Istota spasenia

Diskusia o vieroučných bodoch CASD.
mikim
Príspevky: 2261
Dátum registrácie: 06 Júl 2016, 22:44

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa mikim »

log napísal: 06 Apr 2020, 15:18 Varujem vas aby ste nesklzli do debaty na zaklade coho sme spaseni. To nie je tema vlakna. Tema je istota. Ako som to zatial pocital, 100% istotu zastavaju Viktor, Tomas, Lydia, neistotu (iba zaslubenie) zastavaju mikim a Host slovensky. Host cesky a ambassador potom odmietaju tu raz istotu, potom zase neistotu takze tu si pisem "bez jasneho nazoru". Zatial je to celkom vyrovnane.
Log tos mě zase pobavil s tím varováním (učitel se nezapře), jako bys nevěděl, že si stejně každý mluví na Ačostým co chce, kdy chce, a kde chce, někteří dokonce trpí psychickou nemocí zvanou samomluvou, kdy si mluví jen sami pro sebe, aniž by někomu svým komentářem odpovídali.
Jestli tady někdo zastává jistotu spásy tak to nedělá na základě celé Bible, ale jen na základě tu a tam nějakého vytrhnutého verše, kterým by to podpořil, který ale stejně o jistotě spásy neříká vůbec nic, protože tento termín se v Bibli vůbec nevyskytuje a na ostatní slova Ježíšova o dobrých skutcích závisejících na spáse aj. slova úplně kašle, jen, aby nemusel pro svou spásu vůbec nic udělat a tak se to snaží všemožně obkecat verši kde se o dělání dobrých skutků neříká zrovna nic.

Neregistrovaný

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Neregistrovaný »

mikim napísal: 06 Apr 2020, 16:41
log napísal: 06 Apr 2020, 15:18 Varujem vas aby ste nesklzli do debaty na zaklade coho sme spaseni. To nie je tema vlakna. Tema je istota. Ako som to zatial pocital, 100% istotu zastavaju Viktor, Tomas, Lydia, neistotu (iba zaslubenie) zastavaju mikim a Host slovensky. Host cesky a ambassador potom odmietaju tu raz istotu, potom zase neistotu takze tu si pisem "bez jasneho nazoru". Zatial je to celkom vyrovnane.
Log tos mě zase pobavil s tím varováním (učitel se nezapře), jako bys nevěděl, že si stejně každý mluví na Ačostým co chce, kdy chce, a kde chce, někteří dokonce trpí psychickou nemocí zvanou samomluvou, kdy si mluví jen sami pro sebe, aniž by někomu svým komentářem odpovídali.
Jestli tady někdo zastává jistotu spásy tak to nedělá na základě celé Bible, ale jen na základě tu a tam nějakého vytrhnutého verše, kterým by to podpořil, který ale stejně o jistotě spásy neříká vůbec nic, protože tento termín se v Bibli vůbec nevyskytuje a na ostatní slova Ježíšova o dobrých skutcích závisejících na spáse aj. slova úplně kašle, jen, aby nemusel pro svou spásu vůbec nic udělat a tak se to snaží všemožně obkecat verši kde se o dělání dobrých skutků neříká zrovna nic.
Presne tak, viera bez skutkov je mŕtva. Sú to spojené nádoby.

Viktorrealita
Príspevky: 1376
Dátum registrácie: 30 Sep 2018, 10:46
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Viktorrealita »

Hosť napísal: 06 Apr 2020, 17:31 Presne tak, viera bez skutkov je mŕtva. Sú to spojené nádoby.
Ak niekto tvrdí, že viera v Slovo Božie nestačí, tak sa pýtam, o akej viere hovorí – fiktívnej, ktorá neexistuje, alebo skutočnej, ktorá sa vždy prejaví skutkami viery a ovocim ducha. Potom sa opýtam ináč – skutočná láska k Bohu stačí, ak existuje v srdci človeka? Samozrejme, že stačí, lebo vychádza z viery v Božie Slovo, ktoré je plné lásky v Božej milosti.

Ak hovoríme o viere v Božie Slovo, tak jednú vec si treba vyjasniť. Či hovoríme o skutočnej viere, alebo o fiktívnej, ako keď niekto len hovorí, že verí v Božie Slovo, no navonok v jeho živote sa to nijako neprejavuje. Ak Jakub píše o mŕtvej viere, tak práve to ma na mysli – fiktívnu vieru, ako keď niekto len hovorí, že verí.

No ak hovoríme o skutočnej viere v sŕdci človeka, tak je jasné, že ak je to jeden celok – skutky viery a ovocie ducha, tak sa potom spasiteľná viera aj prirodzene prejaví na skutkoch viery a ovocí ducha. Prečo? Lebo je prítomná v srdci človeka. Ak človek vierou prijal do srdca živé Slovo Božie, tak to Slovo Božie sa vždy prejaví na novom živote v Kristu. Znovuzrodený človek, už nezmýšľa, ako keby neveril a teda už nežije, ako keby neveril. Je novým stvorením v Kristu Ježišovi.

Spasiteľná viera je vnútorné presvedčenie o pravde Božieho Slova zasľúbenia. Predstava, že spasiteľná viera v Slovo Božie je niečo, čo nejako existuje v srdci vykúpeného , ale vnútorne a navonok sa to nijak neprejavuje a následne ju potom človek musí nejako umele dokazovať, je chybná. To je úplne skreslený pohľad a nepočíta so znovuzrodením zo Svätého Ducha skrze spasiteľnú vieru , nepočíta s mocou evanjelia, nepočíta s pôsobením Svätého Ducha na myslení a konaní vykúpeného, nepočíta s novým stvorením v Kristu Ježišovi, ktoré už nezmýšľa, ako keby neverilo a ani už nežije, ako keby neverilo.

Práve naopak, vierou srdce vykúpeného nadobúda nové vedomie života v Kristu Ježišovi a práve to nadobudnuté presvedčenie sa prirodzene prejavuje v podobe skutkov viery a ovocím Ducha.

Vykúpený v Kristu to svoje presvedčenie nemusí nejako umelo dokazovať. Jeho nové vedomie života, predsa nie je oddelené od jeho srdca. Jeho JA, sa znovuzrodilo skrze vieru v Božie Slovo a nadobudlo nové vedomie života v Kristu Ježišovi.

Až v tomto oživenom stave vyučovanie milosťou predkladá mysli a duši dobrotu a nádheru Boha, Jeho nehynúcu lásku a všetko zahrňujúcu opateru. Keď' srdce vidí túto dobrotu Boha a bohatstvo Jeho milostí, potom radosti, pôžitky, výhody, sláva a bohatstvo sveta strácajú svoje kúzlo. Javia sa v pravom svetle — ako dočasné, na rozdiel od večných hodnôt, majúcich svoj pôvod v Bohu. Vykúpený si už uvedomuje, že bol púhou milosťou a mocou Božou vytrhnutý a spasený z tohto strateného sveta, aby následne bol účastný nepredstaviteľne slávnej večnosti s Bohom na Božiu slávu. Vykúpený v Kristu už usmerňuje svoje túžby na veci, ktoré sú hore - duchovné a nie tie, ktoré sú dočasné. Všetko to je dielom Božej milosti a moci a to vytvoriť a udržiavať v človeku takýto postoj.

Skutky viery a ovocie ducha vychádzajú prirodzene zo zmeneného – znovuzrodeného srdca vierou v Božie Slovo. To Slovo Božie dáva život a to Slovo vstúpilo do srdca skrze vieru.

Áno sú to spojené nádoby - jeden celok – spasiteľná viera a skutky viery, ovocie ducha. Potom logicky jedno bez druhého nemôže existovať. Je to podobné, ako keď hovoríme o láske, tak myslíme predsa na skutočnú a nie fiktívnu lásku – mŕtvu, ktorá sa neprejavuje -neexistuje. Ako keď niekto hovorí, že má lásku, no nijako sa to neprejavuje. To znamená len jedno, že lásku nemá a nie že ju má, len sa nijako neprejavuje.

Potom ak hovorím o mŕtvej viere, ktorá sa neprejavuje, tak hovorím o niečom, čo taktiež absentuje v srdci človeka. Mŕtva viera nie je vierou a je to len niečo, ako keď niekto len tvrdí, že má vieru – pusté pokrytecké tvrdenie a nič viac.

No ja tu nehovorím o fiktívnej viere, keď človek len hovorí že verí. Ja hovorím o živej spasiteľnej viere, ktorou sme prijali chlieb života – pokrm srdca a to živé Slovo Božie sa vždy prejaví na skutkoch viery a ovocí ducha.

Predsa vierou prijímame živé Slovo Božie, ktoré vypôsobí konanie plné lásky v Pravde. To Slovo, ktoré prijímame vierou je Duch a je život.

Ak je príčina, tak následok sa vždy dostaví. Následky svedčia, že existuje príčina. Ak niet príčiny, tak niet ani následku. No dôležitá je predsa príčina, ktorú každý hľadá. Ak túto logiku neuplatním , tak budem vyhlasovať že viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista nestačí, pretože si budem myslieť že viera v Pravdu Božieho Slova je niečo, čo sa vôbec neprejavuje, čo je hlúposť. To by som mohol tvrdiť, že ani láska sa neprejavuje. To by so klamal, lebo všetko čo Boh v milosti koná je prejav Lásky Božej. Takže máme tu príčinu Lásku Božiu, ktorá sa prejavila v dokonalom diele Božej milosti na kríži.
Milosť je neobmedzené pôsobenie Lásky Božej. Potom jedine z viery, aby bolo podľa milosti.

Tak, ako telesná mrtvola nevníma svetlo sĺnka a sama od seba nevstane, tak ani duchovná mrtvola nevníma svetlo Božieho Slova a sama od seba nevstane. Vždy je tu zvrchovaný oživujúci Boží zásah, kedy duchovná mrtvola ožije, začne vnímať svetlo Božieho Slova, porozumie a uverí. Život, ktorý bude následovať už bude vychádzať z nového človeka narodeného z Ducha – z Boha na Božiu slávu a nie svoju. Je vyučovaný a zdokonaľovaný tou istou milosťou a teda v istote spasenia.

Existujú následky bez príčiny? Nie, neexistujú! Existujú skutky viery bez viery? Nie, neexistujú! A to je podstatné, teda príčina – viera v Pravdu Božiu a skutky viery a ovocie Ducha budú následovať. Preto sa aj volajú skutky viery, lebo vychádzajú z viery. Ak je viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista v srdci človeka, tak budú aj skutky viery a ovocie Ducha ako samozrejmý dôsledok prítomnosti viery - teda živého Slova Božieho, ktoré formuje srdce vykúpeného a teda nadobúda Boží charakter. Dobré skutky sú samozrejmosťou u vykúpenom a preto - čo je záslužné na samozrejmosti, čo sa týka spasenia ak vieme, že spása je jedine z milosti skrze vieru?

Mnohí nepočitajú s tým, že by samotná viera v Pravdu evanjelia Ježiša Krista vypôsobila skutky viery a ovocie Ducha. Nepočítajú s novým stvorením skrze vieru a teda novým znovuzrodeným srdcom. Ona totiž ta viera nie je samotná, ale skrz spasiteľnú vieru prichádza do srdca nový život v Slove Božom, ktoré vykúpený prijal práve touto vierou.

Viktorrealita
Príspevky: 1376
Dátum registrácie: 30 Sep 2018, 10:46
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Viktorrealita »

No a ešte k tej istote spasenia a z čoho vychádza a čo svedčí v srdci vykúpeného, že je teda naveky spasený v Kristu Ježišovi, aby sa radoval a mal pokoj v srdci.

Ef 1:13 v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia

Pečať je niečo oficiálne, nemeniteĺné a teda pevné dané a potvrdené Bohom.

Tak teda, ak vykúpený počuje Slovo Pravdy a teraz pozor - evanjelium svojho spasenia a teda to prijíma vierou do srdca, tak je zapečatený a teraz pozor - Svätým Duchom zasľúbenia.

To je to zasľubenie - večný život v Kristu Ježišovi.

No a práve ten Svätý Duch zasľubenia svedčí v srdci vykúpeného, že už je naveky spasený v Kristu Ježišovi. To je ten Tešiteľ - Duch Pravdy, ktorý pôsobí spravodlivosť, radosť a pokoj v srdci zapečateného.

Nikto nemôže ukázať prstom na iného človeka a povedať - si spasený. Hoci si želáme, aby každý bol spasený. No nie sme Boh, aby sme videli do srdca iného človeka, aký je jeho vzťah s Bohom. Istota spásy je teda osobná a odráža vzťah medzi Bohom a tým ktorým človekom.

Človek, ktorý vierou prijal evanjelium svojho spasenia, tak je si istý spasením.

mikim
Príspevky: 2261
Dátum registrácie: 06 Júl 2016, 22:44

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa mikim »

Viktorrealita napísal: 09 Apr 2020, 05:15 No a ešte k tej istote spasenia a z čoho vychádza a čo svedčí v srdci vykúpeného, že je teda naveky spasený v Kristu Ježišovi, aby sa radoval a mal pokoj v srdci.

Ef 1:13 v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia

Pečať je niečo oficiálne, nemeniteĺné a teda pevné dané a potvrdené Bohom.

Tak teda, ak vykúpený počuje Slovo Pravdy a teraz pozor - evanjelium svojho spasenia a teda to prijíma vierou do srdca, tak je zapečatený a teraz pozor - Svätým Duchom zasľúbenia.

To je to zasľubenie - večný život v Kristu Ježišovi.

No a práve ten Svätý Duch zasľubenia svedčí v srdci vykúpeného, že už je naveky spasený v Kristu Ježišovi. To je ten Tešiteľ - Duch Pravdy, ktorý pôsobí spravodlivosť, radosť a pokoj v srdci zapečateného.

Nikto nemôže ukázať prstom na iného človeka a povedať - si spasený. Hoci si želáme, aby každý bol spasený. No nie sme Boh, aby sme videli do srdca iného človeka, aký je jeho vzťah s Bohom. Istota spásy je teda osobná a odráža vzťah medzi Bohom a tým ktorým človekom.

Človek, ktorý vierou prijal evanjelium svojho spasenia, tak je si istý spasením.
Efezským 1:12  Abychom tak byli k chvále slávy jeho my, kteříž jsme prve naději měli v Kristu.
13  V kterémžto i vy naději máte, slyševše slovo pravdy, totiž evangelium spasení vašeho, v němžto i uvěřivše, znamenáni jste Duchem zaslíbení Svatým,

Ano zase je to o naději nikoliv o jistotě spasení, když slyšíme slovo pravdy, které je evangeliem našeho spasení a uvěříme tomu slovu pravdy, pak jsme pečetěni duchem Svatým.
Ale i po zapečetění duchem Svatým může přece každý z nás kdykoliv odpadnout, proto ducha Svatého nemáme zarmoucovat:
Efezským 4:30  A nezarmucujte svatého Ducha Božího, jehož pečeť nesete pro den vykoupení.

Kdokoliv z nás může kdykoliv odpadnout od Boha a ztratit pečeť slova pravdy.

Lída Rohalová
Príspevky: 911
Dátum registrácie: 10 Jan 2017, 10:40
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Lída Rohalová »

log napísal:Priatelia, v dobe epidemie coronavirusu sa vsetci citime byt tak nejak o trochu blizsie smrti. Dovolte mi otvorit vieroucnu temu, ktora tu takto priamo este nebola otvorena a to je tema Istota spasenia.
Když má člověk určitá léta, myslí si, že se ho smrt netýká a že je nesmrtelný. Má vize, plány a pozitivní myšlení.
Moudrý člověk se učí myslet na smrt již v době svého života, je v tom životní moudrost.
Elixír mládí zatím nikdo nevymyslel a žádná filozofie nedokáže učinit člověka nesmrtelného, ač se o to všechny snaží.

Dnes jsme slavili vzkříšení Pána, který přemohl smrt. Byly to jiné Velikonoce, než jsme zvyklí, ale atmosféra byla dobrá.
Zažila jsem dnes velmi osobní zkušenost s Pánem, zatím o ní ví jen manžel a jedna kamarádka, protože je hodně osobní.
Intenzivně jsem dnes prožila, že Pán je živý a kdo mu věří, bude žít, i kdyby zemřel.

Někteří odkládají rozhodnutí na později, myslí si, že 2000 let je dlouhá doba. Jenže doba života je v průměru 70-80? let a to není tak dlouhá doba. Pak se všichni setkají s Pánem. Velikonočním příběhem jsme si připomněli, že je v něm obrovská naděje a že se Ježíš mezi mrtvými nenachází, Jeho hrob je prázdný.

Ač nemám ráda termín "jistota spasení", tak můžeme zakoušet svobodu Božích dětí a věřit Ježíši. Nemusíme spoléhat sami na sebe a žít v okovech sebeodsuzování a méněcennosti.

Viktorrealita
Príspevky: 1376
Dátum registrácie: 30 Sep 2018, 10:46
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Viktorrealita »

Lída Rohalová napísal: 12 Apr 2020, 20:39
Ač nemám ráda termín "jistota spasení", tak můžeme zakoušet svobodu Božích dětí a věřit Ježíši. Nemusíme spoléhat sami na sebe a žít v okovech sebeodsuzování a méněcennosti.
Ján 11 25Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. 26A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?

Či veríš tomu? Buď tomu verím, alebo o tom pochybujem, teda - neverím.

Ak verím v Ježiša, tak to znamená, že verím v jeho Slovo a teda aj v to, čo zasľúbil. A v tom Slove Božom je skutočný život. No a takýto život je iba tam, kde je istota spásy, ktorá predsa vychádza z viery v Božie Slovo zasľúbenia, ktoré takýto život dáva do srdca človeka.

Ak poviem, že nemám rád termín - istota spasenia v Kristu, tak je to v podstate to isté, ako keby som povedal, že nemám rád termín - život v Kristu.

Zástancovia "slobodnej" vôle majú veľký problém s pojmom - istota spásy v Kristu. A to je kameňom úrazu mnohých - arminianizmus - humanizmus - stredobodom je ľudská vôľa, ako niečo rozhodujúce pri spasení a dokoca ľudská vôľa, ako niečo, na čom má byť závyslý sám Boh.

Istota spásy v Kristu, tak to je v podstate synonymum pre život v Kristu a teda život v jeho Slove zasľúbenia, ktoré ako povedal Ježiš, že jeho slová sú duch a sú život.

Mimo istoty spásy v Kristu, niet skutočného života. Je to logické, lebo evanjelium je práve o tom - o už večnom živote a teda o istote spásy v Kristu na slávu Boha. Všetko stojí práve na tom, na spase z viery, aby bolo podĺa milosti. No a vierou prímame práve tú istotu spásy v Kristu. Viera nepozná pochybnosti, lebo to by už bola nedôvera v Božie Slovo zasľúbenia.

Lída Rohalová
Príspevky: 911
Dátum registrácie: 10 Jan 2017, 10:40
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Lída Rohalová »

Viktorrealita napísal: 13 Apr 2020, 11:33
Lída Rohalová napísal: 12 Apr 2020, 20:39
Ač nemám ráda termín "jistota spasení", tak můžeme zakoušet svobodu Božích dětí a věřit Ježíši. Nemusíme spoléhat sami na sebe a žít v okovech sebeodsuzování a méněcennosti.
Ján 11 25Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. 26A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?

Či veríš tomu? Buď tomu verím, alebo o tom pochybujem, teda - neverím.

Ak verím v Ježiša, tak to znamená, že verím v jeho Slovo a teda aj v to, čo zasľúbil. A v tom Slove Božom je skutočný život. No a takýto život je iba tam, kde je istota spásy, ktorá predsa vychádza z viery v Božie Slovo zasľúbenia, ktoré takýto život dáva do srdca človeka.

Ak poviem, že nemám rád termín - istota spasenia v Kristu, tak je to v podstate to isté, ako keby som povedal, že nemám rád termín - život v Kristu.

Zástancovia "slobodnej" vôle majú veľký problém s pojmom - istota spásy v Kristu. A to je kameňom úrazu mnohých - arminianizmus - humanizmus - stredobodom je ľudská vôľa, ako niečo rozhodujúce pri spasení a dokoca ľudská vôľa, ako niečo, na čom má byť závyslý sám Boh.

Istota spásy v Kristu, tak to je v podstate synonymum pre život v Kristu a teda život v jeho Slove zasľúbenia, ktoré ako povedal Ježiš, že jeho slová sú duch a sú život.

Mimo istoty spásy v Kristu, niet skutočného života. Je to logické, lebo evanjelium je práve o tom - o už večnom živote a teda o istote spásy v Kristu na slávu Boha. Všetko stojí práve na tom, na spase z viery, aby bolo podĺa milosti. No a vierou prímame práve tú istotu spásy v Kristu. Viera nepozná pochybnosti, lebo to by už bola nedôvera v Božie Slovo zasľúbenia.
K jistotě spasení jsem si již vyjadřovala, můžeš si pročíst mé předchozí komentáře.
Proto nemám potřebu to opakovat.
Záleží na jednotné pojmologii např. termínu "jistota spasení", každý si pod tím může představit něco jiného.
Z Bible jistota spasení vyplývá, leč ten termín je umělý.
Souzním s příspěvkem Hosta:

vierouka-f4/istota-spasenia-t1049-60.html#p14031

Lída Rohalová
Príspevky: 911
Dátum registrácie: 10 Jan 2017, 10:40
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Lída Rohalová »

Jen upřesním, že v otázce, co je po smrti, to vidím jinak. Ale to není hlavním obsahem polemiky "jistota spasení".

Dušan Seberíni
Príspevky: 366
Dátum registrácie: 18 Apr 2016, 22:35
Kontaktovať používateľa:

Re: Istota spasenia

Neprečítaný príspevok od používateľa Dušan Seberíni »

Môj príbeh

Bolo to pred polstoročím. Býval som vtedy v Bratislave.
Jednu nedeľu som bol na bohoslužobnom zhromaždení v modlitebni baptistov a tam bola mimoriadna zbierka. Už si nepamätám na čo, ale ma to oslovilo a dal som do košíka všetky svoje peniaze. Aj mince. Po skončení bohoslužieb som sa neponáhľal von, lebo bolo tropické teplo a ja som si uvedomil, že som si nenechal ani na trolejbus. Vyšiel som posledný. Ľudia sa už rozišli a ja som stál na okraji chodníka a rozmýšľal, že teraz budem musieť ísť domov poldruhej hodiny peši po rozpálenom asfalte a nemám ani na malinovku.

Zrazu zastavil pri mne ošumelý Wartburg a šofér sa mi prihovoril príjemným hlasom:
„Dušanko, kam máš namierené?“
„Domov.“
„A nechceš ísť s nami do Miloslavova? Bude tam odpoludnia evanjelizácia.“

V tej chvíli som spoznal v šoférovi renomovaného kazateľa Janka Krišku. Nenapadlo mi spýtať sa odkiaľ vie moje meno, ale nasadol som, lebo som sa chcel zviesť na kuse, keďže do Miloslavova sa išlo popri nás. Ibaže Janko sa vybral okľukou uličkami a ja som si zrazu uvedomil, že sme v Prievoze a ja mám domov rovnako ďaleko, ako keď som nastúpil. Ibaže z druhej strany. Tak som ostal sedieť.

„Dušanko a máš ty istotu spasenia?“ spýtal sa ma Janko Kriška.

To ma hrubo urazilo. Predsa ak vie moje meno, tak musí vedieť o mne aj niečo viac.

„Nedávno som sa dal pokrstiť“ odsekol som pohoršený.

„Ale ja som sa nepýtal, či si pokrstený. Pýtal som sa, či máš istotu spasenia!“

Tak to ma dokúrilo. Nielen von, ale aj v aute bolo teplo. Ja som však priam horel pohoršením. „Tak počúvaj,“ začal som rozhorčene, „ak vieš ako sa volám, tak iste vieš o mne aj viac a nemal by si mi dávať takéto hlúpe otázky! Bibliu som už mal celú prečítanú, keď som odovzdal svoj život Bohu. Bolo to moje rozhodnutie a bolo to raz a navždy! Tak prečo sa ma pýtaš na istotu spasenia?“

„Lebo ju nemáš!“ povedal Janko mrazivým hlasom. „Alebo snáď áno?“

„Nóo, povedzme že nemám,“ ťahavo som naťahoval čas, „ale o čo vlastne ide? Som pokrstený, pravidelne chodím na bohoslužby, Božie slovo si čítam denne a úplne som otočil smernicu môjho života. A tebe sa to zdá málo? Nestačí to?“

„Práve si potvrdil, že istotu spasenia nemáš. A KEĎ TO NEMÁŠ, NEMÁŠ NIČ !“
Toto skríkol Janko ľadovým hlasom a mňa to švaclo, ako keby ma bol bodol dýkou.
Boli sme na okraji Miloslavova a až po modlitebňu nepovedal ani slovo. Ani ja.

Pred modlitebňou nás vítali davy, ale vlastne nie mňa, ale Janka, lebo on mal kázať Božie Slovo na tej evanjelizácii. On vošiel do modlitebne, ale ja som modlitebňu obišiel a vzadu som si sadol na zem. Temer som zúril. Domov som nemohol ísť, lebo som nemal ani halier, bol som smädný, ale nemal som sa kde napiť a do modlitebne som vôbec ísť nechcel. Ale najviac ma ťažilo, že ten nafúkanec si dovolil povedať mi také tvrdé slová. Nevedel som to prehltnúť, nie to ešte stráviť.

Akosi som nezbadal, že evanjelizácia skončila a ľudia sa rozchádzali. Len som zrazu uvidel, že práve odchádza autobus, ktorí mali objednaný cirkevníci z Bratislavy. Takže s nimi som sa už nemohol zviezť a civel som pred seba, čo teraz. Tridsať stupňov v tieni, dvadsať kilometrov domov a ani halier vo vrecku.

Zrazu pri mne zastal ošumelý Wartburg a ozval sa láskavý hlas Janka Krišku:
„Dušanko, čakáš na nás?“
Vedľa Janka sedel kazateľ zo susedného zboru a vzadu bolo prázdne.
„Hej,“ a nasadol som rýchlo dozadu. „Poviem, kde chcem vystúpiť!“

Auto vyrazilo vpred a Janko sa mi prihovoril mäkkým láskavým hlasom:
„Ale ťa to škrie, však? Tá istota spasenia. Dobre som ti to naložil, čo?“
A potom mi vysvetlil to, čo som sa potreboval dozvedieť.

„Dušanko, viem všetko o tebe. Ale dnes ma poslal Pán za tebou, aby som ťa vzal do auta a vravel som len to, čo mi Pán nakázal povedať. Viem, že si Božím dietkom a aj ty to predsa vieš. Ale potreboval si si vyskúšať, či to platí naozaj. A stačilo sa ťa spýtať inými slovami ako si zvyknutý a napriek tomu, že poznáš Písmo, ostal si akoby vykoľajený. Nuž a o to išlo, že Pán chce, aby si si nedal spochybniť, že mu patríš!“

„Patríš mu?“
„Áno.“
„A z jeho ruky nás nikto ... ako to pokračuje ... ?“
... a ja im dávam večný život,
a nezahynú na veky,
a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.

{J 10:28}

„Veríš tomu?“
„Áno.“
„Tak mu povedz, že veríš, že to platí aj pre teba.“
„Hohó. To tam nie je, že to platí aj pre mňa,“ zaspätkoval som.
„Máš pravdu. Ale v Biblii je to na inom mieste. Pozri 8. kapitolu v liste Rimanom.“ A kazateľ, ktorý sedel vpredu, pohotovo otvoril Bibliu a čítal:

Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.
Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva,
v ktorom voláme: Abba, Otče!
Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími.

{Rim 8:14-16}

„Platí toto aj pre teba?“
„Samozrejme!“

„Tak si to nikdy nedaj vziať. Lebo prídu nielen zle položené otázky, ale aj ťažké neúnosné chvíle. A práve vtedy, keď sa budeš možno plaziť po bruchu v blate, práve vtedy ťa Svätý Duch ubezpečí, že si Božie dieťa. Aj také zablatené.“

Tak som v tom aute nahlas poďakoval Pánu Bohu za všetko, čo som v tej chvíli vedel povedať, ale menovite za ten úžasný dar Ducha Svätého, ktorý potvrdzuje, že som prijal skrz Ježiša dar synovstva.

Odvtedy otázka istoty spasenia je pre mňa len detinsky milo postavená otázka
ČÍ SOM

Napísať odpoveď

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 7 neregistrovaných