Študujeme vieroučné body CASD - Desatoro

[Xman]

Pokračujeme v štúdiu vierouky CASD. Zodpovedajúca 18. kapitola v knihe „Adventisti siedmeho dňa veria“ má síce názov „Boží zákon“, ale v skutočnosti sa venuje Desatoru, ktoré podľa autorov „zvýrazňuje dôležité zásady Božieho zákona“. Už úvod tejto časti hovorí, k čomu sa má pri štúdiu dospieť – že Desatoro je „záväzné pre všetkých ľudí v každom veku“.

Vzhľadom na veľký rozsah tejto kapitoly a opakovanie niektorých myšlienok ju nebudeme študovať vetu po vete (ako sme to robili pri témach Desiatky a Čisté-nečisté), ale zameriame sa na dôvody/argumenty, ktoré tam sú uvedené pre podporu hlavnej myšlienky – že Desatoro je záväzné stále pre všetkých.

Len pripomíname, že sa pokúsime na predkladané „učivo“ (predpoklady, argumenty, dôkazy, dôvody, závery) pozerať očami kresťana, ktorý verí Biblii, ale nepozná učenie adventistov a rád by sa s ním zoznámil. Očakávame, že v knihe podaná látka bude v súlade so zásadou „Jedine Písmo“, ktorú autori publikácie zdôraznili v jej úvode.

Čo teda adventisti učia o Desatore?

Mravný zákon
Výraz „mravný“ sa v súvislosti so zákonom v Písme nepoužíva. Autori ho v tejto kapitole používajú najmenej desať krát, no bez akéhokoľvek zdôvodnenia a zadefinovania. Musíme si ho teda zadefinovať sami. Výraz „mravnosť“ súvisí s rozlišovaním dobra a zla, a spája sa so svedomím človeka. Mravný človek vie posúdiť, čo je správne a čo je nesprávne.
Ak je celé desatoro označené ako „mravné“, malo by to platiť pre každé jedno prikázanie. Pri prikázaniach týkajúcich sa vzťahu k blížnym sa s tým dá súhlasiť – asi každý človek vie, že zabiť, klamať alebo spať s cudzou ženou nie je v poriadku. No s prikázaniami súvisiacimi so vzťahom k Bohu to nie je také jasné. Ak je napr. niekto vychovávaný v prostredí, kde sa už po mnoho generácií uctieva kamenný bôžik, taký človek nemá ako prísť na to, že to robí zle. Jeho svedomie mu to nepovie, aj keď je inak veľmi slušný a čestný človek. Podobne to je aj napríklad so sobotou. Ľudia, ktorých to nikto predtým nenaučil, nemajú žiadny pocit, že sobotu je potrebné svätiť.
Ak teda niekoľko prikázaní nemožno označiť ako morálne, nemožno takto nazývať ani Desatoro ako celok. Toto označenie je teda chybné a zbytočne mätie čitateľa.

Výraz Božej povahy
Autori viackrát opakujú, že Desatoro je výrazom Božej povahy. Z toho následne vyvodzujú, že je večne platné, vždy, všade a pre každého. Biblia však nikde nehovorí o spojitosti medzi Božou povahou (či charakterom) a Desatorom.
Môžeme sa spýtať – povedal Boh niekedy niečo, čo nie je výrazom jeho povahy? Nachádzame totiž množstvo Božích slov či príkazov, ktoré nie sú určené pre celé ľudstvo všetkých čias – napríklad jeho pokyn Abrahámovi – obetuj mi svojho syna. Dnes sa tým nikto nesnaží riadiť, rozumieme tomu správne ako pokyn určený len pre Abraháma. Bol ten príkaz výrazom Božej povahy?
Existujú tiež prikázania , ktoré Pavel označuje ako „slabé a neužitočné“ (Žid 7,18). Nech už myslel ktorékoľvek, boli to prikázania dané pre určitú konkrétnu, časovo ohraničenú situáciu. Znamená to vari, že aj Boh je „slabý a neužitočný“? Určite nie. Označovanie Desatora ako „výraz Božej povahy“ je nepatričné, nevhodné a teda nesprávne.

Desatoro sa dotýka každého možného hriechu
Toto opäť nie je biblický názor. Asi by sme našli správanie, ktoré určite nie je správne, ale pritom sa nedá zaradiť pod niektoré konkrétne prikázania Desatora. Aby sme ostali pri Biblii, takým je napríklad príkaz nepoložiť prekážku pred nevidiaceho, aby spadol (4 Moj 19,14). Je to vražda, krádež, ohováranie ... ? Asi nie.
Jakub píše, že hriechom je aj uprednostňovanie niekoho. Takéto prikázanie sa však v Desatore nenachádza.
Podobne, adventisti učia, že sa nie je dovolené jesť bravčové mäso. Na to by človek, ktorý si plne ctí Desatoro, nikdy sám neprišiel.
Jednoducho, prikázania Desatora neobsahujú všetky oblasti správania človeka.

Prikázania Desatora sú len podrobnejším vyjadrením zásad Milovať Boha a Milovať blížneho
Hoci táto myšlienka vyzerá na prvý pohľad prijateľne, predsa len ju nie je možné biblicky doložiť. Skôr naopak.
Keď Ježiš hovoril s bohatým mládencom, povedal:
Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. A ktoré?, opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nevydáš krivé svedectvo! Cti svojho otca a svoju matku! A: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Ježiš cituje päť prikázaní z Desatora a k nim spojkou „a“ pridáva Milovať budeš. Ak by to bolo len podrobnejším vyjadrením, spojil by to spojkou „alebo“, prípadne by objasnil, že to je to isté.
Ale dá sa súhlasiť, že určité myšlienkové prekrytie sa tam môže nachádzať. Najmä po tom, ako to Ježiš ukázal na hore blahoslavenstva (Mat 5 kap. nasl)

Ľudia budú súdení podľa Desatora
Neexistuje biblický text, ktorý by to potvrdil. Tento záver vychádza z jednoduchej úvahy autorov, že ak je Boh spravodlivý, tak spravodlivé sú aj jeho prikázania, a teda sú večne platné. Príklad obetovania syna alebo obriezky však takéto zjednodušené uvažovanie ľahko vyvráti. Mnoho Božích prikázaní nie je večne platných.
Podľa čoho teda ľudia budú súdení? Ježiš o tom hovorí viackrát:
Podľa správania k iným: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ (Mt 7,1)
Podľa svojich slov: „Na základe svojich slov budeš ospravedlnený a na základe svojich slov budeš odsúdený.“ (Mt 12,37)
Podľa viery: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16)
Podľa toho, či pomáhali iným: Dali ste mi jesť, piť, navštívili ste ma ... Mat 25 kap
A takto by sme mohli pokračovať, aj z listov apoštolov. No žiadny text nedáva do súvisu súd a Desatoro. Táto myšlienka teda nie je biblická.

Kresťania ho zachovávali po celé stáročia
Toto je zaujímavý fakt, ktorý sa však ťažko overuje, a navyše nie je ani biblický. Okrem toho, rôzni kresťania po celé stáročia zachovávali veci, ktoré by sme od nich prevzali len neradi. Nejde teda o žiadny pádny argument, skôr len o nepodstatnú zaujímavosť.

Zákon existoval už pred stvorením
Autori píšu: „Dôkazom existencie zákona už pred stvorením je skutočnosť, že Lucifer a jeho anjeli zhrešili.“
Biblia na viacerých miestach píše akési „definície“, čo je hriech, no ani raz sa v nich nespomína Desatoro. Dá sa skôr hovoriť o neposlušnosti všeobecne. (Napr. prvý ľudský hriech bol zákazom jesť zo zakázaného stromu, čo však nie je súčasťou Desatora.) Už sme vyššie tiež uviedli príklady správania, ktoré nie sú zachytené v Desatore. Iné definície hovoria o hriechu ako narušení vzťahu s Bohom. Na to, aby sa niekto dostal do rozporu s Bohom, teda nie je nutné mať Desatoro.

Zákon existoval už pred Sinajom
Táto myšlienka vychádza zo slov, ktoré povedal Boh o Abrahámovi: „Poslúchol môj hlas a zachoval moje nariadenia, moje príkazy, moje ustanovenia a zákony.“ (1 Moj 26,4.5)
Príbeh o Abrahámovi zachytáva mnoho Božích príkazov, ktoré dal Abrahámovi:
„Odíď zo svojej krajiny do krajiny, ktorú ti ukážem“ (1 Moj 12,1)
„Dáte sa obrezať“ (1 Moj 18,11)
„Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala“ (1 Moj 21,12)
„Vezmi svojho syna Izáka a obetuj ho“ (1 Moj 22,2)
Zmienený text z 1Moj 26 kap sa môže týkať týchto Božích príkazov. Iste, môžeme predpokladať, že Boh dal Abrahámovi aj ďalšie pokyny, ktoré nie sú zachytené v Biblii. No nič nás neoprávňuje tvrdiť, že text 1 Moj 26, 4.5 je výlučne o Desatore.

Okrem toho, Abrahám nie vždy konal v súlade s príkazmi Desatora. Rozhodol sa zabiť svojho syna, čím, aspoň v mysli, prekročil Nezabiješ. Poslúchol svoju ženu a vyspal sa s Hagar, čím prestúpil Nezcudzoložíš. Boh však hovorí, že „poslúchal moje zákony“. Desatoro to teda zrejme nebolo.
Proti myšlienke, že Abrahám poznal znenie Desatora, hovorí aj úvod z 2Moj 20, kde sa Boh predstavuje ako ten, ktorý vyviedol Izrael z Egypta. Na základe tejto skutočnosti Boh formuluje nasledujúce prikázania. Abrahám však žil v dobe pred vyjdením z Egypta.

Pred druhým príchodom bude dodržiavané Desatoro
Toto tvrdenie autori podkladajú textami zo Zjavenia: „Zachovávajú Božie prikázania a majú svedectvo Ježišovo“(Zj 12,17; 14,12)
Výraz „Božie prikázania“ je všeobecný a nepoukazuje jednoznačne na Desatoro. V Písme nachádzame množstvo pokynov označených ako „prikázania“, ktoré nepochádzajú z Desatora.
Ako najdôležitejšie prikázania označil Ježiš milovanie Boha a blížnych, z ktorých ani jedno nie je zahrnuté v Desatore.
Keď Ježiš v 14 kap. Jána hovorí „ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“, pravdepodobne myslel na niektoré pokyny, ktoré predtým on sám dal svojim nasledovníkom – aby verili aspoň skutkom, ktoré robil, aby verili že on je v Otcovi a Otec v ňom, aby verili, že on je Mesiáš, aby neprisahali, aby sa neprotivili zlému, aby milovali nepriateľov atď. Tieto prikázania nie sú zahrnuté v Desatore. Výraz „Božie prikázania“ teda nepoukazuje jednoznačne a výlučne len na Desatoro. Preto nemožno tvrdiť, že texty zo Zjavenia hovoria o Desatore.

Ježiš citoval z Desatora
Ježiš ako Žid v starozákonnej dobe si ctil všetky nariadenia dané Izraelu. Bol obrezaný, nabádal k prinášaniu obete (Mat 8,4 „Choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš“). Je teda pochopiteľné, že uznával aj Desatoro.
Uvádza sa, že Ježiš citoval starý zákon viac než sto krát. No nie všetko z toho cirkev adventistov automaticky aplikuje do praxe, len preto že to povedal Ježiš. Farizejom napríklad povedal, že treba pokračovať v dávaní desiatkov z mäty a kôpru. Tým sa adventisti neriadia (ako desiatky prijímajú zásadne peniaze, o úrodu v záhradkách členov sa nezaujímajú).
Ježišove slová na akúkoľvek tému automaticky neznamenajú, že sú záväzné aj pre nás v plnom rozsahu.

Jakub cituje z Desatora
Jakub cituje dve prikázania z Desatora: Nezabiješ a Nescudzoložíš. A konštatuje, že kto prestupuje jedno prikázanie, previňuje sa proti celému zákonu.
Jakubov list je adresovaný kresťanom zo Židov žijúcim mimo územia Izraela (nie kresťanom z pohanov). Jeho zámerom nebolo viesť ich k opusteniu ich náboženstva a zvykov. Tým však nemali byť kresťania z pohanov zaťažovaní. Toto sa dohodlo na sneme v Jeruzaleme (Sk 15 kap.) A bol to práve Jakub, ktorý to tam navrhol. Ohľadne Židov sa však na sneme nedohodli žiadne zmeny. Vedenie cirkvi teda nemalo nič proti tomu, aby kresťania zo židov pokračovali vo svojich tradičných zvyklostiach a obradoch. Dokazuje to aj správanie apoštola Pavla, ktorý krátko pred zajatím v Jeruzaleme podstúpil obradný úkon očistenia, aby tým ukázal Židom, že si ctí židovské zákony.
Preto je pochopiteľné, že Jakub v tomto liste hovorí k Židom jazykom, ktorý im je blízky, a teda cituje im z Desatora, ktoré dobre poznali. Na základe jeho vlastných slov z Sk 15 sa dá predpokladať, že v liste kresťanom z pohanov by to nerobil.

Desatoro je uznávané množstvom kresťanských cirkví
V poznámkach pod študovanou kapitolou je uvedený zoznam cirkví, ktoré, aspoň formálne a s výnimkami, uznávajú platnosť Desatora. Avšak tie isté cirkvi uznávajú mnoho iných vieroučných bodov, s ktorými adventisti nesúhlasia (nedeľa, posmrtný život, ...). Odvolanie sa na nich teda nemôže mať žiadnu váhu, a môže téme skôr uškodiť ako pomôcť.

Záver 1
Toľko k základným tézam uvedeným v kapitole o Desatore. Snaha autorov o „zvečnenie“ Desatora je nepochybne enormná. Zistili sme však, že prakticky všetky ich tvrdenia sú nebiblické. Je to nepochopiteľné, keďže na písaní knihy sa podieľali stovky špičkových adventistických teológov, ktorí sa dokonca odvažujú hlásiť k zásade „Jedine Písmo“. Zhodnotiť to musí čitateľ sám, museli by sme použiť veľmi tvrdé slová.

Použité texty
No to nie je všetko. Ďalším veľkým problémom sú použité biblické texty, ktoré by mali podporiť myšlienky autorov.
Tieto texty neobsahujú výraz „Desatoro“, ako by sa snáď očakávalo, ale len výraz „zákon“.
Vieme však, že výraz „zákon“ zahŕňa všetkých päť kníh Mojžišových, a niekedy aj ďalšie časti Biblie. Desatoro je len veľmi malou časťou zákona. Toto zamieňanie je veľmi zavádzajúce, pretože tie isté texty by sa rovnako dobre dali použiť aj na podporu platnosti iných častí starozákonných spisov, napr. tzv. obradných zákonov. Tie však adventisti považujú za neplatné. Je nepochybné, že takáto argumentácia je teda očividne účelová a pre seriózne štúdium neakceptovateľná.
Ide napríklad o tieto texty:
„zákon Hospodinov je dokonalý“ a „svedectvo Hospodinovo je hodnoverné“. (Ž 19,8)
„Zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.“ (Rim 7,12)
„Všetky tvoje príkazy sú pravda. Dávno viem, z tvojich svedectiev, že si ich založil naveky.“ (Ž 119,151.152)
„Všetky tvoje príkazy sú spravodlivé.“ (Ž 119,172)
„Zákon je duchovný.“ (Rim 7,14)
„siaha veľmi ďaleko“, (Ž 119,96)
„Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosťou každého človeka.“ (Kaz 12,13)
„Ó, ako milujem tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam.“ „Milujem preto tvoje príkazy nad zlato i nad rýdze zlato!“ „Tvoje príkazy sú mi rozkošou.“ (Ž 119,97.127.143)
Nie je žiadny dôvod ani dôkaz sa domnievať, že pisatelia týchto textov mali na mysli práve a jedine Desatoro.

Záver 2
Vzhľadom na to, že učenie o trvalej platnosti Desatora má v učení adventistov významné miesto, jeho argumentačné zdôvodnenie v študovanej kapitole je skutočne extrémne slabé. Univerzálna platnosť Desatora je v lekcii len opakovane konštatovaná, bez potrebného podloženia biblickými textami.

Musíme konštatovať, že adventisti nás o záväznosti Desatora „pre všetkých ľudí v každom veku“ nepresvedčili. Práve naopak. Ukázali, že ich metódou je len šikovná manipulácia založená na opakovaní toho, čo chcú ľuďom dostať do hlavy. V našom prípade sa im to nepodarilo.

[log]

Musíme konštatovať, že adventisti nás o záväznosti Desatora „pre všetkých ľudí v každom veku“ nepresvedčili.

Boh nikdy nehovori, ze prikazania platia pre vsetkych ludi. Je jasne napisane, ze platia pre lud zachraneny, lud vyvoleny, na znamenie spojenectva medzi ludom a Bohom.

A tedy budete ostrihat vsetky moje ustanovenia a vsetky moje sudy a budete ich cinit, aby vas nevyvratila zem, do ktorej vas vediem, aby ste byvali v nej. A nebudete chodit v ustanoveniach naroda, ktory ja vyzeniem zpred vasej tvari, lebo robia vsetko to zle, a preto sa mi zosklivili. A vam som povedal: Vy zdedite ich zem, a ja ju dam vam, aby ste ju mali dedicne, zem, ktora oplyva mliekom a medom. Ja som Hospodin, vas Boh, ktory som vas oddelil od inych narodov. Preto budete robit rozdiel medzi cistym hovadom a necistym a medzi necistym vtakom a cistym a nebudete zosklivovat svojich dusi hovadom ani vtakom ani nicim, co sa plazi po zemi, ktore som vam oddelil, aby ste ich mali za neciste. A budete mi svati, lebo svaty som ja Hospodin a preto som vas oddelil od inych narodov, aby ste boli moji.
...
A stalo sa siedmeho dna, ze vysli niektori z ludu sberat, ale nenasli. A Hospodin riekol Mojzisovi: Dokedy sa budete vzpecovat ostrihat moje prikazania a moje zakony? Vidzte, ze Hospodin vam dal sobotu; preto vam dava v siesty den chleba na dva dni. Sedte kazdy tam, kde ktory ste. Nech nikto nevychadza v siedmy den zo svojho miesta. A tak odpocival lud siedmeho dna.

Krestania z pohanov nie su pokrrvni Zidia. No pripajaju sa k vyvolenemu narodu symbolicky, nie geneticky. Oddeluju sa tak od inych narodov a pripojuju sa k narodu vyvolenemu, takze prijimaju prikazania dane tomuto narodu.Koho chlieb jes toho piesen spievaj.

[log]

Nerozumiem, co vlastne tvrdis:

1) ze plati cela Tora ?
2) ze plati iba desatoro ?
3) ze neplati ani desatoro ?

Javi sa mi, ze by si chcel tvrdit, ze desatoro neplati, ale jasne to nehovoris, preco ? Ako som povedal inde, krestanske ucenia sa od seba lisia hlavne odlisnymi mytami “preco to neplati“. V Tvpjom pripade vsak nevidim jasne pozadie Tvojho “preconeplatizmu“, zda sa mi, ze to zakladas na uvahe, ze sa Ti dostava malo opakovanych uisteni, ze to este plati, a preto radsej volis “neplatizmus“. Ale to je podla mna slaby argument. Fakt, ze sa neustale neopakuje uistenie o platnosti, este neznamena, ze to je neplatne. Hoci je to ludske, ak sa nieco viackrat “prepecie“, mame tendenciu uverit, ze je to uz prec.

[Tomáš Plechatýý]

Oceňuji Xmane tvé úsilí a srozumitelnost a stručnost tvého příspěvku.

Sám jsem se snažil o články na toto téma na svém webu:
http://adventismus.cz/?paged=2

Ale mně z toho vylezly 3 články a delší. Líbí se mi, jak to máš přehledné.

Smím se zeptat, jaké téma plánuješ další v pořadí?

[log]

Sám jsem se snažil o články na toto téma na svém webu:
http://adventismus.cz/?paged=2

Tvoja “preconeplatisticka“ uvaha o sobote je absurdna. Pises, ze sobota plati iba pre Zidov a prozelytov. To je pravda. Vyvodzujes z toho chybny zaver, ze teda pre inych neplati. Lenze ak chces byt v Bozom lude, musis byt but Izraelita alebo konvertita- prozelyta. Tora nic ine nepozna. Je absurdna predstava, ze Boh si pripravil pre Izraelitov sobotu a pre ine etnika nejake ine “fajnovky“. Nexistuju Izraelci a ine etnika. Existuju len Bozi verni, vyvoleni pre zivot a vsetci ostatni su zatrateni modlari, nepriatelia Bozi, sluzobnici inych Bohov. Boh si vyvolil urcitu skupinu ludi, to su jeho vyvoleni. Respektive, urcita skupina ludi si vyvolil Boha JHVH, uhol pohladu. Je len zhoda nahod, ze sa oznacovala ako Izraelci. Podstatou nie je to, ze sa volali Izraelci, ale to, ze tato skupina ludi uverila v JHVH. Tym, co uverili je dane zaslubenie a zakon, tym co sluzili inym Bohom je urcene vyhladenie.

Dam priklad absurdnej argumentacie, ze sobota je urcena jednemu etniku. To je akoby som nasypal seno do zlabu pre dobytok a prisli by sa nazrat ovce, ale kozy by boli prave niekde vzdialene a nepribehli. Niekto by to videl a zacal by tvrdit, ze seno bolo urcene iba pre ovce ale ze pre ostatny dobytok ze je urcena orieskova cokolada a ze az sa vratia z pola kozy, dostanu kazda tabulku cokolady.

Ja Ta za tuto argumentaciu nekritizujem, viem, ze si tuto absurditu prijal od Pavla, ktory to prezentoval tak zvodne, ze tomu skoro neslo neuverit.

[mikim]

Sám jsem se snažil o články na toto téma na svém webu:
http://adventismus.cz/?paged=2

Tvoja “preconeplatisticka“ uvaha o sobote je absurdna. Pises, ze sobota plati iba pre Zidov a prozelytov. To je pravda. Vyvodzujes z toho chybny zaver, ze teda pre inych neplati. Lenze ak chces byt v Bozom lude, musis byt but Izraelita alebo konvertita- prozelyta. Tora nic ine nepozna. Je absurdna predstava, ze Boh si pripravil pre Izraelitov sobotu a pre ine etnika nejake ine “fajnovky“. Nexistuju Izraelci a ine etnika. Existuju len Bozi verni, vyvoleni pre zivot a vsetci ostatni su zatrateni modlari, nepriatelia Bozi, sluzobnici inych Bohov. Boh si vyvolil urcitu skupinu ludi, to su jeho vyvoleni. Respektive, urcita skupina ludi si vyvolil Boha JHVH, uhol pohladu. Je len zhoda nahod, ze sa oznacovala ako Izraelci. Podstatou nie je to, ze sa volali Izraelci, ale to, ze tato skupina ludi uverila v JHVH. Tym, co uverili je dane zaslubenie a zakon, tym co sluzili inym Bohom je urcene vyhladenie.

Dam priklad absurdnej argumentacie, ze sobota je urcena jednemu etniku. To je akoby som nasypal seno do zlabu pre dobytok a prisli by sa nazrat ovce, ale kozy by boli prave niekde vzdialene a nepribehli. Niekto by to videl a zacal by tvrdit, ze seno bolo urcene iba pre ovce ale ze pre ostatny dobytok ze je urcena orieskova cokolada a ze az sa vratia z pola kozy, dostanu kazda tabulku cokolady.

Ja Ta za tuto argumentaciu nekritizujem, viem, ze si tuto absurditu prijal od Pavla, ktory to prezentoval tak zvodne, ze tomu skoro neslo neuverit.

Svatá pravda logu Bůh dal zákon pro všechny lidi na celém světě (a nejen židům, jak by si někdo mohl hloupě myslet) stejně tak jeho část Desatero, které bude platit navěky a samozřejmě i v nebi.

Žalmy 111:7  Skutkové rukou jeho pravda a soud, a nepohnutelní všickni rozkazové jeho.
8  Upevnění na věčnou věčnost; učiněni jsou v pravdě a v pravosti.
9  Vykoupení poslav lidu svému, přikázal na věky smlouvu svou; svaté a hrozné jest jméno jeho.
10  Počátek moudrosti jest bázeň Hospodina; rozumu výborného nabývají všickni, kteříž činí ty věci; chvála jeho zůstává na věky.

[JB-2012] Žalmy 111:7 Mém. Spravedlnost a pravda - díla jeho rukou, Nún. věrnost - všechny jeho zákony
8 Sámek. stanovené navždy a navěky, Ajin. plněné v přímosti a v pravdě.

[SKP]pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk. Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,

[NBG2012] Psalmów 111:7 Prawda i sprawiedliwość to sprawy Jego rąk; nieodmienne są wszystkie Jego przykazania.

[KJV+] Psalms 111:7 The works of his hands are verity and judgment all his commandments are sure

Argumenty X-Mena a TP jsou tak naprosto liché.

Navíc kdo chce následovat Pána Ježíše Krista musí žít tak jak žil On a On nepřestoupil ani 1x žádné příkázání celého zákona natož jen Desatera!

1 Janův 2:6  Kdo praví, že v něm zůstává, máť, jakž on chodil, i tento tak choditi.

1 Janův 3:7  Synáčkové, nižádný vás nesvoď. Kdož činí spravedlnost, spravedlivý jest, jakož i on jest spravedlivý.

Kdo nedodržuje Desatero těžko činí spravedlnost, která je po něm požadována!

Matouš 5:19  Protož zrušil-li by kdo jedno z přikázání těchto nejmenších a učil by tak lidi, nejmenší slouti bude v království nebeském. Kdož by pak koli činil i jiné učil, ten veliký slouti bude v království nebeském.

Přikázání, které dal sám Bůh Otec jsou věčným život, to říká sám Ježíš:
Jan 12:48  Kdož mnou pohrdá a nepřijímá slov mých, máť, kdo by jej soudil. Slova, kteráž jsem mluvil, tať jej souditi budou v nejposlednější den.
49  Nebo já sám od sebe jsem nemluvil, ale ten, jenž mne poslal, Otec, on mi přikázaní dal, co bych měl praviti a mluviti.
50  A vím, že přikázání jeho jest život věčný. A protož, což já mluvím, jakž mi pověděl Otec, takť mluvím.

Přikázání je svaté!
2 Petrův 2:21  Lépe by zajisté jim bylo nepoznávati cesty spravedlnosti, nežli po nabytí známosti odvrátiti se od vydaného jim svatého přikázání.

1 Janův 3:21  Nejmilejší, jestližeť by nás srdce naše neobviňovalo, smělou doufanlivost máme k Bohu.
22  A začež ho koli prosíme, béřeme od něho; nebo přikázání jeho ostříháme, a to, což jest libého před obličejem jeho, činíme.
23  A totoť jest to přikázání jeho, abychom věřili jménu Syna jeho Jezukrista a milovali jedni druhé, jakož nám dal přikázání.
24  Nebo kdož ostříhá přikázání jeho, v němť zůstává, a on také v něm. A po tomť poznáváme, že zůstává v nás, totiž po Duchu, kteréhož dal nám.

1 Janův 5:2  Po tomť poznáváme, že milujeme syny Boží, když Boha milujeme a přikázání jeho ostříháme.
1 Janův 5:3  Nebo toť jest láska Boží, abychom přikázaní jeho ostříhali; a přikázání jeho nejsou těžká.

2 Janův 1:6  A totoť jest ta láska, abychom chodili podle přikázání jeho. Přikázání pak toto jest, jakž jste slýchali od počátku, abyste v něm chodili.

Zjevení Janovo 12:17  I rozhněval se drak na tu ženu, a šel bojovati s jinými z semene jejího, kteříž ostříhají přikázání Božích a mají svědectví Ježíše Krista.
Zjevení Janovo 14:12  Tuť jest trpělivost svatých, tu jsou ti, kteříž ostříhají přikázání Božích a víry Ježíšovy
Zjevení Janovo 22:14  Blahoslavení, kteříž zachovávají přikázání jeho, aby měli právo k dřevu života a aby branami vešli do města.

Mezi přikázání Boží patří 100% Desatero přikázání platné pro všechny lidi na celém světě, které Bůh nikdy nezrušil, narozdíl od obětních zákonů aj.

Musel bych být osobně naprostý hlupák, abych nechtěl dodržovat Desatero tento Královský zákon svobody který budu jednou souzený!

Jakubův 2:8  Jestliže pak plníte Zákon královský podle Písem: Milovati budeš bližního svého, jako sebe samého, dobře činíte.
9  Pakli osoby přijímáte, hřešíte, a Zákon vás tresce jako přestupníky.
10  Nebo kdo by koli celého Zákona ostříhal, přestoupil by pak v jediném, učiněn jest všemi vinen.
11  Ten zajisté, kterýž řekl: Nesesmilníš, takéť jest řekl: Nezabiješ. Pakli bys nesesmilnil, ale zabil bys, učiněn jsi přestupníkem Zákona.
12  Tak mluvte a tak čiňte, jakožto ti, kteříž podle zákona svobody souzeni býti máte.

Zákon svobody není celý Zákon Mojžíšův, ale jen jeho část Desatero , jak potvrzuje verš 11 a shrnuta do ...Budeš milovat Boha svého... a budeš milovat bližního svého..., protože celý Zákon Mojžíšův by jen stěží mohl být nazván Královským!

[Xman]

Nerozumiem, co vlastne tvrdis:

Máš pravdu, nepíšem tam to, čo si myslím. Ale to ani nie je zmyslom článku. Zámerom je ukázať, aká chabá je argumentácia autorov tej knihy. Každá časť tam má desiatky strán a mnoho veršov, takže to na prvý pohľad môže vyzerať, že to je tak skvele podložené, že to netreba any čítať. To je podľa mňa jediný účel tej knihy - ohúriť zoznamom autorov a množstvom strán.
Ale predstav si, že by si mal rozrobenú debatu s kresťanom z inej cirkvi o Desatore. A skúšal by si v tejto knihe nájsť nejaké dobré biblické argumenty pre to, že stále Desatoro platí. Bol by si sklamaný. Samé domnienky, želania, nesúvisiace texty. Nič, čo by ti mohol uznať človek znalý Biblie. A to chcem ukázať v tom článku.

[Xman]

Oceňuji Xmane tvé úsilí a srozumitelnost a stručnost tvého příspěvku.
...
Smím se zeptat, jaké téma plánuješ další v pořadí?

Ahoj Tomáš, ďakujem za ocenenie, od teba si to zvlášť vážim.
Ďalšou témou bude "recenzia" kapitoly o sobote, a potom pravdepodobne o EGW.
Nejde to tak rýchle, ako by som chcel, ale pomaly na tom pracujem ...

[ambassador]

Xmane ve svém úvodním komentáři máš dobré myšlenky, ale i zavádějící. Dalo by se s nimi polemizovat?
Platí jednotlivé "body" desatera pro dnešního věřícího? Pokusme se na chvíli přehlédnout bod číslo 4.

[log]

Nerozumiem, co vlastne tvrdis:

Máš pravdu, nepíšem tam to, čo si myslím. Ale to ani nie je zmyslom článku. Zámerom je ukázať, aká chabá je argumentácia autorov tej knihy.

Ok, tak si ukazal, ze je v nejakej knizke, ktoru sa sa aj tak nikomu z nas nechce citat, chaba argumentacia. Chapem zmysel clanku. Teraz uz sme vsak v diskusii a pytam sa Ta aka je Tvoja pozicia k desatoru ? A ake su Tvoje argumenty ?

Pretoze kontext je jasny. Kazdy kmen ma nejakeho Boha a kmen Izraelitov sa priklonil k Bohu JHVH. Tento Boh hovori, na znamenie medzi mnou a ludom je tu urcity zakon, urcite ciste a neciste a urcita sobota (vid texty v mojom prvom prispevku).Su len dve skupiny ludi - ti, ktori nasleduju Boha JHVH, ostrihaju jeho prikazania a obdrzia dedicne zem Kanaan. A potom ti, ktori sluzia inym Bohom a budu vyhnani, vyhladeni a rozpraseni. Zakon a zaslubenie je dane vsetkym vernym. Modlosluzobnici, neveriaci v zakon Boha JHVH, ktori odmietaju ostrihat jeho prikazania, budu zatrateni. Taky je jasny kontext Tory.