A ČO S TÝM?

Priateľ mi dnes napísal odkaz. „Šťastný deň veľkého sklamania,“ napísal. „Ďalší rok spomínania na to, že sa niečo nestalo.“
V skutočnosti nám len tí bradatí povedali, že sa niečo stalo.
Ale, kto to vie s istotou?“ Priznám sa, tú mučivú aritmetiku nepovažujem za príliš presvedčivú.

Môj problém je však zásadnejší.
Prečo by to malo byť dôležité?
Od roku 1844 je adventistické vysvetlenie toho, čo sa stalo v ten deň, riešením, ktoré si hľadá problém.

Čo by teda mohlo byť tým problémom?
Ide o to, že mi neboli odpustené hriechy? Nie, to je vybavené: „Ak vyznáme svoje hriechy, on je verný a spravodlivý a odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1,9).
Nie je tam napísané, že ich odpustí až po roku 1844. Ľuďom, ktorí žili pred rokom 1844, bolo odpustené, a tak isto je aj nám.

Neukončená služba zmierenia?
Opäť, podľa Písma bolo dokonané na kríži: „Všetci sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou skrze vykúpenie, ktoré prišlo skrze Krista Ježiša. Boh predstavil Krista ako obeť zmierenia, a to prostredníctvom vyliatia jeho krvi - aby sme ju prijali vierou. ... ten ospravedlňuje tých, ktorí veria v Ježiša“ (Rim 3, 23 - 26).
„Ospravedlnený zadarmo“! Nie je tu budúci čas. Boh ospravedlňuje tých, ktorí majú vieru v Ježiša. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude.

A čo predstava, že Ježiš sa tam hore snaží prehovoriť svojho otca, aby nás zachránil?
Ťažko sa mi tomu verí, najmä vo svetle jasného tvrdenia Biblie, že „...Boh, náš Spasiteľ... chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2,3-4).

Čo zostáva? Možno nejaká nebeská symbolika, nejaké technické detaily o Dni zmierenia?
Ale aj tam List Hebrejom trvá na tom, že po kríži už nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie kroky. Všetko bolo ukončené tým, že Ježiš sa stal poslednou obetou „raz navždy“ (Hebr 10, 10).

Čo sa týka Ježišovho presunu do svätyne svätých v roku 1844 - prepáčte, ale Židom 1,3 a 12,2, 1 Petra 3,22 a Skutky 7,55-56 hovoria, že Ježiš zaujal miesto vedľa svojho otca pri svojom nanebovstúpení, nie o 18 storočí neskôr.

Nech už je za tým akákoľvek teológia, jediné, na čom sme stále trvali, je, že 22. október 1844 znamená, že Ježiš príde „čoskoro“.

Tak sme tu dnes, presne 180 rokov od chvíle, keď sa títo úprimní ľudia zhromaždili vo svojich domoch a stodolách, a dokonca aj na skalnom výbežku pred kostolom Williama Millera, a vzhliadli k nebesiam v očakávaní Ježišovho zjavenia.
Nechcem nijako znižovať ich význam. Vôbec nie. Boli to hrdinovia viery.
Niektorí predali všetko a vložili to do diela.
Poľnohospodári nezbierali úrodu - očakávali, že budú v nebi.
Historik C. Mervyn Maxwell rád rozprával príbeh o Charlesovi Fitchovi, ktorý krstil veriacich v studenej rieke a zomrel na zápal pľúc týždeň pred Veľkým sklamaním. Jeho manželka na pohrebe povedala deťom: „Neplačte. Otecka uvidíte už o niekoľko dní.“
Veľké sklamanie zmenilo ich životy. Potrebovali spôsob, ako sa zotaviť z hlbokého duchovného sklamania.
Rozumiem tomu. Aj ja som zažil sklamanie. A čo môže byť väčším sklamaním než nenaplnenie predstavy, že konečne opúšťate zlý starý svet s jeho chorobami, bolesťou a vojnou a byť navždy s Ježišom?

Existuje psychologický pojem známy ako „nepotvrdené očakávanie“.
Hovorí, že ak sa nejaká predpoveď nenaplní, niektorí si jednoducho povedia: „Bol to omyl,“ a odídu - ako to urobili mnohí Millerovi nasledovníci.
Ale nájde sa aj ďalšia skupina, ktorá bude cítiť nutkanie zdôvodniť, prečo sa v skutočnosti nemýlili. Možno bol chybný iba nejaký detail. Bol to správny čas, ale nesprávna udalosť. Alebo sa to stalo niekde inde, na mieste, ktoré sme nemohli vidieť.
Po vypracovaní takéhoto vysvetlenia sa títo ľudia vlastne stanú ešte oddanejší tej predpovedi než boli predtým!

Priekopníci len zmenili formuláciu z „v tento konkrétny deň“ na „čoskoro“. Ale stále verili. A odvtedy my - ich dediči – tápeme v snahe, aby slovo „čoskoro“ dostalo konkrétnejší význam.

Pomalý procesor?
Pamätám si, ako mi v detstve hovorili, že anjeli skúmajú nebeské záznamy, a keď ich všetky prejdú, Ježiš sa vráti.
Môžu mať nebesia problém so správou dát? Ak Sociálna poisťovňa dokáže sledovať každý dolár, ktorý som kedy zarobil, a Medicare pozná každú tabletku, ktorú som užil, určite aj nebo dokáže sledovať moje aktivity, či už dobré alebo zlé.
A ak nebo pozná moje hriechy, vie aj to, že Ježiš má túto oblasť môjho života pod kontrolou. „V tom je láska, nie že my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1 Jn 4, 10).

Takže nech sa tam hore stalo čokoľvek - a počul som už nejednu teóriu – nemyslím, že to je pre mňa dôležité. Ak to bol symbol niečoho, akási metafora, nie je to nič, čo by malo význam pre to, o čom ma už ubezpečila Biblia, teda že o moju spásu je už dôkladne postarané.

Dvadsiaty druhý október 1844 je stále riešením, ktoré si hľadá problém.

Toto problematické „čoskoro“.
Mám v živej pamäti, ako kazateľ Lee Kretz kázal v sobotu v našom malom kostole v Clevelande v Severnej Dakote o tom, že Ježiš príde každú chvíľu. Na záver povedal: „Či príde o päť minút, alebo o päťdesiat rokov, budete pripravení?“
Mal som asi desať rokov. Bolo to také traumatizujúce, že si doteraz pamätám lúč slnka dopadajúci presne miesto, kde som sedel, a presné slová, ktoré povedal.
Pamätám si tiež, ako som sa modlil: „Prosím ťa, Pane, nech má pravdu s tými päťdesiatimi rokmi - nie s tými piatimi minútami!“
Prešlo šesťdesiat rokov. Kazateľ Kretz zomrel. Rovnako aj moji rodičia a starí rodičia.

Toto by ste mali vedieť: povedať „čoskoro“ je len iný spôsob stanovenia dátumu. Túto chybu sme už raz urobili, ale stále ju opakujeme. Čakali sme dlho, veľmi dlho. Už 180 rokov nútime ľudí sedieť a počúvať naše varovania - znova a znova a znova.
Niektorí adventisti majú zjavne oveľa viac trpezlivosti s nesprávnymi predpoveďami ako ja. Ježiš sa vráti - ale netuším kedy.
Už nehovorím „čoskoro“. Hovorím „jedného dňa“.

Viem, že adventista je povinný veriť, že sa v ten deň niečo stalo. Hiram Edson, Uriah Smith a Ellen Whiteová tvrdili, že sa stalo.
Viem vysvetliť (vďaka knihe Židom, nie Ellen Whiteovej) paralely medzi svätostánkovou službou a plánom spasenia. Dokonca to vnímam ako poučnú (aj keď zbytočnú) metaforu.
Ale toto nedokážem. Neviem nájsť žiadny problém, pre ktorý by bol 22. október 1844 jediným možným riešením.
Je mi to ľúto. Jednoducho neviem.
* * * * *
Loren Seibold, kazateľ na dôchodku a výkonný redaktor časopisu Adventist Today, dňa 22. októbra 2024

Myslím si, že řešení, které nabízeli millerité a později adventisté rokem 1844 mělo být na 2 problémy.

1) Problém zla - křesťané se nedokáží smířit s existencí zla stejně jako vyznavači náboženství potřebným vzájemných protikladů jako jing a jang nebo Božstev jako Višna a Braha tvořitel a ničitel, kteří jsou potřeba.
Proto existence zla bolesti atd. atd. není jen o svobodné vůli ale zkrátka je to hřích/ závada která musí být ideálně co nejdříve ze světa zničena a vyčištěna. A protože v teologii je že my sami to ze sebe nikdy nesmyjeme = nepolepšíme se ani kdyby všichni uvěřili v Ježíše a naplnil všechny Duch Sv. tak by stejně se musel najít význam pro knihu zjevení a poslední soud šelmu apokalypsu jezdece co bijí ranami bezbožné a nakonec velký soud a ohnivé jezero - prostě kvůli Zjevení Jana v bibli se evangelium nemůže kázat až na samý konec světa úspěšně protože by na poslední kapitolu nedošlo.

2) Údajně křesťané v dobách po roce 1800 tento problém docela dokázali mentálně překlenou naukou o tisíciletém království na zemi. Byla doba technologického rozvoje a díky knihtisku i velkému šíření evangelia a zakládání biblických společností. Spousta kazatelů kázala že na zemi bude čím dál lépe až nastane do 1000 leté Ježíšovo království na zemi a pak on Přijde.

Jenže William Miller bývalý to svobodný zednář miloval symboly a symboliku a navíc se po obrácení dočetl že přece Ježíš by podle Zjevení měl přijít až po těch 1000 letech a ne před nimi, takže všechno to drastické se musí stát ještě před jeho příchodem tedy vlastně svět nejde od 5 k 10 jak říkají novozáknonní knihy (ďábel poražen a evangelium a Boží království se šíří a nemocní jsou uzdravení, démoni vyháněni atd.) ale místo toho to bude od 10 k 5 tedy šelma bude získávat moc a a bude jí dáno pronásledovat a porážet ty věřící a další a pasáže podle Daniela a Zjevení a najednou přišel revolučně s tím, že ti křesťané před ním jsou moc velcí optimisti a měli by se bát a připravovat (podobenství o družičkách) a očekávat a být věrní.

Zkrátka z poselství lásky odpuštění a radostného vítězství dobra nad zlem v minulosti se stalo znovu poselství varování a obav a napětí před finální bitvou jak všechny ty uvěřelé zase svést nebo aspoň pronásledovat a pobít.

Tedy přinesl řešení na problém s tisíciletým královstvím, který tehdy viděl, nebo si myslel, že ostatní mají.

Dobu to předběhlo neboť dnes každé médium ví, že více se čtou a prodávají šokující a děsivé zprávy než ty radostné a pokojné.
To zase souvisí s biologií v mozku, kdy ty negativní zprávy vybudí intenzivní reakci těla pro její instinkty a přežití, ale reakce má být jen dočasná aby se tím tělo nepoškozovalo, zatímco v dlouhodobém dobrém postoji zůstávají hladiny dopaminu bez výkyvů. Zkrátka to negativní vyplavuje pocity, které jsou intenzivní a návykové.

Plus ta zpráva vlastně oslovila všechny lidi s mentalitou oběti nebo nedospělé, protože v je snazší být divák závěrečných událostí a dívat se jak se svět zachraňuje a očišťuje, než čekat jen postupné zlepšování které 1000 let nic nového nepřinese a ten blahobyt si musíme obyčejně odpracovat = vytvořit sami mezi sebou, bez velkých nadpřirozených zásahů.

Luther ještě prý řekl, že kdyby věděl že večer bude konec světa ještě by zasadil strom. A to je rozdíl v mentalitě, která jde a buduje i když se nemusí sama dožít sklizně. Místo toho přišla mentalita - jezme a pijme vždyť zítra zemřeme (akorát obměna už nedávejme děti do škol, nesejme, nevdávejme se neboť to tu stejně všechno shoří).

Takže poselství opět přineslo spíš pasivitu než činorodost, ve smyslu dlouhodobého rozvoje civilizace.

Otázka je, jestli za to vůbec vinit Millera, protože dokud to v té bibli je, tak s tím dřív nebo později někdo asi musel přijít.
Ale to už jsme až u samotného problému reformace a protestantismu - protože když vyhodíte církevní autoritu kvůli korupci, aby to nevykládali zle a začnou si to lidi vykládat sami tak je jasné že 1000 lidí tisíc výkladů a každý bude hájit, že on je taky veden Duchem Svatým.

Zkrátka ztráta důvěry v církevní autoritu a podpora kritického myšlení později přinesla ztrátu důvěry i v řád věcí ve státu = revoluce svrhnutí šlechty, ale taky ztrátu důvěry v samotné náboženství = ateismus, a časem i ztrátu důvěry v autority učitelů i rodičů = individualismus až skoro anarchie.

Tím nehájím tu jednu největší církev že by byla ta dobrá, jen vidím souvislosti že kritické myšlení a inovace které jsou nejsilnější stránkou západní civilizace jsou zároveň i její slabinou v tom, že sama sebe neustále podkopává a zkouší zda vlastně stojí na něčem pevném a když ne tak od toho jde dál.

To se v Asijském, Arabském ani pravoslavném civilizačním okruhu tolik neděje tam jsou tradice mnohem posvátnější.

Dnes už jsme ale skoro o 200 let dál a je v pořádku se poučit z chyb svých předků a neopakovat je.

Čo vedie ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanom a vnímajú svoju cirkev ako jedinú pravú k tomu, že pochybujú o slovách Ježiša Krista, ktorý jasne povedal: Matúša 24:36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec.

Prečo veria falošným prorokom, ktorí spochybňujú a ignorujú slová Ježiša Krista? Teda o dni a hodine nevie nikto, iba sám Otec na nebesiach. To ale nebráni týmto falošným prorokom predpovedať presný rok a protivia sa Ježišovým slovám a ignorujú ich.

Povedať, že: “o tom dni a o tej hodine nevie nikto“, je povedať, že ani o tom roku nevie nikto, ani o tom storočí a tisícročí nevie nikto iba Otec na nebesiach. Prečo je to tak? Pretože máme bdieť! Lebo to, že nevieme toho času, tak v tom je naša bdelosť a teda aj pripravenosť.

Matúša 25:13 Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.
Marka 13:33 Hľaďte, bdejte a modlite sa, lebo neviete, kedy bude ten čas.
Marka 13:35 A tak bdejte, lebo neviete, kedy prijde pán domu, či večer či o polnoci, či keď spieva kohút a či ráno,
Marka 13:37 A čo vám hovorím, všetkým hovorím - bdejte!

Ak niektorí uverili svojím falošným prorokom, ktorí predpovedali rok príchodu Pána a seba pokladajú za tých jediných pravých, ktorým to vraj bolo zjavené, tak vidíme, že uverili lži.

Či snáď títo nevedia, že deň telesnej smrti vykúpeného, je súčasne aj dňom jeho vzkriesenia, do osláveného tela a teda aj dňom príchodu Pána? Nevieme ani dňa svojej smrti, ani dňa Pánovho príchodu , pretože máme neustále bdieť a byť pripravený, aby ani naša smrť, ani príchod Pána nás nepristihol nepripravených.

Či snáď nevedia, že vykúpený vstupuje srdcom a to už tu na Zemi do kráľovstva spravodlivosti, pokoja a radosti v Duchu Svätom – do Božieho kráľovstva. To nie je žiadne tisícročné kráľovstvo, ale je to večné kráľovstvo, ktorému nebude konca. Tisíc rokov, je deň cirkvi Kristovej na Zemi a to kráľovstvo nemá začiatok ani koniec, lebo je to Božie kráľovstvo. Prišlo na Zem z hora v moci a pokračuje s príchodom Pána bez konca. Kráľovstvo Božie sa prejavuje v moci a to v srdciach vykúpených. Ak by sa kráľovstvo Božie neprejavovalo v moci najprv tu na Zemi, v srdciach vykúpených, tak ako by sa prejavovalo v nebi? Nie je to nič telesné - nejaké pôžitkárstvo a teda ani pokrm ani nápoj , ale spravodlivosť pokoj a radosť v Duchu Svätom. Ak to niekto vo svojom srdci nemá, tak ešte nevstúpil do tohto predivného Božieho kráľovstva. Boh kraľuje v srdciach vykúpených svojím Slovom – Duchom.

Vykúpený sa nadeje, že sa dožije Pánovho príchodu, no súčasne vie, že má bdieť, lebo nevie toho času, kedy príde Pán a ani nevie času svojej smrti. Súčasne vie, že deň jeho smrti je aj dňom jeho vzkriesenia do osláveného tela a teda aj dňom príchodu Pána.

Kniha Zjavenie priniesla iba veľa zmätku do kresťanstva. Martin Luther ju pôvodne nemal v úmysle zahrnúť do Nového Zákona:
"Pri tejto knihe Zjavení Jána ponechávam každého vo svojom vlastnom názore. Nikoho nechcem viazať na svoje myšlienky alebo úsudky. Hovorím, čo ja cítim. Pre mňa má táto kniha viacero nedostatkov, a preto ju nepovažujem ani za apoštolskú, ani za prorockú knihu. Hlavne treba namietať, že apoštoli nehovoria prostredníctvom videní, ale kážu jasnými a jednoduchými slovami, tak ako to robili Pavel, Peter a Kristus v evanjeliu. Apoštolský úrad musí hovoriť o Kristovi jasne a bez obrazov, teda bez videní.

Aj v celej Starej zmluve, nehovoriac o Novej zmluve, sa nevyskytuje prorok, ktorý by sa tak výlučne zaoberal videniami a obrazmi ako autor „Zjavenia“. Preto hodnotím túto knihu skoro ako Štvrtú knihu Ezdrášovu. A vôbec si nemyslím, že je písaná Duchom Svätým.

Okrem toho sa mi zdá, že prekračuje únosnú mieru. V kapitole 22, 19 hovorí o svojej vlastnej knihe príliš vážne. Dokonca o nej hovorí viac, ako to robí ktorákoľvek iná zo svätých kníh, na ktorých naozaj záleží. Používa vo väčšej miere rozkaz a hrozbu, hovorí, že kto by niečo z toho odobral, tomu i Boh odoberie atď. A naopak, spasení budú tí, ktorí dodržiavajú to, čo je napísané v tejto knihe, i keď nikto presne nevie, čo to je. Tým menej to potom môžu zachovávať. Je to v podstate rovnaké, ako keby by sme ju nemali. Máme viac vzácnejších kníh, ktoré treba zachovávať.

Mnohí otcovia túto knihu pôvodne zavrhli. Hoci ju Hieronym uvádza vznešenými slovami a hovorí, že je vyvýšená nad všetku chválu a je v nej toľko tajomstiev, koľko slov, aj tak z toho nemôže nič dokázať. Hieronym beztak preháňa s chválou aj na iných miestach.

Koniec koncov, nech si každý myslí o tejto knihe podľa vnuknutia svojho ducha. Môj duch sa nemôže zhodnúť s touto knihou. To, že Kristus sa v nej ani nevyučuje, ani nespoznáva, je pre mňa dostatočným dôvodom, aby som ju príliš vysoko nehodnotil. Veď apoštol musí konať predovšetkým podľa slov Krista, ako sa píše v Sk 1, 8: „Budete mi svedkami.“ Preto zostanem pri knihách, ktoré mi predkladajú Krista jasne a čisto."

Aký zmätok by bol, ak by nebolo na svete Biblie, ako ju teda poznáme, tak o tom nenapíšeš.

Žiadný zmätok nebude, ak sa Biblia číta v Božom Svätom Duchu a nie vo svojom vlastnom duchu. To by aj historici boli kazateľmi, že.

Ak pripustím, že tu a tam je v Biblii nepravda a lož, tak musím odmietnúť celú Bibliu. Ak svedok na súde sem tam klame, tak sudca musí odmietnuť celé jeho svedectvo, ako nedôverihodné.

Podľa akého kritéria tvoj duch rozhoduje, čo v Biblii je pravda a čo lož? Podľa svojich vlastných pocitov, ktoré môžu byť o hodinu už iné?

Boh Bibliu skompletoval a zachoval vo svojej moci takú, aká je. Je dostatočná vo všetkom podstatnom pre vyučovanie milosťou Božou. Je tam zapísané evanjelium Ježiša Krista. Slovo Božie v Písme má byť našou jedinou autoritou a nie vyberať zo slov Ježiša Krista, len to, čo chcem počuť a z Biblie si urobiť trhací kalendár.

Ak niekto odmieta to, že Biblia, ako ju poznáme je Božím dielom, tak nemá Ducha Božieho.

"Žiadný zmätok nebude, ak sa Biblia číta v Božom Svätom Duchu a nie vo svojom vlastnom duchu. To by aj historici boli kazateľmi, že."

A nečítali v Svätom duchu aj významní reformátori vrátane Martina Luthera? Alebo mileristi v 19.storočí? Veď samotná E.G.White napísala, že keď si nevedeli rady ako chápať Písmo, že sa horlivo modlili?

Nehnevaj sa, ale asi Svätý Duch nepomáha a je to čisto ľudská interpretácia.

Neregistrovaný napísal: ↑30 Okt 2024, 09:55
"A nečítali v Svätom duchu aj významní reformátori vrátane Martina Luthera? Alebo mileristi v 19.storočí? Veď samotná E.G.White napísala, že keď si nevedeli rady ako chápať Písmo, že sa horlivo modlili?

Nehnevaj sa, ale asi Svätý Duch nepomáha a je to čisto ľudská interpretácia.

good point

Neregistrovaný napísal: ↑30 Okt 2024, 09:55 A nečítali v Svätom duchu aj významní reformátori vrátane Martina Luthera? Alebo mileristi v 19.storočí? Veď samotná E.G.White napísala, že keď si nevedeli rady ako chápať Písmo, že sa horlivo modlili?
Nehnevaj sa, ale asi Svätý Duch nepomáha a je to čisto ľudská interpretácia.

Evanjelium Ježiša Krista, tak táto radostná správa od Boha, nie je nič zložité na pochopenie, len to prijať do srdca vierou. Veľa vzdelaných ľudí to neprijíma. Milujú seba, kariéru, peniaze, svoj spôsob života atd. Teda rozum, vzdelanie, svoj pôvod – telo a krv, postavenie v spoločnosti nezjavuje pravého Krista. Prečo? No preto, lebo prijatiu Krista spasiteľnou vierou, niečo veľmi dôležité predchádza. Je to vyvolenie Bohom a jeho oživujúci zásah v srdci vykúpeného – znovuzrodenie z Boha. Iba v takom srdci, je zjavený pravý Kristus.

Ježiš hovorí Petrovi, prečo je blahoslavený. Tento princíp platí u všetkých vykúpených, ktorým Otec zjavil v srdci Krista. Preto sú blahoslavení, lebo napĺňajú zákon vierou a to na rovine Božej. Rim 3:31 Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.

Ako vidíme Ježiš blahoslaví Petra nie preto, že na to prišiel sám z vlastnej vôle, rozumom, alebo narodením podľa tela – že je teda Židom. Teda telo a krv mu to nezjavili, kto je to Ježiš, ale Otec na nebesiach Mat 16:17 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.

Pavol píše, že to všetko - svoj pôvod a postavenie pokladá za smetí. Jeho vlastná spravodlivosť zo zákona mu nezjavila Krista, ale Otec na nebesiach. Ako vidíme, tak aj napriek tomu, že bol Hebrej z Hebrejov a podľa zákona farizeus, zvestoval Krista pohanom.: Gal1 16 zjaviť vo mne svojeho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou.

Áno, Pavol sa neporadil s telom a krvou – nepozeral na svoje výhody a postavenie, teda, že je Hebrej z Hebrejov a podľa zákona farizeus: Filip3 4 hoci by som ja mohol dúfať i v tele. Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v tele, ja viac: 5 obrezaný ôsmeho dňa, z rodu Izraelovho, z pokolenia Benjaminovho, Hebrej z Hebrejov podľa zákona farizeus, 6 podľa horlivosti prenasledovateľ cirkvi, podľa spravedlivosti, spravedlivosti v zákone, som bol bezúhonný. 7 Ale to, čo mi bolo ziskom, položil som pre Krista za ztratu. 8 Ale pravda aj pokladám všetko za ztratu pre svrchovanosť známosti Krista Ježiša, svojho Pána, pre ktorého som to všetko ztratil a pokladám to za smeti, aby som získal Krista

Nie všetkým ľuďom je to zjavené, kto je to Ježiš. Zjavené je to jeho ovciam, ktoré čujú na hlas svojho Pastiera – Krista. No a čujú preto, lebo sú im dané uši od Boha na to, aby ten hlas počuli a následovali ho. Kto je jeho ovca, vie jedine Boh, preto evanjelium sa má zvestovať všetkým naokolo a kto má uši na to, aby počul hlas svojho Pastiera, tak aj uverí spasiteľnou vierou v Krista. Ak niekto neuverí, tak neuverí. Nie je mu to dané od Boha - nie je jeho ovca. Z tohto dôvodu žiadne násilie a donucovanie nemôže nikdy viesť k prijatiu pravého Krista. Pravé evanjelium, je radostná zvesť od Boha. Nikdy sa nešíri prenasledovaním, mečom, násilím, ukrutnosťami, ani donucovaním, ale zjavením Krista Otcom na nebesiach. To, čo sa šírilo mečom a prenasledovaním nie je pravé evanjelium Ježiša Krista.

Ľudská interpretácia nezjavuje pravého Krista, ale oživené srdce Otcom na nebesiach, ktoré už dokáže vnímať svetlo Božieho Slova – Krista. Iba tak je zjavený pravý Kristus v srdci vykúpeného. Telo a krv, ani rozum, vzdelanie a inteligencia nezjavuje pravého Krista, ale Otec na nebesiach a to svojím Svätým Duchom, ktorý je poslaný na Zem. Je to Tešiteľ – Duch Pravdy.

Evanjelium Ježiša Krista sa zvestuje všetkým národom na celom svete a kto má uši ten uverí.

Svätý Duch je Bohom. Je na Zemi prítomný a pôsobí - oživuje a zjavuje Pravdu vo svojom Slove a to kedy chce a komu chce. Teda aj vyučuje. Luther bol rímskokatolícky kňaz a augustiniánsky mních a podobne aj mnohí reformátori. Predsa vtedy dominovala KC. Hoci čítal často Bibliu, tak ako katolík nevidel Pravdu. Boh ho oživil a zjavil mu pravého Krista, ako aj mnohým iným a začala reformácia. Reformácia je návratom k Písmu - ku Kristu - Slovu Božiemu a neostávať v márnych tradíciách padlej cirkvi. No a postupne sa dostaval z učenia katolicizmu a to tak ako Pavol z učenia farizejov. Začali sa tlačiť Biblie v rôznych jazykoch a to na svedectvo všetkým národom. Neviem o preklade, kde by chýbala kniha Zjavenia Jána. Je súčasťou Biblie a žiadne spochybňovanie tejto knihy už s tým nič nenarobí. Reformácia musela začať a nebol to len Luther. Nie všetko, čo sa volalo reformácia, bolo aj reformáciou. Boh ukončil dominanciu RKC – KC a to rozkolom, no a následne reformáciou.

"Evanjelium Ježiša Krista, tak táto radostná správa od Boha, nie je nič zložité na pochopenie, len to prijať do srdca vierou. Veľa vzdelaných ľudí to neprijíma. Milujú seba, kariéru, peniaze, svoj spôsob života atd. Teda rozum, vzdelanie, svoj pôvod – telo a krv, postavenie v spoločnosti nezjavuje pravého Krista. Prečo? No preto, lebo prijatiu Krista spasiteľnou vierou, niečo veľmi dôležité predchádza. Je to vyvolenie Bohom a jeho oživujúci zásah v srdci vykúpeného – znovuzrodenie z Boha. Iba v takom srdci, je zjavený pravý Kristus."

Takže najskôr musím byť vyvolený Bohom, až potom môžem prijať Krista. A nie je to naopak? Prijmem Krista a stávam sa vyvoleným?
Podľa tvojej teológie Boh si dopredu určuje, kto bude vyvolený. Je to postavenie evanjelia na hlavu.

Neregistrovaný napísal: ↑01 Nov 2024, 08:13 Takže najskôr musím byť vyvolený Bohom, až potom môžem prijať Krista. A nie je to naopak? Prijmem Krista a stávam sa vyvoleným?
Podľa tvojej teológie Boh si dopredu určuje, kto bude vyvolený. Je to postavenie evanjelia na hlavu.

Aby som tento jasný fakt v Písme nevidel, tak by som musel ignorovať zmysel mnohých Ježišových slov, alebo odmietnuť celé Písmo. Nedá sa predsa povedať, že verím v Krista a súčasne ignorujem, alebo odmietam zmysel jeho slov.

Spôsob, ako to Boh činí, tak o tom predsa jasne hovorí Ježiš Kristus. To nehovorím ja, ale Písmo o tom svedčí. Nič nestaviam na hlavu, len píšem v Duchu Písma.

Všetci tí, ktorí sú vyvolení Bohom, tak aj uveria spasiteľnou vierou v Krista a budú aj povolaní. Kto je vyvolený Bohom, tak o tom vie jedine Boh. Ak jeho dieťa uverí, tak až vtedy vie, kým je, kto je Otec a čoho je súčasťou. No vyvolenie tomu predchádzalo! Narodilo sa v srdci vykúpeného nové a večné vedomie života v Kristu – Božie dieťa, ktoré je už schopné vnímať svetlo Božieho Slova a je ním vyučované milosťou a teda aj zdokonaľované na obraz Ježiša Krista.

To znamená, že spasiteľnej viere predchádza nové narodenie z Boha. Vykúpený má od Otca uši na to, aby počul na to Slovo evanjelia, porozumel, kto je to Ježiš a uveril spasiteľnou vierou. Teda je to najprv dané – je pritiahnutý Otcom na nebesiach, ku Kristu – lebo je jeho dieťa – Kristova ovca, ktorá už počuje na hlas svojho Pastiera.

V podstate je týmto vylúčený každý iný spôsob, ktorým by sme prichádzali k pravému Kristu, lebo narodenie z Boha je aktom Božej vôle a nie vôle neveriaceho srdca človeka. Hoci sa veriacemu zdá, že je to jeho rozhodnutie, tak nie je to tak, lebo jedine Boh oživuje. Vidíme to, ako to vnímali Ježišovi učeníci. Mysleli si, že to oni sa rozhodli a uverili, kto je to Ježiš. No a Ježiš im jasne odpovedá – prečo uverili a že tomu predchádza vyvolenie : Ján6 69 a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha. 70 Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.


Ak Písmo o tom spôsobe jasne hovorí, tak je vylúčený každý iný spôsob, ako prichádzame k pravému Kristu a teda ani použitie násilia, prenasledovania, zabíjania, donucovania a pod. Taktiež ani telo a krv – narodenie podľa tela, ani rozum – inteligencia, ani postavenie v spoločnosti, ani narodenie do veriacej rodiny, ani do kresťanskej spoločnosti nezjavuje pravého Krista, ale jedine Otec na nebesiach.

Práve proti tomuto zmyslu Ježišových slov a teda aj Písma je nasmerovaný boj arminiánov , ktorí zbožčili ľudskú vôľu, ako niečo prvotné - oživujúce a rozhodujúce pri účinnosti spásy. No Ježiš učeníkom jasne vysvetľuje, že viere predchádza vyvolenie. Keďže vôľa je plne závislá a teda aj zotročená hriešným stavom srdca a teda nie je slobodná. Poradie je také, že najprv je vyvolenie - zapísanie do knihy života a následne znovuzrodenie z Boha, aby sa teda zrodilo v srdci nové večné vedomie života v Kristu a až vtedy prichádza viera a vyučovanie milosťou - zdokonaľovanie sa na obraz Ježiša Krista. Až vtedy je Božie dieťa slobodné v Kristu a teda jedine v rámci Božej vôle. Iba Boh má slobodnú vôľu.

Ako sa tieto Ježišové slová dajú nejako ináč vyložiť - teda prečo niektorí neveria: Jána 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

Alebo tieto, kde vysvetľuje prečo nepočúvajú, lebo sa nenarodili z Boha: Jána 8:47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.

Ján10 27Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, 28a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. 30Ja a Otec sme jedno.

Prečo znajú jeho hlas? Lebo sú to jeho ovce: Ján10 4a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas. 5Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.

Prečo ho prijali a prečo teda uverili v jeho meno? Z akej vôle sú splodení? Sami sa predsa nesplodili, že: Ján1 12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; 13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení. 1Pet1 23 znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.

Stačí si vyhľadať, koľko-krát sa objavuje v Písme : "kto má uši na to, aby počul, nech počuje". Táto Pravda je adresovaná iba tým, ktorí maju uši na to, aby to počuli. O nich vie jedine Boh.

Potom sa vynáraju ďalšie otázky: Skade má niekto uši na to, aby počul a prečo niekto nemá uši na to, aby počul Pravdu Božiu a uveril jej. Majú teda niektorí uši na to, aby to počuli sami zo seba, alebo je to dané od Otca?

Aj na to Písmo jasne odpovedá mnohými spôsobmi, len to netreba ignorovať: Rim 11:8 Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa.
Ján 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

Čo na to arminiáni, ako to vykladajú, aby súčasne to neignorovali?

Predsa neverili mu preto, lebo nie sú z jeho oviec. To platí všeobecne a to až do terajších čias. To znamená len jedno a to, že jeho ovce sú ovcami ešte predtým, ako uveria a teda viere predchádza vyvolenie Bohom. Ak je to tak, čo podľa Písma určite je, tak vôľa človeka nie je niečo prvotné a rozhodujúce, ale vôľa Otca na nebesiach. Niektorým sú dané uši od Otca na to, aby počuli, porozumeli , uverili a následovali svojho Pastiera a niektorým nie sú dané.

Ján 17:6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli, a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo.

Teda Otec dáva zo sveta a teraz pozor – svojích ľudí, ktorých aj oživil, aby mali uši na to, aby počuli. No a dáva ich Kristu a oni počujú na hlas svojho Pastiera – Krista a uveria spasiteľnou vierou.

Cit: Ján 6:37 „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne [Všetko! Ako vidíme, nebude jeho stratených oviec, ktoré by zahynuli, ale ako dobrý Pastier ide a navráti ich], a toho, kto príde ku mne, nevyženiem von [istota spásy v Kristu ].“

Ján 6:39 „A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som nestratil ničoho z toho, čo mi dal [Ježiš nestráca nikoho z tých, ktorých mu dal Otec?], ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň [Istota spásy v Kristu u tých, ktorých dal Otec zo sveta Kristu].”

Na mnohých miestach je to potvrdené Písmom a nedá sa, kto verí v Krista to ignorovať : Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. Ján 6:37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“ Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň

Ignorovanie týchto slov Ježiša Krista znamená len jedno. Nie všetci majú uši od Otca na to, aby to počuli a tomu rozumeli.