Študujeme vieroučné body CASD - Desiatky

[Xman]

V sérií „Študujeme vieroučné body CASD“, ktorú plánujem postupne uverejňovať, budeme spolu študovať jednotlivé vieroučné body cirkvi, so zámerom lepšie im porozumieť.

Pri štúdiu budeme vychádzať z knihy „Adventisti siedmeho dňa veria“, ktorá obsahuje podrobné vysvetlenie vieroučných bodov CASD.
Knihu vydalo kazateľské oddelenie pri Generálnej konferencii. Na príprave znenia jednotlivých častí sa podieľalo 194 teológov. Okrem toho na prácu dohliadal užší výbor zložený z 27 teológov a kazateľov. Účelom knihy je, podľa jej autorov, „viesť veriacich k hlbšiemu vzťahu s Kristom pomocou štúdia Písma“. Tiež uvádzajú, že „Adventisti majú len jedno vyznanie viery: Písmo, jedine Písmo.

Na tému budeme pozerať očami úprimného kresťana, ktorý chce žiť podľa Božej vôle, pozná Bibliu, ale u adventistov sa stretol s niečím neobvyklým, a chce to preskúmať.

Pri štúdiu budeme podrobne a postupne skúmať predložené argumenty, dôvody, dôkazy a tvrdenia, aby sme pochopili myšlienkový postup autorov a lepšie porozumeli ich zdôvodneniu. Veríme, že tak budeme schopní jednotlivé body lepšie uplatňovať v každodennom živote.

Takže poďme na prvú tému - desiatky.
Systém desiatkov používa viacero kresťanských cirkví, ale žiadna z nich nemá v tomto smere tak ultimatívne a nekompromisné požiadavky, ako CASD. Spomeňme len, že sľub odovzdávania desiatkov je súčasťou krstného sľubu (bez prijatia tohto záväzku teda nie je možné stať sa členom tejto cirkvi); taktiež neplatič desiatkov je cirkvou vylúčený so zborového života (nemôže mať zastávať žiadnu volenú služobnosť).
Aj EGW sa o povinnosti odovzdávať desiatok vyjadruje veľmi nekompromisne, takže nezostáva žiadny priestor na vlastné rozhodnutie člena cirkvi, či a ako bude cirkev podporovať.

Náš kresťan z Biblie už vie, že starozákonný Izrael systém desiatkov používal na základe priameho Božieho príkazu. Od adventistov sa však dozvedel, že oni posielajú, na základe biblického učenia, desatinu svojho príjmu na účet cirkvi. Rád by teda toto učenie preskúmal.
Poďme sa teda pozrieť, ako ho idú adventistickí teológovia o tejto pravde presvedčiť.

V knihe Adventisti siedmeho dňa veria sa desiatkom venuje 20. kapitola Správcovstvo.
Ďalej sú uvedené citácie z tejto kapitoly, a pod tým moje poznámky.

● Žiť kresťanským životom znamená predovšetkým ochotu podriadiť sa, t.j. prijať Krista a zaprieť sa. Keď si uvedomíme, ako sa Ježiš kvôli nám podriaďoval vôli svojho Otca a zapieral, voláme: „Čo smiem pre teba vykonať?“
Úvodná veta kapitoly „Správcovstvo“ je síce všeobecná, ale pôsobí trochu manipulatívne. Čitateľa akoby pripravuje na to, že podriadenie a zaprenie sa bude asi treba prejavovať zasielaním peňazí na cirkevný účet (čo iné má čitateľ očakávať, keďže sme v časti o desiatkoch). Ak už treba takúto vetu použiť, tak omnoho lepšie by to bolo na konci, keď sa už čitateľ zoznámi zo všetkými biblickými dôvodmi, prečo by tak mal robiť. No ale nerobme predčasné uzávery, poďme ďalej.

● Len čo sa však začneme nazdávať, že sme sa Bohu bezvýhradne podriadili, deje sa niečo, čo nám pomôže spoznať povrchnosť nášho odovzdania sa Pánovi. Keď odhalíme nové oblasti svojho života, ktoré mu takisto treba podriadiť, naša odovzdanosť sa prehĺbi. Pán Boh nás opäť upozorní, v čom ešte sa mu má naše ja podriadiť.
Žiaľ, v manipulácii sa pokračuje. Stále nebol uvedený jediný argument pre dávanie desiatkov, a už sa čitateľ dozvedá, že jeho obrátenie je pravdepodobne „povrchné“, a on je Bohu málo „odovzdaný“. Desiatky tu síce nie sú výslovne zmienené, ale nezabúdajme, sme v časti o desiatkoch, a tajuplne sa tu hovorí o „nových oblastiach života“, tak čo iné si máme pod tým predstaviť ...

Nasleduje odstavec o tom, že sa máme verne starať o všetko, čo nám Boh zveril. Okrem iného ide aj o naše telo, schopnosti, čas. S tým sa dá len súhlasiť.
No ale poďme na to, čo sa v knihe nazýva „hmotné vlastníctvo“. To už asi bude k téme.

● Preto Boh ustanovil systém desiatkov a obetí, pomocou ktorého nám pripomína, že on je vlastníkom a darcom každého požehnania.
Čože? Boh ustanovil desiatky preto, aby sme si pripomínali, že on sa o všetko stará? To je kde napísané? Nie je tu uvedený žiadny verš. Pokiaľ máme vedomosť, taký ani neexistuje. Takže musíme konštatovať, že ide o nepravdivé tvrdenie, ktoré seriózneho študenta nepresvedčí. Práve naopak, zneistí ho pocit, že predkladané argumenty nie sú biblické, ako sľuboval úvod knihy.

● Tento systém zabezpečoval prostriedky na živobytie kňazov izraelského chrámu (levítov).
Súhlasíme. Avšak ide len o konštatovanie toho, ako to bolo kedysi. Ale ako to je v našom prípade kresťanov žijúcich v novozákonnej dobe, keď nemáme ani chrám, ani levitov, ani kňazov? Sledujme ďalej.

● Adventisti siedmeho dňa prijali levítský model ako zdravú biblickú metódu financovania svetového šírenia evanjelia.
Ups, to znie ako finálne vyhlásenie. Ešte sme ani nezačali, a už sa tu konštatuje, adventisti to „prijali“. Nás ale samozrejme zaujíma prečo.
Ale tak pouvažujme nad tým trochu. Slovo „prijali“ znie zaujímavo. Normálne by sa takéto tvrdenie chápalo tak, že adventisti uvažovali, ako zabezpečiť financovanie svojej cirkvi. Ponúkalo sa viac možností, ale oni sa rozhodli prijať práve levitský model, pretože je biblický, t.j. sa spomína v Biblii a javí sa ako overený.
Teda ešte raz, ak sme sa rozhodli niečo prijať, tak z toho vyplýva, že sme mali aj iné možnosti. Pre túto možnosť sme sa rozhodli, lebo ju považujeme za najlepšiu.
To ale odporuje tomu, že dávanie desiatkov sa súčasne prezentuje ako Boží príkaz aj pre našu dobu. Ale príkazy sa predsa neprijímajú, tie sa proste rešpektujú. (Napr. v časti o sobote sa nedočítate, že sme ju „prijali“. Považujeme ju za jednoznačný Boží príkaz, tak o žiadnej voľbe prijať / neprijať nemôže byť ani reči.)
Ak by sme „prijali“ starozákonný model financovania, nemusíme už míňať čas a energiu na to, aby sme dokázali, že desiatky sú podľa Biblie aj dnes. To už nemá význam. Aj keby sme také dôkazy nenašli, tak nevadí. My sme ho prevzali a hotovo, to je naša vec a naše rozhodnutie.
Uvedená formulácia teda nie je úprimná, a teda ani pravdivá. Ak by cirkev nepovažovala desiatky za Boží príkaz pre kresťanov, asi by túto požiadavku nezaradila do krstného sľubu. Skôr to vyzerá tak, že touto formuláciou sa snaží imitovať vyjadrenia iných kresťanských cirkví, ktoré sa pre desiatky naozaj rozhodli dobrovoľne.

● Boh nás vyzýva, aby sme sa stali jeho nezištnými spolupracovníkmi tým, že mu prinesieme svoje desiatky a obete.
Opäť ultimatívne vyhlásenie bez biblického textu. Kde nás k tomu Boh vyzýva? Nie je tu uvedený žiadny verš. Takže opäť tvrdenie bez dôkazu? Takto si teda odôvodňovanie vieroučného bodu podľa zásady „Písmo, jedine Písmo“ nepredstavujeme.

● Ako sedmina nášho času (sobota) patrí Bohu, podobne mu patrí aj desatina celého hmotného vlastníctva, ktoré spravujeme.
Biblia nikde nepripodobňuje dávanie desiatkov ku sväteniu soboty. Takže ďalší pokus autorov nejako čitateľa vmanipulovať do presvedčenia, že desiatky sa proste platiť musia. Hodnotíme ako manipulatívne tvrdenie bez opory v biblickom texte.

● V Písme čítame, že desiatok je „svätý Hospodinovi“, čo symbolizuje, že Boh je vlastníkom všetkého. (3 Moj 27,30.32)
Je potrebné dodať niekoľko dôležitých faktov:
- Je to text určený pre Izraelcov. Nie je žiadnych pochýb o tom, že Izraelci dostali od Boha jasný príkaz desiatky odovzdávať. Takýchto textov je veľa. My ale potrebujeme zistiť, prečo by sa mali týkať aj nás, kresťanov v novozákonnej, a teda i dnešnej dobe.
- Vyjadrenie že uvedený text „symbolizuje, že Boh je vlastníkom všetkého. “ je zavádzajúce, pretože uvedený text nič také nehovorí. Ide zrejme o osobný názor autorov. Študent tejto lekcie ale očakáva, že sa bude študovať Biblia.
- Uvedený biblický text hovorí o desiatkoch z úrody poľa a prírastku dobytka. Teda presne o tom, z čoho Izraeliti desiatky skutočne aj odvádzali. Od autorov tohto vieroučného bodu teda očakávame nielen to, že nám biblicky doložia, že táto povinnosť platí aj pre nás, ako aj to, že nám vysvetlia, prečo dnes cirkev prijíma výhradne peniaze, a nie napr. obilie alebo hydinu. Dúfajme, že ďalej sa to dozvieme.

● Desiatok sa mu teda vracia ako jeho vlastníctvo. Primerane, teda podľa toho, čo sme od Boha dostali, správcovsky zodpovedáme za užívanie Božieho vlastníctva a úmerne máme vracať Bohu desiatok.
Autori nám opäť tvrdia, že desiatkami „vraciame“ Bohu jeho vlastníctvo, na čo nie je žiadny verš. Ako najväčšiu samozrejmosť konštatujú, že aj my ho máme odovzdávať. My ale stále čakáme na biblické dôkazy, či sa nás táto povinnosť vlastne vôbec týka! Čakáme nejaké podloženie biblickými textami! Začíname mať podozrenie, že žiadne dôkazy vlastne ani neprídu.

● Desiatkový systém je vznešený vo svojej jednoduchosti. Vyváženosť tohto ustanovenia je zjavná v jeho úmernom nároku na vlastníctvo bohatých i chudobných.
Dve nesúhlasné poznámky:
1. Autori znova s úplnou samozrejmosťou hovoria o desiatkoch v prítomnom čase, ako keby bolo každému jasné, že je pre nás platný. Ale my stále znovu len čakáme, že nám to nejako doložia! Teda opäť tvrdenie bez dôkazu.
2. Nebiblické tvrdenie o „vyváženosti“ desiatkov pre chudobných. Od chudobných sa totiž desiatky nepožadovali, práve naopak, chudobní boli prijímateľmi desiatkov („Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta“ 5M14, 28.29)
Niektorí síce tvrdia, že v tomto prípade išlo o druhý alebo až tretí desiatok. To ale nič nemení na skutočnosti, že o chudobných bolo postarané a nik od nich desiatky nežiadal.
Príkladom toho je aj nariadenie uvedené v 3M27,32, aby sa z dobytka ako desiatok odovzdávalo „každé desiate“. Kto mal teda napríklad osem kusov, desiatky neodvádzal. Žiaľ že CASD žiadne podobné ustanovenie cirkev nemá (napr. že desiatky neplatia ľudia s príjmom nižším ako životné minimum).
Cirkev týmto nebiblickým tvrdením odôvodňuje svoje vymáhanie desiatkov aj od tých najchudobnejších vo svojich zboroch, dôchodcov, vdov a pod. Cirkevný poriadok CASD totiž v tomto smere nepozná žiadne výnimky.

● Boh svojím nárokom na desiatok (Mal 3,10) nijako nevyzýva k vďačnosti alebo štedrosti. Aj keď vďačnosť má byť súčasťou celého nášho postoja k Bohu, desiatky prinášame preto, že je to príkaz Boží. Desiatok patrí Bohu a on žiada, aby sme mu ho odovzdali.
Toto je asi vrchol cynického prístupu cirkvi k desiatkom svojich členov. Nemusíte byť Bohu vďační, hlavne plaťte.
Ťažko povedať, ako autori prišli na túto myšlienku, ale určite nie z Biblie. 5M28,45-47 totiž predpokladá, že človek slúži Bohu a dodržiava všetky ustanovenia „s vďačným srdcom“. Medzi ustanovenia pre Izraelitov patrili aj desiatky. Je to teda nebiblické tvrdenie.
No a keďže autori stále v súvislosti s odovzdávaním desiatkov používajú prítomný čas, ako keby to bola úplná samozrejmosť, aj my zopakujeme, že práve naše prípadne odovzdávanie desiatkov má byť až výsledkom tohto biblického štúdia. Lekcia ledva začala a už sme niekoľkokrát čítali o našej povinnosti desiatky odovzdávať. Stále čakáme na biblické zdôvodnenia, že tak máme robiť, že desiatky neskončili s koncom chrámovej kňazskej a levitskej služby. Preto nerozumieme tomu, ako to vlastne autori s tým štúdiom vieroučného bodu myslia a čo teda má byť výsledkom štúdia, ak predpokladaný výsledok sa už od začiatku opakuje ako úplná samozrejmosť. Vyzerá to ako „štúdium“ pre tých, čo už platia a nemajú s tým žiadny problém ...

● Desiatkový systém je prakticky zakotvený v celom Písme.
Opäť veta, ktorá by sa skvele hodila na záver lekcie, keď by už boli podané všetky biblické a plne presvedčivé dôvody o tom, že Božia požiadavka na desiatky je platná aj pre dnešných kresťanov. Zatiaľ sme ale nezachytili ani náznak takého doloženia.
Samozrejme, tvrdenie o „celom Písme“ je nepravdivé. V biblických knihách opisujúcich dejiny prvej cirkvi (teda v knihe Skutky apoštolov a v listoch apoštolov) nenájdeme jedinú výzvu, aby kresťania niekomu platili desiatky. Taktiež tam nie je jediná zmienka alebo konštatovanie, že by sa tak dialo. Je preto veľmi pozoruhodné, že adventistickí teológovia prehlásia, že „Desiatkový systém je prakticky zakotvený v celom Písme.“ Sú tam „zakotvené“ bez akéhokoľvek textu? Nie sme síce ešte na konci lekcie, ale takéto tvrdenie prudko otriaslo mojou dôverou v ich kompetentnosť. No nevadí, pokračujme v štúdiu a verme, že ich argumentácia sa výrazne zlepší.

● Abrahám dal Melchisedekovi, kňazovi Boha Najvyššieho, „desiatok zo všetkého“. (1 Moj 14,20) Tým uznal Melchisedekovo božské kňazstvo a prejavil, že dobre pozná posvätné ustanovenie o desiatku. Táto náhodná zmienka o odovzdaní desiatku naznačuje, že tento spôsob bol už vtedy ustáleným zvykom.
1. Dá sa súhlasiť, že Abrahám poznal „ustanovenie o desiatku“, keďže ho odovzdal. (Nepoznal ho ale asi veľmi dobre, lebo ho mal odovzdávať pravidelne, z každého prírastku svojich mnohých stád, a nie len raz za život, po vojne, zo získanej koristi.)
2. Ťažko povedať, čo v Biblii je „náhodná zmienka“. Ide o dosť významnú udalosť, o ktorej píše aj apoštol Pavel. On to asi za náhodnú zmienku nepovažoval. Takže autori opäť manipulatívne označujú text za „náhodný“ aby z toho mohli dedukovať niečo, čo vôbec nemusí byť pravda. Ak majú záujem doložiť ustálenosť zvyku dávať desiatky v tej dobe, mohli by to urobiť pre ilustráciu z mimobiblických prameňov, iste by sa nejaké našli. (Tiež by sa tam asi zistilo, prečo tak robili, čo by mohlo byť zaujímavé.) Možno boli desiatky v tej dobe ustáleným zvykom, a možno neboli. Ale aj ak by desiatky boli v tej dobe ustáleným zvykom, asi nám samotný ten fakt nepomôže zistiť, či to bolo na priamy Boží príkaz, a ani či to máme robiť aj my dnes. Zvykmi starých pohanských národov sa kresťania obvykle neriadia.

● Požiadavku odovzdávať Bohu desiatok zrejme chápal aj Jákob, keď ako vyhnanec na úteku sľúbil Hospodinovi: „Zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odovzdávať desiatky.“ (1 Moj 28,22)
Áno, Jakob asi o desiatkoch vedel, keďže ich Bohu prisľúbil. Ale nevieme či to vedel od Boha, keďže žiadny taký Boží príkaz pre Jakoba zaznamenaný nemáme. Mohol sa riadiť „ustáleným zvykom“ iných národov, ako už sami autori uviedli vyššie.
Poznámka k Jakobovmu odovzdávaniu desiatkov: Nemáme síce žiadny záznam o tom, ako často a akým spôsobom to robil, prípadne či vôbec, ale keďže sa nepredpokladá, že za by ním chodil Melchisedek každý mesiac, tak jednou s možností je, že Jakob desiatky zrejme odovzdával Bohu formou obete. Teda žiadny konkrétny človek z nich nemal osoh.

● Po vyjdení z Egypta, keď sa Izrael stal národom, Boh znovu potvrdil zákon o desiatkoch ako svoje ustanovenie, od ktorého mal závisieť blahobyt Izraela. (3 Moj 27,30-32; 4 Moj 18,24.26.28; 5 Moj 12,6.11.17)
Boh „znovu potvrdil“? Kde je tento jeho príkaz uvedený po prvý krát???
Autori najprv dva krát (v súvislosti s Abrahámom a Jakobom) uvedú svoju hypotetickú nepodloženú (a vlastne ani priamo nevyslovenú) domnienku, že títo asi, možno, reagovali na Boží príkaz, a teraz nám to predkladajú ako hotovú vec a príkaz daný Izraelu opisujú ako opätovné potvrdenie.
Autori sa očividne snažia vytvoriť dojem, že Boh už predtým formuloval požiadavku na odovzdávanie desiatku, na čo však nie je žiadny text! S hľadiska štúdia Biblie ide o naozaj hrubú manipuláciu. Vlastne, zatiaľ sa žiadne štúdium nekonalo, autori len predkladajú svoje tvrdenia, z ktorých zatiaľ ani jedno nebolo podložené biblickým textom. Naozaj nezvyčajné „biblické štúdium“.

● Nová zmluva túto inštitúciu nezrušila, ale potvrdila.
Konečne sme v Novom zákone, teda v období, v ktorom žijeme aj my. Tešíme sa na texty, ktorými autori podporia túto odvážnu tézu. Sme zvedaví, ako Nová zmluva „potvrdzuje“ platnosť desiatkov pre kresťanov žijúcich v našom období.

● Ježiš uznával desiatkový systém a odsudzoval tých, čo prekrúcajú jeho ducha. (Mat 23,23)
Len pre informáciu, ide o tento text: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste to, čo je závažnejšie v zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať.“
Tento text ale nemôžeme označiť ako vyššie naznačené „potvrdenie desiatkov v Novej zmluve“, lebo obdobie Novej zmluvy začalo až Ježišovou smrťou a vzkriesením. Dovtedy predsa aj sám Ježiš dodržiaval všetky platné židovské predpisy a ustanovenia (bol ako malý chlapec obrezaný, na veľké sviatky navštevoval Jeruzalem, povzbudzoval k prinášaniu obetí a pod.).
Áno, Ježiš vyzýval k odovzdávaniu desiatkov. Treba však dôkladne preskúmať, či mal tento jeho pokyn platiť aj pre budúcu kresťanskú cirkev. Treba seriózne preskúmať, či do skupiny už neplatných židovských zvykov z Ježišovej doby náhodou nepatria aj desiatky. Sledujme úvahy autorov, ako sa k tomu postavia.
Nejasné je vyjadrenie autorov, že „Ježiš ... odsudzoval tých, čo prekrúcajú ducha (desiatkového systému)“. Vyplýva to z uvedeného verša? Ak verš obsahuje kritiku odovzdávania desiatkov u farizejov, prečo sú potom na konci vyzývaní, aby „tamto nezanedbávali“? Mali nezanedbávať prekrúcanie ducha desiatkového systému? Zrejme ide opäť len o manipulatívny výmysel autorov, no ale na to sme si už takmer zvykli ...

● Pretože obradné zákony upravovali prinášanie obetných darov, čím symbolizovali Kristovu zmierujúcu obeť, jeho smrťou na kríži stratili platnosť.
Veľmi správne. Takže po uzdravení z choroby nemusíme prinášať obete, i keď to Ježiš uzdravenému prikázal. No ale ako to je teda s desiatkami?

● Desiatkový zákon však touto obeťou zrušený nebol.
??? To je akože všetko, čo k tomu vie cirkev povedať??? Odkiaľ sa to vie, že zrušený nebol? Zrušená bola služba kňazov, pre obživu ktorých desiatky slúžili, zrušený bol chrám, kde sa desiatky prinášali a aj uskladňovali, zrušené bolo rozdelenie ľudu na kňazov a obyčajný ľud, atď atď, a autori len tak, bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhlásia, že desiatky zrušené neboli? Takéto prehlásenie má študentovi Biblie stačiť? Už mi začína byť jasné, že 200 teológov nehodlá predložiť žiadne seriózne dôkazy o platnosti desiatkov pre dnešnú dobu. Samé vymyslené tvrdenia bez akéhokoľvek podloženia biblickým textom. No ale keď sme už so štúdiom začali, skúsme vydržať a pokračujme. Snáď sa predsa len niečo rozumné dozvieme.

● Abrahám ako otec všetkých veriacich môže byť vzorom odovzdávania desiatku aj kresťanom. Ako Abrahám odovzdal desiatok Melchisedekovi, kňazovi Boha Najvyššieho, tak novozmluvní veriaci odovzdávajú desiatok Kristovi, nášmu Najvyššiemu Kňazovi podľa poriadku Melchisedekovho. (Žid 5,9.10; 7,1-22)
Ako vieme, v čom nám je Abrahám vzorom a v čom nie? Abrahám robil veľa vecí, ktoré by nám niekto mohol dať za príklad. Máme všetci opustiť svoju domovinu a bývať v stanoch na púšti? Máme sa, ako on, živiť chovom dobytka? Máme sa dať obrezať? Máme ísť obetovať svojho syna? Asi nie. Tak prečo práve desiatky?
Mimochodom, Biblia nám píše, v čom nám je Abrahám príkladom – vo viere. O jeho vzore v oblasti desiatkov však v Biblii nič nečítame. Teda v tejto téze ide, ako inak, o účelové tvrdenie bez zdôvodnenia.
Okrem toho, Abrahámove odovzdanie desiatku bolo dosť odlišné od ustanovenia desiatkov, ako bolo Bohom dané Izraelitom, a aj od toho, ako to cirkev požaduje od nás. Abrahám dal desiatok jednorazovo, teda nie pravidelne. Dal ho z vojnovej koristi po víťaznom boji. Dal naturálie, nie peniaze. Aj v tomto nám má byť príkladom?
Ďalší postreh: Abrahám dal Melchisedekovi desiatok v reakcii na to, že Melchisedek mu vyšiel oproti „s chlebom a vínom“, a požehnal ho. Nie je Melchisedek „vzorom“ pre cirkev, ako má prebiehať akt odovzdávania desiatku? Bude ma budúci mesiac čakať kazateľ pred zborom s chlebom a vínom a požehná mi?

A ďalšia vec: Ako „novozmluvní veriaci odovzdávajú desiatok Kristovi“? Má Kristus nejakého zástupcu, ktorý je splnomocnený preberať za neho desiatky? Ak by sa už mali desiatky odovzdávať aj dnes, nemohlo by to by to byť napríklad tak, že z nich budú podporovaní núdzni a biedni v okolí darcu? Prečo jedinou alternatívou je posielať peniaze na účet cirkvi? Alebo to je Kristov účet?

● Keď sa po ukrižovaní úloha levítskeho kňazstva skončila, desiatky sa používali na úhradu služieb Božej cirkvi.
Neexistuje jediný text, ktorý by nejako doložil prax desiatkov v mladej kresťanskej cirkvi. Pokiaľ mi je známe, ani žiadne historické pramene nehovoria o tom, že by novozákonná cirkev mala systém na prijímanie, uskladňovanie a prerozdeľovanie desiatkov. Ide teda o úplne nepodložené tvrdenie. S najväčšou pravdepodobnosťou je to jednoducho klamstvo. Ak sa pod takéto nehorázne tvrdenie podpísali teológovia, mali by vrátiť titul.
- Nie je možné si dosť dobre predstaviť, ako apoštoli zabezpečujú prijímanie a distribúciu desiatkov, ktoré obrátení kresťania prestali nosiť do chrámu a začali ich prinášať apoštolom.
- Táto predstava je o to absurdnejšia, že by nešlo o peniaze ako dnes, ale o plody zeme a stád, tak ako to bolo krátko predtým pri desiatkoch pre kňazov a chrám.
- Ak čítame o tom, ako riešili starostlivosť o vdovy, asi ako by museli riešiť desiatky? Na to by nestačilo ani sedem ďalších diakonov. Navyše by potrebovali obrovské sklady, čo v tej dobe ani nebolo možné. Až do štvrtého storočia, kedy sa cirkev stala povolenou, bolo nemysliteľné, aby cirkev vlastnila nejaký majetok, napr. skladiská.
- Ak by sme aj pripustili, že ľudia dávali peniaze, šlo by o obrovské peniaze. Na Slovensku je iba 2000 adventistov, no spolu vyzbierajú jeden milión eur ročne. Tam sa obrátilo 3000 ľudí v jeden deň. Aké trezory by musela cirkev mať, aby to dokázala spoľahlivo spracovať? Komu a podľa akého kľúča by sa prerozdeľovali? Okrem toho, Rimania by im to iste radi zhabali.
- Kedy došlo k zmene z naturálii na peniaze? Vyžadovalo by si to zásadne teologické zdôvodnenie, ktoré by iste malo mnoho odporcov (pretože to nie je to, o čom čítame v Starom zákone). Že by sa aj toto obišlo bez akéhokoľvek záznamu?
- V Biblii nachádzame mnohé zmienky o daroch, ktoré novozákonní veriaci ochotne dávali, hlavne na podporu chudobných. Ale o desiatkoch nenachádzame žiadnu zmienku.
- Cirkev mala v tom čase iné problémy. Všetkým kresťanom išlo každý deň o život, mnohí boli neustále na úteku. Je naozaj naivné si myslieť, že fungoval nejaký desiatkový systém. Omnoho pravdepodobnejšie je predpokladať, že mlčanie cirkvi na túto tému znamená, že desiatkový systém jednoducho zo židovstva neprevzali a považovali ho za ukončený.
- Prví kresťania peniaze vlastne ani nepotrebovali. Veď veľa z tých, ktorí boli majetní, majetok predávali a rozdávali chudobným. Evanjelizácia bol ich životný štýl. Kto by mal desiatky dávať a kto by mal byť ich príjemca? Povinnosť ohľadne desiatkov by im len riadne skomplikovala život a v skutočnosti by im bránila v práci i v raste. To by museli mať kvôli tomu každú chvíľu koncily aby to riešili ...
Autori lekcie nemajú žiadny text, o ktorý by sa pri vyššie uvedenom tvrdení opreli. Necitujú ani žiadny iný zdroj, ktorý by to aspoň naznačoval. To je od nich naozaj veľmi neseriózne.

● Apoštol Pavel zvýraznil túto zásadu porovnaním levítskej služby s novozmluvnou službou evanjelia. Napísal: „Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, že u vás žneme hmotné? Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel? Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.“ (1 Kor 9,11-14)
Pavel podporuje myšlienku, aby zvestovatelia evanjelia boli z tohto diela aj podporovaní. Povedať, že „zvýraznil“ zásadu desiatkov je opäť len nepodložená domnienka. V uvedenom texte sa slovo „desiatky“ nenachádza, takže môžeme len hádať, akú konkrétnu aplikáciu mal na mysli.
(Je zaujímavé, že Pavel hovorí o službe vo svätyni v prítomnom čase („tí, čo konajú, ... jedia, ... slúžia, ... majú“). Buď ju nepovažuje za ukončenú, alebo akceptuje to, že služba reálne ešte stále prebiehala (až do zničenia chrámu v r.70). Pavel teda pripodobňuje obživu evanjelistov ku neplatnému, ale paralelne bežiacemu chrámovému systému ... )

V kontexte mnohých iných textov, kde Pavel píše o zbieraní a účele dobrovoľných darov veriacich, sa dá predpokladať, že Pavel týmto nabáda veriacich, aby boli ochotní podporovať evanjelistov. Prakticky to môže znamenať napr. poskytnutie ubytovania, stravy, odevu, prípadne inú praktickú podporu. Pavel si maximálne ctil zásadu dobrovoľnosti. Tento výraz však cirkev v súvislosti s požiadavkou na desiatky veriacich vôbec nepoužíva.

Skúsme si predstaviť, že Pavel príde do oblasti, kde už dva roky žiadny evanjelista nebol. A miestni kresťania, ktorí konečne majú komu odovzdať povinné desiatky, mu začnú nosiť tony plodín, stáda zvierat a podiel zo všetkého možného, čo medzitým získali. Čo by s tým asi robil? (Tipujem, že by sa prudko ohradil, podobne ako keď mu v Lystre chceli obetovať.) A keby mu náhodou všetci nanútili peniaze, čo by asi robil s tými plnými mešcami?
Pavel opakovane hovorí, že od nikoho nič neprijal a pracoval vo dne i v noci, aby sa uživil. Znamená to, že odmietol prevziať desiatky? Neporušil tým biblické ustanovenie? A komu ich potom tí veriaci dali, ak nie Pavlovi?
Ocenil by som, keby autori uviedli, ako si predstavujú výber desiatkov v ranej cirkvi. Je naozaj pochybné na základe vyššie uvedených veršov tvrdiť, že šlo jednoznačne o desiatky.

● Členovia cirkvi teda ochotne prinášajú svoje desiatky do „pokladnice a bude poživeň“ v Božom dome. (Mal 3,10) Inak povedané: v Božej cirkvi má byť dosť prostriedkov na živobytie jej kazateľov a šírenie evanjelia.
Opakujem, že stále sme nevideli jeden jasný verš o tom, že povinnosť dávať desiatky sa týka aj kresťanov, ale stále znovu a znovu čítame nepodložené konštatovanie v zmysle že „ členovia cirkvi ochotne prinášajú svoje desiatky“. Nás ale zaujíma, prečo to tí členovia cirkvi robia! Pretože to je tak v Biblii? Tak kde sú tie texty! Alebo len preto, že si to želá dvesto teológov, ktorí sú z tých desiatkov platení?
Ide teda znovu o manipulatívne a zavádzajúce tvrdenie. Autori doteraz neuviedli žiadny aspoň trochu pravdepodobný biblicky podložený dôvod, prečo by sa mali desiatky týkať aj novozákonnej cirkvi, ale nemajú problém tváriť sa, že to je hotová vec.

Ďalej autori prechádzajú na tému „Dary“. S tým nie je žiadny problém. Tak v Starom, ako aj v Novom zákone často čítame o daroch, ktoré ľudia prinášali na podporu konkrétneho projektu. A neprinášali ich preto, že to bol príkaz, ale preto, že videli potrebu a chceli pomôcť. To je asi spôsob, ako by to mohlo fungovať aj dnes.

Ale potom autori pokračujú zásadným vyhlásením:
● Nikde v Novej zmluve nečítame, že by systém desiatkov a darov bol odvolaný alebo zrušený.
Po prvé, nelogicky a manipulatívne sa tu spájajú desiatky (ktoré nie sú v Novom zákone vôbec podložené) s darmi (ktoré sú v Novom zákone veľmi dobre podložené). Autori teda hrubo zneužívajú výborné novozákonné zdokumentovanie dobrovoľných darov a účelovo ich spájajú s akože povinnými desiatkami. A snažia sa nás presvedčiť, že ide o jednu kompaktnú a nedeliteľnú skupinu. Lebo, podľa nich, buď oboje spolu platí alebo oboje spolu bolo zrušené. Naozaj musí mať človek titul adventistického teológa, aby sa uchýlil k takémuto zavádzaniu a manipulácii?
A po druhé, existuje vari zásada, že o čom nečítame, že bolo zrušené, tak stále platí? Poznáte text, ktorý by výslovne hovoril, že obriezka bola zrušená? Tak teda to platí?
Alebo, ak by sme pripustili, že desiatky platia, keďže neboli zrušené, tak potom kedy bolo zrušené, že desiatky sa prinášajú z úrody a zo zvierat? Ak to nebolo zrušené, prečo cirkev toto neprijíma? Ak to teda nik nezrušil, tak to platí nie?
Ak autori nemajú iný argument na podporu platnosti desiatkového systému pre dnešnú dobu, tak potom nemajú žiadny. Bolo by omnoho čestnejšie povedať, že biblicky nevedia doložiť, že povinnosť odovzdávať desiatky sa týka aj kresťanov.

● Nájde naša vďačnosť zodpovedajúci výraz vo väčšej štedrosti, aby sa evanjelium o spasení čo najviac rozšírilo?
Ako to, že zrazu je reč o vďačnosti? Veď vyššie sa písalo, že „Boh svojím nárokom na desiatok nijako nevyzýva k vďačnosti“. Že by si autori protirečili? Alebo, každý argument je dobrý?

● Desiatky sú základnou skúškou nášho hospodárenia s pominuteľným hmotným vlastníctvom
Toto je čo za tvrdenie? Odkiaľ sa vie, že desiatky sú skúškou? Takýto text v Biblii neexistuje. Zase len nepodložený názor teológov, ale skôr ich zbožné prianie.
Áno, o skúškach sa v Biblii píše na viacerých miestach. Dočítame sa, že Boh skúšal svoj ľud falošnými prorokmi alebo nevyhnanými národmi, ale nikde nečítame, že ich skúšal desiatkami. Zo strany autorov (a teda aj cirkvi) ide len o ďalší spôsob nátlaku bez podloženia biblickým textom.

● Naše hospodárenie s hmotným vlastníctvom svedčí o tom, ako milujeme Boha a svojich blížnych. Peniaze možno úspešne použiť v službe dobra: ak ich máme, môžeme pomocou nich poskytnúť jedlo hladným, potrebný nápoj smädným a odev tým, čo ho nutne potrebujú. (Mat 25,34-40) Z Božieho hľadiska majú peniaze svoju cenu hlavne vtedy, keď ich použijeme na uspokojenie životných potrieb tam, kde je to najviac treba na požehnanie ostatným a na podporu Božieho diela.
Takže ak nie som ochotný posielať peniaze cirkvi, tak nemilujem Boha ani blížnych? Citové vydieranie veľkého kalibru.

Pokiaľ ide o spomínanú pomoc núdznym, spýtajte sa svojho kazateľa, či desiatky za tento mesiac môžete namiesto cirkvi dať chudobnej rodine vo vašom susedstve? To čo vám povie, nebude znieť ako podpora. Takže táto téza je len prázdnym gestom a pretvárkou. (Slovo „desiatky“ tu už autori radšej nepoužili, aby sa v prípade otázok mohli lepšie vyhovoriť.)
Ozaj, a robí niečo také cirkev? Pomáha chudobným, smädným a hladným? Päťdesiat percent vyzbieraných desiatkov sa použije na platy kazateľov, zvyšok sa prerozdeľuje na oddelenia, niečo sa pošle na úniu. Ktoré peniaze z toho idú na „jedlo hladným, potrebný nápoj smädným a odev tým, čo ho nutne potrebujú“? Žiadne. Cirkev nič také nerobí. Aspoň nie z desiatkov. Ak chcete, aby cirkev pomáhala núdznym, musíte dať ďalšie peniaze, napr. na Adru, alebo Tabitu. A to ešte nehovoríme o tom, že ak chcete mať vo zbore teplo, alebo si kúpiť stoličky, na to sa desiatky tiež nepoužijú. Na to musíte dať ešte ďalšie peniaze. Peňaženka člena cirkvi sa teda považuje za bezodný zdroj peňazí, z ktorých cirkev len ťahá, ťahá a ťahá.

Uvedený text (Mat 25, 34-40) hovorí o praktickej pomoci núdznym („bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som hladný a dali ste mi piť ...“). „Prvá časť poslednej citovanej vety je teda pravdivá („Z Božieho hľadiska majú peniaze svoju cenu hlavne vtedy, keď ich použijeme na uspokojenie životných potrieb tam, kde je to najviac treba“). Ale druhá časť („a na podporu Božieho diela“), ak sa tým myslí platiť kazateľov a celý cirkevný kolos, nemá v uvedenom biblickom texte oporu. Takže zase len zavádzajúci dodatok adventistických teológov, ktorým vlastne Ježišove slová o pomoci núdznych zneužili na podporu vlastnej idei povinného odovzdávania desiatkov.

● Všeobecne povedané, ľudia nevedia o Božích zásadách hospodárenia a nedbajú o ne. Svoju správcovskú zodpovednosť si neuvedomujú ani mnohí kresťania.
Odkiaľ majú ľudia o tom vedieť, ak ani teologické špičky CASD nič zrozumiteľné nevyprodukovali? Nie je to skôr tak, že ľudia vedia, že desiatky nie sú Božou požiadavkou na kresťanov dnešnej doby, a že sú to práve adventisti, ktorí sa to snažia silou-mocou presadiť, i keď na to nemajú žiadne biblické dôkazy? Lebo tak sa táto lekcia až doteraz javí ...

● Keď Izraelci používali desiatky a obete pre vlastný úžitok, Boh im varovne pripomínal, že ide o istý druh lúpeže (Mal 3,8)
Jasne, tento text o okrádaní Boha nesmie chýbať. Ten zaberie na každého. Ak sme sa ale doteraz vôbec nedozvedeli, prečo by sa nás mala týkať starozákonná požiadavka platiť desiatky, tak potom nevieme ani to, prečo by sa nás mal týkať text Malachiáša o okrádaní Boha.

● Verné správcovské hospodárenie nám pomáha víťaziť nad lakomstvom a sebectvom. Desatoro odsudzuje lakomstvo ako jedného z najväčších nepriateľov človeka. Aj Ježiš pred ním varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ (Luk 12,15) Pravidelná obetavosť nám pomáha vykoreniť lakomstvo a sebectvo zo života.
Takže kto neposiela desiatky na účet cirkvi, je lakomý, sebecký a chamtivý? No ďakujem pekne. A to je aká vlastnosť, keď sa niekto necháva vydržiavať aj z peňazí chudobných členov?
Výraz „pravidelná obetavosť“ je tak trochu vtipný. Existuje aj „nepravidelná obetavosť“? V Biblii sa síce píše o obetavosti, ale bez zmienky o jej pravidelnosti. Chápe sa to tak, že buď človek obetavý je, alebo nie je. Ale cirkvi asi stačí, ak je človek obetavý len občas, ale pravidelne, vždy počas výplatného termínu. A ešte počas dvoch sobotných zbierok. No neviem, či by ste chceli byť „pravidelne obetaví“ ...

● Ak sme „ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“, (Gal 5,24) nič nebudeme užívať zo sebeckých pohnútok a na uspokojenie sebeckých záľub.
Takže aj tento text z listu Galaťanom je o desiatkoch ... zaujímavé ... Kto nedáva cirkvi peniaze, je sebec a neukrižoval svoje telo aj s jeho vášňami a žiadosťami. Zaberá na vás toto vydieranie?

Ešte citový nátlak od EGW:
● „Nič nám nie je také drahé, aby sme to nemohli dať Ježišovi. (E. G. White, Testimonies, 4. zv., s. 19.)
Kto teda neplatí desiatky, tak tomu sú peniaze drahšie ako Ježiš. Sila, však?
Ale mysleli sme, že adventisti majú len jedno vyznanie viery: Písmo, jedine Písmo. Takže asi sa nečaká, že citát z mimobiblického zdroja, akým EGW nepochybne je, by mal mať pri našom presviedčaní nejakú váhu ...

● Ustavičná účasť jej členov v dávaní sa podobá cvičeniu.
Konečne niečo na odľahčenie ťažkej atmosféry. To teda áno, aj v tejto lekcii s nami cirkev poriadne „zacvičila“.

● Z hľadiska Kristovho uistenia, že sa vráti, len čo sa skončí zvestovanie jeho evanjelia o kráľovstve „na svedectvo všetkým národom“, (Mat 24,14) všetci sú pozvaní, aby boli jeho správcami a spolupracovníkmi.
Bonus na záver – pravidelným platením desiatkov môžeš urýchliť druhých príchod. Kto by odolal takejto lákavej ponuke?
Na druhej strane z toho však tiež vyplýva, že ak nebudete platiť, koniec sveta sa oddiali. Vzali by ste si to na svedomie? Žartujem. Samozrejme, že neexistuje žiadny biblický text o súvislosti medzi desiatkami a rýchlejším koncom sveta. Takže ďalší výmysel cirkvi na vytvorenie účinného nátlaku na svojich členov.

Sme v závere nášho štúdia vieroučného bodu o desiatkoch, tak ako to učí CASD. Mám obavy vysloviť nejaké zhrnutie toho, čo sme sa naučili. Priznám sa, som sklamaný. Veľmi sklamaný. Naozaj sa musí zísť 200 špičkových teológov, aby vyprodukovali niečo tak slabé? Pričom „slabé“ je ešte slabé slovo. Slabé by to bolo, ak by sa snažili nájsť nejaké texty a nejako ich vysvetľovať a aplikovať. Ale teológovia nič také ani nemali v úmysle. Len nám predložili tvrdenia, ktoré už mali vopred pripravené, a drzo očakávajú, že ich automaticky a bez otázok prijmeme. Čo na tom, že v úvode knihy sú sladké reči o tom, ako bude všetko výsostne biblické?
Videli sme mnoho manipulatívnych tvrdení, domnienok, aj vyslovené klamstvá. Ale nespomínam si ani na jediný pádny text alebo logický záver, po ktorom by si kresťan mohol povedať: „Áno, teraz chápem na základe Biblie, že Boh odo mňa žiada, aby som platil desiatky, a to vo forme peňazí na účet CASD.“

Predsa len, skúsme si stručne povedať, aké argumenty a dôvody boli v lekcii uvedené.
1. Najprv sme počuli o potrebe sa podriadiť, čo nás asi malo vmanipulovať do pocitu, že správne podriadenie Bohu sa prejavuje desiatkami.
2. Veľké úsilie venovali autori presadzovaniu myšlienky, že desiatkami Bohu len „vraciame“ to čo nám dal. Smola je ale v tom, že to je čisto myšlienková konštrukcia adventistických teológov, bez akejkoľvek opory v biblických textoch. Niekomu sa to možno zdá logické a pomôže mu to sa rozhodnúť posielať cirkvi svoje peniaze, ale pre človeka, ktorý sa chce riadiť Božím slovom, nemajú takéto ľudské konštrukcie žiadny význam.
3. Dosť tendenčne boli podané príbehy Abraháma a Jakoba, ktoré mali vytvoriť dojem, že už oni dostali od Boha príkaz odovzdávať desiatok, a že teda ide o Božie ustanovenie z doby dávno pred Sinajom. Aj keby to bola pravda, tak to nie je dostatočný dôvod, lebo napr. aj obete alebo obriezka boli dané dávno pred Sinajom, a aj tak už neplatia.
4. Boli uvedené mnohé ďalšie nebiblické dôvody, ako napr. že desiatky sú podobné sobote, že sú skúškou, alebo že aj chudobní sú povinní ich platiť, na čo taktiež nie sú žiadne biblické texty.
5. Okrem vyššie uvedeného sme sa stretli s ďalšími výmyslami, ako napr. že Nový zákon potvrdil platnosť desiatkov, že desiatky nik nezrušil, že novozákonná cirkev ich používala a mnoho iného.
6. No za zmienku stojí aj „perla“, že desiatky nedávame z vďačnosti, ale dávame ich z vďačnosti. A to celé zaklincované vydieračským ciťákom od EGW.

O desiatkoch sme sa nenaučili nič. Vlastne, pardon, naučili. Ak CASD, ktorá požaduje desiatky ako podmienku členstva, nevie uviesť jediný rozumný dôvod na ich podporu pre našu dobu, tak potom sme sa naučili, že naše tušenie bolo správne. Učenie o povinnosti dávať desiatky je len prázdna bublina. Presnejšie povedané - podvod. A na jeho podporu sa vzdelaní ľudia, teológovia cirkvi, nehanbia používať výmysly, klamstvá, manipuláciu. Prečo to robia? To je pre mňa záhadou. Asi to bude na objednávku od svojich chlebodarcov. Ale tí chlebodarcovia svoj „chlieb“ získavajú práve týmto podvodom od naivných a dôverčivých členov, ktorí platia aj na základe takéhoto „biblického“ štúdia“, ako sme práve „doštudovali“. Je to taký kolobeh - ty plať, a my ťa za tvoje peniaze presvedčíme, že robíš biblicky správne.

Priznám sa, čakal som, že lekcia o desiatkoch nebude veľmi dobre podložená. Ale že to bude až takáto katastrofa, to som naozaj nečakal. Len dúfam, že naše štúdium ďalších špecifických adventistických tém dopadne lepšie.

[Neregistrovaný]

sľub odovzdávania desiatkov je súčasťou krstného sľubu (bez prijatia tohto záväzku teda nie je možné stať sa členom tejto cirkvi)

Děkuji Xmanovi za rozbor desátků, došel jsem totiž ke stejným závěrům. Byl to takový vnitřní boj, léta dáváte desátky a najednou přijdete na to, že pravda o nich je jiná. Dost mne to tehdy rozčarovalo a od té doby také sleduji další body učení CASD, cítím se dodnes podveden.

neplatič desiatkov je cirkvou vylúčený so zborového života (nemôže mať zastávať žiadnu volenú služobnosť).

ano, v tomto bodě nastala změna v novém CŘ, kdy ve starém bylo , že "by neměl zastávat služebnost", zatímco v novém CŘ je již formulace "nemůže působit jako činovník sboru" (str.125 CŘ z roku 2016, 19.revidované vydání)

● Tento systém zabezpečoval prostriedky na živobytie kňazov izraelského chrámu (levítov).

V českém vydání je věta "tento systém později poskytoval finanční prostředky pro podporu kněží...".
To není pravda, desátky lidé dávali v naturáliích, ne v penězích.

● V Písme čítame, že desiatok je „svätý Hospodinovi“, čo symbolizuje, že Boh je vlastníkom všetkého. (3 Moj 27,30.32)
- Uvedený biblický text hovorí o desiatkoch z úrody poľa a prírastku dobytka. Teda presne o tom, z čoho Izraeliti desiatky skutočne aj odvádzali.

Je to tak, desátky byly z obilí, ovoce a dobytka. Podle všeho tedy nedávali desátky lidé, kteří neměli pole a živili se např. řemeslem, administrativní pracovníci, bezzemci. Pak nedával desátky ze své řemeslné činnosti ani Ježíš.

● Adventisti siedmeho dňa prijali levítský model ako zdravú biblickú metódu financovania svetového šírenia evanjelia.

Proč přijímat lévitský model ze SZ, když máme v NZ model jiný? Pavel a apoštolové nebyli financování desátky, ale podporování dary.
Trochu se taky podsouvá, že jsou kazatelé na místě lévitů či kněží, což je v rozporu se zprávou NZ o všeobecném kněžství.

2. Nebiblické tvrdenie o „vyváženosti“ desiatkov pre chudobných. Od chudobných sa totiž desiatky nepožadovali, práve naopak, chudobní boli prijímateľmi desiatkov

Souhlas, bezzemci, chudí lidé desátky nedávali, ale přijímali ! Při podrobnějším zkoumání dávání desátků lze přijít na to, že každý třetí rok se dávali desátky chudým(5M 26:12), v 7.roce nesázeli, tedy neměli úrodu-nedávali desátek(Ex 23:11), podobně i 50.rok (Lev 25:11n). Také desátek, který přinesli dle 5M 12:6-17 na místo, které vyvolí Hospodin snědli ! Byla to taková rodinná dovolená a desátek měli sníst a podělit se s nemajetným.(také 14:23n;26:14), nebyl pro kněze.
V praxi by to mělo znamenat, že sociálně slabí členové by měli dostávat od sboru (církve) podporu a ne aby platili desátky! Ve sboru je sestra, která je sama a stará se o dvě děti školního věku. Vydělá 14000, 5000 Kč spolkne byt, další peníze hypotéka, školní obědy, cestovné pro děti. Na vše pro tři lidi jí zbyde 7000. Z výdělku by měla dát 1400 Kč desátek+nějaké dary...

● Desiatkový zákon však touto obeťou zrušený nebol.
??? To je akože všetko, čo k tomu vie cirkev povedať??? Odkiaľ sa to vie, že zrušený nebol? Zrušená bola služba kňazov, pre obživu ktorých desiatky slúžili, zrušený bol chrám, kde sa desiatky prinášali a aj uskladňovali, zrušené bolo rozdelenie ľudu na kňazov a obyčajný ľud, atď atď, a autori len tak, bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhlásia, že desiatky zrušené neboli?

Xman, uhodil jsi hřebík na hlavičku, samozřejmá je absence biblických textů.

● Keď sa po ukrižovaní úloha levítskeho kňazstva skončila, desiatky sa používali na úhradu služieb Božej cirkvi.
Neexistuje jediný text, ktorý by nejako doložil prax desiatkov v mladej kresťanskej cirkvi. Pokiaľ mi je známe, ani žiadne historické pramene nehovoria o tom, že by novozákonná cirkev mala systém na prijímanie, uskladňovanie a prerozdeľovanie desiatkov. Ide teda o úplne nepodložené tvrdenie. S najväčšou pravdepodobnosťou je to jednoducho klamstvo. Ak sa pod takéto nehorázne tvrdenie podpísali teológovia, mali by vrátiť titul.

NZ mluví o darech, ne o desátcích. Toto tvrzení je podle mne podvod.

● Keď Izraelci používali desiatky a obete pre vlastný úžitok, Boh im varovne pripomínal, že ide o istý druh lúpeže (Mal 3,8)

O pasáži, která se často používá na zdůvodnění desátků jsem přemýšlel a toto mne zaujalo:
Kontext podle mne hovoří nejvíce ke kněží, kteří poskvrňují oltář(1:6.7), přivádějí slepé zvíře (1:8), vykleštěné (1:14), nezastávají se vdov a sirotků (3:5). Také okrádají Boha na obětech a desátcích (3:7.8). Bůh hovoří předně k lévitům (2:1;3:3), kteří přijímali cizí božstva (2:11).
Podle mne se tedy na okrádání Boha podíleli nejvíce kněží,kteří nedávali vybrané desátky chudým, ti na ně měli nárok. Zdá se mi, že pasáž tedy nejvíce mluví ke kněžím (kazatelům), než k obyčejným lidem.

Videli sme mnoho manipulatívnych tvrdení, domnienok, aj vyslovené klamstvá. Ale nespomínam si ani na jediný pádny text alebo logický záver, po ktorom by si kresťan mohol povedať: „Áno, teraz chápem na základe Biblie, že Boh odo mňa žiada, aby som platil desiatky, a to vo forme peňazí na účet CASD.“

přidám ještě postřeh ze stejné kapitoly 27.věroučných...sdělil jim (Hospodin), že jejich neúspěch je výsledkem jejich nevěrnosti ve finančních otázkách (odkaz je na verš Mal 3:8)
Manipulativní vyjádření, o finance nešlo, pouze o naturálie.

Došel jsem k závěru, že ode mne Bůh desátky nežádá. NZ mluví o podpoře evangelia, lze tedy uvažovat o tom podpořit ty, kteří evangelium káží. Další podpora by měla směřovat sociálně slabým, nejvíce těm, kteří jsou v naší sféře vlivu.
Výroky EGW o desátcích jsou pro mne signálem její nedůvěryhodnosti.

[Guy]

sľub odovzdávania desiatkov je súčasťou krstného sľubu (bez prijatia tohto záväzku teda nie je možné stať sa členom tejto cirkvi

Ano, tento požadavek nepatří do křestního slibu

neplatič desiatkov je cirkvou vylúčený so zborového života (nemôže mať zastávať žiadnu volenú služobnosť).

I když nemůže zastávat služebnost, cožpak je potřeba být zvolen, když mám duchovní dar ?
Zažil jsem několikrát, jak se sbor "seknul" při volbě, volili se lidi, kteří neměli na služebnost obdarování a naopak ti nevolení dělali to, co jim bylo přirozené. Nepotřebovali žádné volby a sloužili.

Požiadavku odovzdávať Bohu desiatok zrejme chápal aj Jákob, keď ako vyhnanec na úteku sľúbil Hospodinovi: „Zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odovzdávať desiatky.“

Napadlo mne, komu Jákob případně desátky dal, když nebyl ještě chrám a lévité? Mohlo to být formou podpory chudých?

rušená bola služba kňazov, pre obživu ktorých desiatky slúžili, zrušený bol chrám, kde sa desiatky prinášali a aj uskladňovali, zrušené bolo rozdelenie ľudu na kňazov a obyčajný ľud, atď atď, a autori len tak, bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhlásia, že desiatky zrušené neboli?

Ano, to je centrum problému.

Naše hospodárenie s hmotným vlastníctvom svedčí o tom, ako milujeme Boha a svojich blížnych. Peniaze možno úspešne použiť v službe dobra: ak ich máme, môžeme pomocou nich poskytnúť jedlo hladným, potrebný nápoj smädným a odev tým, čo ho nutne potrebujú. (Mat 25,34-40) Z Božieho hľadiska majú peniaze svoju cenu hlavne vtedy, keď ich použijeme na uspokojenie životných potrieb tam, kde je to najviac treba na požehnanie ostatným a na podporu Božieho diela.

Podle citátu je tedy spíše více účelné dávat prostředky nejnutnějším, těm, co nemají základní životní potřeby.

O desiatkoch sme sa nenaučili nič. Vlastne, pardon, naučili. Ak CASD, ktorá požaduje desiatky ako podmienku členstva, nevie uviesť jediný rozumný dôvod na ich podporu pre našu dobu, tak potom sme sa naučili, že naše tušenie bolo správne.

Podle mne si na sebe církev upletla bič. Většina lidí chápe, že farář (kazatel, pastor) potřebuje taky z něčeho žít, nebylo nutné formulovat myšlenky tak, že placení desátků je Boží příkaz i pro NZ církev. Snad by stačilo doporučení, transparentní použití peněz a možná i nějaké změny. Některé církve stát pěkně "dojí" (Apoštolská má poloviční počet členů a dvojnásobný počet placených duchovních než CASD, podobně metodisté), jiné dělají obrovskou práci pro společnost(Slezská evangelická církev), jak to, že mnohé církve žijí bez desátků?
V CASD je skoro 100 kazatelů a přírůstek církve byl několik členů za rok ! Nebyl by efektivnější jiný model? Např. kazatel na více sborů a více placených lidí, kteří mají dar evangelizovat nebo pracovat s dětmi atd. Proč máme 3 sdružení+unii, tj. 4 účetnictví, v administrativě tolik lidí? Před lety byla dokonce zvolena komise, která měla zkoumat možnost reorganizace církve, tj. snížit administrativu, v tichosti se asi rozpustila. Ve sborech sedí desítky bývalých kazatelů, snad by nebyl problém, kdyby sbory byly trochu samostatnější.Nebo je obava, že by zanikly?
Ještě malou zmínku, br.Dymáček kdysi napsal brožuru o desátcích, kde uvádí, že by se měly dávat z hrubého příjmu, tedy před odečtem na sociální a zdravotní pojištění. Pak by ale důchodci, kteří jsou v církvi po celou dobu, kdy byli výdělečně činní, neměli platit desátky, protože je už ze zdravotního a sociálního odevzdali...
Děkuji Xmanovi, hezky to rozebral.

[John 3:16]

Dal by sa na tento povinny system 10% z hrubej mzdy v casd aplikovat vers: " Smadnemu dam ZADARMO z pramena zivej vody."? Alebo si Boziu priazen musime predplatit?

[Guest_12]

Nedávno som počul jedného kazateľa ako obhajuje dávanie desiatkov. Podľa neho medzi najdôležitejšie novozákonné texty patrí Žid 7,8, kde sa píše: „Tu preberajú desiatky smrteľní ľudia“.
Tento text prezentoval ako dôkaz, že v Pavlovej dobe bola prax prijímania (a teda aj odovzdávania) desiatkov úplne bežná.
Podľa kazateľa Pavol ako zakladateľ kresťanstva určite myslí kresťanov, ktorí takto financovali svoju službu.
Kazateľ tiež nezabudol pripomenúť, že číta z ekumenického prekladu, teda prekladu uznávaného mnohými cirkvami, tak to teda určite bude pravda.

Po preštudovaní kontextu by som k tomu chcel povedať toto:

1. Hlavnou témou pasáže Žid 7 kap. nie sú desiatky, ale zvrchovanosť a nadradenosť Krista ako veľkňaza.
Táto myšlienka začína už v poslednom verši 6 kap., kde sa píše, že Ježiš sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka. Pavel následne prirovnáva Ježiša k Melchisedekovi a týchto porovnáva s tradičným židovským kňazským systémom. Pavel tu opakovane dokazuje myšlienku, že Ježiš je neporovnateľne lepším (dokonalým, večným) veľkňazom, než boli leviti.

Jedným z tých porovnaní je aj vyššie zmienená myšlienka o desiatkoch: Melchisedekova (a teda aj Ježišova) nadradenosť nad levitský systém sa ukázala aj v tom, že hoci leviti boli prijímatelia desiatkov, aj oni mu v osobe Abraháma desiatky odovzdali. Tým uznali nadradenosť Melchisedeka.

Myšlienka desiatkov, tak ako je tu použitá, teda nemá, a ani nemá mať, nijaký význam pre našu prax ohľadne desiatkov, nech je akákoľvek. Je použitá ilustračne len na to, aby sa ukázala vyvýšenosť Krista.

2. Hlavná otázka, ktorú si kladieme, znie: Na koho sa myslí výrazom „Tu preberajú desiatky smrteľní ľudia“? Kto ich to „tu“ podľa Pavla preberá?
Trochu nás mýli použitý prítomný čas, čo môže vytvárať dojem, že v dobe písania listu mohlo ísť len o kresťanov, keďže levitská chrámová služba už bola zrušená (Kristovou obeťou na kríži).
Odpoveď však nájdeme vo verši 5: „A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier.“
Pavel tu v prítomnom čase hovorí o tom, že leviti prijímajú desiatky. (List bol písaný asi 15 - 20 rokov pred tým, ako bol chrám skutočne zničený, pravidelná chrámová služba v ňom teda stále prebiehala.)

Potom je viac než evidentné, že vo verši 8 len opakuje túto myšlienku. Za tých, ktorí „tu“ prijímajú desiatky, považuje jednoznačne levitských kňazov. Navyše, vo verši 9 Pavel znovu hovorí o Abrahámovi a Lévim.
Nemalo by teda ani najmenšiu logiku, aby v dokonalom kontexte Abraháma a levitskej služby Pavel zrazu povedal niečo o kresťanstve, a to bez akéhokoľvek upresnenia, alebo použitia podmetu, ktorý by na to jasne poukazoval.
Táto Pavlova veta teda nemá nič spoločné s kresťanstvom a jeho financovaním.

Naopak, argumentácia nášho kazateľa je čistá manipulácia a nehorázne prekrúcanie významu textu. Takéto niečo by si človek s teologickým vzdelaním, i keď ide len o seminár na Sázave, nemal vôbec dovoliť.
Čisto teoreticky, Pavel veršom 8 ani nemohol myslieť na možných kresťanských prijímateľov desiatkov, pretože potom by porovnanie s Melchisedekom (Ježišom) nemali žiadny zmysel. V celej kapitole sa totiž neustále porovnáva menšie, staré, slabé, neužitočné, hriešne, zastarané, smrteľné, nedostatočné, obmedzené s väčším, novým, svätým, dokonalým, večným. Kresťanstvo by v tom prípade bolo považované za to horšie, čo je nemysliteľné.

No a ešte k tomu ekumenickému prekladu: V novej slovenskej Študijnej Biblii, ktorá pracuje s ekumenickým prekladom, sa vo výkladovej poznámke k predmetnému veršu (Žid 7, 8) hovorí toto: „tu preberajú desiatky. Myslia sa áronovskí kňazi.“ Takže ani prekladatelia a komentátori tohto prekladu nemali ani náhodou na mysli, že výraz „tu preberajú desiatky“ by sa mohol vzťahovať na kresťanov, ako to prezentoval náš kazateľ.

Po mojich mnohých rozhovoroch s rôznymi kazateľmi na túto tému prichádzam k názoru, že každý z nich má svoje vlastné argumenty a dôvody, ktoré predkladá svojim ovečkám, aby ich presvedčil o nutnosti platiť desiatky. Často však ide o vyslovené výmysly až klamstvá. Nadobúdam presvedčenie, že tí kazatelia sú si toho aj vedomí, ale z nejakého dôvodu sa neobávajú to prezentovať ako jasné biblické učenie. Asi im ich povinnosť nejako zmanipulovať ľudí ku plateniu desiatkov pripadá významnejšia než svätá povinnosť predstavovať čisté biblické učenie, ku ktorej sa zaviazali.

[kery]

K tej Pavlom dokazovanej nadradenosti Ježiša nad levitských kňazov by mohla patriť aj myšlienka, že leviti síce potrebovali desiatky od ľudí, pretože to bola ich obživa, ale Ježiš ako lepší, večný veľkňaz nič také nepotrebuje. Viem, že sa to v texte priamo takto nehovorí, ale ak by sme mali z textu nájsť nejaké poučenie ohľadne desiatkov, tak by to mohlo byť aj toto, a nie že desiatky sa musia platiť, ako to tam vidia niektorí adventistickí kazatelia.

[Karol Schneider]

"5 Považoval jsem tedy za nutné povzbudit bratry, aby k vám přišli dřív a předem přichystali váš štědrý, dříve slíbený dar, aby to bylo přichystáno jako štědrý dar, a ne jako něco vydíraného.
6 Pokud však jde o toto, ten, kdo seje skrovně, také skrovně sklidí; a ten, kdo seje štědře, také štědře sklidí. 7 Ať každý jedná, právě jak se rozhodl ve svém srdci, ne s nechutí nebo z donucení, neboť Bůh miluje radostného dárce.
8 Bůh je nadto schopen rozhojnit svou veškerou nezaslouženou laskavost k vám, abyste měli nadbytek pro každé dobré dílo, i když jste ve všem vždy plně soběstační." (2 Korintskym 9 kap.)

"12 Jestliže je zde totiž nejprve pohotovost, je zvláště přijatelná podle toho, co kdo má, ne podle toho, co nemá. 13 Vždyť [tím] nemíním, aby to bylo snadné pro jiné, ale těžké pro vás; 14 ale aby prostřednictvím vyrovnání váš přebytek právě nyní vynahradil jejich nedostatek, aby zase jejich přebytek vynahradil váš nedostatek, a tak došlo k vyrovnání. 15 Právě jak je napsáno: „Kdo měl mnoho, neměl příliš mnoho, a kdo měl málo, neměl příliš málo.“" ( 1 Korintskym 8 kap.)

"7 Vždyť sami víte, jak nás máte napodobovat, protože jsme se mezi vámi nechovali nepořádně 8 ani jsme od nikoho nejedli pokrm zdarma. Pracovali jsme naopak s úsilím a lopotou nocí i dnem, abychom na žádného z vás nevložili nákladné břemeno. 9 Ne že nemáme autoritu, ale abychom se vám mohli nabídnout jako příklad, abyste nás napodobovali. 10 Když jsme také byli s vámi, vskutku jsme vám dávali toto nařízení: „Jestliže někdo nechce pracovat, ať také nejí.“ 11 Slyšíme totiž, že někteří mezi vámi chodí nepořádně, vůbec nepracují, ale pletou se do toho, co se jich netýká. 12 Takovým dáváme nařízení a vybízíme [je] v Pánu Ježíši Kristu, aby tím, že budou v tichosti pracovat, jedli pokrm, na který si sami vydělají.
13 Vy bratři, vy nepolevujte v konání dobra. 14 Jestliže však někdo neposlouchá naše slovo prostřednictvím tohoto dopisu, označte si tohoto [člověka] a přestaňte se s ním stýkat, aby se zastyděl. 15 A přece ho nepovažujte za nepřítele, ale dále ho napomínejte jako bratra." (2 Tesalonicanum 3 kap.)

[Dušan Seberíni]

Za tých, ktorí „tu“ prijímajú desiatky, považuje jednoznačne levitských kňazov.

Správne.
A my vieme, že dnes žiadne levitské kňazstvo neexistuje. Ale súčasne vieme, že
kňazstvo prešlo na nás:
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom ... {1Pt 2:9a}
ibaže v inom vymedzení práce:
... aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla {1Pt 2:9b}

Robíme to?
Ak áno, tak ...robotník je hoden svojej mzdy. {1Tim 5:18b}

To je praktický návod, aby robotník mohol pracovať "na plný úväzok".
Starozákonný desiatkový systém hovorí, že deväť ľudí uživí jedného misionára
a jeho príjem bude aritmetickým priemerom príjmu tých deviatich.
Z toho mi ale vychádza, že

• 20 ľudí uživí dvoch
  30 ľudí troch
  90 ľudí deviatich.

Takže stočlenné zhromaždenie by malo mať 11 misionárov!
(Jedenásť preto, lebo tí desiati tiež odvedú desiatky a uživia ďalšieho ... )

ΣΣ = DESIATKOVÝ SYSTÉM JE DANÝ OD BOHA.

(Ale kto chce týmto spôsobom poslúchať Boha, musí počítať do DESAŤ !
To prakticky znamená, že v stočlennom zhromaždením musí byť 11 !!!! plne zabezpečených misionárov.
Ak tam nie sú, tak nejde o desiatkový systém !)

[ambassador]

V sérií „Študujeme vieroučné body CASD“, ktorú plánujem postupne uverejňovať, budeme spolu študovať jednotlivé vieroučné body cirkvi, so zámerom lepšie im porozumieť.

Pri štúdiu budeme vychádzať z knihy „Adventisti siedmeho dňa veria“, ktorá obsahuje podrobné vysvetlenie vieroučných bodov CASD.
Knihu vydalo kazateľské oddelenie pri Generálnej konferencii. Na príprave znenia jednotlivých častí sa podieľalo 194 teológov. Okrem toho na prácu dohliadal užší výbor zložený z 27 teológov a kazateľov. Účelom knihy je, podľa jej autorov, „viesť veriacich k hlbšiemu vzťahu s Kristom pomocou štúdia Písma“. Tiež uvádzajú, že „Adventisti majú len jedno vyznanie viery: Písmo, jedine Písmo.............................................................

Příteli postupně je postupně a nikoliv od "prostředka".
Nějak si vynechal učel pro který byla vydána a pro koho.
Vzhledem k tomu, že jsem adventista a není mi jedno co není dobré v našem adventismu, přesto mám rád serioznost při kritizování něčeho co má byt podle kritika neseriozní.
Desátky nejsou převládajícím tématem v uvedené knize.

[Karol Schneider]

Za tých, ktorí „tu“ prijímajú desiatky, považuje jednoznačne levitských kňazov.

Správne.
A my vieme, že dnes žiadne levitské kňazstvo neexistuje. Ale súčasne vieme, že
kňazstvo prešlo na nás:
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom ... {1Pt 2:9a}
ibaže v inom vymedzení práce:
... aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla {1Pt 2:9b}

Robíme to?
Ak áno, tak ...robotník je hoden svojej mzdy. {1Tim 5:18b}

To je praktický návod, aby robotník mohol pracovať "na plný úväzok".
Starozákonný desiatkový systém hovorí, že deväť ľudí uživí jedného misionára
a jeho príjem bude aritmetickým priemerom príjmu tých deviatich.
Z toho mi ale vychádza, že

• 20 ľudí uživí dvoch
  30 ľudí troch
  90 ľudí deviatich.

Takže stočlenné zhromaždenie by malo mať 11 misionárov!
(Jedenásť preto, lebo tí desiati tiež odvedú desiatky a uživia ďalšieho ... )

ΣΣ = DESIATKOVÝ SYSTÉM JE DANÝ OD BOHA.

(Ale kto chce týmto spôsobom poslúchať Boha, musí počítať do DESAŤ !
To prakticky znamená, že v stočlennom zhromaždením musí byť 11 !!!! plne zabezpečených misionárov.
Ak tam nie sú, tak nejde o desiatkový systém !)

Platenie desiatkov nema absolutne ziadnu oporu v uceni NZ, kde boli vzdy dary odovzdavane a motivovane LASKOU K BLIZNYM a k spoluveriacim, ktori su v nudzi a tak ten co mal prebytok teda mohol, kludne dat aj aj ovela viac.

Faktom je, ze ranni krestania vytvarali komunity, kde sa o svoje hmotne prostriedky delili, tak, aby to prinieslo prospech, co najvecsiemu poctu ludi. Vytvorili prvy fungujuci socialny system, ktoreho sucastou bola aj starostlivost o siroty a vdovy motivovana laskou k bliznemu.

"32 A celé množstvo tých, ktorí uverili, bolo jedného srdca a jednej duše a nikto nehovoril o svojom majetku, že je jeho vlastníctvom, ale všetko mali spoločné. 33 A apoštoli s veľkou mocou ďalej vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a nezaslúžená láskavosť spočívala na nich všetkých v hojnej miere. 34 Naozaj, nikto z nich nemal núdzu. Lebo všetci, ktorí vlastnili polia alebo domy, ich predávali, a čo utŕžili, prinášali 35 a kládli k nohám apoštolov. Potom každému rozdeľovali podľa toho, čo potreboval." (Skutky 4 kap.)

Az chce teda ist podla vzoru rannych krestanov urcite nebude hovorit nic o desiatkoch. Pozri si aj dalsie Biblicke texty, co som k danej veci uviedol v tejto debate vyssie. Zakonnicky duch je sucastou zivota CASD a predstavitelia tejto kretanskej sekty zabudaju na tie spravne pohnutky, ktore by mali byt zaroven aj dokazom pozehnania od Najvyssieho Boha JHVH, ktereho tito ludia neuctievaju a vytvorili si vlastny system uctievania, ktori ciastocne prebrali aj od odpadlickych krestanov. Svedci o tom aj ich prilisna previazanost s tymto svetom a duchovne smilstvo (aktivna ucast v politike a v ozbrojenych zlozkach statu), ktoreho sa dospustaju rovnako ako aj dalsi odpadlicky krestania.

"27 Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta." (Jakub 1 kap.)