A ČO S TÝM?

Arminianizmus , ktorý sa tak rozmohol a ktorý je tak badať u adventistov a nie len u nich je popretie rozhodujúceho, oživujúceho a udržiavajúceho pôsobenia Boha na tých, ktorých si Boh predzvedel, na tých ktorých predurčil, na tých ktorých povolal, na tých ktorých aj ospravedlnil, aby sa to všetko dialo jedine na chválu Boha, ktorý sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.

Vôľa nikdy nie je slobodná, ale je závislá na charaktere srdca. Nie je možné, aby vôľa vybrala z duchovne mŕtveho srdca to, čo tam nie je, teda život. Počiatok duchovného života je v Božom oživujúcom zásahu, kedy Boh dáva človeku dar počuť a pripraví srdce na zasiatie semena ducha – Slova života. Až vtedy môže vôľa vynášať na povrch ovocie Ducha a to zo stromu, ktorý vyrástol zo semena Ducha – Slova Božieho. Slovo Božie je semeno Svätého Ducha a nesie v sebe informáciu – evanjelium Ježiša Krista a z tohto semena zasiateho v srdci skrze vieru vyrastie už dobrý strom, ktorý donáša dobré ovocie. Boh, ako dobrý hospodár ho aj milosťou udržiava - strihá, chráni, okopáva aj pridáva živiny, aby ovocie bolo vždy dobré.

Arminiánizmus je preto popretím prvotného , rozhodujúceho a oživujúceho zásahu Boha a teda aj popretím zvrchovanosti Boha vo všetkom – teda v celom dokonalom diele milosti. Je to aj popretím moci pravého evanjelia, ktoré pôsobí v srdci človeka milosťou a mocou Božou u tých, ktorí sú jeho deti podľa vyvolenia milosti. Vykúpený je preto Božím novým stvorením v Kristu Ježišovi a na tom čím je, si nemôže pripísať žiadne vlastné zásluhy, ktoré patria jedine Bohu.

Pravé evanjelium vylučuje akúkoľvek chválu a zásluhy človeka na svojej spáse.

Prečo sa tak preferuje ľudská vôľa, ako keby to bol rozhodujúci faktor pri účinnosti spásy? Prečo tak mnohí urputne bojujú proti tomu, aby všetky zásluhy, chvála a vďačnosť na tom, čím sme, sa dali jedine Bohu a teda, aby sa vyzdvihla zvrchovanosť Božia vo všetkom?

Či snáď to nie je práve to ego človeka, ktoré sa bráni sebezapreniu? Lebo nechcú zaprieť svoju vraj slobodnú vôľu a zbožščili ju. Ako môže kraľovať v ich srdci Božie Slovo, ak kraľuje v ich srdci ich vlastné ego? A práve to ego v ich srdci bojuje proti zvrchovanosti Božej a teda odmietajú uznať, že vôľa človeka je zotročená hriechom, neslobodná a závislá na hriešnom stave srdca.
Či snáď poviem - Kristus ma spasil, ale ja a moja vôľa zohrali počiatočnú, oživujúcu a teda rozhodujúcu úlohu pri mojom spasení? A tak sa pýtam, kde je to sebazaprenie , ktoré je podstatné pri nasledovaní Krista?

Tak ako pri Adamovi , bol to predsa živý Boh a jeho prvotný , rozhodujúci oživujúci zásah, keď vdýchol dych života, aby Adam ožil a vnímal svetlo slnka. Tak je to aj pri duchovnej mŕtvole a teda je to živý Boh, ktorý rozhodujúcim a oživujúcim zásahom oživil duchovnú mŕtvolu, aby vnímala svetlo Božieho Slova.

vierouka-f4/cirkev-t813-30.html?hilit=koncept#p9823

post10238.html#p10238

post10320.html#p10320

clanky-f9/jak-to-bylo-s-existenci-jezis ... tml#p10324

post9827.html#p9827

clanky-f9/jak-to-bylo-s-existenci-jezis ... tml#p10376

Viktorrealita napísal: ↑21 Jan 2019, 11:41 Arminianizmus , ktorý sa tak rozmohol a ktorý je tak badať u adventistov a nie len u nich je popretie rozhodujúceho, oživujúceho a udržiavajúceho pôsobenia Boha na tých, ktorých si Boh predzvedel, na tých ktorých predurčil, na tých ktorých povolal, na tých ktorých aj ospravedlnil, aby sa to všetko dialo jedine na chválu Boha, ktorý sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.

Vôľa nikdy nie je slobodná, ale je závislá na charaktere srdca. Nie je možné, aby vôľa vybrala z duchovne mŕtveho srdca to, čo tam nie je, teda život. Počiatok duchovného života je v Božom oživujúcom zásahu, kedy Boh dáva človeku dar počuť a pripraví srdce na zasiatie semena ducha – Slova života. Až vtedy môže vôľa vynášať na povrch ovocie Ducha a to zo stromu, ktorý vyrástol zo semena Ducha – Slova Božieho. Slovo Božie je semeno Svätého Ducha a nesie v sebe informáciu – evanjelium Ježiša Krista a z tohto semena zasiateho v srdci skrze vieru vyrastie už dobrý strom, ktorý donáša dobré ovocie. Boh, ako dobrý hospodár ho aj milosťou udržiava - strihá, chráni, okopáva aj pridáva živiny, aby ovocie bolo vždy dobré.

Arminiánizmus je preto popretím prvotného , rozhodujúceho a oživujúceho zásahu Boha a teda aj popretím zvrchovanosti Boha vo všetkom – teda v celom dokonalom diele milosti. Je to aj popretím moci pravého evanjelia, ktoré pôsobí v srdci človeka milosťou a mocou Božou u tých, ktorí sú jeho deti podľa vyvolenia milosti. Vykúpený je preto Božím novým stvorením v Kristu Ježišovi a na tom čím je, si nemôže pripísať žiadne vlastné zásluhy, ktoré patria jedine Bohu.

Pravé evanjelium vylučuje akúkoľvek chválu a zásluhy človeka na svojej spáse.

Prečo sa tak preferuje ľudská vôľa, ako keby to bol rozhodujúci faktor pri účinnosti spásy? Prečo tak mnohí urputne bojujú proti tomu, aby všetky zásluhy, chvála a vďačnosť na tom, čím sme, sa dali jedine Bohu a teda, aby sa vyzdvihla zvrchovanosť Božia vo všetkom?

Či snáď to nie je práve to ego človeka, ktoré sa bráni sebezapreniu? Lebo nechcú zaprieť svoju vraj slobodnú vôľu a zbožščili ju. Ako môže kraľovať v ich srdci Božie Slovo, ak kraľuje v ich srdci ich vlastné ego? A práve to ego v ich srdci bojuje proti zvrchovanosti Božej a teda odmietajú uznať, že vôľa človeka je zotročená hriechom, neslobodná a závislá na hriešnom stave srdca.
Či snáď poviem - Kristus ma spasil, ale ja a moja vôľa zohrali počiatočnú, oživujúcu a teda rozhodujúcu úlohu pri mojom spasení? A tak sa pýtam, kde je to sebazaprenie , ktoré je podstatné pri nasledovaní Krista?

Tak ako pri Adamovi , bol to predsa živý Boh a jeho prvotný , rozhodujúci oživujúci zásah, keď vdýchol dych života, aby Adam ožil a vnímal svetlo slnka. Tak je to aj pri duchovnej mŕtvole a teda je to živý Boh, ktorý rozhodujúcim a oživujúcim zásahom oživil duchovnú mŕtvolu, aby vnímala svetlo Božieho Slova.

...Pravé evanjelium vylučuje akúkoľvek chválu a zásluhy človeka na svojej spáse.

Nelži nebo fakt nebudeš spasený, víš přece dobře, že lháři a nejen oni do nebe nepůjdou:
Kdyby jsi věřil Ježíši a tomu co On učil co máme dělat, abychom byli spasení, nikdy bys nemohl napsat takovou blbost. Buď pomůžeš druhým a budeš spasený nebo nepomůžeš a nebudeš spasený. Samotná Boží milost bez Tvých skutků milosrdenství, které nevykonáš, pokud máš příležitost, tě nakonec kvůli tomu nespasí. Samotná milost tě kvůli nedodržování Božích přikázání také nespasí.

Matouš 25:1  Tehdy podobno bude království nebeské desíti pannám, kteréžto vzavše lampy své, vyšly proti Ženichovi.
2  Pět pak z nich bylo opatrných, a pět bláznivých.
3  Ty bláznivé vzavše lampy své, nevzaly s sebou oleje.
4  Opatrné pak vzaly olej v nádobkách svých s lampami svými.
5  A když prodléval Ženich, zdřímaly se všecky a zesnuly.
6  O půlnoci pak stal se křik: Aj, Ženich jde, vyjděte proti němu.
7  Tedy vstaly všecky panny ty, a ozdobily lampy své.
8  Bláznivé pak opatrným řekly: Udělte nám oleje vašeho, nebo lampy naše hasnou.
9  I odpověděly opatrné, řkouce: Bojíme se, že by se snad ani nám i vám nedostalo, jděte raději k prodavačům a kupte sobě.
10  A když odešly kupovati, přišel Ženich, a které hotovy byly, vešly s ním na svadbu, i zavříny jsou dveře.
11  Potom pak přišly i ty druhé panny, řkouce: Pane, pane, otevři nám.
12  A on odpověděv, řekl: Amen, pravím vám, neznámť vás.
13  Bdětež tedy; neb nevíte dne ani hodiny, v kterou Syn člověka přijde.
14  Neb tak se díti bude, jako když člověk jeden, jda na cestu, povolal služebníků svých a poručil jim statek svůj.
15  I dal jednomu pět hřiven, jinému pak dvě, a jinému jednu, každému podle možnosti jeho, i odšel hned.
16  Odšed pak ten, kterýž vzal pět hřiven, těžel jimi, i vydělal jiných pět hřiven.
17  Též i ten, kterýž vzal dvě, získal jiné dvě.
18  Ale ten, kterýž vzal jednu, odšed, zakopal ji v zemi, a skryl peníze pána svého.
19  Po mnohém pak času přišel pán služebníků těch, i činil počet s nimi.
20  A přistoupiv ten, kterýž byl pět hřiven vzal, podal jiných pěti hřiven, řka: Pane, pět hřiven dal jsi mi, aj, jiných pět hřiven získal jsem jimi.
21  I řekl mu pán jeho: To dobře, služebníče dobrý a věrný, nad málem byl jsi věrný, nad mnohem tebe ustanovím. Vejdiž v radost pána svého.
22  Přistoupiv pak ten, kterýž byl dvě hřivně vzal, dí: Pane, dvě hřivně jsi mi dal, aj, jiné dvě jimi získal jsem.
23  Řekl mu pán jeho: To dobře, služebníče dobrý a věrný, nad málem byl jsi věrný, nad mnohem tebe ustanovím. Vejdiž v radost pána svého.
24  Přistoupiv pak i ten, kterýž vzal jednu hřivnu, řekl: Pane, věděl jsem, že jsi ty člověk přísný, žna, kde jsi nerozsíval, a sbíraje, kde jsi nerozsypal,
25  I boje se, odšel jsem a skryl hřivnu tvou v zemi. Aj, teď máš, což tvého jest.
26  A odpovídaje pán jeho, řekl mu: Služebníče zlý a lenivý, věděl jsi, že žnu, kdež jsem nerozsíval, a sbírám, kdež jsem nerozsypal,
27  Protož měl jsi ty peníze mé dáti penězoměncům, a já přijda, vzal byl bych, což jest mého, s požitkem.
28  Nu vezmětež od něho tu hřivnu, a dejte tomu, kterýž má deset hřiven.
29  (Nebo každému majícímu bude dáno, a budeť hojně míti, od nemajícího pak i to, což má, budeť odjato.)
30  A toho neužitečného služebníka uvrztež do temností zevnitřních. Tamť bude pláč a škřipení zubů.
31  A když přijde Syn člověka v slávě své, a všickni svatí andělé s ním, tedy se posadí na trůnu velebnosti své,
32  A shromážděni budou před něj všickni národové. I rozdělí je na různo, jedny od druhých, tak jako pastýř odděluje ovce od kozlů.
33  A postavíť ovce zajisté na pravici své, kozly pak na levici.
34  Tedy dí Král těm, kteříž na pravici jeho budou: Pojďte požehnaní Otce mého, dědičně vládněte královstvím, vám připraveným od ustanovení světa.
35  Nebo jsem lačněl, a dali jste mi jísti; žíznil jsem, a dali jste mi píti; hostem jsem býval, a přijali jste mne;
36  Nah jsem byl, a přioděli jste mne; nemocen jsem byl, a navštívili jste mne; v žaláři jsem seděl, a přicházeli jste ke mně.
37  Tedy odpovědí jemu spravedliví, řkouce: Pane, kdy jsme tě vídali lačného, a krmili jsme tebe, žíznivého, a dávaliť jsme nápoj?
38  Aneb kdy jsme tě viděli hostě, a přijali jsme tebe, anebo nahého, a přioděli jsme tebe?
39  Aneb kdy jsme tě viděli nemocného, aneb v žaláři, a přicházeli jsme k tobě?
40  A odpovídaje Král, dí jim: Amen pravím vám: Cožkoli jste činili jednomu z bratří těchto mých nejmenších, mně jste učinili.
41  Potom dí i těm, kteříž na levici budou: Jděte ode mne zlořečení do ohně věčného, kterýž jest připraven ďáblu i andělům jeho.
42  Neboť jsem lačněl, a nedali jste mi jísti; žíznil jsem, a nedali jste mi píti;
43  Hostem jsem byl, a nepřijali jste mne; nah, a neodívali jste mne; nemocen a v žaláři jsem byl, a nenavštívili jste mne.
44  Tedy odpovědí jemu i oni, řkouce: Pane, kdy jsme tebe vídali lačného, neb žíznivého, aneb hostě, nebo nahého, neb nemocného, aneb v žaláři, a neposloužili jsme tobě?
45  Tedy odpoví jim, řka: Amen pravím vám: Čehož jste koli nečinili jednomu z nejmenších těchto, mně jste nečinili.
46  I půjdou tito do trápení věčného, ale spravedliví do života věčného.

[KB1613] Zj 12:17 I rozhněval se drak na tu ženu, a šel bojovati s jinými z semene jejího, kteříž ostříhají přikázaní Božích, a mají svědectví Ježíše Krista.
[KB1613] Zj 14:12 Tuť jest trpělivost svatých, tu jsou ti, kteříž ostříhají přikázaní Božích a víry Ježíšovy.
[KB1613] Zj 22:14 Blahoslavení, kteříž zachovávají přikázaní jeho, aby měli právo k dřevu života, a aby branami vešli do města.

mikim napísal: ↑21 Jan 2019, 14:41 Nelži nebo fakt nebudeš spasený, víš přece dobře, že lháři a nejen oni do nebe nepůjdou:
Kdyby jsi věřil Ježíši a tomu co On učil co máme dělat, abychom byli spasení, nikdy bys nemohl napsat takovou blbost. Buď pomůžeš druhým a budeš spasený nebo nepomůžeš a nebudeš spasený. Samotná Boží milost bez Tvých skutků milosrdenství, které nevykonáš, pokud máš příležitost, tě nakonec kvůli tomu nespasí. Samotná milost tě kvůli nedodržování Božích přikázání také nespasí.

Miešaš hrušky s jablkami, zamieňaš následky za príčinu, nerozlišuješ, čo sa píše z pohľadu človeka a čo je z pohľadu Boha.

Ak to, čo píšem by bolo lžou, tak ako by mohla lož zdôrazňovať zvrchovanosť Božiu, jeho milosť a moc vo všetkom a teda pri vyvolení, oživení aj udržiavaní? Ako by lož mohla zdôrazňovať, že nové stvorenie v Kristu Ježišovi je jedine z Božej milosti a moci a nie z našej moci? Ako by mohla lož chváliť za všetko jedine Boha?Ef 2:10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Práve naopak, ak by som zbožčil ľudskú vôľu, ako keby bola rozhodujúca pri spasení, tak by som poprel rozhodujúci Boží oživujúci zásah a jeho absolútnu zvrchovanosť pri účinnosti spásy. Život vždy pochádza jedine zo živého Boha a jeho vôle. Život nevznikol samovoľne z neživej hmoty. Mŕtvola sama od seba neožije a nepovie si vstanem a tak podobne ani duchovná mŕtvola sama od seba neožije. Tak, ako sme sa z vlastnej vôle nenarodili telesne, tak podobne sa z vlastnej vôle nerodíme ani duchovne. A preto je nanajvýš dôležité, aby sme vo všetkom dali vďaku a chválu jedine Bohu a vylúčili vlastnú chválu a svoje zásluhy. A práve to je v rámci sebazaprenia, ktoré Ježiš tak zdôrazňuje.

Ak by som zbožčil ľudskú vôľu, ako rozhodujúcu pri spasení, tak by som bol ako ten, ktorý Eve našepkával – budete ako bohovia. Zbožčiť ľudskú vôľu, ako rozhodujúcu pri spasení je samospasiteľnosť a odsúva Božiu vôľu, účinok Božej milosti a moc jeho Slova na vedľajšiu koľaj. Z dokonalého Božieho diela milosti sa týmto robí nedokonalé a nedostatočné dielo, ktoré by bolo závislé na hriechom zotročenej vôli človeka.

Predsa to, čo máme robiť má byť samozrejmostou, tak prečo by to malo byť záslužné, čo sa týka spásy? To nám má Boh ďakovať za to, že sme robili to, čo máme robiť a za to nás odmení spasením? Absurdné!

Spasení sme predsa jedine z milosti skrze vieru. Ak by naša spása bola zo skutkov, tak nepotrebujeme milosť. Buď je spása z milosti, alebo je zo skutkov. No nie z milosti plus zo skutkov, lebo to sa navzájom vylučuje. Rim 11:6 Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou.

Ak väzňa prepustia za dobré správanie, tak nepotrebuje milosť prezidenta a jeho prepustenie je odmenou za dobré správanie. No ak väzňovi dá prezident milosť, tak bol prepustený z milosti a nie za dobré správanie. Ak už je väzeň prepustený z milosti, tak je už nekonečne vďačný za milosť a slobodu. No a práve tá istá milosť ho vyučuje a zdokonaľuje, aby sa správal tak, ako sa má správať.

Prečítaj si pozorne tieto Ježišove slová, ktorými úplne zničil učenie o spasení zo skutkov a presne to čo hovorí Ježiš, tak presne to, tak veľmi zdôrazňuje apoštol Pavol

Luk17 7A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl? 8Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!? 9Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi. 10Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

Ak sluhovi sa neďakuje za to, čo má robiť, tak ako to môže byť záslužné. Či snáď Boh nám má ďakovať za to, že robíme to, čo máme robiť, ako samozrejmosť? Čo môže byť záslužné, čo sa týka dosahovania spásy, ak robíme to, čo máme robiť?

Vieš, čo to znamená a čo týmto Ježiš naznačuje:"Neužitoční sluhovia sme"?

Aká je teda zásluha pri dosahovaní spásy u tých, ktorí už sú predsa spasení z milosti skrze vieru a teda činia to, čo sú povinní činiť a je to pre nich samozrejmosťou?

Viktore prosím odpověz mi/nám na pár otázek:

1)Věříš, že někteří lidé nebudou spaseni? (tuším, že ano, jen se ujišťuji)

2)Věříš, že všichni lidé - ti kteří budou spaseni, i ti kteří nebudou - jsou k tomu už dávno Bohem předurčeni (například , tím, že (ne)jsou zapsáni v knize života)?

Pokud první odpovědi jsou ano a ano, tak se ptám dále:

3) Jaký je podle tebe smysl života těchto lidí, kteří od věků nejsou zapsáni v knize života?

4) Jaký má podle tebe smysl pro tyto lidi slyšet Evangelium o Ježíši?

Děkuji ti za odpovědi.

Tomáš Plechatýý napísal: ↑22 Jan 2019, 14:59 Viktore prosím odpověz mi/nám na pár otázek:

1)Věříš, že někteří lidé nebudou spaseni? (tuším, že ano, jen se ujišťuji)

2)Věříš, že všichni lidé - ti kteří budou spaseni, i ti kteří nebudou - jsou k tomu už dávno Bohem předurčeni (například , tím, že (ne)jsou zapsáni v knize života)?

Pokud první odpovědi jsou ano a ano, tak se ptám dále:

3) Jaký je podle tebe smysl života těchto lidí, kteří od věků nejsou zapsáni v knize života?

4) Jaký má podle tebe smysl pro tyto lidi slyšet Evangelium o Ježíši?

Děkuji ti za odpovědi.

Tomáš Plechatýý napísal: 3) Jaký je podle tebe smysl života těchto lidí, kteří od věků nejsou zapsáni v knize života?

Boh si uchoval množstvo pohanských národov z ktorých sme aj my, lebo aj v nich vzbudí svoje deti. Ak by ich neuchoval, tak by sme neboli ani my a hovorí: Ján 10:16 A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.

Na faraónovi je to predsa vidieť, aký je zmysel nádob hnevu. Aby sa oslávil zvrchovaný Boh vo všetkom čo činí. Sú to Božie cesty a nie naše. Pr 21:1 Srdce kráľovo v ruke Hospodinovej ako potôčky vody: kamkoľvek chce, ta ho nakloní.

Rim9 17Lebo Písmo hovorí faraonovi: Práve nato som ťa vzbudil, aby som na tebe ukázal svoju moc, a aby sa rozhlasovalo moje meno po celej zemi. 18Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje.

Verím podľa Písma, že tí, ktorí sú vopred určení pre Krista, tak milosťou a mocou Božou dôjdu k spaseniu a Boh ich udrží, aby ani jedna jeho ovca nezahynula. Kto ich vytrhne z ruky zvrchovaného Boha a to proti jeho vôli? No z nášho pohľadu nemôžeme vedieť, kto všetko je zapísaný v knihe života a teda, kto všetko je Bohom vyvolený a kto nie. Sú to Božie cesty a nie naše! Je preto dôležité, ako nás vidí Boh a nie to, ako sa vidíme my sami. Mat 7:22 Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov vyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili? 23A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti!

Rim9 21Alebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť?

No a Boh použije aj tieto nádoby na nečesť, aby sa oslávil v nádobách milosrdenstva.

Skut4 27Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom,28aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.

Ako by sa splnilo všetko to, čo sa malo stať na kríži, ak by Boh nad tým všetkým nemal moc? Boh použil aj tieto nádoby, aby sa stala jeho vôľa. Boh predzvedel, čo vyprodukujú ich srdcia.

Mat16 21Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších a od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych. 22Vtedy si ho pojal Peter a začal mu dohovárať hovoriac: Milosrdne sebe, Pane; to sa ti nikdy nestane! 23Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Idi za mnou, satane; pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.

Kto myslí na veci ľudské, tak nevidí veci Božie a jeho cesty. To, čo Boh povedal sa musí stať a to je podstatné, aby sa naplnilo Písmo. Neexistovalo by vyvolenie ani proroctvo, ak by Boh nemal nad všetkým moc.

Pri uskutočnení spasiteľného plánu, ktorý začína už pri prvom hriechu, ktorý sa ukázal skrz prikázanie a ktorý vyšiel z porušeného srdca človeka a takto pokračuje spasiteľný plán použitím aj týchto nádob – ako bol Herodes, Judáš, mnohých zo židov a pohanov, ktorí Ježiša Krista vydajú na smrť atd. Takýto plán by bez nich nemohol predsa existovať.

Niekto by povedal, ale prečo potom ich súdi? No Boh predsa súdi vždy spravodlivo! Luk 23:34 A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los.

Všetci predsa zhrešili a tak všetci sú hodní odsúdenia. No a Boh sa zmilováva na tým, nad kým sa zmilováva. Milosť predsa nepopiera spravodlivosť. Boh predsa uspokojil svoju spravodlivosť a poslal svojho syna, aby prelial svoju nevinnú krv za naše hriechy, aby nič nebránilo pôsobeniu jeho lásky v milosti. Preto vyvolenie je jedine v milosti. Nikto nemôže namietať, aký je Boh nespravodlivý, lebo sa zmiloval na niekým a iného nechal tak. Je to jeho vec, teda nad kým sa zmilováva a koho necháva tak. Boh presne vie, kto je jeho dieťa podľa vyvolenia milosti.

Tomáš Plechatýý napísal: 4) Jaký má podle tebe smysl pro tyto lidi slyšet Evangelium o Ježíši?

Aký je zmysel pre týchto ľudí? Tým, ktorým sú dané uši, aby počuli, tak počujú hlas svojho Pastiera - Krista a takto sa identifikujú jeho ovce, no a tým, ktorým nie sú dané takéto uši, tak za ním nepôjdu, ale pôjdu za inými pastiermi podľa uši ich srdca.

Kto z nás vie, kto je vopred Bohom určený pre večný život? Preto sa rozsieva semeno Ducha – evanjelium života po celom svete na svedectvo všetkým národom. Tým, ktorým sú dané uši na to, aby počuli, tak porozumia a uveria. Ostatným, ktorým to nie je dané porozumieť, tak sú spokojní so svojím vlastným stavom srdca a skôr sa vysmievajú tým čo uverili. No aj ich Boh použije, lebo jeho vôľa stojí nad vôľou všetkých bytostí. Vo svete, ktorý predsa tvoria všetci ľudia, teda v tom prostredí sa rodia deti Božie zo semena Ducha – Božieho Slova. Preto svet ešte existuje a v tom je zmysel existencie sveta, aby sa oslávil Boh vo všetkom čo činí, aby v konečnom dôsledku sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.

Všetko, všetky stvorenia slúžia Bohu v príprave jeho detí k tomu, aby sa mu podobali. Ide tu predovšetkým o Božiu slávu a k tomu je podriadené všetko. V tomto svete sa rodia deti Božie, ktoré ale nie sú z tohto sveta a poberie si ich k sebe, aby tam, kde je on aj oni boli. Bude to stvorenie, ktoré bude nekonečne vďačné jedine Bohu a stále ho bude oslavovať.

Boh používa všetky nádoby, aby sa naplnilo jeho Slovo. Všetci zhrešili a Boh sa zmilováva nad tým, nad kým sa zmilováva a koho necháva tak, tak toho necháva tak, no aj tých použije podľa svojej vôle. Preto má spolu rásť až dokonca pšenica aj kúkoľ.

Chápu správně stručně, že píšeš že:

3)Smysl života těch kteří stejně jsou předurčeni k záhubě je v tom, aby díky nim mohli vyrůst další lidé, kteří půjdou do života a tím, aby se Bůh sám oslavil.

a

4) Hlásat evangelium těmto lidem nebo smysl toho aby tito lidé slyšeli evangelium je opět ne v tom, že by díky němu uvěřili a žískali věčný život, protože už je předurčeno, že se zatvrdí a vejdou do záhuby. Smysl je jedině v tom, že jejich reakci zatvrzení opět Bůh použije pro to aby ti, které předurčil za své děti, dorostli k jeho podobě a tím v konečném důsledky opět Bůh oslavil sám sebe.

Chápu to od tebe Viktore správně?

Tomáš Plechatýý napísal: ↑23 Jan 2019, 19:24 Chápu správně stručně, že píšeš že:

3)Smysl života těch kteří stejně jsou předurčeni k záhubě je v tom, aby díky nim mohli vyrůst další lidé, kteří půjdou do života a tím, aby se Bůh sám oslavil.

a

4) Hlásat evangelium těmto lidem nebo smysl toho aby tito lidé slyšeli evangelium je opět ne v tom, že by díky němu uvěřili a žískali věčný život, protože už je předurčeno, že se zatvrdí a vejdou do záhuby. Smysl je jedině v tom, že jejich reakci zatvrzení opět Bůh použije pro to aby ti, které předurčil za své děti, dorostli k jeho podobě a tím v konečném důsledky opět Bůh oslavil sám sebe.

Chápu to od tebe Viktore správně?

Tomáš Plechatýý napísal: Chápu správně stručně, že píšeš že:
3)Smysl života těch kteří stejně jsou předurčeni k záhubě je v tom, aby díky nim mohli vyrůst další lidé, kteří půjdou do života a tím, aby se Bůh sám oslavil.

Áno, aby sa oslávil Boh a tomu je podriadené všetko. No, predurčení k záhube, tak s tým by som bol opatrný. Čo sa týka tých, ktorí nie sú vyvolení pre večný život v Kristu, tak to nie je pre nich nejaká záhuba vo zmysle ich neexistencie, ako to vidia napr. Svedkovia J. a pod. Ale je to Boží spravodlivý súd nad nimi a teda to bude diferencované - podľa skutkov a Boh vo svojej spravodlivosti zohľadní všetko a to podľa miery spravodlivého Boha. Je to v rámci odsúdenia a teda neúčasti na Božej sláve.

Ak by Boh všetkých, čo neuverili v Krista rovnako hodil do neexistencie – zahubil, tak by sa stratil zmysel Božieho posledného súdu nad nimi a to podľa ich skutkov.

Zj 20:12 A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.
Zj 20:13 A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo daly mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov.

Ale tí, ktorí sú pod milosťou neprídu na súd, lebo už prešli a to tu na zemi z duchovnej smrti do života v Kristu. Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

Tomáš Plechatýý napísal: 4) Hlásat evangelium těmto lidem nebo smysl toho aby tito lidé slyšeli evangelium je opět ne v tom, že by díky němu uvěřili a žískali věčný život, protože už je předurčeno, že se zatvrdí a vejdou do záhuby. Smysl je jedině v tom, že jejich reakci zatvrzení opět Bůh použije pro to aby ti, které předurčil za své děti, dorostli k jeho podobě a tím v konečném důsledky opět Bůh oslavil sám sebe.

Chápu to od tebe Viktore správně?

Evanjelium sa má hlásať všetkým ľuďom, teda na svedectvo všetkým národom. Jedným to bude podľa vyvolenia milosti na spasenie a nepôjdu na súd, lebo už prešli skrz vieru zo smrti do života a tým druhým, to bude kameňom úrazu a pôjdu na súd a to podľa svojich skutkov.

Áno, je to práve to prostredie – svet, ktorý je plný bolesti, pokušenia , zvodu, bezbožnosti, hriechu a práve do tohto prostredia sa rodia deti Božie a to zo semena Ducha – Slova Božieho. No a práve v nich sa Boh oslávi a to v novom stvorení v Kristu Ježišovi a na to Boh používa všetky nádoby. Vykúpení v Kristu prejdú mnohým úskalím v živote, prenasledovaním, vojnami, hladom, morom atd, no Boh ich udrží, aby z jeho pohľadu ani jedna jeho ovca nezahynula.

Ako som už povedal, z nášho pohľadu nedokážeme rozlíšiť, kto a na čo je určený Bohom – kto bude zatvrdilý až do smrti a kto nie. To nechajme na Boha. Učeníci taktiež nevedeli rozlíšiť, kto je ten, kto zradí Ježiša a pozerali sa jeden na druhého, no Ježiš to vedel a aj tak Judáša zahrnul k dvanástim. No a akou nádobou bol Judáš? Ján 13:27 A hneď po tej skyve vstúpil do neho satan. Vtedy mu riekol Ježiš: Čo robíš, urob rýchle.

To nie sú z nášho pohľadu konkrétni ľudia, na ktorých my dokážeme ukázať prstom. Sú to Božie cesty! Evanjelium života sa predsa hlása všetkým ľuďom a hlavne neveriacim, aby mnohí z nich, ktorým je to teda Bohom dané porozumieť, aby aj oni uverili. Sk 16:14 A počúvala nejaká žena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel.

Ako vidíme – ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavol. A to je práve to, o čom píšem. Pavol zvestoval Slovo - rozosieval semeno Ducha – evanjelium života. Boh Lýdii otvoril srdce a pripravil ho na zasiatie tohto semena Ducha. Dal jej uši, aby pozorne načúvala na to Slovo, čo hovoril Pavol, aby sa to Slovo zakorenilo v jej srdci – aby uverila v Krista a bola spasená.

Alebo tu:

Sk 13 44A nasledujúcu sobotu sa shromaždilo skoro celé mesto počuť slovo Božie. 45Ale keď videli Židia zástupy, naplnený boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa.

Ako to, že zo Židov tomuto slovu evanjelia vtedy nikto neuveril? Ako vidíme, tak Boh im neotvoril srdcia ako Lýdii, aby prijali to Slovo evanjelia do srdca. No keď to počuli pohania, tak z nich mnohí uverili a to práve tí, čo boli určení na večný život. Ostatní neuverili.

Sk 13:48 Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.

My nevieme, kto všetko je určený pre večný život s Kristom a preto sa zvestuje evanjelium všetkým naokolo.

Viktorrealita napísal: ↑25 Jan 2019, 08:31 Ale tí, ktorí sú pod milosťou neprídu na súd, lebo už prešli a to tu na zemi z duchovnej smrti do života v Kristu.

Zda sa akoby sa tu niekto chcel vyhnut sudu, to som nevedel, ze taky protekcionizmus je aj v nebi mozny. Co je teraz nasa slovenska pozemska sudna korupcia proti tej nebeskej, len amaterstvo. Za 5 litrov krvi Boh privrie oci ?

Log

Prečo sa vysmievaš obeti Syna Božieho a jeho preliatej krvi za naše hriechy? Nie je to zo mňa, ale to predsa hovoril Ježiš a utvrdzuje to slovami - AMEN, AMEN. Dal som ti citát, no tváriš sa ako by si to nevidel.

Ján 5:24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.