A ČO S TÝM?

Ježiš nie len že prišiel spasiť svet a teda vo zmysle jeho pokračovania a to až do jeho príchodu, ale prišiel spasiť svoj ľud, ktorý je na tomto svete. Teda každého z jeho detí, ktorí síce sú na tomto svete, no nie sú z tohto sveta. Otec ich dáva zo sveta Kristu.

Svet, to sú rôzni ľudia. Otec dáva zo sveta tých, ktorí mu patria Kristovi a skrz Krista sa rodia znova zo semena Ducha – Slova Božieho a takto očistení v Kristu prichádzajú k Otcu. Znovuzrodení – vykúpení v Kristu, už nie sú z tohto sveta, lebo sa už narodili skrze vieru v Božie slovo z Boha – zo Svätého Ducha. Srdcom sú v kráľovstve pokoja a radosti v Duchu Svätom. To znamená len jedno a to, že to Boh kraľuje v ich srdciach svojím Slovom – Duchom a vypôsobí nový život a teda jedine na Božiu chválu.

To, že z nášho pohľadu nevieme, kto je z pohľadu Otca jeho dieťa, tak sa zvestuje - rozosieva evanjelium všetkým naokolo. Zvestovať Krista, je zvestovať jeho Slovo – evanjelium života. Teda šíriť to, čo je zmyslom tejto zvesti a teda prečo, je to najradostnejšia správa od Boha, ktorú človek kedy počul. Aby táto zvesť nestrácala svoju radosť a teda dokonalé dielo milosti svoju dokonalosť, nemôže sa pridať k tomuto dokonalému dielu milosti nič, čo by ho poznačilo nedokonalosťou - žiadna ľudská zásluha.
Žid 10:14 Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.
Cesta dokonalosti je cestou istoty spásy v Kristu a teda vyučovaní milosťou Božou pôsobením Boha.

Teda šíriť hotové spasenie vybojované samotným Bohom a to bez zásluh a zdarma, ako dar pre človeka. Aby život vykúpeného bol jedine z Boha a nie z nás samotných. A to je ten princíp na ktorom stojí skutočné kresťanstvo.

Ak sa k evanjeliu pridávajú ľudské zásluhy, tak evanjelium stráca to podstatné a to moc a radosť. Teda ide predovšetkým o zvestovanie pravého evanjelia. No a komu sú dané uši od Otca na to, aby to počul, tak počuje porozumí a uverí. To sú tie uši a oči srdca. Uveriť v pravé evanjelium je teda dané tým, ktorým Otec zjavuje v ich srdciach túto pravdu. Jedine tí dokážu zaprieť seba – svoje ego, neprivlastnia si žiadnu svoju zásluhu k dielu Božej milosti a tak celí sa odovzdajú Kristu. Sú ochotní znášať všetko to, čo sebazaprenie prináša. Až vtedy sa môže vytvoriť priestor na pôsobenie Boha v srdci človeka.

Teda všetko, čím vykúpený je a všetka práca, ktorú v láske koná, je výsledkom pôsobenia milosti Božej. Oddelene od Jeho milosti sa pre Boha nemôže konať nič – Boh to neprijíma.

Mnohým ich vlastné ego bráni prijať pravdu, že spasenie spod trestu za hriech je výlučne dielom Boha. Potom všetko, čo Boh koná pri vykúpení, zmierení a ospravedlnení človeka a pri darovaní večného života, je iba z Boha samého.

Človek k tomu ničím nemôže prispieť! O to ťažšie je mnohým prijať fakt, že nový život u vykúpených, už nie je z nich samých, ale z Božej milosti a moci. Často je apel na vlastné úsilie na dosiahnutie vysokých ideálov morálneho chovania, namiesto toho, aby sa poddali moci Božej – zapreli svoje ego, aby táto moc Božia ich učinila schopnými žiť životom na rovine Božej a to vyučovaní Božou milosťou. Iba moc Božia môže v človeku vyspôsobiť nový život, ktorý bude niesť pečať Božej prirodzenosti.

Preto pravý život v milosti je životom plnej závislosti na Bohu a je dôkazom, že tento život je žitý v moci Božej. Ak by bol apel žiť takýto život z vlastnej sily, stal by sa takýto život životom závislosti na sebe samom a nie na Bohu. No milosť vyučuje a kladie veľký dôraz na to, že je to Boh, ktorý pôsobí; ,,lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu" (Fil. 2 : 13). „A Boh pokoja... nech vás učiní dokonalými v každom skutku dobrom, aby ste robili jeho vôľu, pôsobiac vo vás to, čo je ľúbe pred jeho tvárou" (Zid. 13 : 20-21). „... tak, že nie je ničím ani ten kto sadí, ani kto polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast"(1Kor3:7).

Pavol o duchovných daroch a pravej službe hovorí: „A sú rozličné dejstvá, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých" (1Kor12:6). Písmo zdôrazňuje slabosť človeka, aby vynikla pravda, že moc života v milosti je jedine z Boha samého: „No ten poklad máme v hlinených nádobách, aby zvrchovanosť moci bola Božia a nie z nás" (2Kor4:7). „Ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v sebe, ale v Bohu, ktorý kriesi mŕtvych" „Nie že by sme bolí dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha"(2Kor3:5)

Vykúpených, ktorých Boh vzkriesil k novému životu v Kristu, ukazuje, že moc je z Boha a nie z človeka, pretože nástroj je bez moci, ak nie je v rukách majstra. „oddajte sa Bohu ako živí, vzkriesení z mŕtvych, a svoje údy za nástroje spravodlivosti Bohu" (Rim. 6 : 13)

Tu je vidieť, ako je dôležité rozlišovať medzi pokusom slúžiť Bohu a medzi tým, keď je človek v Božích rukách, aby ho Boh sám mohol používať.

Z toho vychádza, že je nanajvýš potrebné si uvedomiť fakt, že Boh nepomáha vykúpeným, aby niečo pre neho konali z vlastnej moci, ale to on sám chce koná dielo v nich a skrze nich, aby to bolo všetko jedine na jeho slávu. Pravý život v milosti u vykúpeného má všetky zdroje tohto života z Boha, lebo iba Boh sám činí s človekom milosť.

V textu jsou některé drobné věci, které by bylo dobré dovysvětlit, v této formě s nimi nesouhlasím, byť bylo vyřčeno mnoho zbožných slov, ale zdají se mi bez obsahu:

Ježiš nie len že prišiel spasiť svet a teda vo zmysle jeho pokračovania a to až do jeho príchodu

spása světa Kristem neznamenala, že Kristus spasil svět "ve smyslu jeho pokračování (světa) až do jeho příchodu".On nespasil jakýsi imaginární svět, ale lidi.

Otec dáva zo sveta tých, ktorí mu patria Kristovi

Vždy je nejdůležitější osobní volba člověka a to nejen ve vztahu spásy, ale i v zodpovědnosti zde na zemi. Není to tak, že by Otec dal člověka bez zájmu o spasení Kristu.To by bylo znásilnění vůle člověka.

To, že z nášho pohľadu nevieme, kto je z pohľadu Otca jeho dieťa, tak sa zvestuje - rozosieva evanjelium všetkým naokolo.

Tím, kdo je z pohledu Otce jeho dítětem, se není se zabývat,protože to bible jasně uvádí. Kdo přijme Krista, spasení, je Božím dítětem. Evangelium se nerozesívá proto, že "nevíme, kdo je dítětem Otce", ale protože si Otec přeje, aby byli všichni lidé zachráněni. A to bez slyšení evangelia nejde.

Uveriť v pravé evanjelium je teda dané tým, ktorým Otec zjavuje v ich srdciach túto pravdu.

Ne, to by znamenalo, že jsou někteří privilegovaní a jiní mají smůlu.Tak to ale není, Bůh dal spásu pro všechny a záleží pouze na každém, jak s nabídkou naloží.

Preto pravý život v milosti je životom plnej závislosti na Bohu a je dôkazom, že tento život je žitý v moci Božej.

A pro koho je důkazem? Pro hříšné lidi, aby posuzovali? Pro Boha? Věta je trochu dokazování v kruhu-pravý život je životem plné závislosti na Bohu a je důkazem, že je žitý v moci Boží. Přečti si to pořádně, když něco kopíruješ.

je nanajvýš potrebné si uvedomiť fakt, že Boh nepomáha vykúpeným, aby niečo pre neho konali z vlastnej moci, ale to on sám chce koná dielo v nich a skrze nich, aby to bolo všetko jedine na jeho slávu. Pravý život v milosti u vykúpeného má všetky zdroje tohto života z Boha, lebo iba Boh sám činí s človekom milosť.

Bůh pomáhá vykoupeným, protože i vykoupení kolísají kvůli hříšné přirozenosti mezi pokušením něco vykonat ze své moci a z moci Ducha.
Jinak trochu nerozumím, proč sem kopíruješ dlouhé pasáže zbožných slov? V pozadí je vidět učení o privilegované vrstvě lidí, které si Bůh údajně vyhlédl a ostatní mají smůlu, k čemuž lze dojít zjednodušeným čtením některých biblických textů. A ani moc nerozumím, proč jsi sem tento příspěvek dal, ale někteří jedinci mají asi pocit, že jsou tím asi od Pána pověřeni nebo jsou nevyzrálé osobnosti.

Hosť napísal: ↑27 Dec 2019, 16:50 Vždy je nejdůležitější osobní volba člověka a to nejen ve vztahu spásy, ale i v zodpovědnosti zde na zemi. Není to tak, že by Otec dal člověka bez zájmu o spasení Kristu.To by bylo znásilnění vůle člověka.

---------------------------

Hovoriť o slobodnej vôli duchovne mŕtveho je rovnaký nezmysel, ako hovoriť o slobodnej vôli telesne mŕtveho.

Ak niekto neverí, tak nemá ani záujem o spasenie, lebo mu neverí. Tomu záujmu o pravého Krista niečo veľmi dôležité predchádza, a práve to nechceš vidieť, lebo by to položilo tvoj arminianizmus a znieslo z trónu vôľu človeka, ako niečo rozhodujúce. Ako apoštol Pavol uveril v Krista? Či snáď povieš, že Boh znásilnil jeho vôľu, keď išiel prenasledovať kresťanov? Zmenil mu srdce a vôľa je vždy na tom predsa závislá. Či snáď sa už potom neradoval v Kristu a nič viacej už ani nechcel. Veď si mohol pohodlne žiť životom aj naďalej a to bez sebazaprenia. Sám od seba svojou vôľou prišiel ku Kristu? Nebol to Boží zásah u Pavla, ako je to aj u všetkých vykúpených v Kristu? To ale nejako nechceš vidieť. On bol tou vyvolenou nádobou Božom a preto ho Boh oživil v Kristu. Tak prečo by to takto nemalo byť aj s ostatnými vyvolenými nádobami, ktoré Boh oživuje vo svojom čase a svojím spôsobom?

Celé toto fórum je presiaknuté arminianizmom, ktorý je nebiblický a je potrebné ho zavrhnúť. Zbožčuje vôľu človeka, ako niečo oživujúce a teda rozhodujúce pri účinnosti spásy, čo je z pohľadu zvrchovanosti Božej v celom diele spásy človeka a teda hlavne pri oživení a udržiavaní neprijateľné.

Všetok život na zemi vznikol jedine prvotným oživujúcim zásahom Boha a Boh ho aj udržiava. Tak aj duchovný život v Kristu začína jedine oživujúcim zásahom Boha a ním je aj udržiavaný. Ak je počiatok duchovného života v Kristu a to oživujúcim zásahom Boha, tak musíš pripustiť fakt, že predtým bol človek v duchovnej smrti a teda neschopný sám od seba vnímať svetlo Božieho Slova. Ak Ježiš vzkriesil Lazara a volá na telesne mŕtveho, ktorý nepočuje ani nevidí – „Lazare poď von“. Tak ako sa to stane, že odrazu Lazar počuje? Na to si nepomyslel? Čo tomu predchádza, že počuje hlas Krista a rozhodne sa vyjsť z hrobu? Či to nie je oživujúci zásah Otca, ktorý vypôsobí, že odrazu mŕtvola počuje na hlas Krista a vyjde z hrobu von? Či snáď povieš, že sa Lazar v hrobe rozhodoval zo svojej vôle či má výjsť, alebo nevyjsť z hrobu? Tak, ako telesná mŕtvola, ktorá nepočuje, ani nevidí svetlo slnka, sama od seba neožije, tak ani duchovná mŕtvola, ktorá nevníma svetlo Božieho Slova, sama od seba neožije. Či stále si slepý a hluchý, že nevidíš , že to všetko Boh činí?

Ako sa môže naplniť napr. proroctvo, ak by Boh aktívne nepôsobil k dosiahnutiu toho, aby sa jeho Slovo naplnilo? Ježiš jasne hovorí, že sa musí to a to stať, aby sa čo naplnilo? Aby sa naplnilo Písmo. Ako toto arminianizmus vysvetlí, ak Boh zatvrdzuje srdce ľudí a takýto neuveria v Krista? Stráca snáď týmto takýto človek zodpovednosť a vinu za hriech? Nestráca! Takýto človek zostáva v hriechu a nestráca vinu, lebo každý človek je tak či tak vinní a Boh sa zmilováva nad kým sa zmilováva. Boh nie je vinný z toho, že niekoho nechá v jeho hriechu zahynúť. Arminianizmus všetko ponecháva na vraj slobodnú vôľu človeka, lebo vraj iba tak môže byť človek zodpovedný. Lenže človek bez Boha nemá slobodnú vôľu, lebo už samotné bezbožné srdce je hriešné, je v otroctve hriechu a aj tak je zodpovedný a vinný. Všetko, čokoľvek človek svojou vôľou zo svojho bezbožného srdca vyberie je vždycky poznačené bezbožnosťou – hriechom. Boh pasívne nečaká, kedy sa stane to, čo sa má stať, alebo kto v neho už konečne uverí? Nezmysel a nebiblické, keď vieme z Písma, že Boh aktívne pôsobí! Sú celé pasáže a v podstate celé Písmo je o pôsobení moci Božej.

Královo srdce je v Hospodinových rukou jako vodní toky; nakloní je, kam se mu zlíbí. (Př 21,1)

Ako toto vysvetlíš vo svojom presvedčení o vraj slobodnej vôli neveriaceho človeka.

Ježiš jasne vyzýva k sebazapreniu, čo je opakom toho, čo učí arminianizmus. Ako sa môže naplniť bez moci Božej to, čo povedal Ježiš a teda zaprieť samého seba, ak práve to ego a vôľa človeka podľa arminianizmu zohráva kľúčovú rolu pri spasení? Vidíš to? Ak pri sebazaprení nemôže pôsobiť nič z toho, ako je ego a vôľa človeka rozhodujúco, tak z toho vychádza len jediné a to, že oživujúco a rozhodujúco pôsobí jedine Boží oživujúci Duch – Boh a jeho zásah. Preto Ježiš aj hovorí, že nikto nemôže príjsť k nemu, ak by mu to nebolo dané od Otca. Tú ide aj o sebazaprenie, lebo iba oživený človek a to Otcom na nebesiach môže vnímať svetlo Božieho Slova. Keď ho už vidí, tak už nepozerá na sebazáchovu, ale svojím novým životom oslavuje Boha. A to je sebazaprenie – nový život, žitý v Kristu. To je Biblický postoj k zvrchovanému Bohu. Takto sa človek odovzdáva do Božích rúk, ako nástroj do rúk majstra. Všetko, čo majster s týmto nástrojom učiní, tak to vždy ide na chválu a slávu majstra a nie toho nástroja.

Arminianizmus môžeme označiť ako nebiblický, nakoľko ak existuje Božie vyvolenie, čo z Písma vieme, že určite existuje, tak to nie je to, ako to niektorí prekrúcajú a opovrhujú oživujúcou mocou Božou, že vraj si Boh dopredu vyvolil tých, o ktorých dopredu vedel, že sa z vlastnej vôle rozhodnú pre neho. Najprv je vyvolenie a teda najprv je zapísanie do knihy života Baránka. Práve tých Boh oživí svojím oživujúcim zásahom a aj udrží svojou mocou a dôjdu všetci k spaseniu. Teda to Boh aktívne pôsobí oživujúco, aby vykúpený uveril a nie pasívne čaká, kto v neho zo svojej vôle uverí, lebo si ho vyvolil.

Bolo to porušené srdce človeka túžbou byť ako Boh a to vedie vždy k hriechu a to vedie k smrti. Človek duchovne zomrel - prázdne srdce bez Boha je duchovne mŕtve - nemá schopnosť vnímať svetlo Božieho Slova – nemá duchovné oči ani uši. No a každý je v tomto stave, až kým ho Boh neoživí a nezaseje do srdca semeno stromu života – Krista – Jeho Slovo, aby už žil naveky v Kristu.

Je to úplne nepochopenie a nezmysel arminianizmu, ktorý odoberá zo zvrchovanosti Božej v celom diele spásy a je teda nebiblický.

Všetko, čo ničí zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy je nebiblické. Nič, čo je z Boha nemôže protirečiť Ježišovým slovám a preto arminianizmus nie je z Božieho Ducha! Amninianizmus totiž priamo protirečí Ježišovým slovám ak tvrdí, že zlý strom môže rodiť aj dobré ovocie. Z toho vychádza, že Boh nemusí siať do srdca človeka svoje semeno Ducha, lebo aj zlý strom môže donášať dobré ovocie. Boh nečaká, kedy už ten zlý strom konečne začne donášať dobré ovocie, ale aktívne preorie srdce človeka – oživí tú zem v jeho srdci a zaseje tam dobrý strom a to zo svojho semena Ducha - Slova. Potom je jasne, že aj očakáva úrodu a to niekde viacej a niekde menej. No vždy ide o ovocie z jeho semena Ducha - Slova. Všetko, čo protirečí zvrchovanosti Božej, nie je pravým kresťanstvom. A práve týmto je presiaknuté takzv. liberálne kresťanstvo, ktoré pravým kresťanstvom nie je. Predsa ovocie je preto u Boha dobré, lebo je jedine na jeho slávu a je zo stromu, ktorý vyrástol z jeho semena. Všetky rastliny, ktoré nesadil Boh, tak vytrhá zo svojej záhrady. No a teraz hovor o zlom strome – padlom človeku, ktorý sa odrazu rozhodne sám zo seba donášať dobré ovocie.

Taktiež arminianizmus popiera Ježišove slová, že nikto nemôže prísť k nemu – teda k spáse, ak mu to nie je dané od Otca. Túto danosť od Otca, ako niečo prvotné a oživujúce arminianizmus jednoducho popiera a ty si tomu naletel. Ak je toto dané od Otca, tak je jasné, kto potom oživuje, aktívne pôsobí a priťahuje ku Kristu, že. Ako vidíme, tak to nie je pasívne čakanie Boha na vôľu človeka v neho uveriť. To celkom vyvracia arminianizmus, ktorý tomu jasne protirečí a tvrdí, že každý môže prísť z vlastnej vôle k pravému Kristu, lebo vraj má slobodnú vôľu sa k tomu rozhodnúť. Tak je to dané od Otca, alebo to nie je dané od Otca? Zástancovia tohto zvráteného učenia sú schopní zájsť až tak ďaleko, že začnú spochybňovať niektoré časti Biblie, čo sa aj tu na tomto fóre dosť často deje. To je aj následkom zastávania arminianizmu, ktoré vedie až k odvrhnutiu Biblie, ako jedinej autority.

Nezmysel je povedať, že najdôležitejšia je osobná a slobodná voľba človeka, lebo iba takto vraj môže byť človek zodpovedný pred Bohom. No akosi mnohí nechcú vidieť, že človek od svojho pádu v raji je stále v stave odsúdenia Bohom a stále je neslobodný – väzeň hriechu, ktorý je vo väzení odsúdený na smrť. Každý je v tomto stave odsúdenia Bohom, nech by už činil zo svoje vôle čokoľvek, tak vždy je človek zodpovedný za padlý stav svojho srdca. Tak ako sa môže slobodne rozhodnúť vyjsť z väzenia? Musí najprv niekto za neho zaplatiť výkupné. Oznámiť túto správu práve jemu, komu je adresovaná, no a on sa nepotrebuje rozhodovať, či má vyjsť z väzenia, alebo nie. Jednoducho ide z väzenia na slobodu a raduje sa. Predstava, že výkupné je za všetkých väzňov vo väzení a každý z nich sa slobodne rozhoduje, či má ísť na slobodu, alebo nie je absurdná. Prečo potom, toľko väzňov ostáva naďalej hniť vo väzení, ak by bolo za nich všetkých zaplatené výkupné? Túto správu neprijímajú preto, lebo nie je im adresovaná.

Práve to, že bol človek zodpovedný za svoje porušené srdce túžbou byť ako Boh, tak padol do hriechu a odsúdenia Bohom. No a práve to ho doviedlo do neslobody, väzenia hriechu, ktorý plodí smrť. Každý človek je neslobodný - vo väzení a sám sa z toho väzenia nikdy nedostane.

Viktorrealita napísal: ↑29 Dec 2019, 14:14

Hosť napísal: ↑27 Dec 2019, 16:50 Vždy je nejdůležitější osobní volba člověka a to nejen ve vztahu spásy, ale i v zodpovědnosti zde na zemi. Není to tak, že by Otec dal člověka bez zájmu o spasení Kristu.To by bylo znásilnění vůle člověka.

---------------------------

Hovoriť o slobodnej vôli duchovne mŕtveho je rovnaký nezmysel, ako hovoriť o slobodnej vôli telesne mŕtveho.

Ak niekto neverí, tak nemá ani záujem o spasenie, lebo mu neverí. Tomu záujmu o pravého Krista niečo veľmi dôležité predchádza, a práve to nechceš vidieť, lebo by to položilo tvoj arminianizmus a znieslo z trónu vôľu človeka, ako niečo rozhodujúce. Ako apoštol Pavol uveril v Krista? Či snáď povieš, že Boh znásilnil jeho vôľu, keď išiel prenasledovať kresťanov? Či snáď sa už potom neradoval v Kristu a nič viacej už ani nechcel. Veď si mohol pohodlne žiť životom aj naďalej a to bez sebazaprenia. Sám od seba svojou vôľou prišiel ku Kristu? Nebol to Boží zásah u Pavla, ako je to aj u všetkých vykúpených v Kristu? To ale nejako nechceš vidieť. On bol tou vyvolenou nádobou Božom a preto ho Boh oživil v Kristu. Tak prečo by to takto nemalo byť aj s ostatnými vyvolenými nádobami, ktoré Boh oživuje vo svojom čase a svojím spôsobom?

Celé toto fórum je presiaknuté arminianizmom, ktorý je nebiblický a je potrebné ho zavrhnúť. Zbožčuje vôľu človeka, ako niečo oživujúce a teda rozhodujúce pri účinnosti spásy, čo je z pohľadu zvrchovanosti Božej v celom diele spásy človeka a teda hlavne pri oživení a udržiavaní neprijateľné.

Všetok život na zemi vznikol jedine prvotným oživujúcim zásahom Boha a Boh ho aj udržiava. Tak aj duchovný život v Kristu začína jedine oživujúcim zásahom Boha a ním je aj udržiavaný. Ak je počiatok duchovného života v Kristu a to oživujúcim zásahom Boha, tak musíš pripustiť fakt, že predtým bol človek v duchovnej smrti a teda neschopný sám od seba vnímať svetlo Božieho Slova. Ak Ježiš vzkriesil Lazara a volá na telesne mŕtveho, ktorý nepočuje ani nevidí – „Lazare poď von“. Tak ako sa to stane, že odrazu Lazar počuje? Na to si nepomyslel? Čo tomu predchádza, že počuje hlas Krista a rozhodne sa vyjsť z hrobu? Či to nie je oživujúci zásah Otca, ktorý vypôsobí, že odrazu mŕtvola počuje na hlas Krista a vyjde z hrobu von? Či snáď povieš, že sa Lazar v hrobe rozhodoval zo svojej vôle či má výjsť, alebo nevyjsť z hrobu? Tak, ako telesná mŕtvola, ktorá nepočuje, ani nevidí svetlo slnka, sama od seba neožije, tak ani duchovná mŕtvola, ktorá nevníma svetlo Božieho Slova, sama od seba neožije. Či stále si slepý a hluchý, že nevidíš , že to všetko Boh činí?

Ako sa môže naplniť napr. proroctvo, ak by Boh aktívne nepôsobil k dosiahnutiu toho, aby sa jeho Slovo naplnilo? Ježiš jasne hovorí, že sa musí to a to stať, aby sa čo naplnilo? Aby sa naplnilo Písmo. Ako toto arminianizmus vysvetlí, ak Boh zatvrdzuje srdce ľudí a takýto neuveria v Krista? Stráca snáď týmto takýto človek zodpovednosť a vinu za hriech? Nestráca! Takýto človek zostáva v hriechu a nestráca vinu, lebo každý človek je tak či tak vinní a Boh sa zmilováva nad kým sa zmilováva. Boh nie je vinný z toho, že niekoho nechá v jeho hriechu zahynúť. Arminianizmus všetko ponecháva na vraj slobodnú vôľu človeka, lebo vraj iba tak môže byť človek zodpovedný. Lenže človek bez Boha nemá slobodnú vôľu, lebo už samotné bezbožné srdce je hriešné, je v otroctve hriechu a aj tak je zodpovedný a vinný. Všetko, čokoľvek človek svojou vôľou zo svojho bezbožného srdca vyberie je vždycky poznačené bezbožnosťou – hriechom. Boh pasívne nečaká, kedy sa stane to, čo sa má stať, alebo kto v neho už konečne uverí? Nezmysel a nebiblické, keď vieme z Písma, že Boh aktívne pôsobí! Sú celé pasáže a v podstate celé Písmo je o pôsobení moci Božej.

Královo srdce je v Hospodinových rukou jako vodní toky; nakloní je, kam se mu zlíbí. (Př 21,1)

Ako toto vysvetlíš vo svojom presvedčení o vraj slobodnej vôli neveriaceho človeka.

Ježiš jasne vyzýva k sebazapreniu, čo je opakom toho, čo učí arminianizmus. Ako sa môže naplniť bez moci Božej to, čo povedal Ježiš a teda zaprieť samého seba, ak práve to ego a vôľa človeka podľa arminianizmu zohráva kľúčovú rolu pri spasení? Vidíš to? Ak pri sebazaprení nemôže pôsobiť nič z toho, ako je ego a vôľa človeka rozhodujúco, tak z toho vychádza len jediné a to, že oživujúco a rozhodujúco pôsobí jedine Boží oživujúci Duch – Boh a jeho zásah. Preto Ježiš aj hovorí, že nikto nemôže príjsť k nemu, ak by mu to nebolo dané od Otca. Tú ide aj o sebazaprenie, lebo iba oživený človek a to Otcom na nebesiach môže vnímať svetlo Božieho Slova. Keď ho už vidí, tak už nepozerá na sebazáchovu, ale svojím novým životom oslavuje Boha. A to je sebazaprenie – nový život, žitý v Kristu. To je Biblický postoj k zvrchovanému Bohu. Takto sa človek odovzdáva do Božích rúk, ako nástroj do rúk majstra. Všetko, čo majster s týmto nástrojom učiní, tak to vždy ide na chválu a slávu majstra a nie toho nástroja.

Armianizmus môžeme označiť ako nebiblický, nakoľko ak existuje Božie vyvolenie, čo z Písma vieme, že určite existuje, tak to nie je to, ako to niektorí prekrúcajú a opovrhujú oživujúcou mocou Božou, že vraj si Boh dopredu vyvolil tých, o ktorých dopredu vedel, že sa z vlastnej vôle rozhodnú pre neho. Najprv je vyvolenie a teda najprv je zapísanie do knihy života Baránka. Práve tých Boh oživí svojím oživujúcim zásahom a aj udrží svojou mocou a dôjdu všetci k spaseniu. Teda to Boh aktívne pôsobí oživujúco, aby vykúpený uveril a nie pasívne čaká, kto v neho zo svojej vôle uverí, lebo si ho vyvolil.

Bolo to porušené srdce človeka túžbou byť ako Boh a to vedie vždy k hriechu a to vedie k smrti. Človek duchovne zomrel - prázdne srdce bez Boha je duchovne mŕtve - nemá schopnosť vnímať svetlo Božieho Slova – nemá duchovné oči ani uši. No a každý je v tomto stave, až kým ho Boh neoživí a nezaseje do srdca semeno stromu života – Krista – Jeho Slovo, aby už žil naveky v Kristu.

Je to úplne nepochopenie a nezmysel arminianizmu, ktorý odoberá zo zvrchovanosti Božej v celom diele spásy a je teda nebiblický.

Všetko, čo ničí zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy je nebiblické. Nič, čo je z Boha nemôže protirečiť Ježišovým slovám a preto arminianizmus nie je z Božieho Ducha! Amninianizmus totiž priamo protirečí Ježišovým slovám ak tvrdí, že zlý strom môže rodiť aj dobré ovocie. Z toho vychádza, že Boh nemusí siať do srdca človeka svoje semeno Ducha, lebo aj zlý strom môže donášať dobré ovocie. Boh nečaká, kedy už ten zlý strom konečne začne donášať dobré ovocie, ale aktívne preorie srdce človeka – oživí tú zem v jeho srdci a zaseje tam dobrý strom a to zo svojho semena Ducha - Slova? Potom je jasne, že aj očakáva úrodu a to niekde viacej a niekde menej. No vždy ide o ovocie z jeho semena Ducha - Slova. Všetko čo protirečí zvrchovanosti Božej, nie je pravým kresťanstvom. A práve týmto je presiaknuté takzv. liberálne kresťanstvo, ktoré pravým kresťanstvom nie je. Predsa ovocie je preto u Boha dobré, lebo je jedine na jeho slávu a je zo stromu, ktorý vyrástol z jeho semena. Všetky rastliny, ktoré nesadil Boh, tak vytrhá zo svojej záhrady. No a teraz hovor o zlom strome – padlom človeku, ktorý sa odrazu rozhodne sám zo seba donášať dobré ovocie.

Taktiež arminianizmus popiera Ježišove slová, že nikto nemôže prísť k nemu – teda k spáse, ak mu to nie je dané od Otca. Túto danosť od Otca, ako niečo prvotné a oživujúce arminianizmus jednoducho popiera a ty si tomu naletel. Ak je toto dané od Otca, tak je jasné, kto potom oživuje, aktívne pôsobí a priťahuje ku Kristu, že. Ako vidíme, tak to nie je pasívne čakanie Boha na vôľu človeka v neho uveriť. To celkom vyvracia arminianizmus, ktorý tomu jasne protirečí a tvrdí, že každý môže prísť z vlastnej vôle k pravému Kristu, lebo vraj má slobodnú vôľu sa k tomu rozhodnúť. Tak je to dané od Otca alebo to nie je dané od Otca? Zástancovia tohto zvráteného učenia sú schopní zájsť až tak ďaleko, že začnú spochybňovať niektoré časti Biblie, čo sa aj tu na tomto fóre dosť často deje. To je aj následkom zastávania arminianizmu, ktoré vedie až k odvrhnutiu Biblie, ako jedinej autority.

Je to rovnaký nezmysel ako povedať, že najdôležitejšia je osobná a slobodná voľba človeka, lebo iba takto môže byť človek zodpovedný pred Bohom. No akosi mnohí nechcú vidieť, že človek od svojho pádu v raji je stále v stave odsúdenia Bohom a stále je neslobodný – väzeň hriechu, ktorý je vo väzení odsúdený na smrť. Každý je v tomto stave odsúdenia Bohom, nech by už činil zo svoje vôle čokoľvek, tak vždy je človek zodpovedný za padlý stav svojho srdca už v raji. Tak ako sa môže slobodne rozhodnúť vyjsť z väzenia? Musí najprv niekto za neho zaplatiť výkupné. Oznámiť túto správu práve jemu, komu je adresovaná, no a on sa nepotrebuje rozhodovať, či má vyjsť z väzenia, alebo nie. Jednoducho ide z väzenia na slobodu a raduje sa. Predstava, že výkupné je za všetkých väzňov vo väzení a každý z nich sa slobodne rozhoduje, či má ísť na slobodu, alebo nie je absurdná. Prečo potom, toľko väzňov ostáva naďalej hniť vo väzení, ak by bolo za nich všetkých zaplatené výkupné? Túto správu neprijímajú preto, lebo nie je im adresovaná.

Práve to, že bol človek zodpovedný za svoje porušené srdce túžbou byť ako Boh, tak padol do hriechu a odsúdenia Bohom. No a práve to ho doviedlo do neslobody, väzenia hriechu, ktorý plodí smrť. Každý človek je neslobodný - vo väzení a sám sa z toho väzenia nikdy nedostane.

Viktor nech se antikalvinisticky vyšetřit u nějakého vymítače
Je nad slunce jasné, že o svém budoucím osudu rozhoduje každý jedinec sám a nikdo jiný a to již za svého života:
Tady to máš z Bible černé na bílém v mnoha překladech:
http://www.obohu.cz/bible/index.php?styl=PR&kap=30&k=Dt

Dt 30:19
CSP Povolávám dnes proti vám za svědky nebesa i zemi. Předložil jsem ti život a smrt, požehnání a kletbu. Zvol si život, abys zůstal naživu ty i tvé potomstvo,

MPCZ Za svědky proti vám jsem dnes povolal nebesa a zem; předložil jsem tvé tváři život i smrt, požehnání i zlořečení, ať se můžeš rozhodnout pro život, abys žil, ty i tvé símě,

CRP Za svědky povolal jsem dnes proti vám nebesa a zemi; život a smrt předložil jsem tobě, požehnání a kletbu, vyvol si tedy život, abys byl živ, ty a potomci tvoji,

BKR Osvědčuji proti tobě dnes nebem a zemí, žeť jsem život i smrt předložil, požehnání i zlořečenství; vyvoliž sobě tedy život, abys živ byl ty i símě tvé,

NBK06 Volám si dnes proti vám za svědky nebe a zemi: Dnes jsem vám předložil život a smrt, požehnání a prokletí. Vyber si život, a budeš živ ty i tvé símě.

B21 Volám si dnes proti vám za svědky nebe a zemi: Dnes jsem vám předložil život a smrt, požehnání a prokletí. Vyber si život, a budeš živ ty i tvé símě.

B21P Volám si dnes proti vám za svědky nebe a zemi: Dnes jsem vám předložil život a smrt, požehnání a prokletí. Vyber si život, a budeš živ ty i tvé símě.

JB Beru si dnes proti vám za svědka nebe i zemi: předkládám ti život nebo smrt, požehnání nebo prokletí. Vyvol tedy život, abyste ty i tvé potomstvo žili

HEJCL Za svědky vyzývám dnes nebe a zemi, že jsem vám dnes předložil život i smrt, požehnání i zlořečení. Vyvol si tedy život, abys živ byl ty i potomstvo tvé;

KLP Povolávám dnes jako svědky proti vám nebe a zemi: Předložil jsem ti život i smrt, požehnání i kletbu. Zvol si život, abys byl živ ty i tvé potomstvo

VS Volám za svědky pro vás nebe i zemi, že jsem před vaše zraky položil život i smrt, požehnání a prokletí věčné! Zvol tedy život, abys žil ty i potomstvo tvé,

PKM Nebesa a zemi si dnes beru za svědky, že jsem ti předložil život a smrt, požehnání a prokletí, abys žil ty a tvé sémě a zvolil život.

ROH Za svedkov volám dnes proti vám nebesia i zem, že som ti predložil život i smrť, požehnanie i kliatbu. A vyvolíš si život, aby si žil ty i tvoje semeno,

SKP Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo,

SEP Dnes volám za svedkov proti vám nebesia i zem. Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal nažive aj so svojím potomstvom.

SEVP Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo:

BOT Nebo a zem volám dnes za svedkov proti vám: predkladám ti život alebo smrť, požehnanie alebo kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal nažive ty i tvoje potomstvo.

Arminianismus
Arminianismus je teologický systém vyvinutý Jakubem Arminiem na přelomu 16 a 17 století v řadách nizozemských umírněných kalvinistů. Tento systém vyzdvihuje svobodnou vůli člověka a její schopnost odmítnout Boží milost. Učení lze shrnout následujícími pěti body:

To co jsem zvýraznil s tím naprosto osobně jako Arminián souhlasím:

Svobodná Lidská Vůle – Přestože člověk padl (díky prvotnímu hříchu), není jím úplně ovlivněn a může svobodně zvolit Boha. Jeho vůle není omezena a zotročena hříšnou přirozeností.
Podmíněná Elekce – Bůh zachraňuje lidi na základě předzvědění, kde se Bůh dívá do budoucnosti a sleduje, jak kdo zareaguje na poselství evangelia.
Univerzální Smíření – Pozice, která uvádí, že Ježíš nesl hříchy každého, kdo kdy žil.
Odolatelná Milost – Učení o tom, že člověk může odmítnout Boží milost.
Pád od Milosti – Učení o tom, že člověk může ztratit svou spásu.

mikim napísal: ↑29 Dec 2019, 14:50

Mikim

Ono stačí prijať to, čo povedal Kristus. Ak to niekto neprijíma, tak čo už. Nie je mu to dané a je zatvrdilý v otázke zvrchovanosti Božej.

Tak je to dané od Otca príjsť k pravému Kristu, alebo to nie je dané a je to teda na vôli človeka? Buď jedno, alebo druhé. Nič medzi neexistuje, lebo je tam slovo NIKTO!

Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca

No tak ako vysvetlíš, že NIKTO nepríde ku Kristu, ak mu to nie je dané od Otca? Hovorí to predsa Kristus, tak prečo by som mu nemal veriť? To ma chceš presvedčiť, aby som mu neveril? Týmto padá všetok iný vyklad, ktorý by popieral Božiu zvrchovanosť v celom diele spásy.

No a o niečo vyššie hovorí: Ján6 63Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.

Tak kto oživuje - predsa jedine Boží oživujúci Duch.

Ak Ježiš vzkriesil Lazara a volá na telesne mŕtveho, ktorý nepočuje ani nevidí – „Lazare poď von“. Tak ako sa to stane, že odrazu Lazar počuje?

Tak mi to vysvetli, aby som sa nemusel davať vyšetriť.

No a tie verše, čo si tu dal ako argument, tak sú adresované Izraelu, takže tak.

Královo srdce je v Hospodinových rukou jako vodní toky; nakloní je, kam se mu zlíbí. (Př 21,1)
Ako toto vysvetlíš vo svojom presvedčení o vraj slobodnej vôli neveriaceho človeka.

No, nezklamal jsi, sáhodlouhý příspěvek, vždyť toho tolik chceš říci, navíc popisuješ jev, kterým se nezabývám. Doporučení Mikima o vyšetření je sice míněno tvrdě, ale navštívit křesťanského psychologa by jsi asi měl. Nakonec-můžeš to vyčíst z reakcí více lidí na své příspěvky.
Jak vysvětlit uvedený verš Písma? Jednoduše. Hned na začátku je jasné, jak povrchně čteš bibli-kde je napsáno, že "král" je nevěřící?
A je v rozporu svobodná vůle člověka a to, že je královo srdce v "Hospodinových rukou"?
Mám s tímto textem osobní zkušenost, kdy jsem se modlil za "krále", tedy výše postaveného člověka, aby jednal podle toho, co je správné. Hospodin mne vyslyšel, skutečně došlo k tomu, že šéf rozhodl tak, aby to bylo v souladu s Božím zákonem. Bylo to podle jeho vůle a přesto se naplnil Boží úmysl.
Člověku dal Bůh svobodnou vůli, protože pouze na základě svobody se mohou lidi rozhodnout pro či proti němu. To, že je lidská vůle porušená hříchem je zřejmé-o ovládnutí mysli všech lidí, tedy i vůle, usiluje satan, aby lidé plnili jeho vůli. Ovšem také i Bůh, kterému jde o dobro, každého chce spasit a každý má a musí mít šanci. V Boha, který některé už předem vykopnul ze spasení bych věřit nemohl, ale jak se zdá, jsou i tací, kteří tomu věří.
Princip jsem vysvětlil, nechci tapetovat fórum dlouhým příspěvkem.Neodpověděl jsi na několik otázek-např.proč sem kopíruješ dlouhé pasáže zbožných slov? Co tím sleduješ?

Pro některé už asi opravdu není cesty ven. Budiž. Ale proč chcete nadělat duchovní zombíky i z dalších nešťastníků? Ulovit pár slabších kusů a vypláchnout jim hlavu náboženstvím? Vím, že je to marné, ale radši bežte udělat něco reálně užitečného.

Hosť napísal: ↑29 Dec 2019, 17:06

Predovšetkým by ťa malo zaujímať, či to, čo tu dávam je v súlade s Písmom a nie či je to dlhé a prečo je to dlhé. Ja takto pristupujem ku všetkým príspevkom. Často kladiem len polemické otázky, aby si každý sám v sebe na ne odpovedal. Keď tu neustále píšem a citujem Ježišove slová o zvrchovanosti Božej vôle v celom diele spásy, teda o tom, že nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od Otca, tak tu prítomní sa ani neunúvajú o tak podstatnej veci ani diskutovať.

No a aká je reakcia ľudí na moje príspevky. Nesúhlasia? Možno. Možno sa zamyslia a otvoria Písmo, či je tomu tak.

No ak ja odcitujem Ježišove slová, tak potom nesúhlasia so mnou, alebo nesúhlasia s Kristom, ktorého slová citujem? Tieto slová ani nepotrebujú výklad, lebo sú jasné a zrozumiteľné.

Teda, čo to vlastne znamená to, že NIKTO nepríde k pravému Kristu, ak mu to nie je dané od Otca? No a či to nie je všetko ináč, ako si to predstavujú, alebo ako ich nejaká cirkev učila. Pre niektorých ostáva už len jediná vec a to spochybniť Písmo a že vraj tu a tam sú v Biblii chyby a tak si možno myslia, že je to aj v tomto prípade a je to vybavené. Dávajú iné verše, ktorými chcúj tieto Ježišove slová spochybniť. No toto je tak závažné, že mnohí z jeho učeníkov po týchto slovách odišli od neho a nechodili viacej s Ježišom. Vidíš to?

Ale ako môžu súhlasiť s Ježišovými slovami o zvrchovanej Božej vôli, keď ich ego a presvedčenie o nejakej vlastnej slobodnej vôli im to nedovolí? Kto ich potom pritiahol ku Kristu a k akému Kristu? Otec na nebesiach? Tak to by prijali zvrchovanú Božiu vôľu a pravého Krista. Nejaká cirkev a jej učenie, alebo ich vlastná „“zvrchovaná“ vôľa ich priviedla ku Kristu? Boh vie.

No ja verím jedine Kristu, ktorý povedal: Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca

Ak nikto, tak nikto a bodka! Nech si každý prichádza ku Kristu ako chce, no k pravému Kristu priťahuje jedine Otec na nebesiach.

Hosť napísal: ↑29 Dec 2019, 19:30 Pro některé už asi opravdu není cesty ven. Budiž. Ale proč chcete nadělat duchovní zombíky i z dalších nešťastníků? Ulovit pár slabších kusů a vypláchnout jim hlavu náboženstvím? Vím, že je to marné, ale radši bežte udělat něco reálně užitečného.

Ja nevyzývam k žiadnemu náboženstvu, ale ku Kristu. Kristus nezaložil žiadne náboženstvo.

Hosť napísal: ↑27 Dec 2019, 16:50 spása světa Kristem neznamenala, že Kristus spasil svět "ve smyslu jeho pokračování (světa) až do jeho příchodu".On nespasil jakýsi imaginární svět, ale lidi.

Prečo by Boh nechával hriešny svet bez Krista? Zničil by ho, ako zničil predpotopný svet. No zjavila sa láska Božia v jeho milosti a poslal svojho Syna, aby spasil to, čo bolo zahynulo. Preto svet ešte existuje, lebo prišiel Kristus a tu na tomto svete sa rodia deti Božie zo semena Svätého Ducha – Božieho Slova – evanjelia pokoja a radosti. Takto vstupujú srdcom do kráľovstva pokoja a radosti v Duchu Svätom – Božieho kráľovstva, ktoré už nie je z tohto sveta. Ak sa naplní počet Božieho ľudu, teda všetci, ktorí majú byť spasení v Kristu, tak Boh svet a zem ukončí a to nastane zjavením druhého príchodu Krista.

Napísal som, že cit: “Svet, to sú rôzni ľudia“, no a samozrejme že aj prostredie v ktorom žijú. No a to všetko je na zemi. No a Boh nespasil všetkých ľudí , ktorí tvoria svet, ale spasil svet vo zmysle jeho pokračovania a to až do jeho príchodu, aby zo sveta dával ľudí Kristu. To je ten dôvod, prečo tento svet ešte existuje. No nie len tento svet bude zničený, ale aj zem bude spálená. Z Písma vieme o potope a teda prečo bola, no zem bola zachovaná. Vieme taktiež o Sodome a Gomore. No a určite vieš z Písma aj to: 2Pet3 10Ale prijde deň Pánov ako zlodej vnoci, v ktorý pominú nebesia s rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria.

Ako vidíš, tak do toho času bude svet svetom a bude ukončený aj so zemou.

11Keď sa to teda všetko tak rozplýva, jakí musíte vy byť v svätom obcovaní a v pobožnosti, 12ktorí očakávate a náhlite príchod Božieho dňa, pre ktorý nebesia horiac rozplynú sa, a živly, rozpálené ohňom, potečú!

Zj 20:11 A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo najdené.

Ak im už nebolo nájdené miesto, tak to znamená len jedno, že to všetko ide do zatratenia a budú nové nebesia a nová zem. Ale : 13A nové nebesia a novú zem podľa jeho zasľúbenia čakáme, v ktorých prebýva spravedlivosť.

Tu ide teda o doslovne novú zem.

To, že to nie je na terajšej zemi je jasné aj z týchto Ježišových slov: Ján 14:3 pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.

Ježiš odchádza mimo túto Zem prihotoviť miesto a keď príde, tak si ich poberie k sebe, teda tam, kde im prihotovil miesto, aby tam kde je teraz On aj oni boli. To len potvrdzuje to, že to nebude na tejto zemi, ktorá ide do zatratenia.