Čo je dobré v tomto (advent) -IZME?

[ambassador]

Na adventistech oceňuji: Víru v Boha. Viru v Krista jako Boha. Víru v II příchod Ježíše Krista. Víru v ospravedlnění z víry.
Důvěru v Bibli. Víru v Boží spravedlnost. Viru v Boží milost.

[Michal]

Ďakujem.
Podľa mňa (samozrejme sa môžem mýliť) to, čo si opísal vyjadruje všeobecné, správne a charakteristické vlastnosti kresťana ako nasledovníka Pána Ježiša, ktoré sa (samozrejme sa môžem mýliť) hodia aj na iné spoločenstvá Pána Ježiša ako Jeho Cirkvi.
Prečo sa stať adventistom a nie (napríklad) baptistom?

[Parti]

Ahoj chcem sa len poďakovať za tento článok mňa osobne tiež zaujíma prečo sa stať adventistom??? Mnoho vecí PREČO áno sú naozaj totožné s vierou kresťanou všeobecne, mňa by zaujímalo niečo čo mi otvorí oči, posadí ma na zadok a poviem si že fakt, že tam kde som som hlboko v tme. Mala som tiež možnosť komunikovať s adventistami, bola som na sobotnej škole mám naozaj velmi blízko k adventistom no mnohokrát keď som sa s nimi stretla cítila som výčitku na moju vieru, poučovanie a súdenie, strach a nepokoj. Je to len moja osobná skúsenoť a nikoho naozaj sa nechcem nikoho dotknúť. Len hľadám pravdu na ničom nezáleží viac len na Božej pravde a tú chcem hladať. Ďakujem

[Michal]

... mám naozaj velmi blízko k adventistom no mnohokrát keď som sa s nimi stretla cítila som výčitku na moju vieru, poučovanie a súdenie, strach a nepokoj.

Ahoj Parti, píšeš ako by to boli moje slová. Ďakujem. V kontexte témy, toho čo som už napísal a aj toho, čo si sem uviedla Ty, napíšem ešte niečo. Za mňa osobne tiež negatívne vnímam evanjelium od adventistov, myslím tým ich snahu mi ho odovzdať, presvedčiť ma, zachrániť, uviesť ma do jedinej správnej pravdy, vyviesť ma z omylu, pomôcť mi nájsť cestu, vysvetliť mi Božie pravdy z Písma Svätého, ktoré len adventistom sú najzjavenejšie a podobne.

Ako som napísal, nemám skúseností toľko s baptistami, v ich jednom zbore som bol len tri krát, zato v dvoch adventistických zboroch hmmm ani nepočítam. Určite vyše dvadsať krát. Neviem, či použijem správne slová, ktoré to vystihnú ale nemám nejaký veľmi dobrý pocit z bohoslužieb v tých dvoch zboroch. Opäť neviem, či je to znakom aj ostatných zborov no, mám pocit akoby to, čo adventisti nazývajú v tých zboroch bohoslužbami boli len akési predstavenia na pódiu pre ľudí s témou Boha a kresťanstva. Akoby centrom všetkého čo sa deje na bohoslužbe bol človek, akoby všetko bolo smerované k tomu aby človek v lavici alebo na stoličke mal pestrý program aby človeku v lavici bolo dobre. Akoby tí čo prišli na bohoslužbu, tí čo sedia v laviciach, za seba nechali tých pár účinkujúcich na pódiu, ktorí sú sobotu čo sobotu tí istí, chváliť Boha, vzdávať Mu úctu a Ďakovať Mu a nakoniec povedať Amen a je to.

Samozrejme všetky spoločenstvá asi chcú aby sa ich členovia a veriaci cítili v laviciach či na stoličkách dobre no, možno tým, že som tam bol už veľakrát, sa mi to javí tak, akoby sa tam Boh v tom pestrom programe strácal, akoby to pódium bolo pre prezentovanie sa toho, čo ľudí baví, v čom sa nachádzajú a čo im ide s akýmsi rovnítkom v tom, že tým slúžia Bohu. No, ak to robia z motivácie Ducha Svätého, tak ok, teda ak motívom nie je ukázanie seba na pódiu, ak nejde o pestrosť programu pre divákov. Inak to podľa mňa nie je bohoslužba ale len stretnutie ľudí s kresťanskou tématikou. K tomuto som počul zaujímavú kázeň, paradoxne od adventistu: https://youtu.be/VZEU3mbey_E

Toto možno hrozí aj v iných denomináciách a v ich zboroch. Ale preto som spomenul Baptistov, lebo u nich som taký pocit nemal. Tam som sa necitíl až takým divákom ale viac účastný sláveniu Boha, viac účastný na chvále mena Pána Ježiša. V adventistickom zbore sa cítim dobre, pri väčšine členov pokiaľ nejde o vierouku a moje nevyhranenie sa (či som už ich, adventista alebo som nesprávne veriaci kresťan, teda baptista či iný -ista) sú to veľmi milí ľudia, sú priateľskí, nie sú nijak "vlezlí" alebo otravní a prejavujú lásku toho, v koho veria, nášho Pána Ježiša podľa Jeho prikázania "Milujte sa...". Pre nich ale iná cesta ako adventizmus nie je. Pre nich je cesta vyznania a prijatia Pána Ježiša v prijatí vierouky ASD tak ako je, resp. s rôznou mierou reštrikcií a mantinelov (ako som tu už opisoval pri sobote) a vstupu do CASD. No keď ide o vierouku, o to aby mi obhájili svoje učenie, vtedy už nastáva akýsi nepokoj v diskusii, napriek tomu, že ja som veriaci a verím v Pána Ježiša. Vtedy je tu nekľud a výstrahy, poukazovanie na tých ostatných v blude, na iné cirkvy a spoločenstvá, že tí su takí a hentí to ani nepomýšľaj, a tí neveria tomu a tamtí, no to k nim odišiel jeden od nás ale už aj tak od nich odišiel atď., alebo sa to niekedy zvrtne na obviňovanie, ale stalo sa, že aj osočovanie a poukazovanie na toho, kto sa pýta, teda nie na vľúdnu odpoveď v láske. No pre nich jednoducho LEN adventizmus, lebo adventisti majú know-how pravdy a vedia ako na to.

Takýto nepokoj, povýšenosť a arogancia ide na mňa aj z prezentácií pána Seberíniho o jemu zjavenej pravde o sobote ako šabate, o Božom mene, no pán Seberíni nie je ojedinelý "prípad". Aj z iných diel, materiálov, či prezentácií adventistických webov, videozáznamov kázní, úvah atď. je to obdobné: "My vieme!", "My poznáme pravdu!".

Toto čo popisujem je naprostý protiklad k správaniu sa a prezentácii lásky Pána Ježiša ku nám v podaní pána Barkóciho. Pokoj pána Barkóciho je pre mňa ako pokoj nášho Nebeského Otca, ktorý nás tak miluje, že svojho svätého Syna dal za zmierenie mojich hriechov. Pán Barkóci mi povedal: "Michal, mňa zaujíma kde si vo svojej viere, kde si v Pánovi Ježišovi. Ak vyznávaš Pána Ježiša vo svojom srdci ako svojho Spasiteľa a Božieho Syna a ak toto vyznáš aj pred svetom, pokrstím Ťa krstom ponorenia v mene Otca, Syna i Ducha Svätého". Ale ja som sa potešil aj zarazil, pretože som sa ho opýtal, ale kam budem patriť? Čo potom budem? Aký -ista so mňa bude? On mi povedal: "Pán Ježiš má len jeden, svoj svätý očinec a Ty si nájdeš spoločenstvo veriacich aké Ti bude vyhovovať. Ostaň len v Pánovi Ježišovi, to jediné je dôležité". Amen. Nehovoriac o tom s akým pokojom a vľúdnosťou a láskou odpovedá na toľké otázky poslucháčov a aké "zázraky" v mene Ježiša Krista na ľuďoch robí.

Ale v zbore ASD mi povedali, že ma musia vyučovať a že musím prijať vierouku a až potom, krstom sa stanem zároveň aj členom CASD. Keď som im povedal, že v Písme som nič také nenašiel, že je tam opačný postup, najprv krst, potom "učte ich..." a potom by som sa mal slobodne rozhodnúť či chcem byť adventistom, tak sa durdili, boli očividne vyrušení a že to nejde.

Ohľadom Baptistov som nenašiel webstránku typu: "Som Baptista a čo s tým", ani stránku: "Odchádzania od baptistov" (ale nevylučujem, že taká nie je)

[ambassador]

Proč se stát adventistou, není špatná otázka. Jen je potřeba ji otočit. Nepožadovat přesvědčování od druhých k sobě. Přesvědčení má-li mít hluboký základ musí vycházet z vlastního nitra. Důkazy neexistují k přesvědčování. Pokud je někdo takto vnímá je to manipulace. Lepší druh je sdílení se o důvody své víry a zodpovědnost je na tom, kdo jim naslouchá. Jsem-li převědčen pod tíhou nějakých důkazů, pak je lepší počkat a nechat to dozrát. Je nesprávné vnucovat své důvody víry druhým. Jinou oblastí je výklad na základě obecně známých pravidel. Pokud existuje soběslužba, existuje modloslužba a Bohoslužba. Vybrat si musí sám. Hodně lidí hledá něco co jim ukáže co je správně. V křesťanském světě je to Bible, která ukazuje principy, smysl života, Cestu, Pravdu a tím i Bohoslužbu.

[Michal]

V křesťanském světě je to Bible, která ukazuje principy, smysl života, Cestu, Pravdu a tím i Bohoslužbu.

Na to len Amen sa dá za mňa povedať. Ďakujem Ti ambassador.

[ngma]

Viem že ľudia chcú a majú niekde patriť.
To čo si myslím že je dôležitejšie ako patriť do nejakej cirkvi je patriť "do tela Kristovho". A pretože advetisti neučia že budú len oni spasení, ale spasení budú aj veriaci z iných cirkví, denominácií, dokonca aj ateisti. Čiže čo sa rieši príslušnosťou cirkvi skutočne? To čo považujem Michal ako podstatné aby sme žili ako Božie deti.
Ak si ako človek nastavený racionálne, tak ťa adventizmus môže nakloniť svojou teilógiou. Ak si človek, ktorý prežíva vieru hlavne cez vzťahy a emocionálne, tak choď určite k bratovi Barkócimu /o.i. v každom spoločenstve najdeš nedostatky, ba zistíš že ani brat Barkóci neuzdravil každého človeka a dieťa/.
My ľudia /myslím že všetci / dosť často vidíme to čo chceme vidieť, a taktiež nevidíme čo nechceme vidieť.
Ak má byť pre mňa motiváciou človek, teológia - tak takto nefunguje. Ak človeka má niekto motivovať a nie manipulovať tak jedine Boh a z toho vyplýva ostatné. Iná cesta nevedie, prečo potom toľko váhať??? iba ak nepočujem hlas Ducha...
Prestaňme sa vnimať ako dobrí a zlí, pretože Ježiš to jasne definoval že dobrý je jedine Boh.
Hlavne aby si niekam už patril, žil život v danom spoločenstve a miloval Boha, ľudí /aj adventistov - nehovorím že ich nemiluješ/,
oslavoval Boha svojimi duchovnými darmi a životom a hlavne pokorne chodil pred svojim Pánom.
Všetko dáva Boh v zasľúbení že nám poskytuje, len to vidieť a chytiť sa...a to je tá ťažká cesta života, ktorá má ale úžasný cieľ

[Michal]

/o.i. v každom spoločenstve najdeš nedostatky, ba zistíš že ani brat Barkóci neuzdravil každého človeka a dieťa/

Ano samozrejme viem, že nič nie je ideálne a dokonalé a ani u baptistov to nie je jednoznačné čo sa týka učenia, názorových prúdov a smerov v evanjellikálnej teológii, ktorú majú. Veď niektorí vyznávajú Kalvinizmus, iní Arminianizmus aj iné -izmy majú a tiež je to u nich pomiešané a ovplyvnené názormi učencov. Navyše aj zameranie zborov nie je všade na jedno kopyto, pokiaľ viem. Niektoré zbory sú viac tradičné, niektoré viac charizmatické, niekde viac spievajú všetci veriaci atď. Navyše oni aj dosť spolupracujú s inými evanjelikálnymi denomináciami na spoločných projektoch, napríklad na konferenciách žien, evanjelizáciách atď. Asi nie sú tak odrezaní od spolupráce s inými svojou odlišnosťou teológie. Z môjho pohľadu je to len viac čitateľnejšie a majú v tom menší guláš ako adventisti a ako aj tu v diskusii pozorujem. Toto ale nie je chvála na baptistov a hanenie adventistov.

Neponáhľam sa ale nikam s tým, aby som už niekde patril, veď ja patrím a nepociťujem to, že by som bol kresťan samotár. Práve naopak, preto sa dostávam do neustálych hmlových a gulášových diskusií s adventistami aj mimo zbor aj cez bežný pracovný týždeň, no a teraz som bol vo štvrtok s baptistami, lebo oni sa stretávajú aj mimo nedele.

O neúspešných uzdraveniach pána Barkóciho viem, hovoril aj o nich a hovorila o tom aj jedna rodina na stretnutí, ktorej sa to týkalo. Neuzdravuje pán Barkóci ale Pán Ježiš a jedine On rozhoduje či uzdraví alebo nie, či oslobodí človeka alebo nie alebo v niektorých prípadoch aj dopredu povie Duch Boží pánovi Barkócimu, že nebude uzdravený ten človek alebo v niektorých prípadoch zase mu Duch Boží povie, že je tam nejaký skrytý nevysporiadaný hriech (alebo aj konkrétny) a treba nájsť pokoj s Bohom ponajprv v tomto. Tak isto neinklinujem k pánovi Barkócimu preto, že by som bol chorý.

Nevyzdvihujem pána Barkóciho ako objekt môjho obdivu ani preto, že Pán Ježiš ho používa ako služobníka na konanie zázrakov. Nie je to dielo pána Barkóciho ale dielo Božie. Sláva Bohu.

[ngma]

Nehanbím sa že som adventista, poznám históriu cirkvi aj nášho zboru. keď som mal 2é rokov, tak práve kvôli týmto témam ktoré sa teraz rozoberajú, tak som si myslel, že u "susedov" to je iné a hlavne lepšie, pravdivejšie. Mýlil som sa. medzi ostatnými cirkvami je neskutočne malých či až jemných odtieňov vo vierouke, bohoslužbe a napriek tomu...Ale pozrel som sa a mám skúsenosť.
Taktiež nemám problém aktívne spolupracovať s oddeleniami či ak chceš s inštitúciami, ktoré patria adventistom. No nikým nie som limitovaný, že už s inoveriacimi nesmiem nič spolupracovať.. Preto moja sloboda v Kristovi mi dovoľuje a vedie ma k aktívnej spolupráci s aj baptistami a CB. Nemyslím si že tým hreším, ba naopak lepšie si rozumieme prečo sme odlišní...

[ambassador]

Ahoj chcem sa len poďakovať za tento článok mňa osobne tiež zaujíma prečo sa stať adventistom??? Mnoho vecí PREČO áno sú naozaj totožné s vierou kresťanou všeobecne, mňa by zaujímalo niečo čo mi otvorí oči, posadí ma na zadok a poviem si že fakt, že tam kde som som hlboko v tme. Mala som tiež možnosť komunikovať s adventistami, bola som na sobotnej škole mám naozaj velmi blízko k adventistom no mnohokrát keď som sa s nimi stretla cítila som výčitku na moju vieru, poučovanie a súdenie, strach a nepokoj. Je to len moja osobná skúsenoť a nikoho naozaj sa nechcem nikoho dotknúť. Len hľadám pravdu na ničom nezáleží viac len na Božej pravde a tú chcem hladať. Ďakujem

Ano i tento jev se nachází v našich sborových společenství. Není to příjemné pro návštěvníka a někdy to může vytvořit bariéru. Tomu se dá čelit, když máte odvahu klást otázky. Zeptejte se při první příležitosti, když se vám budou jevit jako supermani, jestli maji nějaké zápasy a prohry ve svém osobním životě. Na odpovědi hodně záleží. Ten kdo přizná, že prožívá i ty své boje a prohry s tím stoji za to přátelit. Jakmile vám dá otázku jestli se modlite a hned dodá, asi málo. Tam už není potřeba pokračovat, vzdalte se od něho, pokud nemáte dost sil vzdorovat formalismu. Trochu jsem to zjednodušil.