iných.

Myslím si, že práve toto ukáže štúdium týkajúce sa Ellen G. Whiteovej. A keby bolo k dispozícii rovnaké množstvo informácií o svätcoch iných skupín, to isté by platilo aj o nich. Prečo stále chceme veriť tomu, čomu sme uverili, o tom je celá biela lož.

Na tomto náročnom putovaní, ktoré spoločne podnikneme, budú superpredajcami duchovní, kazatelia, reverendi, bohoslovci - ktorí viac než akíkoľvek profesionáli dostali licenciu (od samotných ľudí aj od štátu) predávať svoj tovar nepozorným, projektovať svoj strach na bojazlivých a predávať svoju vinu kajúcnikom.
Patrónkou bude Ellen Gould Whiteová, kanonizovaná vodkyňa Cirkvi adventistov siedmeho dňa - ktorá symbolizuje všetkých svätých akejkoľvek viery a prostredníctvom ktorej sa prívrženci približujú k svojej predstave Boha a snažia sa dosiahnuť nedosiahnuteľnú spásu upokojením tejto svätice alebo jej prostredníctvom.
Praví veriaci budú neopatrní, bojazliví, s pocitom viny, príliš horliví, s dobrými úmyslami a bez pochybností.
Chýba im osobná dôvera v Boha, hľadajú ho prostredníctvom svojho vyvoleného svätca, o ktorom si myslia, že má neomylné spojenie s nebom.

Pokiaľ má obsah prezentovaného materiálu čo do činenia s „literárnym privlastňovaním si diel iných“, aj ja som od každého skopíroval. Bez pocitu hanby som použil materiál, ktorý bol vyzdvihnutý, vypožičaný alebo inak priamo prevzatý z akéhokoľvek dostupného zdroja, alebo som považoval za potrebné ho použiť pre dôkaz alebo objasnenie.

Rád by som ocenil všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom a z akéhokoľvek zdroja priniesli materiál na moje použitie, aby čitatelia mohli sami vidieť dôkazy a spoznať povahu a rozsah adventistickej bielej lži. Ale kvôli povahe témy a administratívnemu a partnerskému tlaku, ktorý bol vyvíjaný na pozíciu i osobu, nemožno menovať tých mnohých, ktorým som zaviazaný.

Táto kniha sa snaží sledovať zrod, rast a plný rozkvet bielej lži v adventizme. Nemôže vysvetliť všetky nitky, ktoré nás, podobne ako Gullivera, zväzujú na našich cestách - pretože prístup k mnohým zdrojom faktov je zatiaľ odopretý. Môže čitateľa len odkázať na určité zdroje, aby sa sám presvedčil, čo všetko sa tam dá nájsť.
Nesnažím sa ukazovať tým, ktorí majú oči a nechcú vidieť, ani kričať na tých, ktorí majú uši a nechcú počuť. Ale pretože niekto má povinnosť voči generáciám, ktoré prídu po ňom, tento materiál predkladám, aby som zapálil malú sviečku vo svete povier, strachu a viny.
Možno práve tento plamienok, hoci aj malý, pomôže osvetliť cestu k skutočnému svätcovi všetkých svätých - Ježišovi Kristovi.
Walter T. Rea

[Adventistka]

Som adventistka, pretože som stretla adventistov s veľkým, láskavým a bohabojným srdcom, ktorí mi ukázali na Ježiša Krista ako môjho Spasiteľa. EGW mi bola od začiatku svetlonošom. Pomáhala mi porozumieť tomu, čo som v Biblii ešte nechápala a dávala istotu a povzbudenie v časoch pochybností a vnútorných bojov. Jej slová ma viedli bližšie ku Kristovi, v túžbe po Duchu Svätom a hlavne pri potrebe uveriť v Boha lásky, v spasenie z viery a tiež dôverovať v milosť, múdrosť, vernosť a moc nebeského Priateľa. Verím, že aj jej viera prechádzala turbulenciami a zmenami poznania. Som presvedčená, že bola inšpirovaná a vedená DS. Práve preto, že nemala vyššie formálne vzdelanie, jej dielo bol výkon hodný veľkého obdivu. Sama píšem a viem, čo to obnáša - času, síl, množstva slov, ktoré je možné vyprodukovať za hodinu, ak aj človek vie čo písať!. Určite boli aj iní, ktorých Boh inšpiroval, aj keď sa o nich až tak nehovorí. Čo ak brat, ktorého spomínate v tomto článku bol jedným z nich a EGW len povedala AMEN na jeho slová a použila ich do svojho diela, pretože by to lepšie nenapísala? Nie preto, aby plagiovala, ale naopak ich ocenila? Čo ak "strážcovia jej odkazu" sú príliš pyšní, aby to priznali, aj keď ona by možno povedala, áno, bolo to tak, ak by ešte žila? To ma napadlo pri čítaní. Aj iné...
Hľadať chyby a nedostatky na vysoko postavených a vysokouznávaných ľuďoch, aj keď sú samozrejme tiež omylní, chybujúci a hriešni, nie je vôbec problém. Nech už sa to schováva za úsilie o hľadanie pravdy, alebo o túžbu ochrániť "bezmocné obete" ich domnelých omylov. Ak je za tým ale pomsta za zneuznanie či zneváženie môjho osobného úsilia, čo ako úprimného, potom vytrúbiť to do sveta s takým zápalom a opovrhnutím, s takou potrebou zneuznať, ponížiť a dehonestovať celú jej osobnosť a dielo, je m.i. bezohľadnosť voči tým miliónom, ktorí našli v jej diele odpovede, povzbudenie a pomoc na svojej ceste poznania a zápasov o vieru. A v neposlednom rade aj neuveriteľne pošetilý vzdor voči Bohu, ktorý, pevne verím, ju použil a inšpiroval pri písaní a službe. A ak predsa mám tu potrebu, tak potom len na akademickej pôde. Aj keď...! Aj tam prišli mnohí potencionálni služobníci Boží o vieru a poslanie.
Či nie je napísané? (parafrázujem) - ktokoľvek by takto pokúšal najmenšieho z mojich maličných, radšej mal s mlynským žarnovom na krku skončiť na dne mora?
Čo dáme za jedinú dušu, ktorej vierou otrasieme pre podobné "hľadanie pravdy"? Cítime sa stále služobníkmi živého Boha?

[host]

Milá pani adventistka. Mám pre vás ešte jedno pekné čítanie o Ellen Gould White.
https://www.acostym.sk/viewtopic.php?f= ... 7ce1660d20

[DanielP]

Četl jsem tuto knihu v angličtině. A můj komentář k autorovi zní: z fundamentalizmu do fundamentalizmu. Z fundamentalistického vyznavače EGW se stál její fundamentalistický nepřítel.