Umývanie nôh

[Layman]

Nedávno som si vypočul kázeň o umývaní nôh (https://www.youtube.com/watch?v=11Jkz5hIHg0).
A v asi 27. minúte záznamu sú zachytené slová: „Trvalé odmietanie umytia nôh je odmietaním samotného Krista. Je to odmietnutím spôsobu záchrany, Kristovej obete, jeho služby.“

Ako cirkev sme už aj tak dosť vyhranení voči iným kresťanským cirkvám. My svätíme sobotu a oni nie, my nejeme bravčové a oni áno, my nepijeme alkohol a oni áno, my sme za zdravotnú reformu a oni nie, my uznávame EGW a oni nie, a takto by som mohol pokračovať. Som v cirkvi dosť dlho na to, aby som videl, že tieto dôvody vedú členov CASD k veľkému hriechu – pýche, povyšovaniu sa nad iných kresťanov, pohŕdaniu nimi. (Tieto hriechy cirkev nie len že toleruje a nerieši, ale svojím učením priamo aj iniciuje a nabáda k nim. Pretože počet členov je pre vedenie zrejme dôležitejší ukazovateľ ako prikázania lásky a pokory.) Členovia cirkvi sa vo veľkej miere domnievajú, že práve dodržiavaním týchto adventistických špecifík majú ku spaseniu omnoho bližšie než veriaci iných cirkví.

No a k vyššie uvedenému výpočtu vieroučných rozdielov so spasiteľným významom pridal br. Kučera ďalší rozdiel, ďalší dôvod sa povyšovať a ďalší dôvod pohŕdať ostatnými kresťanmi. My si umývame nohy, preto budeme spasení. Oni si neumývajú, a preto spasení nebudú. Ich večera Pánova bez umývania nôh nemá zmysel. Pretože tým odmietajú „jeho spôsob záchrany, jeho obeť, jeho službu“.

Strašne sa za to hanbím a veľmi sa ospravedlňujem kresťanom z iných spoločenstiev, že takéto invektívne a nepatričné slová zazneli s kazateľnice CASD.
------

No keďže viem, že samotný úkon umývania nôh majú členovia CASD vo veľkej vážnosti a naozaj si netrúfajú ho vynechať, rád by som sa teraz na túto tému pozrel bližšie.

Asi najväčším argumentom pre dodržiavanie tohto úkonu sú Ježišove slová: „Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ (Ján 13, 14-15)
Vyzerá to teda tak, že ide o jasný príkaz v súvislosti s Večerou, ktorý je potrebné dodržiavať, podobne ako chlieb a kalich.
No existujú aj dôvody domnievať sa, že to nie je celkom tak. Pozrime sa na niektoré z nich:

1. Neucelené záznamy evanjelistov
O umývaní nôh píše len evanjelista Ján, ktorý ale nepíše o podávaní chleba a kalicha. O chlebe a kalichu píšu Matúš (26 kap), Marek (14 kap) a Lukáš (22 kap), žiadny z nich však nepíše o umývaní nôh. V evanjeliách teda máme iba jeden záznam o umývaní nôh, a ž tri záznamy o chlebe a kalichu. Je pozoruhodné, že žiadny zo štyroch evanjelistov nepodáva ucelenú správu obsahujúcu tak podávanie chleba a vína ako aj umývanie nôh.

2. Pán to Pavlovi nezjavil
Pri našich slávnostiach poslednej večere sa cituje text z 1 Kor. 11 kap. („Ja som prijal od Pána čo som vám aj odovzdal ...“). Ide o slová apoštola Pavla, ktorý takto posiela inštrukcie ohľadne Večere Pánovej veriacim do Korintu. Odvoláva sa pritom na vlastný zdroj informácií „prijal som od Pána“. Vieme, že on nebol medzi dvanástimi a tú večeru priamo nezažil. Hoci o nej iste počul aj od Ježišových učeníkov, vo svojich pokynoch do Korintu sa neodvoláva na nich. Odvoláva sa na slová samotného Pána, ktorý Pavla poučil, ako má slávnosť poslednej večere vyzerať. Opakovane hovorí o chlebe a kalichu, no umývanie nôh sa vôbec nespomína! Je vylúčené, že by to Pavol jednoducho zabudol povedať. Z textu sa to javí tak, že Pán (Ježiš) Pavlovi o žiadnom umývaní nôh jednoducho nehovoril, a preto to Pavol ani ďalej netlmočí.

3. Ojedinelá zmienka
Hoci sa lámanie chleba, prípadne podávanie kalicha v Novom zákone spomína mnohokrát krát, o umývaní nôh sa píše len jediný raz, v tom zmienenom evanjeliu Jána. Aj táto minimálna početnosť výskytov poukazuje na význam umývania nôh v chápaní prvej cirkvi.

4. Zmena potrieb
Umývanie nôh bolo v tom čase nevyhnutným úkonom. Nohy ľudí boli špinavé, pretože nenosili uzavretú obuv ani ponožky. Bolo neslušné, ale i nehygienické stolovať takto v prítomnosti iných ľudí, a bolo potrebné mať ich umyté. Služba umytia nôh bola všeobecne prijímaná a cenená, ak bola poskytnutá, už či sluhom, otrokom alebo niekým iným. Išlo teda o veľmi praktickú pomoc. Dnes je situácia úplne iná. V našej kultúre nik nemá potrebu, aby mu boli umyté nohy. Osobná čistota je zabezpečená úplne inými spôsobmi. Pri spoločných stretnutiach nie je potreba umytia nôh. Ľuďom by bolo vrcholne nepríjemné, ak by im niekto umytie nôh ponúkol ako službu. Vôbec by nepochopili, o čo tomu človeku ide, a ešte by ho mohli považovať za úchylného. Ponúkať službu, o ktorú nik nemá záujem, je scestné. To ako keby ste ponúkali holohlavému, že ho učešete.

5. Odlišnosť príkazov
Porovnajme si príkazy, ktoré sú zaznamenané v súvislosti s umývaním nôh a s prijímaním s chleba a vína.
- Umývanie nôh:
Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám. (Ján 13, 14-15)
Príkaz: aj vy si máte navzájom umývať nohy; aby ste aj vy robili tak.

- Chlieb a víno:
Potom vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. (Luk 22, 19-20)
Príkaz: Toto robte na moju pamiatku

Rozdiely v príkazoch:
- Pri umývaní nôh sú učeníci vyzývaní, aby „ si navzájom umývali nohy“. Tu je hlavný dôraz na vzájomnú službu. Ježiš je v úlohe toho, kto „dal príklad“.
- Pri chlebe a víne sú učeníci vyzývaní, aby to „robili na jeho pamiatku“. Osoba Ježiša je jedinou príčinou podávania chleba a vína, a nie napríklad hlad alebo smäd. Takto to chápe aj apoštol Pavel, keď Korinťanov kritizuje za správanie pri Večeri Pánovej a hovorí, že najesť a napiť sa majú doma. Podávanie chleba a vína je teda nanajvýš symbolické a má svoj už skôr uvedený zmysel.

Poznámky:
1. Príkaz „To čiňte na moju pamiatku“ zaznamenáva len Lukáš. Matúš a Marek, hoci píšu o podávaní chleba a vína, takýto príkaz neuvádzajú.
2. Lukáš zaznamenáva príkaz „To čiňte na moju pamiatku“ len raz, a to v súvislosti s chlebom. Pri víne už takýto príkaz neopakuje. To môže byť dôvodom, prečo sa napr. v knihe Skutkov opakovane píše o spoločnom lámaní chleba, ale vôbec sa nespomína víno. Je možné, že prví kresťania považovali príkaz o chlebe z uvedeného dôvodu za prioritný a víno používali zriedkavejšie.


6. Princíp
Je pravdepodobné, že Ježiš slovami „ aj vy si máte navzájom umývať nohy. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám“ ukazuje na princíp, ktorý by sa dal definovať slovami „Napĺňajte aktuálne potreby ľudí, aj keď ide o nepopulárny a ponižujúci úkon.“ Pretože presne to vtedy urobil on.
Predstavte si, že váš sused má nejaký aktuálny problém, napr. doviezli mu drevo e a potrebuje ho rýchlo dostať pod strechu, lebo ide pršať. Ale vy, ako kresťan verný Ježišovmu „príkazu“, mu poviete: „Ježiš nič nehovoril o dreve, s tým ti teda nepomôžem, ale dovoľ, aby som ti podľa jeho príkazu umyl nohy.“

7. Zmena príkazu
Cirkev prezentuje obrady umývania nôh a podávania chleba a kalicha na jednej úrovni, t.j. ide podľa nej ide o symbolické úkony, ktoré je treba doslovne dodržiavať. V prípade chleba a kalicha je to tak správne, pretože boli ustanovené ako symbol a dodnes sa praktikujú ako symbol. Chlieb a kalich nemajú naplniť skutočné potreby hladu a smädu. Ježiš podával chlieb a kalich už nasýteným učeníkom (predtým jedli baránka). Pavel to takto vysvetľuje aj Korinťanom – najesť sa majú doma, pretože spoločné prijímanie chleba je len symbolické a jeho úlohou nie je sa nasýtiť.
S umývaním nôh to je však inak: Ježiš umyl učeníkom skutočné špinavé nohy. Naplnil ich skutočnú potrebu, vôbec teda nešlo len o symbol.
To, že umývanie nemá byť len symbolické, ukázal Ježiš aj tým, že odmietol umyť Petrovi ruky a hlavu, ako si Peter žiadal. Ježiš mu umyl len špinavú časť tela, teda nohy.
Dnes sa však v cirkvi obradne umývajú čisté nohy. To je zásadná zmena, ktorú Ježiš svojim príkladom neukázal a ani neprikázal. Ak by Ježiš umývanie nôh plánoval ustanoviť ako čisto symbolický obrad (podobne ako chlieb a víno), umyl by učeníkom už čisté nohy a tak by to následne kázal dodržiavať. Môžeme povedať, že cirkev zmenila Ježišov príkaz a dnes dodržuje jeho vlastnú verziu.

8. Ježišov život
Ježiš nikdy neslúžil ľuďom zbytočne, formálne, symbolicky, alebo dokonca proti ich vôli. Jeho služba vždy bola nanajvýš praktická a preto ochotne prijímaná. Nie je preto v súlade s jeho spôsobmi, ak by predpisoval úkon, ktorý je dnes nepraktický, zbytočný, dokonca nepríjemný.

9. Nepríjemné aj adventistom
Treba otvorene povedať, že umývanie nôh pri pamiatke Večere je skutočne nepríjemné mnohým adventistom, ktorí sa ho zúčastňujú. Keďže im to však je predkladané ako biblická nevyhnutnosť a jasný Ježišov príkaz (či dokonca podmienka spasenia – ako naznačuje predmetná kázeň br. Kučeru), dokážu svoj odpor prekonať a zúčastnia sa.

Zhrnutie
Ak by sme mali zhrnúť vyššie uvedené, je treba povedať, že Ježiš svoj príkaz na vzájomné umývanie nôh povedal jasne a nie je dôvod to spochybňovať. Je dosť dobre možné, že jeho nasledovníci si takto podľa jeho príkladu navzájom slúžili, pokým bola potreba umytia špinavých nôh aktuálna. Nie nutne pri slávení Pánovej Večere, ale pri bežných príležitostiach, kedy tak napĺňali praktické potreby druhých. Avšak je nespochybniteľné, že v dnešnej dobe sa praktický význam tejto služby úplne vytratil. Pokiaľ ide o obradnú stránku umývania nôh, tak ako to praktizuje CASD, Ježišove slová takéto chápanie nenaznačujú. Umývanie nôh, ako ho praktizuje CASD, nemá oporu ani v biblických textoch a ani v potrebách účastníkov. Ide teda o nezmyselný úkon, ktorý bezdôvodne stresuje vlastných členov, prispieva k imidžu "podivnej" cirkvi a aj úplne zbytočne prispieva k vyhraňovaniu sa CASD voči ostatným kresťanským spoločenstvám.

[log]

Ako cirkev sme už aj tak dosť vyhranení voči iným kresťanským cirkvám. My svätíme sobotu a oni nie, my nejeme bravčové a oni áno, my nepijeme alkohol a oni áno, my sme za zdravotnú reformu a oni nie, my uznávame EGW a oni nie, a takto by som mohol pokračovať. Som v cirkvi dosť dlho na to, aby som videl, že tieto dôvody vedú členov CASD k veľkému hriechu – pýche, povyšovaniu sa nad iných kresťanov, pohŕdaniu nimi.

Prave uplne naopak. Tazko si mozno predstavit lepsi dokaz o pokore, ako ten, ze jeden druhemu umyje nohy. Je to uplne presny opak pychy a nadradenosti. Umyt inemu nohy si vyzaduje obrovsku pokoru a ponizenie. Tak to aj Jezis myslel, ked povedal:
12 Keď im umyl nohy a obliekol si vrchný plášť, znova sa posadil k stolu a povedal im: Uvedomujete si, čo som vám urobil? 13 Vy ma nazývate Učiteľ a Pán, a dobre hovoríte, lebo to som. 14 Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. 15 Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám. 16 Amen, amen, hovorím vám, sluha nie je väčší ako jeho pán. Ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17 Ak to viete, ste blahoslavení, keď tak aj konáte

[Tomáš Plechatýý]

Děkuji za příspěvek. Takhle pohromadě jsem si to nikdy neuvědomil s tím Petrem (kdo je umytý, nepotřebuje než nohy umýt), že to mohl Ježíš myslet prostě jen prakticky a Petr v tom hledal nějaký symbol a poctu.

Navíc umývání nohou zřejmě byl běžný nenáboženský zvyk.

,,Jeden z farizeů pozval Ježíše k jídlu. Vešel tedy do domu toho farizea a posadil se ke stolu." (Lk 7,36)
........
,,Pak se obrátil k ženě a řekl Šimonovi: „Pohleď na tu ženu! Vešel jsem do tvého domu, ale vodu na nohy jsi mi nepodal, ona však skropila mé nohy slzami a otřela je svými vlasy." (Lk 7,44)

[Neregistrovaný]

Strašne sa za to hanbím a veľmi sa ospravedlňujem kresťanom z iných spoločenstiev, že takéto invektívne a nepatričné slová zazneli s kazateľnice CASD.

Laymane, na vady v kázání by jsi měl upozornit br.Kučeru, i třeba jen e-mailem.
Osobně vnímám, že se v církvi začíná "tlačit" na některé věci - viz. Biblické úkoly o desátcích, tlak z GK na neordinaci žen, BÚ na další čtvrtletí, které jsou opakováním dogmatiky (šelma, znamení, nesmrtelnost duše, Babylon, trojandělské poselství..).
Máš pravdu, v jednom ze starých Adventů je o umývání noh diskuse, kdy tam byl názor jedné sestry, že jí je tento úkon nepříjemný a ani se jí nedivím. Podle mne je to také pouze úkon onoho večera, kdy Kristus umyl nohy učedníkům a má se zachovávat princip, ne aplikace.

[Dušan Seberíni]

Laymanove pojednanie o umývaní nôh
považujem za najlepšiu prácu nielen v oddiele VIEROUKA, nielen na fóre ACOSTYM,
ale všeobecne v oblasti kresťanskej teológie.

Je tam všetko, čo tam má byť a nie je tam nič, čo tam nepatrí.

Layman,
A silný Bôh všemohúci nech ťa požehná, nech ťa rozplodí a rozmnoží,
aby si bol hromadou národov.
{Gn 28:3}

[log]

Laymanove pojednanie o umývaní nôh
považujem za najlepšiu prácu nielen v oddiele VIEROUKA, nielen na fóre ACOSTYM,
ale všeobecne v oblasti kresťanskej teológie.

Je tam všetko, čo tam má byť a nie je tam nič, čo tam nepatrí.

Zda sa mi, ze aj taky seriozny clovek ako Dusan ma zmysel pre ironiu (?) "Pan to Pavlovi nezjavil" a "neucelene zaznamy evanjelistov". Kto by povedal ze tu bude este taka zabava.

Pavlovo ucenie vo vseobecnosti nema ziadne stycne body s Jezisovym ucenim, ako ho pozname z evanjelii. Ak by sme sa mali spoliehat na to, co z Jezisovho ucenia Pavol potvrdil, prisli by sme skoro na to, ze takmer nic.Je to prakticky uplne ine vierovyznanie.

Matus Marek a Lukas su len kopiami jednej verzie pribehu. Jan dava inu verziu, len preto ze odlisnu, nie nutne nespravnu. Samozrejme Jan (vratane ucenia o umyvani noh) je natolko mysticky a zamotany, ze je prakticky nevylozitelny. V skutocnosti mame teda v kanone len dva evanjelia. Ak sa naciahneme k dalsim, ako u novo objevene Tomasovo ci (nedajboze) Judasovo evanjelium, uz siahame do uplne inych sfer.

[Dušan Seberíni]

No, je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou. {1Tim 6:6}

[Dušan Seberíni]

Bojuj dobrý boj viery, uchop večný život, do ktorého si aj povolaný {1Tim 6:12}

[Dušan Seberíni]

Umývanie nôh v CASD je dnes už temer zákonnícky rituál. Podstata tohoto aktu je vzdialená
pôvodnému posolstvu a otázne je, či vôbec niekedy bola aspoň tak trochu pochopeniu blízka.
Uvádzam dva príklady a jednu úvahu.

Príbeh 1
Jedna sestra z Moravy bola roky poslušná príkladná členka svojho zboru. Až raz...
V zime na horskej chate v Jeseníkoch bola skupina z jej zboru, malá skupinka zo Slovenska a malá skupinka z Čiech a s nimi aj mladý kazateľ. Boli tam v čase, keď „dolu“ v zbore mala byť večera Pánova. A tak sa rozhodli, že aj oni „hore“ na chate budú mať večeru Pánovu. Mali vysväteného ochotného kazateľa, ale nemali nekvasenú hroznovú šťavu ani nekvasené chleby. A tak ktosi šiel do susednej chaty a odtiaľ zatelefonoval dotyčnej sestre, čo potrebujú a tá sestra ochotne všetko obstarala, nasadla do terénneho „gazíka“ a doviezla to do chaty. Keď sa mala vysluhovať večera Pánova, tá sestra sa samozrejme chcela zúčastniť tiež. Ale problém...
Dotyčná sestra prifrčala na terénnom ruskom aute zn. GAZ. Bolo prirodzené, že mala oblečené „španovky“ a pod nimi punčochové nohavice z hrubého úpletu. Takže k umývaniu nôh sa potrebovala vyzliecť až do nohavičiek. Takéto obnažovanie sa jej zdalo neúčelné a nedôstojné k tomu posvätnému aktu, takže to odmietla. Ale všetci ostatní sa zhodli, že bez umývania nôh nemôže „prijímať večeru Pánovu“. Tak si nahodila vetrovku a lúčila sa slovami: “Jdu od vás a lituji, že jsem vůbec přijela!“ Vo dverách ju však zastihla ešte rana od duchovne vyspelej sestry: „Stejně by to byl problém, jelikož je tady 6 sester a umývání noh je předepsáno ve dvojicích stejného pohlaví. Rozumíš?“

Na tej chate sa VP vtedy nekonala. Do pozdného večera rozoberali otázku umývania nôh a iné detaily VP. Došli jednomyseľne k tomu, že umývanie nôh a VP sú dva rozdielne akty. Došli jednomyseľne k tomu, že umývanie nôh nesmie byť podmienkou pristupovania k VP. Ale na VP už bolo pozde. Išli spať. A tá sestra?
Možno skorej narodení vedia o koho ide. Možno ešte aj dodnes sedáva vo svojom zborčeku, ale VP sa nezúčastňuje.
Neviem, či bola vylúčená, ale vtedy ju temer všetci v jej zbore obvinili, že tam nemala čo hľadať, a nemala tam brať bez dovolenia šťavu a chlieb. Lebo VP sa nemá (nesmie) vysluhovať na chate.

Príbeh 2
Jeden brat z Banskej Bystrice si na pláži poranil malíček na nohe. Hnisalo to a ťažko sa to hojilo. Pred VP večer sa spýtal kazateľa, či sa môže zúčastniť VP aj bez umývania nôh. Kazateľ odpovedal úsečne: „Nie!“ Tak sa nezúčastnil. Malíček sa zahojil, ale on nikdy viac nestál o rituál, kde poranený prst môže byť prekážkou pamiatky VP.

Úvaha
Katolícky zákaz prijímať VP „pod obojím“ odstránili protestantské cirkvi.
Detaily si každá protestantská cirkev upravila podľa vlastného uváženia.

Ale zrazu vznikla CASD a k „pod obojím“ pridala aj lavórový rituál. A prísne ho dodržiava, aby to bolo biblické.
A v snahe o prísne biblické dodržiavanie ani nezbadala,
že kalich bol nahradený štamperlíkmi
a namiesto lámania chleba sa podávajú porcované rezy.
A hoci vierouka tejto cirkvi nijako nevysvetľuje pojem svätosti,
VP smie vysluhovať len vysvätený kazateľ (za asistencie vysväteného staršieho, či diakona).

Takže - milí bratia adventisti - ani ste nezbadali, že máte v cirkvi hierarchiu
vysvätených konateľov
nevysvätených vysokopostavených úradníkov
a množinu poslušných obyčajníkov.

[Dušan Seberíni]

Dušan Seberíni napísal:

Príbeh 1
Jedna sestra z Moravy bola roky poslušná príkladná členka svojho zboru. Až raz...
V zime na horskej chate v Jeseníkoch bola skupina z jej zboru, malá skupinka zo Slovenska a malá skupinka z Čiech a s nimi aj mladý kazateľ. Boli tam v čase, keď „dolu“ v zbore mala byť večera Pánova. A tak sa rozhodli, že aj oni „hore“ na chate budú mať večeru Pánovu. Mali vysväteného ochotného kazateľa, ale nemali nekvasenú hroznovú šťavu ani nekvasené chleby. A tak ktosi šiel do susednej chaty a odtiaľ zatelefonoval dotyčnej sestre, čo potrebujú a tá sestra ochotne všetko obstarala, nasadla do terénneho „gazíka“ a doviezla to do chaty. Keď sa mala vysluhovať večera Pánova, tá sestra sa samozrejme chcela zúčastniť tiež. Ale problém...
Dotyčná sestra prifrčala na terénnom ruskom aute zn. GAZ. Bolo prirodzené, že mala oblečené „španovky“ a pod nimi punčochové nohavice z hrubého úpletu. Takže k umývaniu nôh sa potrebovala vyzliecť až do nohavičiek. Takéto obnažovanie sa jej zdalo neúčelné a nedôstojné k tomu posvätnému aktu, takže to odmietla. Ale všetci ostatní sa zhodli, že bez umývania nôh nemôže „prijímať večeru Pánovu“. Tak si nahodila vetrovku a lúčila sa slovami: “Jdu od vás a lituji, že jsem vůbec přijela!“ Vo dverách ju však zastihla ešte rana od duchovne vyspelej sestry: „Stejně by to byl problém, jelikož je tady 6 sester a umývání noh je předepsáno ve dvojicích stejného pohlaví. Rozumíš?“

Na tej chate sa VP vtedy nekonala. Do pozdného večera rozoberali otázku umývania nôh a iné detaily VP. Došli jednomyseľne k tomu, že umývanie nôh a VP sú dva rozdielne akty. Došli jednomyseľne k tomu, že umývanie nôh nesmie byť podmienkou pristupovania k VP. Ale na VP už bolo pozde. Išli spať. A tá sestra?
Možno skorej narodení vedia o koho ide. Možno ešte aj dodnes sedáva vo svojom zborčeku, ale VP sa nezúčastňuje.
Neviem, či bola vylúčená, ale vtedy ju temer všetci v jej zbore obvinili, že tam nemala čo hľadať, a nemala tam brať bez dovolenia šťavu a chlieb. Lebo VP sa nemá (nesmie) vysluhovať na chate.

Milí ACOSTYMáci,
toto nie je skutočný príbeh.
Napísal som to len ako ilustráciu (vtipnú všakže?),
aby sme si nedvíhali laťku vyššie a potom ju nevedeli preskočiť.

Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám
neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena krome toho nevyhnuteľne potrebného:
zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva,
čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť.

Buďte zdraví!
{Sk15:28-29}