SMRŤ a čo s tým súvisí

[Dušan Seberíni]

PRÍKLAD

Ak chceme hovoriť o smrti,
musíme najprv hovoriť o živote.
Lebo smrť je totálny nedostatok života.

Ale aj blcha žije. Aj v baktérii je život.
Takže vidíme, že chceme hovoriť o živote človeka.

Ale ak chceme hovoriť o živote človeka, musíme si najprv definovať
ČO JE ČLOVEK.
Pre účel tohoto pojednania prinášam definíciu
ČLOVEK JE DUCH, KTORÝ MÁ DUŠU A BÝVA V TELE.
Tieto tri zložky tvoria ľudskú trojjedinosť,
ale len vtedy môžeme hovoriť o človeku, keď sú všetky tri zložky symbiózne spolu.
Z tohoto pohľadu je telo len domček a duša zariadenie domčeka.
Obyvateľom domčeka je duch človeka.
Smrť by teda bola odchod obyvateľa z domčeka.
Ibaže v tejto chvíli treba úvahu prerušiť a vysvetliť si pomocné pojmy.

EXKURZ

Filozofická kategória nazývaná ONTOLÓGIA pojednáva o bytí. A ak chceme hovoriť o „nebytí“, je potrebné ozrejmiť si niektoré ontologické pojmy a definície o „bytí - jestvovaní“. (Nejde tu o miešanie filozófie s teológiou. Ide o to, aby sme chápali podstatu slov, ktoré používame!)

Napríklad Ďuro Paprika sa narodil 3. marca 2000 o 15,00. A ja sa pýtam: „Ďuro 3. marca 2000 o 14,00 nebol?“ „A Ďuro 3. januára 2000 ešte nebol?“ atď. Mamičky vedia čo je to, keď dieťatko začne v brušku mamy prvý raz kopkať... atď.
Preto treba používať správnu terminológiu.

Až od chvíle, keď PLOD opustí telo matky,
až od chvíle, keď sa prestrihne pupočná šnúra,
až od chvíle, keď dieťa prvý raz v-dýchne vz-duch,
až od tej chvíle existuje ČLOVEK!

Teda máme tu pojem NARODENIE.
Ale všetci sa zhodneme na tom, že
ŽIVOT NEZAČÍNA NARODENÍM !

POKRAČOVANIE

Skúsme si to povedať jednoduchšie:

ŽIVOT NEZAČÍNA MOMENTOM, KEĎ PLOD OPUSTÍ TELO MATKY.
KEĎ PLOD OPUSTÍ TELO MATKY, RODÍ SA ČLOVEK.
Tento úkaz nazývame NARODENIE.
Tomu všetci rozumieme.

Implicitne to platí aj o smrti.
ŽIVOT NEZANIKÁ MOMENTOM, KEĎ DUCH ČLOVEKA OPUSTÍ TELO ČLOVEKA.
KEĎ DUCH ČLOVEKA OPUSTÍ ĽUDSKÉ TELO, UMIERA ČLOVEK.
Tento úkaz nazývame SMRŤ.

Teda:
Na cintorín odprevádzame len domček a nie obyvateľa.

UVAŽOVANIE
Čo vlastne je dôsledkom smrti?
Strata voľného pohybu tu v časnosti.
Strata komunikácie
atď... skúste si doplniť, čo všetko ešte ...

(pokračovanie - duch človeka )
Poznámka
Schválne v tejto časti nepomínam pojem duša. To si vyžaduje samostatné pokračovanie.

[Viktorrealita]

Ja to vidím tak

Áno, pri smrti človeka duch človeka ide do Božích rúk. Je to práve duch človeka, ktorý nesie v sebe osobu toho ktorého človeka, lebo iba to môže vstať z mŕtvych v novom tele a súčasne byť aj zodpovedné za to, ako človek žil. Smrť sa v Písme často prirovnáva k spánku – prebuďte sa, počujú, vyjdú, vstanú, spia, usnuli, odpočívajú, ožijú, zobudia.

Ak je to teda niečo podobné spánku, tak je jasné, že človek, ktorý zomrel nevníma čas, nikde nečaká a jeho duch je v stave, ako keby spánku. Z toho vychádza, že telesná smrť je z jeho pohľadu len okamih, keď sa zobudí v čase vzkriesenia v novom tele, do ktorého ho oblečie Boh. Potom by sa dalo povedať, že deň smrti z pohľadu toho, ktorý zosnul je súčasne aj dňom vzkriesenia do nového tela pri vzkriesení z mŕtvych pri príchode Pána.

Vo chvíle smrti človeka sa človek ocitá v okamihu v deň vzkriesenia, keď počuje zatrúbenie a vstane v duchovnom oslávenom tele. Z pohľadu mŕtveho tu nie je žiadne čakanie bez tiel, alebo nejaká neexistencia. Je to okamih. Ak sa zobudí, tak na hlas Boží a vstane v duchovnom tele do ktorého ho oblečie Boh. A nevstáva len samotné duchovné telo, ale spolu s duchovnou podstatou osoby človeka.

Potom o čase medzi telesnou smrťou človeka a vzkriesení do nového tela sa teda nedá hovoriť a odrazu sa ocitá z jeho pohľadu v čase dňa vzkriesenia v duchovnom tele a tým aj s Kristom a teda so všetkými spasenými. Pre nás živých je tu na zemi čas milosti, cez ktorý prechádzame. No z pohľadu zosnulých v Kristu sme už s nimi s Kristom a teda v čase vzkriesenia.

[Viktorrealita]

My teraz žijeme v Kristu a to v čase milosti a prechádzame týmto časom. No tí, všetci, čo už zosnuli v Kristu sa v okamihu ocitajú z ich pohľadu v deň vzkriesenia pri príchode Pána a teda aj s nami a so všetkými spasenými, ktorí taktiež už zomreli do príchodu Pána. Ak je to tak, tak všetci sa stretnú v jednom čase a teda v deň vzkriesenia a telesne živí v deň vzkriesenia budú v okamihu premenení do nových oslávených tiel. Teda už neokúsia telesnej smrti.

Takže nikto nikoho nepredstihne a tu vidíme poradie v deň vzkriesenia do oslávených tiel.

1Tes4
5Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. 16Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; 17potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom. 18Takže sa potešujte navzájom týmito slovami.

[Viktorrealita]

Z tohto pohĺadu už nie je problém pochopiť, ako to Ježiš myslel, keď povedal na kríži: Luk 23:43 A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji

Ak by bol den smrti toho ukrižovaného z jeho pohľadu aj dňom vzkriesenia pri zmrtvychvstaní, tak naozaj by sa ocitol v deň smrti s Kristom a so všetkými spasenými.

[Dušan Seberíni]

Ja to vidím tak
Áno, pri smrti človeka duch človeka ide do Božích rúk.

Ak je to teda niečo podobné spánku, tak je jasné, že človek, ktorý zomrel nevníma čas, nikde nečaká a jeho duch je v stave, ako keby spánku.

A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych. {Lk 16:19-31}

Ja verím, že Biblia je Božie Slovo a verím, že Božie Slovo je pravda. V uvedenom texte sú opísaní traja mŕtvi, ale každý z nich je "inak mŕtvy". Tento obraz nám umožňuje nazrieť "do záhrobia" z doby, keď Ježiš ešte bol na zemi v tele. Je to obraz s mnohými alegóriami a z toho dôvodu nie je dobré, keď vykresľujeme ríšu mŕtvych my. Jasne rozoznávame v tomto texte alegorické obrazy, ale bolo by nevhodné brať celý text ako jednu alegóriu.

[Viktorrealita]

Ja to vidím tak
Áno, pri smrti človeka duch človeka ide do Božích rúk.

Ak je to teda niečo podobné spánku, tak je jasné, že človek, ktorý zomrel nevníma čas, nikde nečaká a jeho duch je v stave, ako keby spánku.

A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych. {Lk 16:19-31}

Ja verím, že Biblia je Božie Slovo a verím, že Božie Slovo je pravda. V uvedenom texte sú opísaní traja mŕtvi, ale každý z nich je "inak mŕtvy". Tento obraz nám umožňuje nazrieť "do záhrobia" z doby, keď Ježiš ešte bol na zemi v tele. Je to obraz s mnohými alegóriami a z toho dôvodu nie je dobré, keď vykresľujeme ríšu mŕtvych my. Jasne rozoznávame v tomto texte alegorické obrazy, ale bolo by nevhodné brať celý text ako jednu alegóriu.

Je jasné, že o tom bohačovi a Lazarovi je alegória. A vieme, čo je alegória. Preto je potrebné hľadať hlbší zmysel toho, čo hovorí Ježiš. Napr. KC si z alegórie urobila realitu a založila učenie o pomyselnom očistci, alebo o mŕtvych, ktorí sú živí. To nie je realita, ako sa to presne vo všeobecnosti deje, ale v tom je skrytá hlbšia myšlienka. Je jasné, že v pekle nikomu nepomôže namočený prst vo vode, ale je to na zdôraznenie útrap. Abrahám mohol byť vzkriesený a je v nebi, ale komunikácia je alegorická. Katolíci mi to často predkladajú ako dôkaz o existencii očistca. No tu sa nehovorí o žiadnom očistci a o mŕtvych, ktorí sú ako keby živí. Vzkriesenie z mŕtvych predsa ešte nenastalo. Samozrejme, že niektorí svätí vstali skôr napr. pri ukrižovaní Ježiš Krista. Niektorí ani neokúsili telesnej smrti a boli vzatí k Bohu, ako Eliaš. Na vrchu sa ukázali Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ježišom. To znamená, že sú živí.
No to nenaznačuje, že sa to deje všeobecne so všetkými. Tí vstanú v čase vzkriesenia z mŕtvych, keď príde Pán.

Predovšetkým v tejto alegórii Ježiš poukázal na túžbu byť bohatý, ktorá vedie do zahynutia. Poukázal na sebectvo, egoizmus bohatých, medzi ktorých farizeji patrili.

Ak niekto hľadá spásu prostredníctvom mŕtvych, ktorí sú vraj ako keby živí, tak nech ho zachraňujú mŕtvi. Ja verím na vzkrieseného Krista.

[log]

A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Presne tak, moji zlatí. A keďže ani Mojžiša, ani prorokov nikto z nás naozaj už nepočúva, stretneme sa spolu v pekle a tam môžme pekne ďalej diskutovať, nemôžem povedať, že by som sa nevedel dočkať.

[Viktorrealita]

Dôležité je to, či je niekto zapísaný v Knihe Života, aby teda nebol uvrhnutý do ohnivého jazera. Kto je zapísaný v Knihe Života a má diel na prvom vzkriesení - oživení v Kristu, tak nejde na súd, ale rovno s Kristom. Nad nikým z vykúpených druhá smrť nemá moci.

Kto nemá diel na prvom vzkriesení, tak vstane na vzkriesenie spravodlivého súdu a otvoria sa knihy a bude súdený podľa svojich skutkov, teda čo je napísané v tých knihách. No otvorí sa u nich aj iná kniha, to je Kniha Života. No ak sa z týchto nevykúpených nájde niekto, kto nie je zapísaný v Knihe života, tak je uvrhnutý do ohnivého jazera - čo je druhá smrť.

[log]

Dôležité je to, či je niekto zapísaný v Knihe Života, aby teda nebol uvrhnutý do ohnivého jazera.

Tak Lazar je symbol ale kniha zivota je realita? Hm. Alebo mozno naopak? Ktovie...

[Dušan Seberíni]

Je jasné, že o tom bohačovi a Lazarovi je alegória. A vieme, čo je alegória. Preto je potrebné hľadať hlbší zmysel toho, čo hovorí Ježiš.

Správne - treba hľadať hlbší zmysel v Ježišových slovách.
Ježiš určite neklamal. A ak poukázal na "tri typy mŕtvych" tak je dobré veriť, že ríša mŕtvych nie sú kotlíky, kde sa zlí varia a dobrí prikladajú na oheň. Ak Lazar predstavuje skupinu mŕtvych, ktorí sú (akoby) v spánku - v oddelení č.1, tak boháč predstavuje skupinu mŕtvych z oddelenia č.2. A hoci boháčov telesný domček bol pochovaný, on nebol v pohode.
Videl (zďaleka Abraháma a Lazara);
poznal (Abraháma a Lazara);
pociťoval (trápiacu bolesť);
cítil (smäd z "prebytku tepla");
vedel hovoriť (zrejme neverbálne);
pamätal si (koho zanechal v ríši živých)
Len nemohol nič zmeniť. A priama komunikácia medzi tými oddeleniami nebola možná.

Niektoré časti tohoto opisu sa nám zdajú nepravdepodobné. Napríklad pocit smädu. Ale všetci poznáme pojem fantom údu kde človek s amputovanou končatinou ju cíti, svrbí ho, hoci ju už nemá. Ide o zmyslový vnem. A práve tu pre oblasť teológie potrebujeme zaviesť nový pojem - novotvar frazeologizmu DUCHOVNÝ VNEM !