...... a ja im dávam večný život,Dušan Seberíni napísal: ↑14 Apr 2020, 02:19 Môj príbeh
Bolo to pred polstoročím. Býval som vtedy v Bratislave.
Jednu nedeľu som bol na bohoslužobnom zhromaždení v modlitebni baptistov a tam bola mimoriadna zbierka. Už si nepamätám na čo, ale ma to oslovilo a dal som do košíka všetky svoje peniaze. Aj mince. Po skončení bohoslužieb som sa neponáhľal von, lebo bolo tropické teplo a ja som si uvedomil, že som si nenechal ani na trolejbus. Vyšiel som posledný. Ľudia sa už rozišli a ja som stál na okraji chodníka a rozmýšľal, že teraz budem musieť ísť domov poldruhej hodiny peši po rozpálenom asfalte a nemám ani na malinovku.
Zrazu zastavil pri mne ošumelý Wartburg a šofér sa mi prihovoril príjemným hlasom:
„Dušanko, kam máš namierené?“
„Domov.“
„A nechceš ísť s nami do Miloslavova? Bude tam odpoludnia evanjelizácia.“
V tej chvíli som spoznal v šoférovi renomovaného kazateľa Janka Krišku. Nenapadlo mi spýtať sa odkiaľ vie moje meno, ale nasadol som, lebo som sa chcel zviesť na kuse, keďže do Miloslavova sa išlo popri nás. Ibaže Janko sa vybral okľukou uličkami a ja som si zrazu uvedomil, že sme v Prievoze a ja mám domov rovnako ďaleko, ako keď som nastúpil. Ibaže z druhej strany. Tak som ostal sedieť.
„Dušanko a máš ty istotu spasenia?“ spýtal sa ma Janko Kriška.
To ma hrubo urazilo. Predsa ak vie moje meno, tak musí vedieť o mne aj niečo viac.
„Nedávno som sa dal pokrstiť“ odsekol som pohoršený.
„Ale ja som sa nepýtal, či si pokrstený. Pýtal som sa, či máš istotu spasenia!“
Tak to ma dokúrilo. Nielen von, ale aj v aute bolo teplo. Ja som však priam horel pohoršením. „Tak počúvaj,“ začal som rozhorčene, „ak vieš ako sa volám, tak iste vieš o mne aj viac a nemal by si mi dávať takéto hlúpe otázky! Bibliu som už mal celú prečítanú, keď som odovzdal svoj život Bohu. Bolo to moje rozhodnutie a bolo to raz a navždy! Tak prečo sa ma pýtaš na istotu spasenia?“
„Lebo ju nemáš!“ povedal Janko mrazivým hlasom. „Alebo snáď áno?“
„Nóo, povedzme že nemám,“ ťahavo som naťahoval čas, „ale o čo vlastne ide? Som pokrstený, pravidelne chodím na bohoslužby, Božie slovo si čítam denne a úplne som otočil smernicu môjho života. A tebe sa to zdá málo? Nestačí to?“
„Práve si potvrdil, že istotu spasenia nemáš. A KEĎ TO NEMÁŠ, NEMÁŠ NIČ !“
Toto skríkol Janko ľadovým hlasom a mňa to švaclo, ako keby ma bol bodol dýkou.
Boli sme na okraji Miloslavova a až po modlitebňu nepovedal ani slovo. Ani ja.
Pred modlitebňou nás vítali davy, ale vlastne nie mňa, ale Janka, lebo on mal kázať Božie Slovo na tej evanjelizácii. On vošiel do modlitebne, ale ja som modlitebňu obišiel a vzadu som si sadol na zem. Temer som zúril. Domov som nemohol ísť, lebo som nemal ani halier, bol som smädný, ale nemal som sa kde napiť a do modlitebne som vôbec ísť nechcel. Ale najviac ma ťažilo, že ten nafúkanec si dovolil povedať mi také tvrdé slová. Nevedel som to prehltnúť, nie to ešte stráviť.
Akosi som nezbadal, že evanjelizácia skončila a ľudia sa rozchádzali. Len som zrazu uvidel, že práve odchádza autobus, ktorí mali objednaný cirkevníci z Bratislavy. Takže s nimi som sa už nemohol zviezť a civel som pred seba, čo teraz. Tridsať stupňov v tieni, dvadsať kilometrov domov a ani halier vo vrecku.
Zrazu pri mne zastal ošumelý Wartburg a ozval sa láskavý hlas Janka Krišku:
„Dušanko, čakáš na nás?“
Vedľa Janka sedel kazateľ zo susedného zboru a vzadu bolo prázdne.
„Hej,“ a nasadol som rýchlo dozadu. „Poviem, kde chcem vystúpiť!“
Auto vyrazilo vpred a Janko sa mi prihovoril mäkkým láskavým hlasom:
„Ale ťa to škrie, však? Tá istota spasenia. Dobre som ti to naložil, čo?“
A potom mi vysvetlil to, čo som sa potreboval dozvedieť.
„Dušanko, viem všetko o tebe. Ale dnes ma poslal Pán za tebou, aby som ťa vzal do auta a vravel som len to, čo mi Pán nakázal povedať. Viem, že si Božím dietkom a aj ty to predsa vieš. Ale potreboval si si vyskúšať, či to platí naozaj. A stačilo sa ťa spýtať inými slovami ako si zvyknutý a napriek tomu, že poznáš Písmo, ostal si akoby vykoľajený. Nuž a o to išlo, že Pán chce, aby si si nedal spochybniť, že mu patríš!“
„Patríš mu?“
„Áno.“
„A z jeho ruky nás nikto ... ako to pokračuje ... ?“
... a ja im dávam večný život,
a nezahynú na veky,
a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.
{J 10:28}
„Veríš tomu?“
„Áno.“
„Tak mu povedz, že veríš, že to platí aj pre teba.“
„Hohó. To tam nie je, že to platí aj pre mňa,“ zaspätkoval som.
„Máš pravdu. Ale v Biblii je to na inom mieste. Pozri 8. kapitolu v liste Rimanom.“ A kazateľ, ktorý sedel vpredu, pohotovo otvoril Bibliu a čítal:
Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.
Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva,
v ktorom voláme: Abba, Otče!
Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími.
{Rim 8:14-16}
„Platí toto aj pre teba?“
„Samozrejme!“
„Tak si to nikdy nedaj vziať. Lebo prídu nielen zle položené otázky, ale aj ťažké neúnosné chvíle. A práve vtedy, keď sa budeš možno plaziť po bruchu v blate, práve vtedy ťa Svätý Duch ubezpečí, že si Božie dieťa. Aj také zablatené.“
Tak som v tom aute nahlas poďakoval Pánu Bohu za všetko, čo som v tej chvíli vedel povedať, ale menovite za ten úžasný dar Ducha Svätého, ktorý potvrdzuje, že som prijal skrz Ježiša dar synovstva.
Odvtedy otázka istoty spasenia je pre mňa len detinsky milo postavená otázka
ČÍ SOM
a nezahynú na veky,
a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.
{J 10:28}
Sami sebe špatnými skutky se můžeme vytrhnout z ruky Otce a spasený bude jen ten kdo činí vůli Otce v nebi:
Matouš 7:17 Takť každý strom dobrý ovoce dobré nese, zlý pak strom zlé ovoce nese.
18 Nemůžeť dobrý strom zlého ovoce nésti, ani strom zlý ovoce dobrého vydávati.
19 Všeliký strom, kterýž nenese ovoce dobrého, vyťat a na oheň uvržen bývá.
20 A tak tedy po ovocích jejich poznáte je.
21 Ne každý, kdož mi říká: Pane, Pane, vejde do království nebeského, ale ten, kdož činí vůli Otce mého, kterýž v nebesích jest.
22 Mnozíť mi dějí v onen den: Pane, Pane, zdaliž jsme ve jménu tvém neprorokovali, a ve jménu tvém ďáblů nevymítali, a v tvém jménu zdaliž jsme divů mnohých nečinili?
23 A tehdyť jim vyznám, že jsem vás nikdy neznal. Odejděte ode mne, činitelé nepravosti.(bezzákonnosti).
Židům 12:15 Prohlédajíce k tomu bedlivě, aby někdo neodpadl od milosti Boží, a aby nějaký kořen hořkosti nepodrostl, a neučinil překážky, skrze nějž by poškvrněni byli mnozí;
Ezechiel 18:24 Pakli by se odvrátil spravedlivý od spravedlnosti své, a činil by nepravost, čině podlé všech ohavností, kteréž činí bezbožný, takový-liž by živ byl? Na žádné spravedlnosti jeho, kteréž činil, nebude pamatováno. Pro přestoupení své, jehož se dopouštěl, a pro hřích svůj, kterýž páchal, pro tyť věci umře.