Tak sa na to pozrime bližšie, lebo často tu vidím u adventistov spochybňovanie niektorých častí Biblie
Ako vidíme cit: “keď niekto hovorí, že má vieru“ no neprejavuje sa navonok skutkami – na novom živote v Kristu. Je jasné, že sa tu hovorí z pohľadu človeka, ktorý o sebe tvrdí, že je veriaci.Jak2 14Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?
Sú dva pohľady v Písme na vieru v srdci človeka a je potrebné ich rozlišovať .Je to pohľad Boží, ktorý je dokonalý a pohľad človeka. Tu vidíme, že Jakub hovorí o viere, ako keď niekto len hovorí, že má vieru. Teda sú dve možnosti – buď ju skutočne má, alebo len hovorí že ju má. Ak sa neprejavuje na jeho novom živote v Kristu, tak to znamená práve tú druhú možnosť – že teda len hovorí, že má vieru. No a fiktívna viera naozaj nikoho nespasí!
Takáto viera naozaj nikoho nespasí, lebo nie je skutočná, ale fiktívna – neexistuje v srdci človeka. Takýto človek sa tvári, že prijal Krista – že je kresťanom, že je veriaci, no vierou neprijal Slovo života – Božie Slovo do svojho srdca, aby vypôsobilo nový život v Kristu. Teda na jeho živote sa nič neprejavuje , pretože sa ani nemá z čoho prejaviť, lebo v skutočnosti neprijal vierou do svojho srdca Slovo života.
Ak sa neberie do úvahy pohľad Boží na srdce človeka, tak to vyzerá, že skutočná viera je niečo, čo sa neprejavuje, čo je nezmysel.
Zase je tu pohľad človeka na vieru v srdci. Skúsim to rozobrať a namiesto skutky, tam dám - skutky viery, lebo je to presnejšia argumentácia.Jak2 18 niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.
Tak teda ty hovoríš, že máš vieru, no nemáš skutky viery a ja hovorím, že mám vieru, ale aj skutky viery. Ak nemáš skutky viery, tak kde je viera, ktorá predsa vždy spoluúčinkuje so skutkami viery?
Ak niekto tvrdí, že verí v existenciu Boha, no ako démoni opovrhuje jeho Slovom , tak to nie je spasiteľná vieraJak2 19 že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.
No a veriť, že existuje Boh a vierou prijať do svojho srdca Božie Slovo je vec druhá. Takáto spasiteľná viera sa vždy prejaví na skutkoch viery a ovocí ducha.
Ak niekto tvrdí, že má vieru, ktorá sa ale neprejavuje, tak je iba fiktívna – mŕtva – nie je prítomná v srdci človeka. Lebo ak by existovala, tak človek by mal skrze vieru vo svojom srdci živé Slovo Božie, ktoré vždy vypôsobí nový život v Kristu – skutky viery a ovocie Ducha.Jak2 20Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?
No a teraz by niekto namietal. Vidíte, Jakub učí o ospravedlnení zo samotných skutkov. No ja sa pýtam, bol by Abrahám ospravedlnený zo samotných skutkov a to bez viery v Božie Slovo, ktorá by tomu predchádzala? Nebol, lebo neboli by u Abraháma ani skutky viery! Tie skutky viery u Abraháma boli predsa prejavom jeho skutočnej viery v Božie Slovo. Teda ako aj píše: “viera bola dokonaná zo skutkov.“ Viera ak je skutočná, tak vždy spolu účinkuje so skutkami viery a skutky viery poukazujú na to, že existuje viera v srdci človeka.Jak2 21Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? 22Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.
Takže ako vidíme, Jakub nepopiera ospravedlnenie zo skutočnej viery, ktorá vždy spoluúčinkuje so skutkami viery. U Abraháma sa viera prejavila na skutkoch viery, lebo bola skutočná a tak sa mu viera počítala za spravedlivosť.Jak2 23A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.
Nie je tu predsa povedané, že sa človek ospravedlňuje so samotných skutkov , teda bez viery, lebo to, čo má na mysli Jakub sú skutky viery, ktoré vždy spoluúčinkujú s vierou. Ak niekto povie, že sa človek ospravedňuje zo skutkov, teda skutkov viery, tak je jasné, že tie skutky viery poukazujú na skutočnú vieru, ktorá tomu predchádzala. Skutky viery a viera sú jeden celok, ako keď následok svedčí, že existuje príčina. No dôležitá je predsa príčina, aby bol aj následok. Ak niet príčiny, tak niet ani následku.Jak2 24Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery.
Ďalej Jakub píše : “a nie samo z viery“ myslí pritom nie na skutočnú vieru, ale na fiktívnu vieru, ako uviedol vyššie, ako keď človek len hovorí, že verí, no nič sa na jeho živote neprejavuje.
Je to v tom istom zmysle. Ak nieto len hovorí, že má vieru v srdci, no toto jeho tvrdenie sa nijako neprejavuje navonok na skutkoch viery, tak skutočnú vieru v srdci nemá – je fiktívna – mŕtva. Viera a skutky viery tvoria jeden celok. Ak niečo z toho chýba, tak je to iba fikcia.Jak2 26Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.
Keď si to zhrnieme, tak Jakub a Pavol si neprotirečia
Jakub zdôrazňuje skutky viery, ktoré ako tvrdí spoluúčinkujú so skutočnou vierou a píše:“Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť “.
No a Pavol hovorí o tej istej spasiteľnej viere, no na rozdiel od Jakuba nezdôrazňuje skutky viery a to z dôvodu, aby sa nikto nimi nechválil, lebo viera je darom od Boha a skutky viery sú toho následkom. Potom Jakub a Pavol hovoria o tom istom o skutočnej viere no z iného pohľadu. Jakub z pohľadu človeka a Pavol z pohľadu Boha o viere, ktorá vždy spolu účinkuje so skutkami viery a je jedným celkom. Tak ako keď skutočná láska, ak je v srdci človeka, tak sa vždy prejaví na skutkoch lásky. No vždy je to len láska, ktorá sa vždy prejavuje v sebazaprení.