Kto kriesi z duchovnej smrti?

[Viktorrealita]

Aby človek nadobudol nové večne vedomie života v Bohu a teda, aby mohol žiť duchovným životom, tak sa musí najprv z Ducha narodiť - vzkriesiť z duchovnej smrti.

Boh je živý a večný. Všetok život pochádza jedine zo živého Boha. Večný život pochádza z večného Boha a rodí sa skrz Slovo Božie, ktoré je semenom Svätého Ducha. Z toho vyplýva, že ak je srdce človeka bez Boha, tak je duchovne mŕtve a teda neschopné vnímať svetlo Božieho Slova. Až Bohom oživené - vzkriesené vedomie života človeka, dokáže vidieť svetlo Božieho Slova a teda prijať vierou, ktorá je darom Božím, pravdivý pokrm srdca – Slovo Božie. To formuje srdce človeka a tak nadobúda Boží charakter. To je ten dobrý poklad srdca, ktorý má každý vykúpený v Kristu. Takýmto srdcom vykúpený vchádza do kráľovstva pokoja a radosti v Duchu Svätom.

Otec, Syn a Duch Svätý pôsobí oživujúco, ako neoddeliteľný, jeden a ten istý živý Boh a to pri stvorení nového stvorenia v Kristu Ježišovi, ktoré ho už z lásky a nekonečnej vďačnosti naveky oslavuje. Otec dáva srdcia ľudí zo sveta a to podľa svojho vyvolenia svojmu Synu, aby v ich srdciach skrze vieru zasial Slovo života – Božie Slovo. Kriesi ich do nového života a tak srdce nadobúdajú nové večné vedomie života, ktoré už nie je z tohto sveta. Takto skrze Syna prídu a poznajú Otca, lebo aj oni sú deťmi Božími. To, čo je v nich splodené je z Otca.

Čo je teda rozhodujúce pri oživení?

Luk 10:20 Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach.
Ak by naše oživenie stálo na našej vôli, ako na rozhodujúcom faktore pri účinnosti spásy, tak zapísanie do Knihy Života by postrádalo zmysel, nakoľko by naše oživenie záležalo na našej vôli a nie na tom, či je niekto zapísaný v nebesiach. Ak uveria spasiteľnou vierou iba tí, ktorí sú zapísaní v Knihe Života, tak je jasné, že naše oživenie musí súvisieť z vôľou zvrchovaného Otca, keď v oživenom srdci im Otec zjaví Krista. Tí poznajú, že Otcová vôľa je zvrchovaná, porozumia moci evanjelia a teda, že sme spasení z milosti skrze vieru v toho, ktorý sa obetoval za naše hriechy – Ježiša Krista a to bez zásluh a zdarma, je to dar. Iba tak môžu žiť životom v láske k Bohu a nekonečnej vďačnosti a vo svojom novom živote oslavovať Boha.

Všetko to, čo povedal Ježiš ohľadom toho, že iba tí, ktorých mu dal Otec ožijú a uveria spasiteľnou vierou v neho a mnohí preto neveria, lebo nie sú z jeho oviec , nasvedčuje len jednému a to, že to jedine Otec oživuje duchovne mŕtve srdcia a to podľa vyvolenia milosťou a dáva ich Kristu. Tým, že je to z viery, tak je to podľa milosti. To, že viera je darom od Boha, tak týmto je zaručené, že iba tie rastliny, ktoré zasadil Otec, budú súčasťou jeho záhrady – vojdú do kráľovstva Božieho. Všetko ostatné bude vykorenené a nebudú mať účasť v kráľovstve Božom. Všetci, ktorí “prichádzajú“ ku Kristu iným spôsobom, ako takým, o ktorom hovorí Kristus a teda, ak im Otec na nebesiach v ich srdciach nezjavil Krista, ale skúšajú príjsť k nemu skrz rôzné náboženstva, vlastným rozumom, vlastnou mocou, tak nepatria k jeho ovciam, hoci sa hlásia ku kresťanom.

Kontext mnohých veršov nás nasmeruje len k jednému a to, že vôľa duchovne mŕtveho, nie je v žiadnom prípade rozhodujúca pri oživení, lebo takáto vôľa, nie je sama o sebe nezávislá - slobodná a teda ani oživujúca, keďže ak je srdce duchovne mrtvé, tak aj vôľa je neschopná oživujúceho rozhodnutia. Najprv musí byť znovuzrodené – oživené srdce v novom vedomí života. No a život, v tomto prípadne duchovný život, vždy pochádza zo živého Boha, ako aj všetko živé. Až vtedy môže byť vôľa, ktorá už vychádza z Bohom znovuzrodeného - oživeného srdca v súlade s Božou vôľou. Takéto srdce, už po ničom inom netúži, ako z lásky a nekonečnej vďačnosti svojím novým životom oslavovalo Boha. Vôľa je vždy závislá na stave srdca.

Vedomie človeka je v stave duchovnej smrti a teda srdce človeka je padlé a zotročené hriechom, ktorý plodí smrť. To je jeho stav!

[Viktorrealita]

Ako dôjde k oživeniu – prvému vzkrieseniu?

Najprv sa musí vedomie človeka vzkriesiť a to do duchovného života v Bohu. Takzvané vnútorné oči nášho vedomia musia začať vnímať svetlo Božieho Slova, aby ich mohlo vierou prijať do srdca. Duchovne mŕtve vedomie osoby človeka, takéto niečo nedokáže a teda musí byť najprv oživené - vzkriesené a to tým, ktorý jediný dáva život - Bohom. Až vtedy dokáže vierou prijímať svetlo Božieho Slova do svojho srdca. Ak je už vierou naplnené srdce Slovom Božím, potom takéto Bohom oživené vedomie aj vynáša z pokladnice svojho srdca to, čo je tam uložené – skutky viery a ovocie Ducha. Ak je srdce bez Boha, tak všetko, čo nie je z viery je hriech! Z duchovnej mŕtvoly v nijakom prípade nemôže vychádzať duchovný život. Aby človek mohol žiť duchovným životom, musí sa najprv z ducha narodiť. Duchovné oživenie, nie je aktom duchovne mŕtveho, ale jedine živého Boha.

To, čo vôľa vynáša na povrch vo forme slov a skutkov, tak to nesie charakter toho, čo je uložene v srdci. No a práve to, čo je uložené v srdci určuje charakter srdca a formuje ho. Ak vedomie duchovného života nie je , tak ani srdce nemôže byť naplnené skrze vieru Slovom Božím. Ak je vôľa človeka závisla na stave vedomia – či je teda duchovne mŕtve, alebo duchovne živé a teda na tom, čo je uložené v srdci, tak nemôže byť súčasne nezávislá.

Zbožšovať ľudskú vôľu, ako niečo rozhodujúce, pri účinnosti spásy, je z tohoto pohĺadu nezmysel. Ján 6:63 Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.

Takže Duch Boží oživuje a jediný dáva večný život.

Telesná mŕtvola sama od seba nevstane. Tak podobne aj duchovná mŕtvola sama od seba neožije.Tento oživujúci zásah robí Otec na nebesiach.

Predtým, ako Boh a to podľa svojho vyvolenia zaseje semeno Svätého Ducha do srdca človeka, tak to srdce pripraví - preorie, aby zničil všetky buriny, ktoré by bránili Božiemu semenu sa zakoreniť, rásť a donášať ovocie. To je to, čím vykúpený prešiel vo svojom živote, aby z Bohom oživeného vedomia uvidel, že bez Boha je ničím a až vtedy v sebazaprení skrze vieru prijal do srdca živý pokrm srdca – Slovo Božie, aby sa ním sýtil a týmto pokrmom už bude žiť naveky. Teda to nové vedomie života v Bohu už vie, že bez Boha je ničím, má uši na to, aby počul, aby to Slovo Božie sa mu vierou stalo všetkým, teda tým, čo dáva jeho novému duchovnému životu večný zmysel a to oslava Stvoriteľa - Boha v Kristu Ježišovi. Samozrejme, že tú rastlinu, ktorú zasadil Otec, tak aj okopáva a chráni, aby ani jedna nezahynula.

[Viktorrealita]

Dobrý poklad v srdci

Luk 6:45 Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.

Z konštatovania tohto veršu nezistíme, prečo má niekto dobrý poklad v srdci a niekto zlý. Vidíme len podstatu toho, ako je vôľa závisla na stave vedomia a teda aj tým, čím je srdce naplnené a čo ho charakterizuje.

Vôľa teda vynáša na povrch iba to a teda v závislosti od toho, čo je uložené v srdci. No a z kontextu toho, čo všetko povedal Ježiš s istotou vieme, kto robí strom dobrým, aby aj jeho ovocie bolo dobrým.

Napr. tu: Mat 7:18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie ani zlý strom rodiť dobré ovocie.

Mat 12:33 Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým;

To Otec oživuje duchovne mŕtve vedomie človeka a to podľa vyvolenia, dáva dar viery aj udržuje. Takýto človek vierou prijíma do svojho srdca Krista – teda Slovo Božieho evanjelia a takto nadobúda dobrý poklad vo svojom srdci. No a čím je naplnené srdce, tak vôľa vynáša napovrch vo forme skutkov viery a ovocia Ducha.

Nie je pochýb, čo našej vôli nasledovať Krista predchádza. Je to teda Otcom oživené duchovné vedomie človeka, lebo iba duchovne oživený človek môže skrze dar viery prijať do srdca duchovný živý pokrmom srdca - Slovom Božie a teda, aby srdce človeka nadobudlo Boží charakter.

Je to teda zvrchovaný Boh, ktorý to všetko činí, aby tí, ktorí sú zapísani v Knihe Života boli takto pritiahnutí ku Kristu a skrze Krista, prišli k Otcu. Konštatovanie v Písme, že spasení budú len tí, čo nasledujú Krista, sa často zamieňa za príčinu. Skutočné nasledovanie Krista je predsa následok znovuzrodenia - nového vedomia života v Bohu a teda následok toho, čo sa predtým stalo v srdci a to oživujúcim zásahom Boha. No a to, čo sa stalo v srdci je zase následok vyvolenia Bohom a teda zapísania v Knihe života a to ešte pred založením sveta. Potom už vieme prečo práve oni skutočne následujú Krista a prečo práve oni milosťou a mocou Božou vo viere aj zotrvajú. Mnohých napadne to, že je to predsa naša vôľa a teda naše rozhodnutie, ktoré je prvoradé a rozhodujúce. Prehliadajú to, čo tomúto rozhodnutiu predchádza a to oživujúci Boží zásah.

Peter bol blahoslavený Ježišom preto, lebo neprišiel na to, kto je v skutočnosti Ježiš rozumom – telo a krv mu toho nezjavili, lebo rozumom sa nedá skutočne príjsť ku Kristu a to z hore uvedených dôvodov.

Duchovne mŕtve vedomie človeka samo od seba sa nevzkriesi do nového života a nedokáže vnímať svetlo Božieho Slova. Nedokáže sa ani zaprieť, aby v srdci už mohlo kráľovalo Božie Slovo. Ako vidíme Peter bol blahoslavený preto, lebo Otec si ho vyvolil a práve Otec ho oživil a zjavil v jeho srdci to podstané, kto je to Ježiš, teda Kristus – Syn živého Boha. Taktiež blahoslavení sú všetci, ktorí nevideli a uverili, lebo to Otec na nebesiach im zjavil v ich srdciach Krista.

Ján 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

Takže, ako vidíme zopakoval dôvod, prečo mu neveria. Z toho vychádza, že neveria preto, lebo nie sú z jeho oviec. To znamená len jedno a to, že ovcami sú ešte predtým, ako uveria a to podľa vyvolenia Otcom. Otec ich oživí z duchovnej smrti. Nie je možné, aby tých, ktorí sú vopred zapísaní v Knihe Života, Otec neoživil a nepritiahol ku Kristu. Sú to jeho ovce, ktorí počujú hlas svojho Pastiera – Krista, lebo sú im dané uši na to, aby počuli a preto ho budú vo viere následovať.

Tu zasa vidíme, čo tomu všetkému predchádza, že uverili:

Tí čo ostali odpovedali:Ján6 69a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.

Ako vidíme je tam MY, MY, MY. A čo im na to Kristus: :Ján6 70Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.

Tak teda, ktorý ho mal zradiť! Aj to slovko mal, predsa niečo naznačuje.

Otcovú záhradu budú tvoriť iba tie rastliny, ktoré zasadil Otec na Nebesiach – teda iba tí, ktorým Otec zjavil v ich srdciach Krista. Ostané rastliny, čo nesadil Otec, tam nepatria, budú vykorenené a nebudú mať spoluúčasť v Kráľovstve Božom. Je to v tom istom zmysle ako vlečná sieť, keď ťaha rôzné ryby, ale len tie, ktoré z pohľadu Boha sú dobré, tak idú do nádob, Ostatné sa vyhádžu von.

Mat 15:13 A on odpovedal a riekol: Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.

Luk8 11A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie.

To Slovo vychádza od Otca a to Slovo sa stalo telom - Kristom. Otec oživuje duchovne mrtvé vedomie človeka, aby jeho oživené srdce a to skrze vieru prijalo to semeno Ducha – Slovo – Kristové evanjelium, z ktorého vyrastie rastlina, ktorá bude donášať dobré ovocie. Takto sa človek stáva tou rastlinou, ktorú zasadil Otec.

Slovo Božie – evanjelium života je semenom Svätého Božieho Ducha. Slovom života sa identifikuje Svätý Duch a teda to Slovo je Duch a je život. Je to neoddeliteľné! Toto semeno - Slovo nesie v sebe informáciu – evanjelium života a teda aj to, aká rastlina z tohto semena vyrastie, keď je zasiaté v srdci človeka do vopred Bohom pripravenej pôdy . Táto rastlina, ktorá vyrastie z tohto semena a je zakorenená vierou, tak formuje Božou láskou v milosti a teda radostnou zvesťou srdce človeka a oživené vedomie človeka nadobúda nové a večné vedomie života v Bohu. To je znovuzrodenie z Boha – z Ducha. Týmto sa zjednocujú všetci, ktorí sa narodili z toho istého semena Svätého Ducha a to vo vedomí života v Kristu, lebo to Otcové Slovo, ktoré sa stalo telom je práve Kristus. Všetci, ktorí sa narodili z Boha – z Ducha sú Otcové deti a tvoria cirkev Kristovú.

Z Otca vychádza Svätý Duch, ktorý v sebe nesie semeno Ducha – Slovo. Všetko povstalo skrze to Slovo. Zo Svätého Ducha bola týmto semenom - Slovom oplodnená Mária a tak to Slovo sa stalo telom – Kristom. Aj všetci vykúpení sa rodia z toho istého semena Svätého Ducha – Slova Božieho, ktorým je Kristus. Práve to zjednocuje.

Ján17 21aby boli všetci jedno, jako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.

[Neregistrovaný]

Verše nejsou na konstatování. To je zlé používání Bible.

[Viktorrealita]

Verše nejsou na konstatování. To je zlé používání Bible.

Nič, čo vedie k uznaniu zvrchovanosti Božej v celom diele spásy , nemôže byť zlé, teda proti Bohu. No a celé Písmo, k ničomu inému ani nevedie.

[Neregistrovaný]

V podstatě učíš něco co v Písmo v celé souvislosti má jiný širší význam, hodně zužuješ a milost ohraničuješ vlastními mantinely. Jsi ovlivněn myšlenkou jen jednoho reformátora a tu opakuješ stále dokola. Mám zato, že není dobré se tak hodně ohánět svrchovaností Boha. Někdy používáš svérázné termíny svérázným způsobem.

[Viktorrealita]

V podstatě učíš něco co v Písmo v celé souvislosti má jiný širší význam, hodně zužuješ a milost ohraničuješ vlastními mantinely. Jsi ovlivněn myšlenkou jen jednoho reformátora a tu opakuješ stále dokola. Mám zato, že není dobré se tak hodně ohánět svrchovaností Boha. Někdy používáš svérázné termíny svérázným způsobem.

Všetko je iba z milosti a moci Božej, lebo všetká vďaka a sláva patrí Otcu v Kristu Ježišovi a nikomu ju nedá.

Telesný človek je duchovne mŕtvy. To znamená, že nemá duchovné oči a uši na to, aby nimi mohol vidieť a počuť veci Ducha Božieho a teda ani im rozumieť. Veci Ducha Božieho sa musia duchovne posudzovať a on je telesný. Preto sa mu javia, ako bláznovstvo.

Telesné veci aj samotné telo je dočasné. Prach je a v prach sa obráti. Ako vidíme, v tomto nie je a ani nemôže byť večný život. Ale to, čo sa neobráti v prach, tak to sú veci Ducha Božieho a v tom je večný život.

1Kor2 14Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.

Takýto človek nemôže ani sám od seba duchovne ožiť, lebo na to, aby mohol duchovne žiť, tak sa musí najprv z Ducha narodiť. Je predsa nezmysel si myslieť, že naše telesné narodenie bolo aktom našej vôle. Tak podobne ani naše narodenie z Ducha - z Boha nemôže byť aktom našej vôle. Je to Boh, ktorý to všetko činí.

Kto prijíma zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy, tak ten je oživený Otcom na nebesiach. Tento fakt môže človek vidieť jedine vtedy, ak je duchovne vzkriesený Otcom na nebesiach. Má teda dané duchovné oči a uši od Otca, aby toto mohol počuť, rozumieť tomu a prijať evanjelium života vierou. Tie oči a uši, sú oči a uši už vzkrieseného duchovného vedomia človeka. Bez tohto prvého duchovného vzkriesenia - zobudenia, nie je možné ani všetko následné. Teda nie je možné, aby duchovne mŕtvy a to sam od seba, prijal vierou pravdivý pokrm srdca – Slovo Božie. Je logické, že duchovne mŕtvy nedokáže duchovne vidieť ani posudzovať duchovné veci.

Duchovne mŕtvy nemôže rozumieť ospravedleniu z viery v Kristu Ježišovi, nemôže mať pokoj a radosť v Duchu Svätom, nemôže nastať posvätenie, svätosť, dary Ducha, prinášanie ovocie Ducha ani skutky viery.

Ale kto je zapísaný v Knihe Života, tak ten bude Otcom duchovné zobudený - vzkriesený a to do nového života v Kristu Ježišovi. Ak je už človek Bohom duchovne zobudený - vzkriesený, tak odrazu začne vnímať nádheru svetla Slova Božieho zasľúbenia a jedine v tomto duchovne zobudenom stave dokáže darom viery prijať to do svojho srdca. Iba tak sa srdce stáva pokladnicou jeho života, lebo to, čo tam bude kraľovať, bude dávať život a je to Slovo života – Božie Slovo. Jeho srdce sa stane doslova lačné po tomto pokrme srdca, aby ním bolo naplnené. Ak je srdce naplnené Slovom Božieho evanjelia a teda skrze vieru pôsobí jeho moc, tak srdce nadobúda nový charakter - nový život. Nastáva posvätenie, svätosť, dar Ducha, prinášanie ovocie Ducha a skutkov viery.

Až v duchovne oživenom stave vyučovanie milosťou predkladá mysli a duši dobrotu a nádheru Boha, jeho nehynúcu lásku a všetko zahrňujúcu opateru. Keď' srdce vidí túto dobrotu Boha a bohatstvo Jeho milostí, potom radosti, pôžitky, výhody, sláva a bohatstvo sveta strácajú svoje kúzlo. Javia sa v pravom svetle, ako dočasné, na rozdiel od večných hodnôt, majúcich svoj pôvod v Bohu. Vykúpený v Kristu si uvedomuje, že bol púhou milosťou a mocou Božou vytrhnutý a spasený z tohto strateného sveta, aby následne bol účastný nepredstaviteľne slávnej večnosti s Bohom. Vykúpený v Kristu už usmerňuje svoje túžby na veci, ktoré sú hore - duchovné a nie tie, ktoré sú dočasné. Všetko to je dielom Božej milosti a moci a to vytvoriť a udržiavať v človeku takýto postoj.

[Neregistrovaný]

Stačí si přečíst tvé pojetí o předurčení v jiném vlákně.

[Viktorrealita]

Stačí si přečíst tvé pojetí o předurčení v jiném vlákně.

Pozri si napr. tohoto kazateĺa:

1: https://youtu.be/WumfJNVz56c

2: https://youtu.be/jupre20ig2M

3: https://youtu.be/QJbaxU5YrTo

[Neregistrovaný]

Jedna věc je co na to jeden kazatel a dát si práci vyhledat jeho pojetí, druhou je souvislost celého Písma. Čtení Písma není o tom vyhledávání pro vlastní konstrukci vlastního pochopení. Milost natolik převyšuje lidské chápání, že ve snaze to nějak ohraničit se můžeme dopouštět násilí na zvěsti evangelia.