Študujeme vieroučné body CASD - Čisté a nečisté zvieratá
Napísané: 05 Jún 2017, 21:47
Je tu ďalšia časť nášho štúdia na pokračovanie.
Téma čistého/nečistého patrí k výrazným špecifikám adventistov. Po sobote je to pravdepodobne naša druhá zásada, ktorou sme verejnosti najviac známi.
Publikácia Adventisti sd veria sa tejto téme venuje v 21. kapitole s názvom Kresťanské správanie, konkrétne v časti Požehnanie výživnej stravy . (Táto kapitola sa okrem stravovania venuje aj mnohým ďalším oblastiam života; k niektorým z nich sa vrátime v niektorom z ďalších študijných pokračovaní. )
Vzhľadom na dôležitosť tejto témy (sľub odmietnutia nečistého je u adventistov súčasťou krstného sľubu) je jej v knihe venovaný prekvapivo malý priestor.
Len pripomínam, že účelom knihy, ktorá vyznáva zásadu „Jedine Písmo“ a ktorú tvorilo vyše 200 adventistických teológov, je viesť kresťanov k lepšiemu poznaniu Boha a jeho vôle.
Predstavme si teda, že si ju zo záujmom otvorí obrátený, úprimný kresťan, ktorý dôsledne študuje Bibliu a pokúša sa zistiť, ako je biblicky podložená adventistická zásada nejesť mäso nečistých zvierat, prípadne nejesť mäso vôbec. Ak ho autori presvedčia jasnými biblickými dôkazmi, nemá žiadny problém to začať dodržiavať.
Poďme teda na to. Prvá veta:
● Stvoriteľ dal prvej dvojici ideálnu stravu: „Dal som vám semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie, s ich semenom, to vám bude za pokrm“. (1 Moj 1,29)
O prvej vete nie je žiadnych pochýb. V tom čase a na tom mieste to bolo určite ideálne riešenie. Tak ako celý raj bol ideálny.
● Boh im po páde do hriechu pridal k potrave aj „poľné byliny“. (1 Moj 3,18)
Ťažko povedať, či im tie byliny Boh „pridal“. Táto zmienka je súčasťou zlorečenia, ktoré Boh povedal mužovi:
„Mužovi povedal: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.“
To, čo mu Boh v tejto reči povedal, sú väčšinou zlé veci, ktoré by si Adam neželal – prekliata pôda, namáhavá práca, výskyt tŕnia a bodľačia. Nič z toho nie je ideálny stav, práve naopak. A v tomto kontexte je reč aj o tom, že bude jesť poľné byliny. Takže sa na to dá pozerať aj tak, že jedenie bylín je súčasťou trestu za hriech, nie doplnenie ideálnej potravy o ďalšiu ideálnu zložku.
A ak už autori čerpajú informácie o „ideálnom“ stravovaní aj z tohto textu, tak by bolo korektné uviesť aj hneď nasledujúci verš (1M3,19): „V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme“,
Môžeme teda dodať, že po páde do hriechu je ako potrava pre človeka okrem bylín pridaný aj chlieb.
● Dnešné zdravotné problémy súvisia s degeneratívnymi chorobami ako priamym dôsledkom nesprávnej výživy a celkovej životosprávy.
V zásade sa s tým dá súhlasiť, aj keď každý si pod výrazom „nesprávna výživa“ predstaví niečo iné. Treba ale jasne povedať, že nejde o biblickú tézu. Biblia nikde nedáva do súvislostí zdravie a potravu. Zatiaľ teda nerozumieme, prečo autori prechádzajú na tému zdravia. Hrozí nebezpečenstvo, že dôrazom na zdravie sa odkloníme od biblickej témy čistého a nečistého, ktorú chceme študovať.
● Strava, ktorú ľuďom určil Boh, pozostávala z obilnín, ovocia, orechov a zeleniny. Obsahuje všetky potrebné živiny na udržanie zdravia v najlepšom stave.
Táto veta je tiež správna, ak ju vztiahneme na pôvodné okolnosti a prostredie. Zdá sa však, že autori automaticky predpokladajú platnosť týchto pokynov až podnes. Avšak to je práve to, k čomu chceme našim štúdiom prísť. V Biblii neskôr spomínané stravovacie zvyklosti tento názor nepodporujú. Boh neskôr už nikdy nikomu nepovedal, že by mal jesť výlučne vegetariánsku stravu.
Konkrétne výraz „Strava, ktorú ľuďom určil Boh“ nie je vo všeobecnosti pravdivý. Boh neskôr mnohokrát určil konkrétnym ľuďom inú než čisto rastlinnú stravu. Izraelci dostali príkaz jesť na sviatok baránka, kňazi mali jesť prakticky denne mäso obetovaných zvierat, Eliášovi krkavce nosili mäso atď. Vo všetkých týchto prípadoch mohol Boh ľuďom prikázať rastlinnú stravu a vyzdvihnúť jej blahodárny účinok, ale ani raz to neurobil. Toto tvrdenie autorov musíme teda pokladať za nepravdivé.
Doteraz to bol zo strany autorov len úvod k téme, nasleduje časť 1. Pôvodná strava.
● Písmo neodsudzuje jedenie mäsa zvierat, ktoré sú v ňom označené za čisté.
Veľmi rafinovane a súčasne naozaj zákerne formulovaná veta. Vieme, že v 3M11 Boh určil, ktoré druhy zvierat môžu Izraelci jesť. Povedať, že Biblia to „neodsudzuje“ je dosť zavádzajúce a nezodpovedá to pôvodnej myšlienke.
Predstavte si, že vám niekto povie: „Neodsudzujem ťa, že si sa zachoval takto“. Čo si pomyslíte? Asi ihneď spozorniete – Je nejaký problém? Urobil som niečo zle?
„Neodsudzujem ťa“ znamená niečo ako „Nesúhlasím s tvojím konaním, ale snažím sa ťa pochopiť a pomôcť ti. Najlepšie by bolo, aby si sa tomu nabudúce vyhol“.
(Podobne ako keď Ježiš povedal „Neodsudzujem ťa“ žene prichytenej pri cudzoložstve.)
(Podobne by sme mohli rovnako „neškodne“ povedať napr. „Boh neodsudzuje tých, čo pijú čistú vodu“. Je to pravda, neodsudzuje, ale súčasne to jasne vypovedá o názore hovoriaceho na pitie vody.)
Cirkev touto vetou spochybňuje Božie povolenie jesť čisté mäso a vrhá na to tieň pochybností. V tých, ktorí by sa týmto Božím pokynom riadili, sa tak vyvoláva pocit viny. A vyvolávanie pocitu viny je základná manipulátorská technika.
Čitateľ knihy ASD veria toto veľmi jasne pochopí a uvedomí si, že sa tu neargumentuje Bibliou, ale že tu je snaha nenápadne ho ovládať názormi cirkvi.
Táto veta je horúcim kandidátom na TOP10 najmanipulatívnejších viet v učení adventistov. Ostro proti takejto interpretácii Božích slov protestujeme.
No ale pokračujme ďalej.
● V Božej pôvodnej strave pre človeka však mäsité jedlá neboli jednak preto, že nebolo Božím zámerom brať život ktorémukoľvek zo svojich tvorov,
Súhlasíme, brať život zvieratám v Božom pôvodnom pláne nebolo. Ale neskôr sa to očividne zmenilo, keď Boh výslovne zaviedol zvieracie obete ako súčasť bohoslužby. Preto argument o „nebraní života“ nie je použiteľný.
● ako aj preto, že vyvážená vegetariánska strava je pre zdravie človeka najprospešnejšia. Veda o tom podáva mnohé dôkazy.
Dá sa súhlasiť, že skúsenosť ukazuje, že „vyvážená vegetariánska strava“ je prospešná a dá sa na nej vyžiť. Ale či je najprospešnejšia? Očakávame štúdium Biblie, ale cirkev tu argumentuje vedeckými dôkazmi.
Nemám nič proti vede, ovplyvňuje náš život viac než si uvedomujeme. Trochu ale nerozumiem tomu, ako cirkev vedu používa. Ak je reč o stvorení Zeme, o jej veku, o potope, o evolúcii a iných pre nás citlivých témach, cirkev považuje vedecké informácie o chybné, klamlivé, neseriózne. Ale v téme zdravia je veda zrazu ten najspoľahlivejší zdroj. Ale len tá „veda“ ktorá súhlasí s učením cirkvi. Ak sa dočítate o výskume, že občasná káva, pohár piva alebo vína je v poriadku, alebo že mäso obsahuje pre človeka dôležité a ťažko nahraditeľné látky, tak to už cirkev neprijíma.
Všeobecne povedané, je jasné že nie všetky vedecké výsledky sú správne a nie všetky sú chybné. Osobne tomu rozumiem tak, že veda sa vyvíja spolu s ľudstvom a preto môže priniesť aj nespoľahlivé výsledky. Samozrejme je tam aj vplyv osobnosti vedca, ktorý sa môže snažiť presadiť myšlienku, ktorej verí, a môže sa mýliť. To chápe asi každý.
Ale podľa čoho delí cirkev výsledky vedy na správne a na chybné? Odpoveď je jediná –robí to podľa seba, t.j. podľa svojej vierouky. To by sa dalo pochopiť, lebo tak to v podstate robí každý sám pre seba. Nepochopiteľné ale je, že vedecké dôkazy, ktoré cirkev posúdi ako správne podľa toho, či vyhovujú jej učeniu, následne použije na podporu toho istého učenia ako vedecký dôkaz! Týmto spôsobom z nás cirkev robí bláznov.
Ešte sa vrátim tomu ideálu rastlinnej stravy. Niet pochýb, že to je ideál. Podobne ako mnoho iných vecí v raji. V podmienkach raja bolo ideálne, že ľudia boli nahí. Stále môžeme hovoriť o tom, že byť nahý je ideál. Možno to tak bude vo večnosti znova. Ale určite by nebolo správne skúšať realizovať tento v súčasnej dobe (t.j. v dobe medzi pádom do hriechu a druhým príchodom). A asi netreba vysvetľovať prečo. Proste nie sú na to podmienky, ani environmentálne, ani mentálne. Odkiaľ berú adventisti istotu, že ideál rastlinnej stravy je potrebné uvádzať do života aj v súčasnej dobe? Nie je napríklad možné, že v raji boli k dispozícii aj iné zložky rastlinnej stravy, ktoré už nie sú k dispozícii?
Trvaním na požiadavke rastlinnej stravy a jej prezentovaním ako Božej vôle pre nás adventisti jednoznačne prekračujú to, čo nám je o stravovaní zjavené. Možno majú nejaký iný zdroj informácií, ktorý ich k tomu vedie. Potom by ale bolo čestné ho uviesť, a nie sa tváriť, že sa tento názor dá doložiť z Biblie.
● Ľudia konzumujúci živočíšne produkty, v ktorých sú prítomné choroboplodné baktérie alebo vírusy, škodia svojmu zdraviu. Podľa odhadov každoročne len v Spojených štátoch milióny ľudí ochorie následkom otravy hydinovým mäsom, pretože inšpekcia neodhalí nákazu salmonelou a inými mikroorganizmami. Odborníci si uvedomujú, že „bakteriálna nákaza v potravinách ohrozuje zdravie viac než chemické prísady a konzervačné prostriedky“. Očakáva sa, že výskyt týchto ochorení sa zvýši.
Navyše, z nedávnych výskumných štúdií vyplýva, že zvýšená spotreba mäsa môže mať za následok zvýšený výskyt aterosklerózy, rakoviny, obličkových ochorení, osteoporózy, trichinózy a skrátenie dĺžky života.
K použitou vedeckých poznatkov na podporu tejto témy som sa už vyjadril, v tejto časti zaujímajú nepatričné miesto.
Nemôžeme súhlasiť ani s tvrdením, že konzumácia živočíšnej potravy poškodzuje zdravie človeka. Okrem izraelcov, ich kňazov aj samotný Ježiš jedol mäso. Poškodzovali si zdravie?
Na toto väčšina adventistických vegetariánov obvykle povie, že v dnešnej dobe je mäso škodlivejšie ako bolo predtým. To je asi pravda, ale je to úplne iný druh argumentu ako to, že to je ideál za raja. Dokonca si tieto argumenty navzájom do veľkej miery odporujú. Ak nejeme mäso preto, že je to Božia vôľa, tak je jedno, či je dnes škodlivé alebo nie. A ak ho nejeme, lebo je škodlivé, tak predtým sa jesť mohlo?
Dnes však nie je škodlivé len mäso, ale aj ostatné druhy potravín. Ak je dôvod škodlivosti taký závažný, mali by sme vylúčiť aj tie, či?
Myslím, že cirkev sa zamotáva vo svojich vlastných zdôvodneniach. Isté je len jedno, cirkev si neželá, aby sme jedli akékoľvek mäso.
V každom prípade, škodlivosť nie je biblický argument, takže nie je dôvod, aby sa tu používal (zásada Jedine Písmo).
● Strava, ktorú v rajskej záhrade určil Stvoriteľ – strava vegetariánska – je ideálna, no niekedy sa ideál nedarí dosiahnuť. Tí, čo si chcú za daných okolností kdekoľvek na svete zachovať optimálne zdravie, vynasnažia sa, aby si opatrili zdravotne to najlepšie, čo sa v tej-ktorej situácii opatriť dá.
Trochu prekvapivo kompromisné zhrnutie časti o pôvodnej strave - cirkev uznáva, že ideál sa niekedy nedá dosiahnuť. Trochu odbočím, ale napr. pri téme úplnej abstinencie cirkev túto tiež považuje za „ideál“, ale súčasne nekompromisne trvá na jeho dodržaní! Podľa čoho sa vie, ktorý ideál sa dá, a ktorý nedá dosiahnuť?
No a po tomto nejasnom úvode, ktorý je založený viac na cirkvou schválených vedeckých zisteniach a manipulačných technikách než na Biblii, ideme na podstatu: 2. Čisté a nečisté mäsité pokrmy.
● Boh len po potope dovolil jesť mäsitú stravu.
To je pravda, pred potopou nenachádzame Boží pokyn o jedení mäsa. Autori tu majú na mysli text 1M9,3: „Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny.“
Len pripomeniem, že Boh dal za pokrm „všetko“ mäso (1M9, 3). A dal ho za pokrm tak „ako predtým zelené byliny“. Ak teda cirkev považuje pridanie zelených bylín za trvalé doplnenie ku ideálnej strave z raja, malo by sa tak, v zmysle tohto verša, pozerať aj na všetky druhy mäsa.
● Keďže všetka vegetácia vyhynula, Boh dovolil Nóachovi a jeho rodine jesť mäsitú stravu s dôrazným napomenutím, aby nejedli mäso s krvou.(1 Moj 9,3-5)
Zmienka o vyhynutej vegetácii je tu nepatričná. Autori sa snažia naznačiť (to viem z iných zdrojov), že to bol dôvod, prečo Boh dal ľuďom za pokrm zvieratá. Z toho by potom vyplývalo, že mohlo ísť iba o dočasné ustanovenie, kým sa vegetácia opäť nerozrastie.
ALE, ide opäť o nebiblický názor, Boh ho totiž neuvádza ako dôvod jedenia mäsa. Bolo by možné dedukovať aj iné dôvody, ktoré sa by sa mohli zdať pravdepodobné. Ale ak študujeme Bibliu, nemali by sme sa nechať viesť nepodloženými dohadmi. Musíme čestne povedať, že nevieme, prečo Boh ľuďom dovolil jesť mäso. Tak by to malo byť uvedené v učebnici pre kresťanov. (Inak je dosť pravdepodobné, že skazené ľudstvo ho jedlo aj pred potopou.)
Proti argumentu, že jedenia mäsa bolo dovolené len ako náhrada za chýbajúcu rastlinnú stravu, hovorí aj skutočnosť, že skladovanie rastlinnej stravy (obilnín a pod) je omnoho jednoduchšie než „skladovanie“ zvierat za účelom jedenia. Je isté, že Noe a jeho rodina mali na palube dostatok rastlinnej stravy. Po prvé tým museli kŕmiť zvieratá, a po druhé, Noe s rodinou zrejme nežili rok iba na mäse. Tie zvieratá by už boli z veľkej časti zjedené. A ak by naozaj jedli zvieratá, nemalo by žiadnu logiku dovoliť im to dodatočne.
Predpokladám teda, že ak mali dostatok zásob rastlinnej stravy na rok, tak vyžiť z týchto zásob ešte možno len pár týždňov či mesiacov by nemal byť taký zásadný problém.
Ako už bolo uvedené, tento text by sa dal úplne pokojne vysvetliť tak isto, ako sa vysvetlili zelené byliny, teda ako Božie doplnenie zloženie stravy pre človeka. V raji semená, po páde do hriechu sa k tomu pridali zelené byliny, po potope sa k tomu pridalo mäso (všetkých) zvierat. Myslím že tak to chápu všetky ostatné cirkvi, okrem adventistov. (Stále mám neodbytný pocit, že CASD má nejaký dodatočný zdroj informácií, ktorý sa boja priznať)
● Písmo uvádza ďalšiu výhradu, ktorú Boh dal Nóachovi, podľa ktorej Nóach s rodinou mohol jesť mäso len tých zvierat, ktoré Boh označil za čisté. Keďže Nóach s rodinou potreboval čisté zvieratá ako potravu ...
Kde to je napísané??? Žiadnu takú výhradu Písmo neuvádza. Ide teda o očividné klamstvo.
Práve naopak, ako sme videli vo verši 1M9,3: „Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam.“
V príbehu o Noachovi sa rozdelenie zvierat na čisté a nečisté spomína viackrát, ale nikdy nie v súvislosti s jedením!
Cirkev sa tu uchyľuje k otvorenému klamstvu, keďže text 1M9,3 hovorí úplne jasne o „všetkom, čo sa hýbe“, a vôbec nespomína čisté a nečisté. Cirkev sa dokonca ani nesnaží tento text nejako vysvetliť. Zrejme sa spolieha na to, že študent Biblie to nejako prehliadne.
● Keďže Nóach s rodinou potreboval čisté zvieratá ako potravu i ako obetný dar,(1 Moj 8,20) preto mal do korábu vziať sedem párov z každého druhu zvierat čistých a len jeden pár z každého druhu zvierat nečistých (1 Moj 7,2.3).
Autori ako dôvod nalodenia čistých zvierat uvádzajú potravu a obetný dar. Ide zrejme len o ich osobný názor, pretože Biblia nič také nehovorí, poctivý študent to nemôže prijať ako biblický fakt.
● V 3. knihe Mojžišovej v 11. kapitole a v 5. knihe Mojžišovej v 14. kapitole nachádzame rozsiahly výklad o čistých a nečistých pokrmoch. Nečisté zvieratá svojím bytostným určením neposkytujú ľuďom najlepšiu potravu. Mnohé z nich sú buď mrcinožravce, alebo dravce – od leva a ošípanej až po supa a hlbinného štítovca. Pre svoje návyky sú vhodnými nosičmi nákazy.
Výskumy ukázali, „že bravčové mäso a organizmy morských živočíchov (mäkkýšov) obsahujú – okrem priemerného množstva cholesterolu – aj početné jedovaté látky a kontaminanty (znečisťujúce látky), ktoré môžu mať na človeka toxický vplyv.“
Dostávame sa k jednému so závažných problémov adventistického výkladu o čistom a nečistom. Adventisti jednoducho predpokladajú, že dôvodom rozdelenia zvierat na čisté a nečisté je zdravie človeka. To je pekné, ale Biblia to nikde nehovorí! My nevieme, prečo niektoré druhy zvierat Boh zakázal Izrealcom jesť. Mohli to byť aj nejaké obradné, alebo iné dôvody.
Je ťažko tvrdiť, že zlé (zle odchované, zle spracované, zle skladované, zle pripravené) čisté mäso je vždy pre zdravie človeka prospešnejšie než dobré (dobre odchované, dobre spracované, dobre skladované, dobre pripravené) nečisté mäso.
Z toho dôvodu väčšina cirkevnej argumentácie tejto témy (keďže neustále sa točí okolo zdravia) nemá biblický základ.
● Boží ľud prejavil svoju vďačnosť za vykúpenie z okolitého porušeného, nečistého sveta tým, že nejedol mäso nečistých zvierat. (3 Moj 20,24-26; 5 Moj 14,2)
Nikde nečítame, že Izraelci nejedli nečisté mäso z vďačnosti. Možno niektorí boli za to vďační, možno niektorí nie. Nejedli ho, lebo im to Boh zakázal. Takže znovu nebiblická myšlienka zo strany autorov, ktorou nám podsúvajú nimi preferované pohnútky.
● Božím ideálom nie je, aby do chrámu tela, kde má prebývať Duch Svätý, vchádzalo niečo nečisté.
Zmienka o ideáli je zase asi zbytočná, ale so slovami apoštola Pavla o chráme Ducha môžeme iste súhlasiť. Otázne je, či v texte o duchovných veciach mal na mysli telesné pokrmy.
● Nová zmluva nezrušila rozdiel medzi čistými a nečistými mäsitými pokrmami.
Prichádzame k záveru. Cirkevní teológovia by radi svoju teóriu (nejesť nečisté mäso, alebo, ešte lepšie, nejesť žiadne mäso) potvrdili nejakým textom z Novej zmluvy. Taký ale neexistuje. Preto nepoužijú ani žiadny z NZ textov spomínajúci mäso, pretože by si situáciu len sťažili. (Z toho istého dôvodu nespomínajú ani žiadny zo SZ textov o jedení mäsa). Len sa uchýlia k autoritatívnemu vyhláseniu že Nová zmluva nezrušila rozdiel medzi čistými a nečistými mäsitými pokrmami.
Radi by sme tomu verili, keby to bolo nejako podložené jasnými biblickými textami.
Novozákonná cirkev nikde nespomína rozdelenie mäsa na čisté a nečisté. To, čo sa zakazuje, je mäso zadusených zvierat a mäso obetované modlám. Pavel radí nejesť mäso, ak by to niekoho pohoršovalo. Nespomína pritom mojžišovské rozdelenie ani zdravotné dôvody. A už vôbec sa nespomína ideál vegetariánskej stravy.
● Niektorí sa nazdávajú, že zákony týkajúce sa stravy pre kresťanov už neplatia, pretože ide len o ceremoniálne príkazy zaznamenané v 3. knihe Mojžišovej. Rozlišovanie medzi čistými a nečistými zvieratami však siaha do dávnej minulosti, až k Nóachovi, do čias predizraelských. Ako zdravotné princípy majú tieto zákony o strave trvalú záväznosť.
A ešte ako posledný zúfalý argument je podané konštatovanie, že rozdelenie na čisté a nečisté je platné aj dnes, lebo je veľmi staré, vyskytovalo sa ešte pred Mojžišom.
Ale to je chabý argument. Aj obriezka je veľmi stará, obetovanie zvierat je ešte staršie, a nič z toho dnes neplatí. Ako vieme, čo z tých príkazov z „dávnej minulosti“ platí, a čo nie? .
No a znovu, reči o súvislosti medzi čistým mäsom a zdravím, ktoré nie sú Bibliou nijako podložené.
Len pre úplnosť si prečítajme ešte poslednú časť, ktorá súvisí s touto témou:
● 3. Pravidelnosť, jednoduchosť a vyváženosť. Úspešné reformy v stravovaní možno uskutočniť postupne a do života ich treba uvádzať rozvážne. Bolo by dobre, keby sme zo stravy vylúčili potraviny s vysokým obsahom tuku a cukru buď úplne, alebo čiastočne.
Okrem toho, jedlá by sme mali pripravovať tým najjednoduchším a najprirodzenejším spôsobom a v záujme optimálneho úžitku by sme v jedení mali dodržiavať pravidelnosť. Príliš zložitá a dráždivá strava nebýva najzdravšia. Mnohé prísady a koreniny dráždia zažívací trakt, ich pravidelné užívanie nebýva bez istých zdravotných problémov.
Kde Biblia hovorí o reforme v stravovaní?
Kde hovorí Biblia o potrebe pravidelnosti v stravovaní?
Kde hovorí Biblia o škodlivosti tuku, cukru, korenín?
Kde sa v Biblii píše, že zložito pripravená strava nebýva najzdravšia?
V tejto poslednej časti sa cirkev ani nesnaží tváriť, že svoje stravovacie zásady má z Biblie. To naozaj nepôsobí dôveryhodne.
Čo dodať na záver?
Selektívne vybrané vedecké fakty, množstvo vlastných nebiblických názorov, ich manipulatívne podávanie, nebiblický dôraz na zdravie.
Človek asi musí mať nejaké predpochopenie o neomylnosti adventistického učenia, aby po preštudovaní tejto časti mohol prísť k presvedčeniu, že Božou vôľou pre ľudstvo vždy bolo nejesť žiadne mäso. A taktiež táto časť nepresvedčila, že rozdelenie na čisté a nečisté je platné aj pre nás.
Minule sme boli doslova otrasení tým, ako cirkev zdôvodňuje svoje učenie o desiatkoch. Myslel som, že už to môže byť len lepšie. Ale po dnešnom štúdiu som si tým nie taký istý ...
(Dúfam, že tých 200 teológov za túto „teologickú štúdiu“ aspoň nevzalo peniaze ... A ak áno, mohli by ich vrátiť, dali by sa asi aj lepšie využiť.)
Téma čistého/nečistého patrí k výrazným špecifikám adventistov. Po sobote je to pravdepodobne naša druhá zásada, ktorou sme verejnosti najviac známi.
Publikácia Adventisti sd veria sa tejto téme venuje v 21. kapitole s názvom Kresťanské správanie, konkrétne v časti Požehnanie výživnej stravy . (Táto kapitola sa okrem stravovania venuje aj mnohým ďalším oblastiam života; k niektorým z nich sa vrátime v niektorom z ďalších študijných pokračovaní. )
Vzhľadom na dôležitosť tejto témy (sľub odmietnutia nečistého je u adventistov súčasťou krstného sľubu) je jej v knihe venovaný prekvapivo malý priestor.
Len pripomínam, že účelom knihy, ktorá vyznáva zásadu „Jedine Písmo“ a ktorú tvorilo vyše 200 adventistických teológov, je viesť kresťanov k lepšiemu poznaniu Boha a jeho vôle.
Predstavme si teda, že si ju zo záujmom otvorí obrátený, úprimný kresťan, ktorý dôsledne študuje Bibliu a pokúša sa zistiť, ako je biblicky podložená adventistická zásada nejesť mäso nečistých zvierat, prípadne nejesť mäso vôbec. Ak ho autori presvedčia jasnými biblickými dôkazmi, nemá žiadny problém to začať dodržiavať.
Poďme teda na to. Prvá veta:
● Stvoriteľ dal prvej dvojici ideálnu stravu: „Dal som vám semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie, s ich semenom, to vám bude za pokrm“. (1 Moj 1,29)
O prvej vete nie je žiadnych pochýb. V tom čase a na tom mieste to bolo určite ideálne riešenie. Tak ako celý raj bol ideálny.
● Boh im po páde do hriechu pridal k potrave aj „poľné byliny“. (1 Moj 3,18)
Ťažko povedať, či im tie byliny Boh „pridal“. Táto zmienka je súčasťou zlorečenia, ktoré Boh povedal mužovi:
„Mužovi povedal: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.“
To, čo mu Boh v tejto reči povedal, sú väčšinou zlé veci, ktoré by si Adam neželal – prekliata pôda, namáhavá práca, výskyt tŕnia a bodľačia. Nič z toho nie je ideálny stav, práve naopak. A v tomto kontexte je reč aj o tom, že bude jesť poľné byliny. Takže sa na to dá pozerať aj tak, že jedenie bylín je súčasťou trestu za hriech, nie doplnenie ideálnej potravy o ďalšiu ideálnu zložku.
A ak už autori čerpajú informácie o „ideálnom“ stravovaní aj z tohto textu, tak by bolo korektné uviesť aj hneď nasledujúci verš (1M3,19): „V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme“,
Môžeme teda dodať, že po páde do hriechu je ako potrava pre človeka okrem bylín pridaný aj chlieb.
● Dnešné zdravotné problémy súvisia s degeneratívnymi chorobami ako priamym dôsledkom nesprávnej výživy a celkovej životosprávy.
V zásade sa s tým dá súhlasiť, aj keď každý si pod výrazom „nesprávna výživa“ predstaví niečo iné. Treba ale jasne povedať, že nejde o biblickú tézu. Biblia nikde nedáva do súvislostí zdravie a potravu. Zatiaľ teda nerozumieme, prečo autori prechádzajú na tému zdravia. Hrozí nebezpečenstvo, že dôrazom na zdravie sa odkloníme od biblickej témy čistého a nečistého, ktorú chceme študovať.
● Strava, ktorú ľuďom určil Boh, pozostávala z obilnín, ovocia, orechov a zeleniny. Obsahuje všetky potrebné živiny na udržanie zdravia v najlepšom stave.
Táto veta je tiež správna, ak ju vztiahneme na pôvodné okolnosti a prostredie. Zdá sa však, že autori automaticky predpokladajú platnosť týchto pokynov až podnes. Avšak to je práve to, k čomu chceme našim štúdiom prísť. V Biblii neskôr spomínané stravovacie zvyklosti tento názor nepodporujú. Boh neskôr už nikdy nikomu nepovedal, že by mal jesť výlučne vegetariánsku stravu.
Konkrétne výraz „Strava, ktorú ľuďom určil Boh“ nie je vo všeobecnosti pravdivý. Boh neskôr mnohokrát určil konkrétnym ľuďom inú než čisto rastlinnú stravu. Izraelci dostali príkaz jesť na sviatok baránka, kňazi mali jesť prakticky denne mäso obetovaných zvierat, Eliášovi krkavce nosili mäso atď. Vo všetkých týchto prípadoch mohol Boh ľuďom prikázať rastlinnú stravu a vyzdvihnúť jej blahodárny účinok, ale ani raz to neurobil. Toto tvrdenie autorov musíme teda pokladať za nepravdivé.
Doteraz to bol zo strany autorov len úvod k téme, nasleduje časť 1. Pôvodná strava.
● Písmo neodsudzuje jedenie mäsa zvierat, ktoré sú v ňom označené za čisté.
Veľmi rafinovane a súčasne naozaj zákerne formulovaná veta. Vieme, že v 3M11 Boh určil, ktoré druhy zvierat môžu Izraelci jesť. Povedať, že Biblia to „neodsudzuje“ je dosť zavádzajúce a nezodpovedá to pôvodnej myšlienke.
Predstavte si, že vám niekto povie: „Neodsudzujem ťa, že si sa zachoval takto“. Čo si pomyslíte? Asi ihneď spozorniete – Je nejaký problém? Urobil som niečo zle?
„Neodsudzujem ťa“ znamená niečo ako „Nesúhlasím s tvojím konaním, ale snažím sa ťa pochopiť a pomôcť ti. Najlepšie by bolo, aby si sa tomu nabudúce vyhol“.
(Podobne ako keď Ježiš povedal „Neodsudzujem ťa“ žene prichytenej pri cudzoložstve.)
(Podobne by sme mohli rovnako „neškodne“ povedať napr. „Boh neodsudzuje tých, čo pijú čistú vodu“. Je to pravda, neodsudzuje, ale súčasne to jasne vypovedá o názore hovoriaceho na pitie vody.)
Cirkev touto vetou spochybňuje Božie povolenie jesť čisté mäso a vrhá na to tieň pochybností. V tých, ktorí by sa týmto Božím pokynom riadili, sa tak vyvoláva pocit viny. A vyvolávanie pocitu viny je základná manipulátorská technika.
Čitateľ knihy ASD veria toto veľmi jasne pochopí a uvedomí si, že sa tu neargumentuje Bibliou, ale že tu je snaha nenápadne ho ovládať názormi cirkvi.
Táto veta je horúcim kandidátom na TOP10 najmanipulatívnejších viet v učení adventistov. Ostro proti takejto interpretácii Božích slov protestujeme.
No ale pokračujme ďalej.
● V Božej pôvodnej strave pre človeka však mäsité jedlá neboli jednak preto, že nebolo Božím zámerom brať život ktorémukoľvek zo svojich tvorov,
Súhlasíme, brať život zvieratám v Božom pôvodnom pláne nebolo. Ale neskôr sa to očividne zmenilo, keď Boh výslovne zaviedol zvieracie obete ako súčasť bohoslužby. Preto argument o „nebraní života“ nie je použiteľný.
● ako aj preto, že vyvážená vegetariánska strava je pre zdravie človeka najprospešnejšia. Veda o tom podáva mnohé dôkazy.
Dá sa súhlasiť, že skúsenosť ukazuje, že „vyvážená vegetariánska strava“ je prospešná a dá sa na nej vyžiť. Ale či je najprospešnejšia? Očakávame štúdium Biblie, ale cirkev tu argumentuje vedeckými dôkazmi.
Nemám nič proti vede, ovplyvňuje náš život viac než si uvedomujeme. Trochu ale nerozumiem tomu, ako cirkev vedu používa. Ak je reč o stvorení Zeme, o jej veku, o potope, o evolúcii a iných pre nás citlivých témach, cirkev považuje vedecké informácie o chybné, klamlivé, neseriózne. Ale v téme zdravia je veda zrazu ten najspoľahlivejší zdroj. Ale len tá „veda“ ktorá súhlasí s učením cirkvi. Ak sa dočítate o výskume, že občasná káva, pohár piva alebo vína je v poriadku, alebo že mäso obsahuje pre človeka dôležité a ťažko nahraditeľné látky, tak to už cirkev neprijíma.
Všeobecne povedané, je jasné že nie všetky vedecké výsledky sú správne a nie všetky sú chybné. Osobne tomu rozumiem tak, že veda sa vyvíja spolu s ľudstvom a preto môže priniesť aj nespoľahlivé výsledky. Samozrejme je tam aj vplyv osobnosti vedca, ktorý sa môže snažiť presadiť myšlienku, ktorej verí, a môže sa mýliť. To chápe asi každý.
Ale podľa čoho delí cirkev výsledky vedy na správne a na chybné? Odpoveď je jediná –robí to podľa seba, t.j. podľa svojej vierouky. To by sa dalo pochopiť, lebo tak to v podstate robí každý sám pre seba. Nepochopiteľné ale je, že vedecké dôkazy, ktoré cirkev posúdi ako správne podľa toho, či vyhovujú jej učeniu, následne použije na podporu toho istého učenia ako vedecký dôkaz! Týmto spôsobom z nás cirkev robí bláznov.
Ešte sa vrátim tomu ideálu rastlinnej stravy. Niet pochýb, že to je ideál. Podobne ako mnoho iných vecí v raji. V podmienkach raja bolo ideálne, že ľudia boli nahí. Stále môžeme hovoriť o tom, že byť nahý je ideál. Možno to tak bude vo večnosti znova. Ale určite by nebolo správne skúšať realizovať tento v súčasnej dobe (t.j. v dobe medzi pádom do hriechu a druhým príchodom). A asi netreba vysvetľovať prečo. Proste nie sú na to podmienky, ani environmentálne, ani mentálne. Odkiaľ berú adventisti istotu, že ideál rastlinnej stravy je potrebné uvádzať do života aj v súčasnej dobe? Nie je napríklad možné, že v raji boli k dispozícii aj iné zložky rastlinnej stravy, ktoré už nie sú k dispozícii?
Trvaním na požiadavke rastlinnej stravy a jej prezentovaním ako Božej vôle pre nás adventisti jednoznačne prekračujú to, čo nám je o stravovaní zjavené. Možno majú nejaký iný zdroj informácií, ktorý ich k tomu vedie. Potom by ale bolo čestné ho uviesť, a nie sa tváriť, že sa tento názor dá doložiť z Biblie.
● Ľudia konzumujúci živočíšne produkty, v ktorých sú prítomné choroboplodné baktérie alebo vírusy, škodia svojmu zdraviu. Podľa odhadov každoročne len v Spojených štátoch milióny ľudí ochorie následkom otravy hydinovým mäsom, pretože inšpekcia neodhalí nákazu salmonelou a inými mikroorganizmami. Odborníci si uvedomujú, že „bakteriálna nákaza v potravinách ohrozuje zdravie viac než chemické prísady a konzervačné prostriedky“. Očakáva sa, že výskyt týchto ochorení sa zvýši.
Navyše, z nedávnych výskumných štúdií vyplýva, že zvýšená spotreba mäsa môže mať za následok zvýšený výskyt aterosklerózy, rakoviny, obličkových ochorení, osteoporózy, trichinózy a skrátenie dĺžky života.
K použitou vedeckých poznatkov na podporu tejto témy som sa už vyjadril, v tejto časti zaujímajú nepatričné miesto.
Nemôžeme súhlasiť ani s tvrdením, že konzumácia živočíšnej potravy poškodzuje zdravie človeka. Okrem izraelcov, ich kňazov aj samotný Ježiš jedol mäso. Poškodzovali si zdravie?
Na toto väčšina adventistických vegetariánov obvykle povie, že v dnešnej dobe je mäso škodlivejšie ako bolo predtým. To je asi pravda, ale je to úplne iný druh argumentu ako to, že to je ideál za raja. Dokonca si tieto argumenty navzájom do veľkej miery odporujú. Ak nejeme mäso preto, že je to Božia vôľa, tak je jedno, či je dnes škodlivé alebo nie. A ak ho nejeme, lebo je škodlivé, tak predtým sa jesť mohlo?
Dnes však nie je škodlivé len mäso, ale aj ostatné druhy potravín. Ak je dôvod škodlivosti taký závažný, mali by sme vylúčiť aj tie, či?
Myslím, že cirkev sa zamotáva vo svojich vlastných zdôvodneniach. Isté je len jedno, cirkev si neželá, aby sme jedli akékoľvek mäso.
V každom prípade, škodlivosť nie je biblický argument, takže nie je dôvod, aby sa tu používal (zásada Jedine Písmo).
● Strava, ktorú v rajskej záhrade určil Stvoriteľ – strava vegetariánska – je ideálna, no niekedy sa ideál nedarí dosiahnuť. Tí, čo si chcú za daných okolností kdekoľvek na svete zachovať optimálne zdravie, vynasnažia sa, aby si opatrili zdravotne to najlepšie, čo sa v tej-ktorej situácii opatriť dá.
Trochu prekvapivo kompromisné zhrnutie časti o pôvodnej strave - cirkev uznáva, že ideál sa niekedy nedá dosiahnuť. Trochu odbočím, ale napr. pri téme úplnej abstinencie cirkev túto tiež považuje za „ideál“, ale súčasne nekompromisne trvá na jeho dodržaní! Podľa čoho sa vie, ktorý ideál sa dá, a ktorý nedá dosiahnuť?
No a po tomto nejasnom úvode, ktorý je založený viac na cirkvou schválených vedeckých zisteniach a manipulačných technikách než na Biblii, ideme na podstatu: 2. Čisté a nečisté mäsité pokrmy.
● Boh len po potope dovolil jesť mäsitú stravu.
To je pravda, pred potopou nenachádzame Boží pokyn o jedení mäsa. Autori tu majú na mysli text 1M9,3: „Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny.“
Len pripomeniem, že Boh dal za pokrm „všetko“ mäso (1M9, 3). A dal ho za pokrm tak „ako predtým zelené byliny“. Ak teda cirkev považuje pridanie zelených bylín za trvalé doplnenie ku ideálnej strave z raja, malo by sa tak, v zmysle tohto verša, pozerať aj na všetky druhy mäsa.
● Keďže všetka vegetácia vyhynula, Boh dovolil Nóachovi a jeho rodine jesť mäsitú stravu s dôrazným napomenutím, aby nejedli mäso s krvou.(1 Moj 9,3-5)
Zmienka o vyhynutej vegetácii je tu nepatričná. Autori sa snažia naznačiť (to viem z iných zdrojov), že to bol dôvod, prečo Boh dal ľuďom za pokrm zvieratá. Z toho by potom vyplývalo, že mohlo ísť iba o dočasné ustanovenie, kým sa vegetácia opäť nerozrastie.
ALE, ide opäť o nebiblický názor, Boh ho totiž neuvádza ako dôvod jedenia mäsa. Bolo by možné dedukovať aj iné dôvody, ktoré sa by sa mohli zdať pravdepodobné. Ale ak študujeme Bibliu, nemali by sme sa nechať viesť nepodloženými dohadmi. Musíme čestne povedať, že nevieme, prečo Boh ľuďom dovolil jesť mäso. Tak by to malo byť uvedené v učebnici pre kresťanov. (Inak je dosť pravdepodobné, že skazené ľudstvo ho jedlo aj pred potopou.)
Proti argumentu, že jedenia mäsa bolo dovolené len ako náhrada za chýbajúcu rastlinnú stravu, hovorí aj skutočnosť, že skladovanie rastlinnej stravy (obilnín a pod) je omnoho jednoduchšie než „skladovanie“ zvierat za účelom jedenia. Je isté, že Noe a jeho rodina mali na palube dostatok rastlinnej stravy. Po prvé tým museli kŕmiť zvieratá, a po druhé, Noe s rodinou zrejme nežili rok iba na mäse. Tie zvieratá by už boli z veľkej časti zjedené. A ak by naozaj jedli zvieratá, nemalo by žiadnu logiku dovoliť im to dodatočne.
Predpokladám teda, že ak mali dostatok zásob rastlinnej stravy na rok, tak vyžiť z týchto zásob ešte možno len pár týždňov či mesiacov by nemal byť taký zásadný problém.
Ako už bolo uvedené, tento text by sa dal úplne pokojne vysvetliť tak isto, ako sa vysvetlili zelené byliny, teda ako Božie doplnenie zloženie stravy pre človeka. V raji semená, po páde do hriechu sa k tomu pridali zelené byliny, po potope sa k tomu pridalo mäso (všetkých) zvierat. Myslím že tak to chápu všetky ostatné cirkvi, okrem adventistov. (Stále mám neodbytný pocit, že CASD má nejaký dodatočný zdroj informácií, ktorý sa boja priznať)
● Písmo uvádza ďalšiu výhradu, ktorú Boh dal Nóachovi, podľa ktorej Nóach s rodinou mohol jesť mäso len tých zvierat, ktoré Boh označil za čisté. Keďže Nóach s rodinou potreboval čisté zvieratá ako potravu ...
Kde to je napísané??? Žiadnu takú výhradu Písmo neuvádza. Ide teda o očividné klamstvo.
Práve naopak, ako sme videli vo verši 1M9,3: „Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam.“
V príbehu o Noachovi sa rozdelenie zvierat na čisté a nečisté spomína viackrát, ale nikdy nie v súvislosti s jedením!
Cirkev sa tu uchyľuje k otvorenému klamstvu, keďže text 1M9,3 hovorí úplne jasne o „všetkom, čo sa hýbe“, a vôbec nespomína čisté a nečisté. Cirkev sa dokonca ani nesnaží tento text nejako vysvetliť. Zrejme sa spolieha na to, že študent Biblie to nejako prehliadne.
● Keďže Nóach s rodinou potreboval čisté zvieratá ako potravu i ako obetný dar,(1 Moj 8,20) preto mal do korábu vziať sedem párov z každého druhu zvierat čistých a len jeden pár z každého druhu zvierat nečistých (1 Moj 7,2.3).
Autori ako dôvod nalodenia čistých zvierat uvádzajú potravu a obetný dar. Ide zrejme len o ich osobný názor, pretože Biblia nič také nehovorí, poctivý študent to nemôže prijať ako biblický fakt.
● V 3. knihe Mojžišovej v 11. kapitole a v 5. knihe Mojžišovej v 14. kapitole nachádzame rozsiahly výklad o čistých a nečistých pokrmoch. Nečisté zvieratá svojím bytostným určením neposkytujú ľuďom najlepšiu potravu. Mnohé z nich sú buď mrcinožravce, alebo dravce – od leva a ošípanej až po supa a hlbinného štítovca. Pre svoje návyky sú vhodnými nosičmi nákazy.
Výskumy ukázali, „že bravčové mäso a organizmy morských živočíchov (mäkkýšov) obsahujú – okrem priemerného množstva cholesterolu – aj početné jedovaté látky a kontaminanty (znečisťujúce látky), ktoré môžu mať na človeka toxický vplyv.“
Dostávame sa k jednému so závažných problémov adventistického výkladu o čistom a nečistom. Adventisti jednoducho predpokladajú, že dôvodom rozdelenia zvierat na čisté a nečisté je zdravie človeka. To je pekné, ale Biblia to nikde nehovorí! My nevieme, prečo niektoré druhy zvierat Boh zakázal Izrealcom jesť. Mohli to byť aj nejaké obradné, alebo iné dôvody.
Je ťažko tvrdiť, že zlé (zle odchované, zle spracované, zle skladované, zle pripravené) čisté mäso je vždy pre zdravie človeka prospešnejšie než dobré (dobre odchované, dobre spracované, dobre skladované, dobre pripravené) nečisté mäso.
Z toho dôvodu väčšina cirkevnej argumentácie tejto témy (keďže neustále sa točí okolo zdravia) nemá biblický základ.
● Boží ľud prejavil svoju vďačnosť za vykúpenie z okolitého porušeného, nečistého sveta tým, že nejedol mäso nečistých zvierat. (3 Moj 20,24-26; 5 Moj 14,2)
Nikde nečítame, že Izraelci nejedli nečisté mäso z vďačnosti. Možno niektorí boli za to vďační, možno niektorí nie. Nejedli ho, lebo im to Boh zakázal. Takže znovu nebiblická myšlienka zo strany autorov, ktorou nám podsúvajú nimi preferované pohnútky.
● Božím ideálom nie je, aby do chrámu tela, kde má prebývať Duch Svätý, vchádzalo niečo nečisté.
Zmienka o ideáli je zase asi zbytočná, ale so slovami apoštola Pavla o chráme Ducha môžeme iste súhlasiť. Otázne je, či v texte o duchovných veciach mal na mysli telesné pokrmy.
● Nová zmluva nezrušila rozdiel medzi čistými a nečistými mäsitými pokrmami.
Prichádzame k záveru. Cirkevní teológovia by radi svoju teóriu (nejesť nečisté mäso, alebo, ešte lepšie, nejesť žiadne mäso) potvrdili nejakým textom z Novej zmluvy. Taký ale neexistuje. Preto nepoužijú ani žiadny z NZ textov spomínajúci mäso, pretože by si situáciu len sťažili. (Z toho istého dôvodu nespomínajú ani žiadny zo SZ textov o jedení mäsa). Len sa uchýlia k autoritatívnemu vyhláseniu že Nová zmluva nezrušila rozdiel medzi čistými a nečistými mäsitými pokrmami.
Radi by sme tomu verili, keby to bolo nejako podložené jasnými biblickými textami.
Novozákonná cirkev nikde nespomína rozdelenie mäsa na čisté a nečisté. To, čo sa zakazuje, je mäso zadusených zvierat a mäso obetované modlám. Pavel radí nejesť mäso, ak by to niekoho pohoršovalo. Nespomína pritom mojžišovské rozdelenie ani zdravotné dôvody. A už vôbec sa nespomína ideál vegetariánskej stravy.
● Niektorí sa nazdávajú, že zákony týkajúce sa stravy pre kresťanov už neplatia, pretože ide len o ceremoniálne príkazy zaznamenané v 3. knihe Mojžišovej. Rozlišovanie medzi čistými a nečistými zvieratami však siaha do dávnej minulosti, až k Nóachovi, do čias predizraelských. Ako zdravotné princípy majú tieto zákony o strave trvalú záväznosť.
A ešte ako posledný zúfalý argument je podané konštatovanie, že rozdelenie na čisté a nečisté je platné aj dnes, lebo je veľmi staré, vyskytovalo sa ešte pred Mojžišom.
Ale to je chabý argument. Aj obriezka je veľmi stará, obetovanie zvierat je ešte staršie, a nič z toho dnes neplatí. Ako vieme, čo z tých príkazov z „dávnej minulosti“ platí, a čo nie? .
No a znovu, reči o súvislosti medzi čistým mäsom a zdravím, ktoré nie sú Bibliou nijako podložené.
Len pre úplnosť si prečítajme ešte poslednú časť, ktorá súvisí s touto témou:
● 3. Pravidelnosť, jednoduchosť a vyváženosť. Úspešné reformy v stravovaní možno uskutočniť postupne a do života ich treba uvádzať rozvážne. Bolo by dobre, keby sme zo stravy vylúčili potraviny s vysokým obsahom tuku a cukru buď úplne, alebo čiastočne.
Okrem toho, jedlá by sme mali pripravovať tým najjednoduchším a najprirodzenejším spôsobom a v záujme optimálneho úžitku by sme v jedení mali dodržiavať pravidelnosť. Príliš zložitá a dráždivá strava nebýva najzdravšia. Mnohé prísady a koreniny dráždia zažívací trakt, ich pravidelné užívanie nebýva bez istých zdravotných problémov.
Kde Biblia hovorí o reforme v stravovaní?
Kde hovorí Biblia o potrebe pravidelnosti v stravovaní?
Kde hovorí Biblia o škodlivosti tuku, cukru, korenín?
Kde sa v Biblii píše, že zložito pripravená strava nebýva najzdravšia?
V tejto poslednej časti sa cirkev ani nesnaží tváriť, že svoje stravovacie zásady má z Biblie. To naozaj nepôsobí dôveryhodne.
Čo dodať na záver?
Selektívne vybrané vedecké fakty, množstvo vlastných nebiblických názorov, ich manipulatívne podávanie, nebiblický dôraz na zdravie.
Človek asi musí mať nejaké predpochopenie o neomylnosti adventistického učenia, aby po preštudovaní tejto časti mohol prísť k presvedčeniu, že Božou vôľou pre ľudstvo vždy bolo nejesť žiadne mäso. A taktiež táto časť nepresvedčila, že rozdelenie na čisté a nečisté je platné aj pre nás.
Minule sme boli doslova otrasení tým, ako cirkev zdôvodňuje svoje učenie o desiatkoch. Myslel som, že už to môže byť len lepšie. Ale po dnešnom štúdiu som si tým nie taký istý ...
(Dúfam, že tých 200 teológov za túto „teologickú štúdiu“ aspoň nevzalo peniaze ... A ak áno, mohli by ich vrátiť, dali by sa asi aj lepšie využiť.)
