Kto sa má starať o chudobných?
Napísané: 19 Apr 2020, 14:55
Boh si myslí, že cirkev.
Cirkev si myslí, že Boh.
Najnovší Spravodaj (máj 2020, nájdete ho tu: https://www.casd.sk/wp-content/uploads/ ... 5-2020.pdf) sa celý nesie v duchu súčasných problémov s korona vírusom. Má preto aj omnoho viac strán ako obvykle.
Po jeho otvorení ma zaujal hneď úvodný článok Pamätajme na slabších. Tajomník združenia v ňom na základe biblického príbehu upozorňuje na potreby slabších a znevýhodnených okolo nás.
Daniel Márfoldi hovorí o celej spoločnosti, ale vyzýva zvlášť cirkev, že by mala „nezabúdať na tých, ktorí sú na okraji. Súcitiť s tými, ktorí trpia. Podať pomocnú ruku tým, ktorí sú odkázaní na druhých... “.
A možno ešte jeden citát z jeho príspevku: Mali by sme „byť súcitní tam kde sme, byť očami, ušami, rukami nohami pre tých, ktorí to potrebujú a prijať múdrosť od Boha, aby sme videli, počuli a cítili potreby tých, ktorých nám Duch Svätý privádza do cesty.“
Článok sa mi veľmi páčil. V kontexte súčasných opatrení proti COVID19 som si hneď predstavil viaceré oblasti pomoci, ktoré sú možno nové, ale o tom viac potrebné. Je veľmi dobre, že takáto aktuálna výzva zaznieva priamo z vedenia cirkvi.
Jedným z aktuálnych problémov súčasnosti je aj strata príjmu mnohých, ktorí si ešte pred pár týždňami žili pomerne spokojne. V mojom okolí poznám viacero takých ľudí či rodín. Tí, ktorí majú nejaké úspory, a vedia, že do práce sa čoskoro budú môcť vrátiť, sa snažia tento nútený výpadok brať pozitívne – oddychujú, venujú sa rodine, deťom (ktoré tiež museli ostať doma), prípadne dobiehajú práce okolo domu, na ktoré predtým nemali čas.
No sú aj takí, ktorí už predtým žili (často len živorili) z minimálneho príjmu. Ich výpadok z práce má pre nich katastrofálne následky. Síce sa hovorí o určitých kompenzáciách zo strany štátu, tie však prídu neskôr, a pre mnohých budú nedostatočné. Stručne povedané, v týchto týždňoch sa mnohí boria z finančného hľadiska so skutočne existenčnými problémami a nemajú predstavu, ako z toho von. Sú takí aj v cirkvi.
Aj na nich som si spomenul pri čítaní zmieneného článku. Verím, že adventisti sa lepšie poobzerajú okolo seba a v rámci svojich možností ponúknu pomoc tým, ktorí ju skutočne akútne potrebujú.
Hneď nasledujúci článok v tom Spravodaji je od pokladníka slovenského združenia. Trochu som dúfal, že si bude vedomý uvedených problémov a ponúkne, alebo aspoň naznačí možnosti pomoci.
Samuel Ondrušek si je síce vedomý ťažkej situácie, no namiesto toho, aby ponúkol nejakú pomoc núdznym vo finančnej oblasti, nekompromisne trvá na odovzdávaní desiatkov. A keďže doba je náročná, ponúka hneď tri spôsoby, ako môžete desiatky odovzdať. A že možno máte ťažkosti? Odvoláva sa na Boha, aby sa „postaral“.
Vyjasnime si, ako sa Boh stará o chudobných.
V Starom zákone sú desiatky textov, v ktorých Boh svojmu ľudu priamo prikazuje, aby pomáhali chudobným v svojom strede (v tej dobe to boli najmä siroty a vdovy):
... v siedmom roku ju (pôdu) necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. Nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu a zvyšok nech spasie poľná zver. To isté urob so svojou vinicou i so svojím olivovým sadom. Ex 23,11
Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Lv 23,22
Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. Dt 15,9
Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! Dt 15,11
Boh teda chudobným nepomáhal formou nejakých nadprirodzených zázrakov, ale starostlivosťou o nich poveril svoj ľud.
Dokonca aj niektoré desiatky boli priamo určené pre pomoc chudobným:
Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať. Dt 14,28-29
Boh vie v krajnom prípade zasiahnuť aj priamo, ale to až vtedy, keď dlhodobo nekonajú tí, od ktorých sa pomoc očakávala v prvom rade:
Hospodin, kto je ako ty?! Zachraňuješ slabšieho pred silnejším, chudobného a bedára pred tým, čo ho zdiera. Ž 35,10
On zachráni chudobného, ktorý volá o pomoc, biedneho i toho, ktorému nik nepomáha. Ž 72,12
Boh za pomoc chudobným sľubuje svojmu ľudu požehnanie (vyššie uvedený Dt 14,29).
No neposkytnutie takejto pomoci otvorene nazýva hriechom a zderstvom (vyššie uvedený Dt 15,9, Ž 35,10).
V histórii starozákonného Izraela boli žiaľ aj také obdobia, keď boli chudobní utláčaní. V čom spočíval ten útlak?
Pretože šliapete po chudobnom a dávky beriete od neho v obilí: staviate si síce domy z tesaného kameňa, ale nebudete v nich bývať, a hoci ste si nasadili krásne vinice, nebudete piť ich víno. Am 5,11
Slovné spojenie „brať dávky v obilí“ odkazuje na výber desiatkov. Jedným z najväčších hriechov vedúcich predstaviteľov vtedajšieho Izraela bolo teda aj to, že od chudobných pýtali desiatky. Za to Boh sľubuje prísny trest.
Povinnosť pomáhať biednym a chudobným je univerzálna. Daniel radil kráľovi Nabuchodonozorovi, aby sa pokúsil získať Božiu priazeň aj tým, že bude pomáhať chudobným:
Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha. Dan 4,24
Aj Ježiš vyzýval k obdarovávaniu chudobných:
Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Mat 19,21
Zachej prejavil svoje obrátenie aj tým, že podporil chudobných:
Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ Luk 19,8
Ako sa o chudobných starala prvokresťanská cirkev?
Iniciatívne robili zbierky pre chudobných zo svojich radov:
Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. Rim 15,26
Keď sa Peter a Pavol dohodli na rozdelení misijných polí, Peter zdôraznil Pavlovi povinnosť starať sa o chudobných. Pavol o tom píše v jednom zo svojich listov:
Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť. Gal 2,10
Jakub píše o tom, že starostlivosť o núdznych je prejavom čistej zbožnosti:
Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení. Jak 1,27
Čo má byť predmetom týchto návštev? Nie len nejaké vzletné reči, ale skutočná praktická pomoc. Vysvetľuje o pár veršov ďalej:
Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? Jak 2,15-16
Pohľad Biblie je teda bez akejkoľvek pochybnosti: Boh má chudobných a biednych v osobitnom zreteli, pričom praktickou pomocou poveril tých, čo sa považujú za jeho nasledovníkov.
Ako chudobným pomáha cirkev adventistov?
Začnime desiatkami.
CASD desiatky vyžaduje od každého člena bez výnimky. Tento prísľub je dokonca podmienkou krstu a prijatia do cirkvi. Otázka z krstného sľubu, na ktorú je nutné odpovedať kladne:
Chcete uctievať Boha a podporovať cirkev svojimi desiatkami a darmi, svojím osobným úsilím a vplyvom? (Cirkevný poriadok CASD)
Ak sa stane, že člen neskôr prestane platiť desiatky, našťastie to podľa CP nie je dôvod na vylúčenie. Taký človek sa ale stáva členom druhej kategórie. Svojim obdarovaním už vo zbore či cirkvi nemôže slúžiť:
Očakáva sa, že starší spolu s ďalšími činovníkmi zboru, podobne ako kazatelia a zamestnanci združenia a inštitúcií budú v dávaní desiatkov dobrým príkladom. Kto túto zásadu nepraktizuje, nemôže ďalej pôsobiť ako činovník zboru alebo zamestnanec združenia. (CP)
CASD vyžaduje desiatok bez ohľadu na aktuálnu krátkodobú alebo dlhodobú finančnú situáciu. Vychádza pritom z vlastnej definície, že
Desiatkový systém je vznešený vo svojej jednoduchosti. Vyváženosť tohto ustanovenia je zjavná v jeho úmernom nároku na vlastníctvo bohatých i chudobných. (Adventisti siedmeho dňa veria, str. 271)
Cirkev teda so vznešenosťou žiada desiatky aj od chudobných. To ale je v priamom rozpore s vyššie uvedenými starozákonnými textami. Biblia nehovorí o žiadnej vyváženosti pre chudobných. Naopak, o chudobných sa starala aj z desiatkov ich majetnejších spoluobčanov.
Ak je člen cirkvi vo finančnej núdzi, pomôže mu pokladník. Ako? Vyzve ho, aby naďalej platil desiatky a iné finančné dary:
Pokladník môže výrazne povzbudiť k vernosti v odovzdávaní desiatkov a môže prehĺbiť ducha štedrosti u členov zboru. Môže v Kristovom duchu poradiť a pomôcť ostatným členom zostať verní v desiatkoch a daroch, a to aj v dobe finančnej tiesne. CP, str. 75)
Presne to urobil pokladník združenia v zmienenom Spravodaji. Vo svojom krátkom príspevku stihol „v Kristovom duchu“ niekoľkokrát spomenúť potrebu vernosti v odovzdávaní desiatkov, no ani raz nespomenul povinnosť cirkvi pomáhať chudobným.
A aby bolo každému jasné, že ani v krajnej núdzi nemá adventista pomýšľať na nezaplatenie desiatku:
Boh dal konkrétne smernice, ako sa majú desiatky použiť. ... Časť, ktorú Boh rezervoval pre seba, sa nemá použiť na iný účel než na ten, ktorý určil Boh. Nech sa nikto necíti slobodný nedávať desiatky alebo ich používať podľa vlastného uváženia. Človek nemá právo ani v naliehavých prípadoch použiť tieto prostriedky pre seba, ako to sám považuje za vhodné, aj keby to bolo niečo, čo pokladá za Božie dielo. (9T 247)
Asi každý adventista pozná zázračné skúsenosti a motivačné príbehy o tom, že niekto „verne“ odovzdal ako desiatok to posledné čo mal, a zakrátko mu niekto zázračne doniesol nejaké peniaze.
Ak sú tieto príbehy aj pravdivé (o čom mám niekedy pochybnosti), sú smutným svedectvom o tom, že Boh musel pristúpiť k plánu B – pomohol človeku, pretože cirkev zlyhala.
Tieto historky často odznejú v rámci príbehov pre deti. Cirkev ich tak pripravuje na to, aby si dobre pamätali, že ani v čase núdze nemôžu od cirkvi čakať žiadnu pomoc. Naopak, cirkev im ešte priťaží.
Je bežnou praxou, že keď kazateľ navštívi starú sestru, ktorá už nevládze chodiť do zhromaždenia, bezohľadne jej pripomenie povinnosť odovzdávať desiatok.
Na Slovensku, a teda aj v cirkvi, je mnoho rodín či osamelo žijúcich dôchodcov, ktorých príjem je menší než minimálny, a preto sú často poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Tie majú zabezpečiť, aby človek aspoň prežil. Dobre vieme, že sú nedostatočné, a tí ľudia sú i tak odkázaní na pomoc iných. No do tejto ich biedy a zúfalstva prichádza cirkev a požaduje desiatok. Tým vedome dostáva ľudí ešte pod túto, už aj tak veľmi nízko nastavenú hranicu.
To bolo k desiatkom.
Má cirkev iné spôsoby pomoci?
V niektorých málo zboroch existujú akési sociálne fondy nazývané Tabita, kde členovia môžu prispieť pre pomoc chudobným. Tento spôsob práce však cirkev nemá vôbec zvládnutý – väčšinou funguje len formálne, bez potrebnej koordinácie, len so symbolickým rozpočtom. V prípade skutočnej potreby pomoci zbor dlho váha, pretože nevie posúdiť oprávnenosť a prípadnú výšku pomoci.
Teoreticky existuje fond na úrovni Únie, ktorý by mal byť k dispozícii pre akútne prípady, prakticky ale nefunguje. Pamätám si skúsenosť brata, ktorému sa v dôsledku nejakej kalamity vážne poškodila strecha domu. Obrátil sa na cirkev. Po dlhých mesiacoch dostal sumu, ktorá mu nestačila ani na nový koberec do premočenej izby.
Od cirkvi, ktorá si sama udeľuje prívlastok jediná pravá, by sa očakávalo, že bude mať k dispozícii funkčný, pružný a účinný systém pomoci s primeraným rozpočtom. Nič také ale cirkev nemá.
Peňazí však má dosť. Aj minulý rok pokladník slovenského združenia ďakoval členom za ochotu v desiatkoch a daroch, podľa jeho slov „cirkev má dostatok“.
Je mimoriadna situácia. Nie je to čas na mimoriadne záchranné opatrenia?
Kazatelia nemôžu vykonávať svoju bežnú prácu, určite dochádza k úspore na výdajoch.
Nie je možné prideliť zborom nejaké sumy, aby ich uvážlivo použili pre tých, ktorí sú krízou okolo COVID19 postihnutí najviac?
Nie je možné sa inšpirovať praxou starých izraelitov a umožniť členom, aby svoj desiatok za tento mesiac výnimočne použili, ak vidia reálnu potrebu, na pomoc chudobným v cirkvi alebo mimo nej?
Cirkev sa, vlastne tak ako vždy, sústreďuje len na udržanie svojich vlastných príjmov. Pomoc členom v existenčných problémoch ignoruje. Nenachádzame žiadny biblický text, ktorý by aspoň náznakom takýto prístup dovoľoval. Naopak, Biblia to nazýva hriechom, zderstvom a sľubuje za to Boží trest.
Ukazuje sa, že sme svedkami konfliktu:
Biblické posolstvo je jednoznačné - Boh sa nestará o chudobných nejakými nadprirodzenými zázrakmi. Požaduje, aby chudobným pomáhala cirkev, úplne normálne a ľudsky. Je to jedna z jej hlavných úloh.
No cirkev si svoje peniaze nechce dať. Členom v núdzi nepomáha, naďalej od nich požaduje desiatky a odkazuje im, že majú očakávať zázračnú pomoc od Boha.
Ako tento konflikt medzi Bohom a cirkvou asi dopadne?
Cirkev si myslí, že Boh.
Najnovší Spravodaj (máj 2020, nájdete ho tu: https://www.casd.sk/wp-content/uploads/ ... 5-2020.pdf) sa celý nesie v duchu súčasných problémov s korona vírusom. Má preto aj omnoho viac strán ako obvykle.
Po jeho otvorení ma zaujal hneď úvodný článok Pamätajme na slabších. Tajomník združenia v ňom na základe biblického príbehu upozorňuje na potreby slabších a znevýhodnených okolo nás.
Daniel Márfoldi hovorí o celej spoločnosti, ale vyzýva zvlášť cirkev, že by mala „nezabúdať na tých, ktorí sú na okraji. Súcitiť s tými, ktorí trpia. Podať pomocnú ruku tým, ktorí sú odkázaní na druhých... “.
A možno ešte jeden citát z jeho príspevku: Mali by sme „byť súcitní tam kde sme, byť očami, ušami, rukami nohami pre tých, ktorí to potrebujú a prijať múdrosť od Boha, aby sme videli, počuli a cítili potreby tých, ktorých nám Duch Svätý privádza do cesty.“
Článok sa mi veľmi páčil. V kontexte súčasných opatrení proti COVID19 som si hneď predstavil viaceré oblasti pomoci, ktoré sú možno nové, ale o tom viac potrebné. Je veľmi dobre, že takáto aktuálna výzva zaznieva priamo z vedenia cirkvi.
Jedným z aktuálnych problémov súčasnosti je aj strata príjmu mnohých, ktorí si ešte pred pár týždňami žili pomerne spokojne. V mojom okolí poznám viacero takých ľudí či rodín. Tí, ktorí majú nejaké úspory, a vedia, že do práce sa čoskoro budú môcť vrátiť, sa snažia tento nútený výpadok brať pozitívne – oddychujú, venujú sa rodine, deťom (ktoré tiež museli ostať doma), prípadne dobiehajú práce okolo domu, na ktoré predtým nemali čas.
No sú aj takí, ktorí už predtým žili (často len živorili) z minimálneho príjmu. Ich výpadok z práce má pre nich katastrofálne následky. Síce sa hovorí o určitých kompenzáciách zo strany štátu, tie však prídu neskôr, a pre mnohých budú nedostatočné. Stručne povedané, v týchto týždňoch sa mnohí boria z finančného hľadiska so skutočne existenčnými problémami a nemajú predstavu, ako z toho von. Sú takí aj v cirkvi.
Aj na nich som si spomenul pri čítaní zmieneného článku. Verím, že adventisti sa lepšie poobzerajú okolo seba a v rámci svojich možností ponúknu pomoc tým, ktorí ju skutočne akútne potrebujú.
Hneď nasledujúci článok v tom Spravodaji je od pokladníka slovenského združenia. Trochu som dúfal, že si bude vedomý uvedených problémov a ponúkne, alebo aspoň naznačí možnosti pomoci.
Samuel Ondrušek si je síce vedomý ťažkej situácie, no namiesto toho, aby ponúkol nejakú pomoc núdznym vo finančnej oblasti, nekompromisne trvá na odovzdávaní desiatkov. A keďže doba je náročná, ponúka hneď tri spôsoby, ako môžete desiatky odovzdať. A že možno máte ťažkosti? Odvoláva sa na Boha, aby sa „postaral“.
Vyjasnime si, ako sa Boh stará o chudobných.
V Starom zákone sú desiatky textov, v ktorých Boh svojmu ľudu priamo prikazuje, aby pomáhali chudobným v svojom strede (v tej dobe to boli najmä siroty a vdovy):
... v siedmom roku ju (pôdu) necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. Nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu a zvyšok nech spasie poľná zver. To isté urob so svojou vinicou i so svojím olivovým sadom. Ex 23,11
Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Lv 23,22
Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. Dt 15,9
Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! Dt 15,11
Boh teda chudobným nepomáhal formou nejakých nadprirodzených zázrakov, ale starostlivosťou o nich poveril svoj ľud.
Dokonca aj niektoré desiatky boli priamo určené pre pomoc chudobným:
Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať. Dt 14,28-29
Boh vie v krajnom prípade zasiahnuť aj priamo, ale to až vtedy, keď dlhodobo nekonajú tí, od ktorých sa pomoc očakávala v prvom rade:
Hospodin, kto je ako ty?! Zachraňuješ slabšieho pred silnejším, chudobného a bedára pred tým, čo ho zdiera. Ž 35,10
On zachráni chudobného, ktorý volá o pomoc, biedneho i toho, ktorému nik nepomáha. Ž 72,12
Boh za pomoc chudobným sľubuje svojmu ľudu požehnanie (vyššie uvedený Dt 14,29).
No neposkytnutie takejto pomoci otvorene nazýva hriechom a zderstvom (vyššie uvedený Dt 15,9, Ž 35,10).
V histórii starozákonného Izraela boli žiaľ aj také obdobia, keď boli chudobní utláčaní. V čom spočíval ten útlak?
Pretože šliapete po chudobnom a dávky beriete od neho v obilí: staviate si síce domy z tesaného kameňa, ale nebudete v nich bývať, a hoci ste si nasadili krásne vinice, nebudete piť ich víno. Am 5,11
Slovné spojenie „brať dávky v obilí“ odkazuje na výber desiatkov. Jedným z najväčších hriechov vedúcich predstaviteľov vtedajšieho Izraela bolo teda aj to, že od chudobných pýtali desiatky. Za to Boh sľubuje prísny trest.
Povinnosť pomáhať biednym a chudobným je univerzálna. Daniel radil kráľovi Nabuchodonozorovi, aby sa pokúsil získať Božiu priazeň aj tým, že bude pomáhať chudobným:
Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha. Dan 4,24
Aj Ježiš vyzýval k obdarovávaniu chudobných:
Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Mat 19,21
Zachej prejavil svoje obrátenie aj tým, že podporil chudobných:
Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ Luk 19,8
Ako sa o chudobných starala prvokresťanská cirkev?
Iniciatívne robili zbierky pre chudobných zo svojich radov:
Macedónsko a Achájsko sa totiž rozhodli urobiť zbierku pre chudobných medzi svätými v Jeruzaleme. Rim 15,26
Keď sa Peter a Pavol dohodli na rozdelení misijných polí, Peter zdôraznil Pavlovi povinnosť starať sa o chudobných. Pavol o tom píše v jednom zo svojich listov:
Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť. Gal 2,10
Jakub píše o tom, že starostlivosť o núdznych je prejavom čistej zbožnosti:
Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení. Jak 1,27
Čo má byť predmetom týchto návštev? Nie len nejaké vzletné reči, ale skutočná praktická pomoc. Vysvetľuje o pár veršov ďalej:
Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo? Jak 2,15-16
Pohľad Biblie je teda bez akejkoľvek pochybnosti: Boh má chudobných a biednych v osobitnom zreteli, pričom praktickou pomocou poveril tých, čo sa považujú za jeho nasledovníkov.
Ako chudobným pomáha cirkev adventistov?
Začnime desiatkami.
CASD desiatky vyžaduje od každého člena bez výnimky. Tento prísľub je dokonca podmienkou krstu a prijatia do cirkvi. Otázka z krstného sľubu, na ktorú je nutné odpovedať kladne:
Chcete uctievať Boha a podporovať cirkev svojimi desiatkami a darmi, svojím osobným úsilím a vplyvom? (Cirkevný poriadok CASD)
Ak sa stane, že člen neskôr prestane platiť desiatky, našťastie to podľa CP nie je dôvod na vylúčenie. Taký človek sa ale stáva členom druhej kategórie. Svojim obdarovaním už vo zbore či cirkvi nemôže slúžiť:
Očakáva sa, že starší spolu s ďalšími činovníkmi zboru, podobne ako kazatelia a zamestnanci združenia a inštitúcií budú v dávaní desiatkov dobrým príkladom. Kto túto zásadu nepraktizuje, nemôže ďalej pôsobiť ako činovník zboru alebo zamestnanec združenia. (CP)
CASD vyžaduje desiatok bez ohľadu na aktuálnu krátkodobú alebo dlhodobú finančnú situáciu. Vychádza pritom z vlastnej definície, že
Desiatkový systém je vznešený vo svojej jednoduchosti. Vyváženosť tohto ustanovenia je zjavná v jeho úmernom nároku na vlastníctvo bohatých i chudobných. (Adventisti siedmeho dňa veria, str. 271)
Cirkev teda so vznešenosťou žiada desiatky aj od chudobných. To ale je v priamom rozpore s vyššie uvedenými starozákonnými textami. Biblia nehovorí o žiadnej vyváženosti pre chudobných. Naopak, o chudobných sa starala aj z desiatkov ich majetnejších spoluobčanov.
Ak je člen cirkvi vo finančnej núdzi, pomôže mu pokladník. Ako? Vyzve ho, aby naďalej platil desiatky a iné finančné dary:
Pokladník môže výrazne povzbudiť k vernosti v odovzdávaní desiatkov a môže prehĺbiť ducha štedrosti u členov zboru. Môže v Kristovom duchu poradiť a pomôcť ostatným členom zostať verní v desiatkoch a daroch, a to aj v dobe finančnej tiesne. CP, str. 75)
Presne to urobil pokladník združenia v zmienenom Spravodaji. Vo svojom krátkom príspevku stihol „v Kristovom duchu“ niekoľkokrát spomenúť potrebu vernosti v odovzdávaní desiatkov, no ani raz nespomenul povinnosť cirkvi pomáhať chudobným.
A aby bolo každému jasné, že ani v krajnej núdzi nemá adventista pomýšľať na nezaplatenie desiatku:
Boh dal konkrétne smernice, ako sa majú desiatky použiť. ... Časť, ktorú Boh rezervoval pre seba, sa nemá použiť na iný účel než na ten, ktorý určil Boh. Nech sa nikto necíti slobodný nedávať desiatky alebo ich používať podľa vlastného uváženia. Človek nemá právo ani v naliehavých prípadoch použiť tieto prostriedky pre seba, ako to sám považuje za vhodné, aj keby to bolo niečo, čo pokladá za Božie dielo. (9T 247)
Asi každý adventista pozná zázračné skúsenosti a motivačné príbehy o tom, že niekto „verne“ odovzdal ako desiatok to posledné čo mal, a zakrátko mu niekto zázračne doniesol nejaké peniaze.
Ak sú tieto príbehy aj pravdivé (o čom mám niekedy pochybnosti), sú smutným svedectvom o tom, že Boh musel pristúpiť k plánu B – pomohol človeku, pretože cirkev zlyhala.
Tieto historky často odznejú v rámci príbehov pre deti. Cirkev ich tak pripravuje na to, aby si dobre pamätali, že ani v čase núdze nemôžu od cirkvi čakať žiadnu pomoc. Naopak, cirkev im ešte priťaží.
Je bežnou praxou, že keď kazateľ navštívi starú sestru, ktorá už nevládze chodiť do zhromaždenia, bezohľadne jej pripomenie povinnosť odovzdávať desiatok.
Na Slovensku, a teda aj v cirkvi, je mnoho rodín či osamelo žijúcich dôchodcov, ktorých príjem je menší než minimálny, a preto sú často poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Tie majú zabezpečiť, aby človek aspoň prežil. Dobre vieme, že sú nedostatočné, a tí ľudia sú i tak odkázaní na pomoc iných. No do tejto ich biedy a zúfalstva prichádza cirkev a požaduje desiatok. Tým vedome dostáva ľudí ešte pod túto, už aj tak veľmi nízko nastavenú hranicu.
To bolo k desiatkom.
Má cirkev iné spôsoby pomoci?
V niektorých málo zboroch existujú akési sociálne fondy nazývané Tabita, kde členovia môžu prispieť pre pomoc chudobným. Tento spôsob práce však cirkev nemá vôbec zvládnutý – väčšinou funguje len formálne, bez potrebnej koordinácie, len so symbolickým rozpočtom. V prípade skutočnej potreby pomoci zbor dlho váha, pretože nevie posúdiť oprávnenosť a prípadnú výšku pomoci.
Teoreticky existuje fond na úrovni Únie, ktorý by mal byť k dispozícii pre akútne prípady, prakticky ale nefunguje. Pamätám si skúsenosť brata, ktorému sa v dôsledku nejakej kalamity vážne poškodila strecha domu. Obrátil sa na cirkev. Po dlhých mesiacoch dostal sumu, ktorá mu nestačila ani na nový koberec do premočenej izby.
Od cirkvi, ktorá si sama udeľuje prívlastok jediná pravá, by sa očakávalo, že bude mať k dispozícii funkčný, pružný a účinný systém pomoci s primeraným rozpočtom. Nič také ale cirkev nemá.
Peňazí však má dosť. Aj minulý rok pokladník slovenského združenia ďakoval členom za ochotu v desiatkoch a daroch, podľa jeho slov „cirkev má dostatok“.
Je mimoriadna situácia. Nie je to čas na mimoriadne záchranné opatrenia?
Kazatelia nemôžu vykonávať svoju bežnú prácu, určite dochádza k úspore na výdajoch.
Nie je možné prideliť zborom nejaké sumy, aby ich uvážlivo použili pre tých, ktorí sú krízou okolo COVID19 postihnutí najviac?
Nie je možné sa inšpirovať praxou starých izraelitov a umožniť členom, aby svoj desiatok za tento mesiac výnimočne použili, ak vidia reálnu potrebu, na pomoc chudobným v cirkvi alebo mimo nej?
Cirkev sa, vlastne tak ako vždy, sústreďuje len na udržanie svojich vlastných príjmov. Pomoc členom v existenčných problémoch ignoruje. Nenachádzame žiadny biblický text, ktorý by aspoň náznakom takýto prístup dovoľoval. Naopak, Biblia to nazýva hriechom, zderstvom a sľubuje za to Boží trest.
Ukazuje sa, že sme svedkami konfliktu:
Biblické posolstvo je jednoznačné - Boh sa nestará o chudobných nejakými nadprirodzenými zázrakmi. Požaduje, aby chudobným pomáhala cirkev, úplne normálne a ľudsky. Je to jedna z jej hlavných úloh.
No cirkev si svoje peniaze nechce dať. Členom v núdzi nepomáha, naďalej od nich požaduje desiatky a odkazuje im, že majú očakávať zázračnú pomoc od Boha.
Ako tento konflikt medzi Bohom a cirkvou asi dopadne?
