Študujeme vieroučné body CASD - Sobota
Napísané: 08 Dec 2018, 21:28
Vítame vás pri ďalšom pokračovaní štúdia vieroučných bodov Cirkvi adventistov siedmeho dňa, tak ako sú predkladané v knihe „Adventisti siedmeho dňa veria ...“ Z hľadiska Cirkvi ASD je tato kniha unikátnym dielom, na tvorbe ktorého sa podieľalo takmer 200 špičkových teológov. V 27 kapitolách veľmi podrobne vysvetľujú a zdôvodňujú vierouku cirkvi.
Sobota je pre adventistov kľúčová téma a rovnako kľúčové je aj jej zaradenie v študovanej knihe. Nie náhodou je uvedená hneď za kapitolu Boží zákon, kde sa autori snažili ukázať, že Desatoro platí od vekov až na veky. Naše štúdium tejto časti nájdete tu: vierouka-f4/studujeme-vieroucne-body-ca ... -t839.html. Detailným preskúmaním tam uvedených biblických textov a argumentov sme prišli k záveru, že z Biblie nevyplýva, že by Desatoro (vo svojej podobe z 2M20) malo byť platné pre všetkých ľudí všetkých dôb.
V dnešnom štúdiu sa podrobne pozrieme na všetky argumenty, ktoré sú na podporu soboty uvedené v kapitole Sobota.
Ďalej v texte sú notifikáciou „ASD veria“ uvedené vybrané citáty z kapitoly. Pre objektívnosť, kompletný text kapitoly nájdete v prílohe.
Časť Sobota pri stvorení
ASD veria: Sobota prichádza k nám z bezhriešneho sveta. Je to zvláštny Boží dar, ktorý ľuďom umožňuje prežívať na zemi nebeskú skutočnosť.
V Biblii sa nikde nepíše o sobote ako dare.
ASD veria: Boh odpočinul, lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli.
Biblia hovorí o dôvode, prečo si Boh odpočinul v siedmy deň a požehnal ho: „lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo“ . No autori hneď v úvode uvádzajú iný dôvod: „lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli“. Toto je v rozpore s tvrdením Písma.
ASD veria: Boh dokončil stvorenie neba a zeme za šesť dní, ale chcel ešte ustanoviť sobotu.
Odkiaľ autori vedia, čo Boh chcel? Je dosť odvážne popisovať Stvoriteľovi pohnútky, ak o nich sám nehovorí. Nezabúdajme, že jeho myšlienky nie sú ako naše myšlienky. (Iz 55, 8)
ASD veria: Ustanovil ju práve tým, že v tento deň si odpočinul.
Keď Boh niečo pre ľudí ustanovil, vždy je to v Biblii výslovne a zrozumiteľne uvedené (obetný systém, kňazskú službu atď). Biblia však v prípade Božieho odpočinutia v siedmy deň vôbec nehovorí o žiadnom ustanovovaní. To, že On si odpočinul, predsa automaticky neznamená, že to je príkaz pre všetkých ľudí, aby to robili tiež.
Ľudia dostali v raji od Boha niekoľko výslovných príkazov – aby sa množili a podmanili si zem, aby jedli plody stromov (okrem stromu poznania). Po páde do hriechu im dal ďalšie ustanovenia – o bolestivom rodení, o namáhavej práci, o obmedzenej dĺžke života. Ale ohľadne soboty nedal Boh ľuďom v raji žiadny príkaz ani ustanovenie.
ASD veria: Skutočnosť, že Boh posvätil siedmy deň, znamená, že tento deň je svätý, že ho oddelil pre vznešený zámer obohatiť božsko-ľudský vzťah.
Stvoriteľský týždeň mal celkom sedem dní. Boli to jednorazové skutky, vrátane Božieho odpočinutia v siedmy deň. Tak, ako Boh neumiestňuje každú stredu svetlá na oblohu a netvorí každý štvrtok nové zvieratá, tak zrejme ani každú sobotu neodpočíva.
Boží stvoriteľský týždeň nebol ľuďom daný ako príklad, aby každý týždeň opakovali to, čo vtedy robil Boh. Napríklad, nik nechce, aby všetci ľudia všetkých čias každú stredu umiestňovali svetlá na oblohu a vo štvrtok tvorili zvieratá. Podobne možno hľadieť na Božie odpočinutie v siedmy deň.
ASD veria: Požehnal a posvätil ho pre ľudí, nie pre seba.
V Genesis sa nepíše nič o tom, pre koho Boh ten deň požehnal a pre koho nie.
Poznámka: Pri štúdiu priebehu jednotlivých dní stvorenia je dôležité si povšimnúť, že hoci pri prvých šiestich dňoch sa píše, že „bol večer a bolo ráno prvý (druhý, tretí ... šiesty) deň, práve pri siedmom dni tento zápis chýba. Môže to byť dôležitý bod pri hľadaní správneho významu tohto požehnanie a posvätenia.
Časť Sobota pri Sinaji
ASD veria: Udalosti po odchode Izraelcov z Egypta nasvedčujú, že tento ľud veľkou mierou stratil sobotu zo zreteľa.
Ako sme si už ukázali, v raji ľudia nedostali žiadny príkaz svätiť sobotu. Až do času príchodu ku Sinaju nie je v Biblii žiadna zmienka o tom, že by ktokoľvek z ľudí svätil sobotu. Nemožno teda hovoriť o tom, že ju Izraelci „stratili zo zreteľa“. Vyzerá to skôr tak, že taký príkaz dovtedy vôbec neexistoval.
Časť Sobota a manna
ASD veria: Boh im zázračným padaním manny a vyhlásením Desatora zjavne a dôrazne pripomenul ich povinnosť zachovávať siedmy deň, sobotu.
Nemožno hovoriť o „pripomenutí povinnosti“, ustanovenie ktorej sme doteraz v Biblii vôbec nezaznamenali. V príbehu o manne sa požiadavka na svätenie soboty spomína vôbec prvýkrát v Biblii, pričom z tohto hľadiska má príbeh logickú štruktúru – najprv sa hovorí o tom, že v piatok je potrebné nazbierať dvakrát viac, a až neskôr výčitka pre neposlušných. Žiadna časť príbehu nespomína nejaký predchádzajúci príkaz (napr. za raja).
Časť Sobota a zákon
Prikázanie o sobote je súčasťou Desatora. Toto je z hľadiska správneho pochopenia soboty veľmi dôležitý text, radšej si ho pripomeňme:
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je deň sobotného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. (2M20, 8-11)
Text sa pri zdôvodňovaní požiadavky na svätenie soboty odvoláva na stvorenie. No nedozvedáme sa tu nič viac, než to, čo sme už čítali v 1M. Boh v 2M20 potvrdzuje, že pri stvorení v siedmy deň odpočíval, a že ho požehnal a posvätil. A toto sa teraz uvádza ako zdôvodnenie prikázania o sobote. Z toho nijako nevyplýva, že by toto prikázanie bolo dané ľuďom už pri stvorení.
Odkaz na stvorenie je dôležitý, ale netreba ho preceňovať. V druhej verzii Desatora z 5M5 v tomto prikázaní tento odkaz na stvorenie chýba úplne, a je nahradený odvolávkou na vyslobodenie z Egypta. Z toho je vidieť, že stvorenie nie je pri ustanovovaní soboty až taký dôležitý argument. Absolútny dôraz adventistov na priamy súvis medzi stvorením a prikázaním Desatora je neprimeraný a nezodpovedá vyváženosti biblických textov.
ASD veria: Začiatočné slová tohto prikázania – „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil“ – jasne ukazujú, že sobota nebola ustanovená pri Sínaji.
Výraz „pamätaj“ sa nemusí vzťahovať na minulosť, ale na súčasnosť a budúcnosť. Nejde teda o žiadne „jasné“ ukázanie. Okrem toho, o sobote sa Izraelci nedozvedajú pod vrchom, ale už o nej počuli pár dní predtým, pri začiatku padania manny. Takže „pamätaj“ sa môže vzťahovať aj na túto udalosť.
ASD veria: Boh chcel, aby sme sobotu zachovávali na pamiatku jeho stvorenia.
Zatiaľ vieme len to, že prikázanie o sobote je súčasťou Desatora, ktoré dal Boh Izraelcom. Nie je žiadny dôvod toto prikázanie automaticky a bez náležitého vysvetlenia aplikovať na súčasné kresťanstvo. Výraz „sme“ je použitý bez potrebného zdôvodnenia.
Použitie výrazu „Boh chcel“ považujeme za nevhodné, už sme to komentovali vyššie.
ASD veria: Príkaz o sobote predstavuje pečať Božieho zákona. Pečať všeobecne obsahuje tri zložky: meno, titul a právomoc vlastníka pečate. Úradné pečate potvrdzujú platnosť mimoriadne dôležitých dokladov.
Prirovnanie soboty k pečati je nebiblické. Vychádza z ľudských zvyklostí, ktoré Boh neustanovil. Nikde v Biblii sa nepíše, čo má obsahovať pečať. Je zrejmé, že autori nemajú potrebné biblické dôvody, preto sa musia uchyľovať k takýmto prirovnaniam.
Časť Sobota a zmluva
V tejto časti autori spomínajú „večnú zmluvu“ z 2M31. Pozrime sa na kontext:
Hospodin povedal Mojžišovi: Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Nech Izraeliti zachovávajú deň sobotného odpočinku a dodržiavajú ho vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval. (2M 31, 12-13, 16-17)
Texty veľmi jasne hovoria o tom, že prikázanie o sobote bolo určené len Izraelcom. Akékoľvek zovšeobecnenie je potrebné zdôvodniť.
Časť Výročné soboty
ASD veria: Zatiaľ čo sobota týždenného cyklu bola ustanovená na konci stvoriteľského týždňa (s platnosťou) pre celé ľudstvo, ...
Zatiaľ sme nezachytili žiadny text hovoriaci, že by sobota bola určená pre celé ľudstvo. Nie je teda žiadny dôvod na takéto tvrdenie.
ASD veria: Výročné soboty patrili k židovskému obradnému systému a k úkonom ustanoveným na vrchu Sínaj, ktoré ukazovali na príchod Mesiáša, a tak sa ich zachovávanie skončilo Kristovou smrťou na kríži.
Dá sa súhlasiť s tým, že obradný systém skončil Kristovou smrťou. No sú texty, ktoré naznačujú súvislosť medzi sobotou a inými sviatkami:
Stane sa, že pri každom novmesiaci a dni sobotného odpočinku sa každý príde pokloniť predo mňa, hovorí Hospodin. (Iz 66, 23)
Pritom práve tento text adventisti používajú na podporu učenia o svätení soboty aj na novej zemi. No zmienku o novmesiaci pritom úplne ignorujú.
Ďalší podobný text:
Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, deň sobotného odpočinku a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami! (Iz 1, 13)
Zdá sa, že rozdiel medzi sobotou z Desatora a inými (obradnými) sviatkami nie je z pohľadu starozákonných textov až taký významný.
Časť Sobota a Kristus
ASD veria: Vykúpením svojho ľudu pridal ďalší dôvod zachovávania soboty.
Boh nepotrebuje ľuďom dávať dôvody na to, aby robili to čo im prikáže. A teda ani nepotrebuje dodatočne pridávať ďalšie. (Napríklad nezdôvodňuje, prečo Boh niektoré druhy zvierat označil ako nečisté a Izraelcom zakázal jesť ich mäso.)
ASD veria: Kristova podvojná úloha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa ozrejmuje, prečo povedal, že ako Syn človeka je „aj Pánom soboty“.
Kristus je podľa svojich slov je Pánom všetkého. Nie je teda nič zvláštne, ak Židom pripomenul, kto je pánom dňa, ktorý tak úzkostlivo a pritom povrchne dodržiavali. Jeho slová mohli napríklad znamenať poukázanie na vlastný príklad, ako on k tomuto dňu pristupoval.
ASD veria: Kristus nám počas celej svojej pozemskej služby spríkladnil verné zachovávanie soboty.
Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by niekto označil Ježišove zachovávanie za verné a príkladné. Mnohí Ježišovi súčasníci si mysleli pravý opak, teda že Ježiš sobotu porušuje (uzdravovanie v sobotu, vymŕvanie klasov). Nakoniec, bol to jeden z dôvodov, prečo ho chceli zabiť.
ASD veria: Jeho účasť na sobotnej bohoslužbe svedčí o tom, že sobotu uznával za bohoslužobný deň.
Ježiš bol Žid, preto jeho rešpektovanie tohto prikázania nemôže byť prekvapivé. Tak isto, ako za svojho života uznával obetný systém a všetky ceremoniálne ustanovenia. V Ježišovej dobe to bolo stále platné.
ASD veria: Kristus mal posvätnosť soboty na zreteli do tej miery, že keď hovoril o prenasledovaní, ktoré príde po jeho nanebovstúpení, svojím učeníkom radil: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“
Na tieto Ježišove slová možno hľadieť viacerými spôsobmi:
Ježišove slová boli určené Židom, pre ktorých bolo prikázanie o sobote platné.
Niektorí vykladači sa domnievajú, že to bola narážka na obmedzenie týkajúce počtu krokov, ktoré bolo dovolené urobiť v sobotu. Toto bolo však nariadenie židovské, nie biblické. Potom by tieto Ježišove slová mohli byť aj určitou ironickou poznámkou na ich formalizmus.
Keďže sa v Ježišovej reči prelínajú miestne udalosti (zničenie Jeruzalema) s globálnymi (koniec sveta), zmienka o sobote sa môže týkať Židov, ktorí by mohli mať problém utekať z Jeruzalema v sobotu.
Otázkou je, aké problémy by ľuďom mohol spôsobiť útek v sobotu. Ak bolo dovolené zachrániť v sobotu zviera padnuté do jamy, prečo by záchrana ľudského života útekom malo byť porušením prikázania?
Taktiež spojenie soboty zo zimou nepridáva na dôležitosti soboty. Človek v našich zemepisných šírkach si pod výrazom „zima“ predstaví snehové záveje a arktické mrazy, no v južnejšich oblastiach, vrátene Izraela, to znamená najmä obdobie dažďov. Nie sú to podmienky, za ktorých by bol útek nepredstaviteľný.
Časť Sobota a apoštoli
ASD veria: Učeníci mali sobotu vo veľkej úcte. Ukázalo sa to pri Kristovej smrti. Keď nastala sobota, prerušili ženy prípravy na pohreb a „sobotu zachovali podľa prikázania“ so zámerom pokračovať v tomto diele v nedeľu, t.j. „v prvý deň týždňa“.
Samozrejme, všetci Židia, podobne ako Ježiš, mali sobotu vo veľkej úcte, bolo to pre nich platné Božie prikázanie.
ASD veria: Apoštol Pavel pri svojich evanjelizačných cestách chodil do synagógy v sobotu a zvestoval Krista. (Sk 13,14; 17,1.2; 18,4)
Vieme, že Pavel sa rozhodol zvestovať evanjelium najprv Židom. Preto chodil tam, kde boli oni – do synagóg, a chodil tam vtedy, keď tam boli oni – teda v sobotu.
ASD veria: Ba aj pohania ho pozvali, aby im v sobotu kázal Božie slovo. (Sk 13,42.44)
Čo presne hovoria tieto texty?
42 Pri odchode ich (Židia) prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.
Pohania sa dopočuli, že v židovskej synagóge sa rozprávajú zaujímavé veci. Keďže to chceli počuť, prišli tam, kde sa to kázalo.
ASD veria: Z Písma je zrejmé, že Boh chcel, aby jeho ľud zachovával sobotu po celú večnosť: „Lebo ako natrvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím – znie výrok Hospodinov – tak bude mať stálosť vaše potomstvo a vaše meno. A od soboty do soboty prichádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,22.23)
Pozor! Tu sa stretávame s hrubou manipuláciou zo strany autorov – špičkových adventistických teológov! Uvádzajú citát z Biblie, ale vynechali časť verša! Ako v skutočnosti znie 23. verš?
A stane sa, že od novmesiaca do novmesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.
Sobota je tu uvedená spolu s novmesiacom, ceremoniálnym sviatkom, o ktorom autori už skôr povedali, že skončil Kristovou smrťou. No keďže adventistickým teológom v tomto texte zmienka o novmesiaci nevyhovovala, jednoducho ju vynechali, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia! Tento ich spôsob citácie Biblie je asi najlepším dôkazom toho, ako vedia „biblicky“ doložiť svoje učenie o sobote.
Časť Význam soboty
ASD veria: Povinnosť zachovávať sobotné prikázanie ako pamiatku Božej stvoriteľskej moci sa týka celého ľudstva.
Toto tvrdenie zatiaľ nebolo ani raz (!) biblicky doložené, zostáva len v rovine želania autorov.
ASD veria: Sobota je znamením Božej premieňajúcej moci; znamením svätosti alebo posvätenia. Hospodin oznámil: „Zachovávajte moje soboty, lebo je to znamenie medzi mnou a vami cez všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja Hospodin vás posväcujem.“ (2 Moj 31,13; pozri Ez 20,20) Sobota je teda aj znamením Boha ako posvätiteľa. Ako je ľud posvätený Kristovou krvou, (Žid 13,12) tak je aj zachovávanie soboty znamením, že veriaci prijali jeho krv na odpustenie hriechov.
Prístup adventistov k starozákonným textom je veľmi nesystémový a nepochopiteľný. Vyberajú si texty, ktoré im vyhovujú, a podľa toho ich tiež aplikujú priamo, alebo symbolicky.
Napr. v citovanom texte z 2M31 je následne uvedený text:
Každý, kto by v deň sobotného odpočinku pracoval, musí zomrieť!
Ak sa berie doslovne verš 13 o posvätení, nemal by sa brať aj tento?
Podobne ver 19 u Ez 20 hovorí, že:
Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich
Izraelci však dostali od Boha mnoho rozličných ustanovení vrátane obriezky, obetí, čistoty a podobne. Tieto však adventisti nedodržiavajú. Použitie týchto textov len na podporu soboty sa dá považovať za ich zneužitie.
ASD veria: Ten, kto srdcom poslúcha štvrté prikázanie, poslúchať bude celý zákon.
Samotná prax v CASD dokazuje, že to tak nie je. Občas tam dochádza k disciplinárnym konaniam voči členom, ktorí porušili iné prikázania Desatora, pričom nedodržiavanie soboty im nie je vytýkané. Dodržiavanie soboty teda určite automaticky nevedie k dodržiavaniu ostatných prikázaní. Zrejme ide len o osobnú snahu autorov vyzdvihnúť prikázanie o sobote nad iné prikázania.
ASD veria: Vernosť každého človeka voči Bohu sa vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.
Jednoznačne nebiblické tvrdenie. Žiadny text zaoberajúci sa udalosťami posledných dní (Mat 24, Zjavenie, ...) nespomína sobotu ako spôsob na vyskúšanie vernosti „každého človeka“.
ASD veria: Bez soboty by na svete bola len drina a pot bez konca.
Veľmi naivné tvrdenie. Drvivá väčšina ľudí sobotu nedodržiava (mnohí o nej ani nepočuli), no napriek tomu si vedia svoj čas rozumne zadeliť tak, aby sa okrem práce venovali aj svojej rodine, koníčkom či odpočinku.
ASD veria: Sobota je našou príležitosťou prežívať Božiu prítomnosť.
Obrátený kresťan vidí príležitosti na prežívanie Božej prítomnosti každý deň, každý okamih.
ASD veria: Prečo by teda ľudia mali zachovávať siedmy deň, sobotu? „Pre kresťana je len jediný dôvod a nijaký iný, ten však stačí: Boh to povedal.“
Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie. Na jednej strane úplne popiera to, čo autori o dôvodoch pre svätenie soboty nepísali doposiaľ, na druhej strane ponúka veľmi ťažko pochopiteľný argument. Veď predsa nik nemôže tvrdiť, že všetko, čo kedy Boh povedal, platí doslovne pre každého a vždy. Sami adventisti (väčšinou správne) učia, že mnohé Božie ustanovenia boli časovo obmedzené, a pre kresťanov neplatia. Nedá sa predpokladať, že sami autori knihy rozumejú tomu, čo tu napísali.
Keď Boh dáva nejaký príkaz, vždy povie, koho sa to týka. No zatiaľ sme nenašli text, kde by Boh požadoval svätenie soboty od všetkých ľudí všetkých čias.
ASD veria: Len na základe zvláštneho Božieho zjavenia ľudia môžu pochopiť racionálny zmysel zachovávania siedmeho dňa.
Konečne veta, ktorá dáva aspoň nejaký zmysel. Ak adventisti tvrdia, že zachovávajú sobotu, pretože sa im dostalo zvláštneho Božieho znamenia, ťažko tomu oponovať, je to ich skúsenosť. Ale potom nerozumieme, prečo tvrdia, že tak majú robiť všetci ľudia, ak im sa takého zvláštneho zjavenia nedostalo. Trochu mätúce je slovo „racionálny“. V Starom zákone Boh väčšinou nedával Izraelcom racionálne zdôvodnenia svojich prikázaní (napr. už spomínané rozdelenie zvierat na čisté a nečisté), no napriek tomu to mali dodržiavať. Je preto zaujímavé, že adventistom v tom im danom „zvláštnom zjavení“ takéto racionálne zdôvodnenie podané bolo. Škoda, že ho v tejto kapitole svojej knihy neuviedli.
V tomto kontexte je tiež zaujímavé, že nesprávne zachovávanie soboty je jedným z dôvodov na ukončenie členstva v cirkvi. Potom je adventista postihovaný za to, že nedostal dostatočne jasné „zvláštne Božie zjavenie“, pričom on za to samozrejme nemôže.
ASD veria: Sobota, pamätník Božieho vyslobodenia Izraela z Egypta za účelom odpočinku v pozemskom Kanaáne, odlišovala vykúpených onej doby od okolitých národov.
Hovorí sa tu, že sobota odlišovala Izraelcov od okolitých národov. Avšak to priamo odporuje tomu, čo sa tvrdilo doteraz, že sobota by mala platiť pre všetkých ľudí všetkých dôb. Teda svätiť by ju mali aj Kanaánci. A či ju svätili alebo nesvätili? O tom nevieme nič, Biblia to nespomína.
Časť Snahy o zmenu bohoslužobného dňa
ASD veria: Keďže sobota má veľký význam pri uctievaní Boha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa, nemalo by prekvapovať, že satan rozpútal všeobecný boj, aby toto posvätné ustanovenie zničil.
Ježiš učil ľudí, čo je dôležité: pokánie, pomoc blížnym atď., no sobotu ani raz nespomenul. Veľa priestoru venoval aj vysvetľovaniu, podľa čoho budú ľudia na konci súdení, no sobotu ani raz nespomenul. Sú teda omnoho dôležitejšie kresťanské témy, proti ktorým by mal satan bojovať (a zrejme to aj robí). Je nepravdepodobné, že by satan bojoval proti neznámemu prikázaniu, ktorého platnosť nevedia preukázať ani tí, čo ho dodržiavajú.
Časť Zachovávanie soboty
ASD veria: Pán soboty nás všetkých pozýva, aby sme nasledovali jeho príklad.
Ježiš robil veľa vecí, no nie všetko je nám príkladom. Napr. bol obrezaný, dodržiaval židovské sviatky, kriesil mŕtvych atď. Ale nič z toho CASD nepovažuje za príklad nasledovania. Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by Ježiš vyzýval k jeho nasledovaniu v dodržiavaní soboty.
Záver
Pozorne sme preskúmali asi najdôležitejšiu kapitolu v knihe Adventisti s.d. veria. Kapitolu o sobote. Pre adventistov to je jeden z najdôležitejších bodov učenia. Účelom kapitoly bolo presvedčiť čitateľa, že na základe Biblie by mal dodržiavať sobotný odpočinok. No s veľkým prekvapením musíme konštatovať, že použité argumenty, verše a zdôvodnia túto úlohu nesplnili. Nezaznel ani jeden (!) dobrý dôvod, prečo by to tak malo byť. Nezaujatý človek by predpokladal, že adventisti dokážu svoj hlavný vieroučný bod podať tak, aby sa človek aspoň zamyslel. Avšak čítali sme len samé domnienky, nepodložené tvrdenia a zbožné želania. Začína mi byť jasné, prečo sú adventisti v tejto téme takí osamotení. A prestávam rozumieť, prečo vlastne veria v sobotu, ak to nedokážu pochopiteľne zdôvodniť ani len sami pre seba. Celá kapitola sa javí tak (a v tomto nie je jediná), že logická a prehľadná štruktúra je nahradená množstvom rozporuplných vyhlásení, z ktorých ani jedno nie je presvedčivé. Hlavný problém je, že chýbajú biblické texty, ktorými by sa učenie o sobote dalo podporiť. Autori len stále dookola opakujú svoje tvrdenie, že sobotu treba zachovávať, ale to je prakticky celá argumentácia. A to je aj dôvodom, prečo čestný študent Písma nemôže prijať toto učenie.
Sobota je pre adventistov kľúčová téma a rovnako kľúčové je aj jej zaradenie v študovanej knihe. Nie náhodou je uvedená hneď za kapitolu Boží zákon, kde sa autori snažili ukázať, že Desatoro platí od vekov až na veky. Naše štúdium tejto časti nájdete tu: vierouka-f4/studujeme-vieroucne-body-ca ... -t839.html. Detailným preskúmaním tam uvedených biblických textov a argumentov sme prišli k záveru, že z Biblie nevyplýva, že by Desatoro (vo svojej podobe z 2M20) malo byť platné pre všetkých ľudí všetkých dôb.
V dnešnom štúdiu sa podrobne pozrieme na všetky argumenty, ktoré sú na podporu soboty uvedené v kapitole Sobota.
Ďalej v texte sú notifikáciou „ASD veria“ uvedené vybrané citáty z kapitoly. Pre objektívnosť, kompletný text kapitoly nájdete v prílohe.
Časť Sobota pri stvorení
ASD veria: Sobota prichádza k nám z bezhriešneho sveta. Je to zvláštny Boží dar, ktorý ľuďom umožňuje prežívať na zemi nebeskú skutočnosť.
V Biblii sa nikde nepíše o sobote ako dare.
ASD veria: Boh odpočinul, lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli.
Biblia hovorí o dôvode, prečo si Boh odpočinul v siedmy deň a požehnal ho: „lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo“ . No autori hneď v úvode uvádzajú iný dôvod: „lebo chcel, aby si aj ľudia odpočinuli“. Toto je v rozpore s tvrdením Písma.
ASD veria: Boh dokončil stvorenie neba a zeme za šesť dní, ale chcel ešte ustanoviť sobotu.
Odkiaľ autori vedia, čo Boh chcel? Je dosť odvážne popisovať Stvoriteľovi pohnútky, ak o nich sám nehovorí. Nezabúdajme, že jeho myšlienky nie sú ako naše myšlienky. (Iz 55, 8)
ASD veria: Ustanovil ju práve tým, že v tento deň si odpočinul.
Keď Boh niečo pre ľudí ustanovil, vždy je to v Biblii výslovne a zrozumiteľne uvedené (obetný systém, kňazskú službu atď). Biblia však v prípade Božieho odpočinutia v siedmy deň vôbec nehovorí o žiadnom ustanovovaní. To, že On si odpočinul, predsa automaticky neznamená, že to je príkaz pre všetkých ľudí, aby to robili tiež.
Ľudia dostali v raji od Boha niekoľko výslovných príkazov – aby sa množili a podmanili si zem, aby jedli plody stromov (okrem stromu poznania). Po páde do hriechu im dal ďalšie ustanovenia – o bolestivom rodení, o namáhavej práci, o obmedzenej dĺžke života. Ale ohľadne soboty nedal Boh ľuďom v raji žiadny príkaz ani ustanovenie.
ASD veria: Skutočnosť, že Boh posvätil siedmy deň, znamená, že tento deň je svätý, že ho oddelil pre vznešený zámer obohatiť božsko-ľudský vzťah.
Stvoriteľský týždeň mal celkom sedem dní. Boli to jednorazové skutky, vrátane Božieho odpočinutia v siedmy deň. Tak, ako Boh neumiestňuje každú stredu svetlá na oblohu a netvorí každý štvrtok nové zvieratá, tak zrejme ani každú sobotu neodpočíva.
Boží stvoriteľský týždeň nebol ľuďom daný ako príklad, aby každý týždeň opakovali to, čo vtedy robil Boh. Napríklad, nik nechce, aby všetci ľudia všetkých čias každú stredu umiestňovali svetlá na oblohu a vo štvrtok tvorili zvieratá. Podobne možno hľadieť na Božie odpočinutie v siedmy deň.
ASD veria: Požehnal a posvätil ho pre ľudí, nie pre seba.
V Genesis sa nepíše nič o tom, pre koho Boh ten deň požehnal a pre koho nie.
Poznámka: Pri štúdiu priebehu jednotlivých dní stvorenia je dôležité si povšimnúť, že hoci pri prvých šiestich dňoch sa píše, že „bol večer a bolo ráno prvý (druhý, tretí ... šiesty) deň, práve pri siedmom dni tento zápis chýba. Môže to byť dôležitý bod pri hľadaní správneho významu tohto požehnanie a posvätenia.
Časť Sobota pri Sinaji
ASD veria: Udalosti po odchode Izraelcov z Egypta nasvedčujú, že tento ľud veľkou mierou stratil sobotu zo zreteľa.
Ako sme si už ukázali, v raji ľudia nedostali žiadny príkaz svätiť sobotu. Až do času príchodu ku Sinaju nie je v Biblii žiadna zmienka o tom, že by ktokoľvek z ľudí svätil sobotu. Nemožno teda hovoriť o tom, že ju Izraelci „stratili zo zreteľa“. Vyzerá to skôr tak, že taký príkaz dovtedy vôbec neexistoval.
Časť Sobota a manna
ASD veria: Boh im zázračným padaním manny a vyhlásením Desatora zjavne a dôrazne pripomenul ich povinnosť zachovávať siedmy deň, sobotu.
Nemožno hovoriť o „pripomenutí povinnosti“, ustanovenie ktorej sme doteraz v Biblii vôbec nezaznamenali. V príbehu o manne sa požiadavka na svätenie soboty spomína vôbec prvýkrát v Biblii, pričom z tohto hľadiska má príbeh logickú štruktúru – najprv sa hovorí o tom, že v piatok je potrebné nazbierať dvakrát viac, a až neskôr výčitka pre neposlušných. Žiadna časť príbehu nespomína nejaký predchádzajúci príkaz (napr. za raja).
Časť Sobota a zákon
Prikázanie o sobote je súčasťou Desatora. Toto je z hľadiska správneho pochopenia soboty veľmi dôležitý text, radšej si ho pripomeňme:
Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je deň sobotného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho. (2M20, 8-11)
Text sa pri zdôvodňovaní požiadavky na svätenie soboty odvoláva na stvorenie. No nedozvedáme sa tu nič viac, než to, čo sme už čítali v 1M. Boh v 2M20 potvrdzuje, že pri stvorení v siedmy deň odpočíval, a že ho požehnal a posvätil. A toto sa teraz uvádza ako zdôvodnenie prikázania o sobote. Z toho nijako nevyplýva, že by toto prikázanie bolo dané ľuďom už pri stvorení.
Odkaz na stvorenie je dôležitý, ale netreba ho preceňovať. V druhej verzii Desatora z 5M5 v tomto prikázaní tento odkaz na stvorenie chýba úplne, a je nahradený odvolávkou na vyslobodenie z Egypta. Z toho je vidieť, že stvorenie nie je pri ustanovovaní soboty až taký dôležitý argument. Absolútny dôraz adventistov na priamy súvis medzi stvorením a prikázaním Desatora je neprimeraný a nezodpovedá vyváženosti biblických textov.
ASD veria: Začiatočné slová tohto prikázania – „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil“ – jasne ukazujú, že sobota nebola ustanovená pri Sínaji.
Výraz „pamätaj“ sa nemusí vzťahovať na minulosť, ale na súčasnosť a budúcnosť. Nejde teda o žiadne „jasné“ ukázanie. Okrem toho, o sobote sa Izraelci nedozvedajú pod vrchom, ale už o nej počuli pár dní predtým, pri začiatku padania manny. Takže „pamätaj“ sa môže vzťahovať aj na túto udalosť.
ASD veria: Boh chcel, aby sme sobotu zachovávali na pamiatku jeho stvorenia.
Zatiaľ vieme len to, že prikázanie o sobote je súčasťou Desatora, ktoré dal Boh Izraelcom. Nie je žiadny dôvod toto prikázanie automaticky a bez náležitého vysvetlenia aplikovať na súčasné kresťanstvo. Výraz „sme“ je použitý bez potrebného zdôvodnenia.
Použitie výrazu „Boh chcel“ považujeme za nevhodné, už sme to komentovali vyššie.
ASD veria: Príkaz o sobote predstavuje pečať Božieho zákona. Pečať všeobecne obsahuje tri zložky: meno, titul a právomoc vlastníka pečate. Úradné pečate potvrdzujú platnosť mimoriadne dôležitých dokladov.
Prirovnanie soboty k pečati je nebiblické. Vychádza z ľudských zvyklostí, ktoré Boh neustanovil. Nikde v Biblii sa nepíše, čo má obsahovať pečať. Je zrejmé, že autori nemajú potrebné biblické dôvody, preto sa musia uchyľovať k takýmto prirovnaniam.
Časť Sobota a zmluva
V tejto časti autori spomínajú „večnú zmluvu“ z 2M31. Pozrime sa na kontext:
Hospodin povedal Mojžišovi: Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Nech Izraeliti zachovávajú deň sobotného odpočinku a dodržiavajú ho vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval. (2M 31, 12-13, 16-17)
Texty veľmi jasne hovoria o tom, že prikázanie o sobote bolo určené len Izraelcom. Akékoľvek zovšeobecnenie je potrebné zdôvodniť.
Časť Výročné soboty
ASD veria: Zatiaľ čo sobota týždenného cyklu bola ustanovená na konci stvoriteľského týždňa (s platnosťou) pre celé ľudstvo, ...
Zatiaľ sme nezachytili žiadny text hovoriaci, že by sobota bola určená pre celé ľudstvo. Nie je teda žiadny dôvod na takéto tvrdenie.
ASD veria: Výročné soboty patrili k židovskému obradnému systému a k úkonom ustanoveným na vrchu Sínaj, ktoré ukazovali na príchod Mesiáša, a tak sa ich zachovávanie skončilo Kristovou smrťou na kríži.
Dá sa súhlasiť s tým, že obradný systém skončil Kristovou smrťou. No sú texty, ktoré naznačujú súvislosť medzi sobotou a inými sviatkami:
Stane sa, že pri každom novmesiaci a dni sobotného odpočinku sa každý príde pokloniť predo mňa, hovorí Hospodin. (Iz 66, 23)
Pritom práve tento text adventisti používajú na podporu učenia o svätení soboty aj na novej zemi. No zmienku o novmesiaci pritom úplne ignorujú.
Ďalší podobný text:
Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, deň sobotného odpočinku a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami! (Iz 1, 13)
Zdá sa, že rozdiel medzi sobotou z Desatora a inými (obradnými) sviatkami nie je z pohľadu starozákonných textov až taký významný.
Časť Sobota a Kristus
ASD veria: Vykúpením svojho ľudu pridal ďalší dôvod zachovávania soboty.
Boh nepotrebuje ľuďom dávať dôvody na to, aby robili to čo im prikáže. A teda ani nepotrebuje dodatočne pridávať ďalšie. (Napríklad nezdôvodňuje, prečo Boh niektoré druhy zvierat označil ako nečisté a Izraelcom zakázal jesť ich mäso.)
ASD veria: Kristova podvojná úloha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa ozrejmuje, prečo povedal, že ako Syn človeka je „aj Pánom soboty“.
Kristus je podľa svojich slov je Pánom všetkého. Nie je teda nič zvláštne, ak Židom pripomenul, kto je pánom dňa, ktorý tak úzkostlivo a pritom povrchne dodržiavali. Jeho slová mohli napríklad znamenať poukázanie na vlastný príklad, ako on k tomuto dňu pristupoval.
ASD veria: Kristus nám počas celej svojej pozemskej služby spríkladnil verné zachovávanie soboty.
Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by niekto označil Ježišove zachovávanie za verné a príkladné. Mnohí Ježišovi súčasníci si mysleli pravý opak, teda že Ježiš sobotu porušuje (uzdravovanie v sobotu, vymŕvanie klasov). Nakoniec, bol to jeden z dôvodov, prečo ho chceli zabiť.
ASD veria: Jeho účasť na sobotnej bohoslužbe svedčí o tom, že sobotu uznával za bohoslužobný deň.
Ježiš bol Žid, preto jeho rešpektovanie tohto prikázania nemôže byť prekvapivé. Tak isto, ako za svojho života uznával obetný systém a všetky ceremoniálne ustanovenia. V Ježišovej dobe to bolo stále platné.
ASD veria: Kristus mal posvätnosť soboty na zreteli do tej miery, že keď hovoril o prenasledovaní, ktoré príde po jeho nanebovstúpení, svojím učeníkom radil: „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.“
Na tieto Ježišove slová možno hľadieť viacerými spôsobmi:
Ježišove slová boli určené Židom, pre ktorých bolo prikázanie o sobote platné.
Niektorí vykladači sa domnievajú, že to bola narážka na obmedzenie týkajúce počtu krokov, ktoré bolo dovolené urobiť v sobotu. Toto bolo však nariadenie židovské, nie biblické. Potom by tieto Ježišove slová mohli byť aj určitou ironickou poznámkou na ich formalizmus.
Keďže sa v Ježišovej reči prelínajú miestne udalosti (zničenie Jeruzalema) s globálnymi (koniec sveta), zmienka o sobote sa môže týkať Židov, ktorí by mohli mať problém utekať z Jeruzalema v sobotu.
Otázkou je, aké problémy by ľuďom mohol spôsobiť útek v sobotu. Ak bolo dovolené zachrániť v sobotu zviera padnuté do jamy, prečo by záchrana ľudského života útekom malo byť porušením prikázania?
Taktiež spojenie soboty zo zimou nepridáva na dôležitosti soboty. Človek v našich zemepisných šírkach si pod výrazom „zima“ predstaví snehové záveje a arktické mrazy, no v južnejšich oblastiach, vrátene Izraela, to znamená najmä obdobie dažďov. Nie sú to podmienky, za ktorých by bol útek nepredstaviteľný.
Časť Sobota a apoštoli
ASD veria: Učeníci mali sobotu vo veľkej úcte. Ukázalo sa to pri Kristovej smrti. Keď nastala sobota, prerušili ženy prípravy na pohreb a „sobotu zachovali podľa prikázania“ so zámerom pokračovať v tomto diele v nedeľu, t.j. „v prvý deň týždňa“.
Samozrejme, všetci Židia, podobne ako Ježiš, mali sobotu vo veľkej úcte, bolo to pre nich platné Božie prikázanie.
ASD veria: Apoštol Pavel pri svojich evanjelizačných cestách chodil do synagógy v sobotu a zvestoval Krista. (Sk 13,14; 17,1.2; 18,4)
Vieme, že Pavel sa rozhodol zvestovať evanjelium najprv Židom. Preto chodil tam, kde boli oni – do synagóg, a chodil tam vtedy, keď tam boli oni – teda v sobotu.
ASD veria: Ba aj pohania ho pozvali, aby im v sobotu kázal Božie slovo. (Sk 13,42.44)
Čo presne hovoria tieto texty?
42 Pri odchode ich (Židia) prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo.
Pohania sa dopočuli, že v židovskej synagóge sa rozprávajú zaujímavé veci. Keďže to chceli počuť, prišli tam, kde sa to kázalo.
ASD veria: Z Písma je zrejmé, že Boh chcel, aby jeho ľud zachovával sobotu po celú večnosť: „Lebo ako natrvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím – znie výrok Hospodinov – tak bude mať stálosť vaše potomstvo a vaše meno. A od soboty do soboty prichádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,22.23)
Pozor! Tu sa stretávame s hrubou manipuláciou zo strany autorov – špičkových adventistických teológov! Uvádzajú citát z Biblie, ale vynechali časť verša! Ako v skutočnosti znie 23. verš?
A stane sa, že od novmesiaca do novmesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.
Sobota je tu uvedená spolu s novmesiacom, ceremoniálnym sviatkom, o ktorom autori už skôr povedali, že skončil Kristovou smrťou. No keďže adventistickým teológom v tomto texte zmienka o novmesiaci nevyhovovala, jednoducho ju vynechali, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia! Tento ich spôsob citácie Biblie je asi najlepším dôkazom toho, ako vedia „biblicky“ doložiť svoje učenie o sobote.
Časť Význam soboty
ASD veria: Povinnosť zachovávať sobotné prikázanie ako pamiatku Božej stvoriteľskej moci sa týka celého ľudstva.
Toto tvrdenie zatiaľ nebolo ani raz (!) biblicky doložené, zostáva len v rovine želania autorov.
ASD veria: Sobota je znamením Božej premieňajúcej moci; znamením svätosti alebo posvätenia. Hospodin oznámil: „Zachovávajte moje soboty, lebo je to znamenie medzi mnou a vami cez všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja Hospodin vás posväcujem.“ (2 Moj 31,13; pozri Ez 20,20) Sobota je teda aj znamením Boha ako posvätiteľa. Ako je ľud posvätený Kristovou krvou, (Žid 13,12) tak je aj zachovávanie soboty znamením, že veriaci prijali jeho krv na odpustenie hriechov.
Prístup adventistov k starozákonným textom je veľmi nesystémový a nepochopiteľný. Vyberajú si texty, ktoré im vyhovujú, a podľa toho ich tiež aplikujú priamo, alebo symbolicky.
Napr. v citovanom texte z 2M31 je následne uvedený text:
Každý, kto by v deň sobotného odpočinku pracoval, musí zomrieť!
Ak sa berie doslovne verš 13 o posvätení, nemal by sa brať aj tento?
Podobne ver 19 u Ez 20 hovorí, že:
Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich
Izraelci však dostali od Boha mnoho rozličných ustanovení vrátane obriezky, obetí, čistoty a podobne. Tieto však adventisti nedodržiavajú. Použitie týchto textov len na podporu soboty sa dá považovať za ich zneužitie.
ASD veria: Ten, kto srdcom poslúcha štvrté prikázanie, poslúchať bude celý zákon.
Samotná prax v CASD dokazuje, že to tak nie je. Občas tam dochádza k disciplinárnym konaniam voči členom, ktorí porušili iné prikázania Desatora, pričom nedodržiavanie soboty im nie je vytýkané. Dodržiavanie soboty teda určite automaticky nevedie k dodržiavaniu ostatných prikázaní. Zrejme ide len o osobnú snahu autorov vyzdvihnúť prikázanie o sobote nad iné prikázania.
ASD veria: Vernosť každého človeka voči Bohu sa vyskúša v čase konca sobotným prikázaním z Desatora.
Jednoznačne nebiblické tvrdenie. Žiadny text zaoberajúci sa udalosťami posledných dní (Mat 24, Zjavenie, ...) nespomína sobotu ako spôsob na vyskúšanie vernosti „každého človeka“.
ASD veria: Bez soboty by na svete bola len drina a pot bez konca.
Veľmi naivné tvrdenie. Drvivá väčšina ľudí sobotu nedodržiava (mnohí o nej ani nepočuli), no napriek tomu si vedia svoj čas rozumne zadeliť tak, aby sa okrem práce venovali aj svojej rodine, koníčkom či odpočinku.
ASD veria: Sobota je našou príležitosťou prežívať Božiu prítomnosť.
Obrátený kresťan vidí príležitosti na prežívanie Božej prítomnosti každý deň, každý okamih.
ASD veria: Prečo by teda ľudia mali zachovávať siedmy deň, sobotu? „Pre kresťana je len jediný dôvod a nijaký iný, ten však stačí: Boh to povedal.“
Toto je veľmi zaujímavé tvrdenie. Na jednej strane úplne popiera to, čo autori o dôvodoch pre svätenie soboty nepísali doposiaľ, na druhej strane ponúka veľmi ťažko pochopiteľný argument. Veď predsa nik nemôže tvrdiť, že všetko, čo kedy Boh povedal, platí doslovne pre každého a vždy. Sami adventisti (väčšinou správne) učia, že mnohé Božie ustanovenia boli časovo obmedzené, a pre kresťanov neplatia. Nedá sa predpokladať, že sami autori knihy rozumejú tomu, čo tu napísali.
Keď Boh dáva nejaký príkaz, vždy povie, koho sa to týka. No zatiaľ sme nenašli text, kde by Boh požadoval svätenie soboty od všetkých ľudí všetkých čias.
ASD veria: Len na základe zvláštneho Božieho zjavenia ľudia môžu pochopiť racionálny zmysel zachovávania siedmeho dňa.
Konečne veta, ktorá dáva aspoň nejaký zmysel. Ak adventisti tvrdia, že zachovávajú sobotu, pretože sa im dostalo zvláštneho Božieho znamenia, ťažko tomu oponovať, je to ich skúsenosť. Ale potom nerozumieme, prečo tvrdia, že tak majú robiť všetci ľudia, ak im sa takého zvláštneho zjavenia nedostalo. Trochu mätúce je slovo „racionálny“. V Starom zákone Boh väčšinou nedával Izraelcom racionálne zdôvodnenia svojich prikázaní (napr. už spomínané rozdelenie zvierat na čisté a nečisté), no napriek tomu to mali dodržiavať. Je preto zaujímavé, že adventistom v tom im danom „zvláštnom zjavení“ takéto racionálne zdôvodnenie podané bolo. Škoda, že ho v tejto kapitole svojej knihy neuviedli.
V tomto kontexte je tiež zaujímavé, že nesprávne zachovávanie soboty je jedným z dôvodov na ukončenie členstva v cirkvi. Potom je adventista postihovaný za to, že nedostal dostatočne jasné „zvláštne Božie zjavenie“, pričom on za to samozrejme nemôže.
ASD veria: Sobota, pamätník Božieho vyslobodenia Izraela z Egypta za účelom odpočinku v pozemskom Kanaáne, odlišovala vykúpených onej doby od okolitých národov.
Hovorí sa tu, že sobota odlišovala Izraelcov od okolitých národov. Avšak to priamo odporuje tomu, čo sa tvrdilo doteraz, že sobota by mala platiť pre všetkých ľudí všetkých dôb. Teda svätiť by ju mali aj Kanaánci. A či ju svätili alebo nesvätili? O tom nevieme nič, Biblia to nespomína.
Časť Snahy o zmenu bohoslužobného dňa
ASD veria: Keďže sobota má veľký význam pri uctievaní Boha ako Stvoriteľa a Vykupiteľa, nemalo by prekvapovať, že satan rozpútal všeobecný boj, aby toto posvätné ustanovenie zničil.
Ježiš učil ľudí, čo je dôležité: pokánie, pomoc blížnym atď., no sobotu ani raz nespomenul. Veľa priestoru venoval aj vysvetľovaniu, podľa čoho budú ľudia na konci súdení, no sobotu ani raz nespomenul. Sú teda omnoho dôležitejšie kresťanské témy, proti ktorým by mal satan bojovať (a zrejme to aj robí). Je nepravdepodobné, že by satan bojoval proti neznámemu prikázaniu, ktorého platnosť nevedia preukázať ani tí, čo ho dodržiavajú.
Časť Zachovávanie soboty
ASD veria: Pán soboty nás všetkých pozýva, aby sme nasledovali jeho príklad.
Ježiš robil veľa vecí, no nie všetko je nám príkladom. Napr. bol obrezaný, dodržiaval židovské sviatky, kriesil mŕtvych atď. Ale nič z toho CASD nepovažuje za príklad nasledovania. Žiadny novozákonný text nehovorí o tom, že by Ježiš vyzýval k jeho nasledovaniu v dodržiavaní soboty.
Záver
Pozorne sme preskúmali asi najdôležitejšiu kapitolu v knihe Adventisti s.d. veria. Kapitolu o sobote. Pre adventistov to je jeden z najdôležitejších bodov učenia. Účelom kapitoly bolo presvedčiť čitateľa, že na základe Biblie by mal dodržiavať sobotný odpočinok. No s veľkým prekvapením musíme konštatovať, že použité argumenty, verše a zdôvodnia túto úlohu nesplnili. Nezaznel ani jeden (!) dobrý dôvod, prečo by to tak malo byť. Nezaujatý človek by predpokladal, že adventisti dokážu svoj hlavný vieroučný bod podať tak, aby sa človek aspoň zamyslel. Avšak čítali sme len samé domnienky, nepodložené tvrdenia a zbožné želania. Začína mi byť jasné, prečo sú adventisti v tejto téme takí osamotení. A prestávam rozumieť, prečo vlastne veria v sobotu, ak to nedokážu pochopiteľne zdôvodniť ani len sami pre seba. Celá kapitola sa javí tak (a v tomto nie je jediná), že logická a prehľadná štruktúra je nahradená množstvom rozporuplných vyhlásení, z ktorých ani jedno nie je presvedčivé. Hlavný problém je, že chýbajú biblické texty, ktorými by sa učenie o sobote dalo podporiť. Autori len stále dookola opakujú svoje tvrdenie, že sobotu treba zachovávať, ale to je prakticky celá argumentácia. A to je aj dôvodom, prečo čestný študent Písma nemôže prijať toto učenie.
