A ČO S TÝM?

Ak ste si čítali správu z posledného zasadania výboru slovenského združenia (http://www.casd.sk/vybor-sz-casd-sa-str ... ystrici-2/), tak ste si možno všimli nenápadnú vetu:
„Výbor SZ CASD revokoval svoje rozhodnutie zo dňa 29.4.2015, ktorým kooptoval vedúceho oddelenia osobnej služby a mládeže, kazateľa Františka Kolesára za riadneho člena výboru SZ CASD v rozpore s rokovacím poriadkom a zmenil jeho štatút na štatút trvalého hosťa na rokovaniach výborov SZ CASD.“

Čo to po slovensky znamená?
Tak najprv: revokovať = odvolať, zrušiť
Výbor slovenského združenia teda odobral br. F. Kolesárovi štatút riadneho člena (s právom hlasovať), ktorý mu neprávom udelil pred dvomi rokmi, a udelil mu štatút stáleho hosťa bez práva hlasovať.

Ide len o bezvýznamnú udalosť, alebo je za tým niečo viac?
Pozrime sa na to pekne poporiadku.

Na poslednej konferencii Slovenského združenia (22.3.2015 v Považskej Bystrici) boli delegátmi riadne zvolení dvanásti členovia menovacieho výboru: šiesti z radov kazateľov (z toho traja predstavitelia vedenia cirkvi), a šiesti nekazatelia.
Zápisnica z konferencie o tom hovorí toto (bod 26):
Návrh výboru Slovenského združenia
Administrátori 3
Kazatelia 3
ZS: Marek Kaba (Trenčín)
SS: Jozef Kučera (Považská Bystrica)
VS: Jozef Pist (Poprad)
Nekazatelia 6
ZS: Emil Bališ (Bratislava I.), Gabriela Janušková (Vaďovce)
SS: Andrea Turzová (Púchov), Daniel Majdiš (Martin)
VS: Bartolomej Turták (Rankovce), Irena Kažová (Košice II.)
Návrh bol prijatý.

Tento krok bol plne v súlade s ústavou, pretože ústava v časti Výbor združenia, čl. 30, bod (1) hovorí že: Členmi výboru združenia sú predstavitelia združenia a ďalší 4 až 14 členovia, volení konferenciou združenia.

Avšak hneď na prvom zasadaní tohto výboru (v apríli 2015) bolo odhlasované, že do výboru priberú ďalšieho, trinásteho člena. Zverejnená správa o tom hovorí takto:
"Výbor prijal rezignáciu kazateľa Mareka Kabu na členstvo vo výbore a na jeho uvoľnené miesto schválil kazateľa Michala Fuliera. Zároveň bol do výboru združenia kooptovaný aj kazateľ František Kolesár, vedúci misie cirkvi v Slovenskej a Českej republike."
(Celú správu si môžete prečítať na http://www.casd.sk/vybor-slovenskeho-zd ... -bystrici/)

Problémom je, že vedenie cirkvi, ani výbor združenia nemá na takýto krok nijaké právo! Nemôže navyšovať počet členov výboru, ktorí boli ohlasovaní delegátmi konferencie.

Ústava nepočíta s možnosťou, že by členovia výboru boli volení inak než konferenciou združenia.
Podľa ústavy existuje len jediná výnimka, kedy možno v medzivolebnom období doplniť výbor iným človekom, a tou je prípad, keď sa vo výbore uvoľní miesto. Na uvoľnené miesto je dovolené zvoliť náhradníka – tento proces sa v ústave nazýva kooptácia:

Kooptácia, čl. 21:
(1) Ak sa v priebehu volebného obdobia uvoľní miesto vo výbore, môže byť na toto miesto kooptovaný spôsobilý člen cirkvi, ktorý spĺňa na jeho zastávanie podmienky stanovené touto ústavou alebo vnútornými predpismi cirkvi.

(To sa náhodou už aj stalo - podľa vyššie uvedenej správy na členstvo rezignoval Marek Kaba, teda uvoľnilo sa jedno miesto vo výbore. Na jeho miesto bol zvolený, teda v zmysle ústavy kooptovaný, Michal Fulier.)

O tom, že ústava kladie na spôsob získania členstva vo výbore mimoriadny dôraz, hovorí aj skutočnosť, že kooptáciou možno nahradiť najviac tretinu miest vo výbore. Ak by bolo potrebné nahradiť viac miest, je potrebné zvolať mimoriadnu konferenciu:
čl. 22:
(1) Kooptáciou podľa predchádzajúceho ustanovenia možno nahradiť najviac jednu tretinu miest vo výbore.
(2) Ak dôjde k uvoľneniu väčšieho počtu miest, než je možné kooptáciou obsadiť, uvoľnené miesta ostanú neobsadené do konca funkčného obdobia.
(3) Ak v dôsledku uvoľnenia miest a nemožnosti kooptácie podľa predchádzajúceho odseku nemôže výbor vykonávať svoju funkciu, je povinný zvolať mimoriadne pracovné zhromaždenie na voľbu nového výkonného orgánu.

Teda kooptovanie – dodatočné zvolenie nového člena výboru je možné len v prípade, ak bolo nejaké miesto vo výbore uvoľnené.
Pokiaľ ide o „kooptáciu“ Ferka Kolesára, uvedenú v správe ako spôsob nadobudnutia jeho členstva, v skutočnosti to kooptácia nebola a ani nemohla byť, keďže žiadne ďalšie miesto sa vo výbore neuvoľnilo.

Je teda evidentné, že zvolenie br. Kolesára ako ďalšieho člena výboru bolo nesprávne a nemalo sa udiať. Jeho zvolenie za ďalšieho, trinásteho člena výboru bolo v príkrom rozpore s ústavou a v priamom rozpore so závermi konferencie.

Je to podobné, ako keby spoločnosť dva roky po voľbách do NR SR zistila, že v parlamente po celý čas sedí a hlasuje ešte ďalší poslanec, ktorého nik nezvolil. A predseda by ho ešte obhajoval s tým, že im je užitočný. (Presnejšie, šlo by až o 12 takýchto čiernych poslancov, ak to máme vztiahnuť na celkový počet zvolených zástupcov .) Také niečo sa nedeje ani v najväčších totalitách.

Ako bolo spomenuté v úvode, v súčasnosti sa situácia už upravila. Na nelegálne zloženie výboru upozornil radový člen cirkvi, a na návrh Únie bola zjednaná náprava – br. Kolesár už nebude členom výboru, dostal štatút stáleho hosťa, bez práva hlasovať.

Tým sa vyriešila budúcnosť. Výbor bude mať po zvyšok svojho funkčného obdobia, v súlade s rozhodnutím konferencie, dvanásť riadnych členov.

Ale, ako môžeme pozerať na minulé obdobie dvoch rokov, keď bol. F. Kolesár síce nelegálnym, ale riadnym členom výboru?
V tej súvislosti sa vynára niekoľko dôležitých otázok.

1. Aký vplyv malo členstvo br. Kolesára vo výbore SZ na minulé rozhodnutia výboru?
Treba si jasne povedať, že, výbor pracoval v zložení, ktoré bolo v rozpore zo závermi konferencie.
Konferencia sa zvoláva raz za niekoľko rokov, aby členovia cirkvi (prostredníctvom svojich delegátov) vyjadrili svoju vôľu ohľadne ďalšieho fungovania cirkvi na najbližšie štyri roky. Týka sa to aj počtu a zloženia počtu členov výboru združenia, ktorý má pracovať počas nasledujúcich štyroch rokov. Táto vôľa 2200 členov bola ignorovaná.

O živote a fungovaní cirkvi počas dvoch rokov teda rozhodoval výbor, ktorého zloženie nezodpovedalo vôli delegátov konferencie. Bol to teda výbor, ktorý ako taký nemal mandát na vykonávanie svojej funkcie.

Je zaujímavé a smutné zároveň, že existovalo niekoľko korektných spôsobov, ako zabezpečiť, aby br. Kolesár bol riadnym členom výboru bez toho, aby sa porušovali pravidlá cirkvi.
Prvou možnosťou bolo požiadať o to menovací výbor priamo na konferencii. Ak mal br. Kern ako predseda názor, že je potrebné, aby bol br. Kolesár riadnym členom výboru združenia, mohol tento návrh predniesť priamo na konferencii menovaciemu výboru. Pretože v čase, keď menovací výbor na konferencii riešil otázku členov výboru, br. Kern už bol zvolený ako predseda, a aj br. Kolesár už bol unijným vedúcim misie. S takým návrhom však br. Kern neprišiel.

Druhou, priam ukážkovou príležitosťou, ako dostať br. Kolesára do výboru ako riadneho člena, bola rezignácia Mareka Kabu, ktorá bola podaná ešte pred prvým zasadnutím výboru SZ. Je skutočne nepochopiteľné, že vedenie túto príležitosť nevyužilo a na uvoľnené miesto nenavrhla br. Kolesára. Avšak ako náhradník bol kooptovaný br. Fulier. Ale, na tom istom zasadaní výboru bol za trinásteho člena akože „kooptovaný“ aj br. Kolesár.

A možno ešte tretia možnosť. Ak sa prítomnosť vedúceho misie vo výbore považuje za trvalú potrebu, tak ako to br. Kern prezentoval, tak mohla byť už v predstihu podaná požiadavka na doplnenie ústavy v tomto zmysle. Toto mohlo byť priamo na konferencii schválené, keďže aktualizovaná ústava sa schvaľuje každú konferenciu. To sa taktiež nestalo.

Je vidieť, že sa ponúkalo niekoľko zákonných možností na dosadenie br. Kolesára do výboru. Žiadna z nich však nebola využitá.
Javí sa to tak, že nedodržanie záväzných záverov konferencie, ako i záväzných ustanovení ústavy sa považovalo za normálne a nik nevyvinul ani minimálnu snahu, aby sa pokúsil toto riešiť legálnou cestou.

Takýto prístup je prejavom pohŕdania a hrubého ignorovania vôle členov cirkvi, ktorá bola prejavená v rozhodnutí delegátov.

Zvolením F. Kolesára taktiež došlo k narušeniu vyváženého zloženia výboru.
Porušenie záverov konferencie spočívalo následne aj v tom, že delegáti konferencie rozhodli, že výbor združenia sa bude skladať zo šiestich kazateľov a šiestich nekazateľov, čo predstavuje určitú početnú vyváženosť zabezpečujúcu lepšiu korektnosť rozhodnutí. Zvolením br. Kolesára za trinásteho člena výboru bola táto rovnováha narušená. Vo výbore bol sedem kazateľov a len šesť nekazateľov.

Porušenie ústavy ako základného dokumentu cirkvi, ako aj neuposlúchnutie vôle členov cirkvi samotným vedením cirkvi je nielen nepochopiteľné, ale i neospravedlniteľné.

Autorita výboru združenia viesť cirkev počas štyroch rokov je založená len a len na tom, že výbor bol zvolený delegátmi konferencie, ktorí boli zvolení členmi cirkvi. Výbor má teda delegovanú autoritu celej cirkvi.
Ak však výbor pracuje v zložení, ktoré nie je v súlade s rozhodnutím konferencie, nemá jej autoritu, a v skutočnosti ani nejde o výbor v zmysle Ústavy CASD.

V našom prípade je však evidentné, že výbor takmer dva roky pracoval v zložení, ktoré bolo v rozpore s vôľou delegátov konferencie a teda nemalo jej mandát. Je teda tiež jasné, že jeho rozhodnutia urobené v tomto období sú taktiež v rozpore s vôľou delegátov konferencie. Výbor bez mandátu produkuje rozhodnutia bez mandátu. Nelegálny výbor produkuje nelegálne rozhodnutia. Každé rozhodnutie výboru z tohto obdobia možno spochybniť, už či ide o presun kazateľov, schválenie finančných výdajov, plánovanie akcií, organizačné zmeny a podobne.
Na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že všetky rozhodnutia výboru z minulého obdobia nie sú založené na mandáte konferencie, a sú neplatné.

Keďže uvedená protiústavná voľba ďalšieho člena výboru bola uskutočnená už na prvom zasadaní výboru, z právneho hľadiska sú takto postihnuté všetky následné rozhodnutia tohto výboru.

2. Kto je za tento stav zodpovedný?
Povedzme si otvorene, je to predovšetkým predseda SZ. Je predstaviteľom trojčlenného vedenia a súčasne je aj predsedom výboru SZ. Jeho povinnosťou bolo včas poukázať na neoprávnený zásah do rozhodnutia konferencie a porušenie ústavy. Iróniou je, že práve on bol iniciátorom tohto tragického kroku. Vedúca funkcia so sebou nesie aj najvyššiu mieru zodpovednosti. Najväčšie bremeno zodpovednosti leží z toho dôvodu práve na jeho pleciach.
Aké dôsledky pre seba osobne z toho vyvodí? Môže ďalej zastávať funkciu predsedu cirkvi, ak priamo zapríčinil stav, kedy takmer dva roky výbor pracoval v zložení, ktoré konferencia neodsúhlasila? Môže ďalej viesť už opravený výbor? Ako mu môžeme veriť, že nedôjde, alebo aj stále nedochádza, k podobnému zlyhaniu v iných oblastiach?
Treba tiež otvorene povedať, že br. Kern o danom stave vedel, ale pre jeho nápravu neurobil vôbec nič. Práve naopak, obhajoval ho. Konať začal až pod tlakom z Únie.

Určitý diel zodpovednosti ale nesú aj zamestnanci Únie, ktorí sa pravidelne zúčastňujú zasadaní výboru SZ aj preto, aby sa uistili, že všetko prebiehalo podľa pravidiel. Za Úniu sa toho prvého zasadania zúčastnil br. Peter Čík, ktorému to zrejme vôbec nebolo divné.
Odvtedy sa uskutočnilo množstvo zasadaní výboru SZ, a na niektorých z nich bol prítomný aj predseda únie. Zrejme si nevšimol, že vo výbore SZ je o jednu osobu viac. Mimochodom, práve on viedol zasadanie menovacieho výboru na poslednej konferencii, tak by si mohol pamätať, koľko členov výboru tam bolo zvolených.

Avšak možno tiež povedať, že ide o zlyhanie celého vedenia ako aj výboru samotného. Práve tieto orgány sa podieľali na ignorácii vôle celej cirkvi, ktorú chcú viesť v súlade s pravidlami cirkvi.
Nie je to dôvod na to, aby celé vedenie aj výbor rezignovali a uskutočnili sa úplne nové voľby?

Je isté, že závery konferencie nevyhovujú vždy každému. Ale cirkev si už pri svojom vzniku zvolila systém, pri ktorom sa rešpektujú rozhodnutia väčšiny. A nikto, ani predseda, ani vedenie, ani výbor združenia, ani únia nemajú žiadne právo svojvoľne robiť rozhodnutia, ktoré prináležia len konferencii. Ak pre nič iné, tak aspoň pre úctu k členom cirkvi, ktorí s modlitbou o Božie vedenie vysielali na konferenciu svojich delegátov, a pre úctu k delegátom, ktorí navrhli, prejednali a odhlasovali navrhnuté riešenia.

Samozrejme, asi hlavným dôvodom pre rešpektovanie záverov konferencie by mala byť jednoducho dôvera, že výsledky konferencie sú prejavom Božej vôle a výsledkom vedenia jeho Ducha, o ktorého prítomnosť sa na konferencii opakovane prosilo. Ak má niekto pocit, že to všetko môže ignorovať, len preto, že on si myslí, že by to vedel urobiť lepšie, tak problém je niekde úplne inde.

Cirkev má dobré, dlhodobo overené mechanizmy, ako navrhovať a realizovať zmeny. Je možné podať návrh na konferenciu, prípadne podnet na zmenu ústavy. Ale určite nie je možné zariadiť si veci podľa seba, ak to znamená porušenie či ignorovanie záväzných predpisov, či už vzišli z práce konferencie združenia, alebo boli odvodené z dokumentov Generálnej konferencie.

3. Ako je možné tento stav korigovať?
Aký postoj zaujať k rozhodnutiam výboru, ktoré boli urobené v čase, keď pracoval v nelegálnom zložení?
Je potrebné, aby bola prehodnotená práca výboru v tom období a bola potvrdená alebo zrušená platnosť každého jednotlivého rozhodnutia, ktoré bolo v inkriminovanom období urobené.
Je to potrebné nielen kvôli samotným rozhodnutiam, ale aj kvôli cirkvi, kvôli všetkým jej členom, pretože v konečnom dôsledku sa všetky rozhodnutia výboru priamo dotýkajú celej cirkvi.

Ale kto je ten, kto posúdi, či rozhodnutia výboru z daného obdobia boli správne, alebo nie? Prípadne, ktoré boli správne a ktoré treba pozmeniť? Kto má právo a autoritu urobiť takéto závažné rozhodnutia?
Ústava takúto situáciu nerieši, pretože nepredpokladá, že by k nej vôbec mohlo dôjsť.
Je isté, že vedenie cirkvi, ani samotný výbor to nie sú. Hlavne preto, že práve ich zlyhanie sa má posudzovať.
Nie je to ani Únia. Po prvé, tiež nesie svoj diel zodpovednosti za stav, ktorý dva roky neriešila. A po druhé, ona nevolila výbor SZ a výbor SZ sa nezodpovedá jej, ale svojim členom, celej cirkvi na Slovensku.
Členovia cirkvi prostredníctvom delegátov konferencie zvolili výbor SZ a práve vôľa členov bola dva roky ignorovaná.
Je jasné, že právo a autoritu prehodnotiť všetky rozhodnutia výboru SZ majú opäť len členovia cirkvi, a to opäť prostredníctvom konferencie združenia. Avšak tentoraz mimoriadnej. Nie je možné sa tváriť, že sa nič nestalo, ako to práve robí slovenské vedenie a Únia. Snažia sa bagatelizovať fakt, že výbor pracoval dva roky bez mandátu konferencie. Táto situácia je však natoľko vážna, že nepočká do konania plánovanej nasledujúcej riadnej konferencie o dva roky. Kedykoľvek, teraz i v budúcnosti, bude možné povedať, že ten výbor v tom čase nebol kompetentný a rozhodol nesprávne. Dôsledky toho môžu trvať mnoho rokov.
Čo povie vedenie kazateľovi, ktorý namietne, že jeho presun na iné miesto nebol správnym rozhodnutím a bude žiadať jeho prehodnotenie, príp. zrušenie? Alebo ako vedenie zdôvodní finančné a iné rozhodnutia, ak ich niekto spochybní? Vždy bude existovať pochybnosť, že rozhodnutia výboru by boli iné, ak by tam nesedel a nehlasoval aj F. Kolesár. Aj keď sa hlasy za a proti nemuseli vždy líšiť len o jeden hlas, vplyv F. Kolesára na diskusiu predchádzajúcu hlasovaniam sa nedá určiť.

Prehliadanie tohto problému by tiež do budúcnosti spochybnilo význam konferencie ako takej. Aký význam má, že členovia vysielajú svojich zástupcov - delegátov na konferenciu a na základe výzvy vedenia cirkvi sa modlia o zdarný priebeh, keď potom samotné vedenie výsledky konferencie svojvoľne mení? Je potom potrebné organizovať nákladné konferencie so zložito organizovanou účasťou mnoho desiatok delegátov, keď nakoniec je to aj tak jedno? Keď nakoniec je to aj tak napr. predseda, ktorý si povie, že konferencia to urobila zle a on to napraví ...
Postojom prehliadania problému vedenie tiež ukazuje, že si neváži svojich členov a ich rozhodnutia nepokladá za správne a akceptovateľné.

Ak si vedenie cirkvi dovolí neriadiť sa závermi konferencie a ústavou, pretože má vlastné lepšie riešenia, ako potom chce vyžadovať dodržiavanie nariadení a smerníc cirkvi od radových členov? Alebo si môže ktorýkoľvek člen robiť veci po svojom, lebo podľa neho to tak je lepšie, a pritom bude ignorovať / nedodržiavať platné postupy a pravidlá cirkvi? Nebude za to disciplinárne riešený? Alebo je to skôr vec moci a pozície v hierarchii?
Kto iný, ak nie vedenie cirkvi a výbor združenia, má byť príkladom v dodržiavaní všetkého, na čom sa cirkev dohodla?

Neviem si dosť dobre predstaviť, ako bude vedenie o dva roky vyzývať členov, aby sa modlili za voľbu a prácu svojich delegátov na najbližšej konferencii, ak práve jeden z najdôležitejších záverov – voľbu výboru združenia – je možné takto jednoducho spochybniť a upraviť podľa vlastného momentálneho názoru.

Je potrebné zvolať mimoriadnu konferenciu, ktorá sa bude zaoberať vzniknutou situáciou a zaujme záväzné stanovisko, ktoré nebude možné spochybňovať. Tým sa predíde možným problémom v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Konferencia tiež môže prijať prípadnú rezignáciu osôb, ktoré vyvodia osobnú zodpovednosť, prípadne túto zodpovednosť pre nich sama vyvodiť a zabezpečiť spoľahlivý a dôveryhodný chod cirkvi do ďalšej riadnej konferencie, bez ťaživého bremena minulosti.

Možno si niekto povie, že sa až tak veľa nestalo, veď br. Kolesár určite prispel k činnosti výberu svojim pozitívnym vplyvom.
Ak by sme čo len teoreticky pripustili, že svojvoľná „operatívna“ zmena pravidiel v záujme kvalitnejšej práce je možná, tak potom sa otvára množstvo nových otázok, na ktoré sa odpovede hľadajú veľmi ťažko:
Ktoré závery konferencie a ktoré články ústavy možno z tohto dôvodu ignorovať, alebo pozmeniť?
Kto je oprávnený urobiť takúto zmenu? Ako často a v akom rozsahu?
Aký je potom význam konferencie? Nebolo by lepšie ju zrušiť a všetky voľby nechať na niekom, kto si myslí, že sám to vie najlepšie?
Načo nám je potom ústava, ak je prekážkou efektívnej práce cirkvi?

Zhrnutie
1. Výbor SZ prekročil voľbou ďalšieho svojho člena svoje kompetencie, pretože voľba členov výboru prináleží len delegátom konferencie.
2. Zloženie výboru SZ bolo takmer dva roky v rozpore s platnými závermi konferencie a teda nerešpektovalo vôľu cirkvi (a ani vôľu Svätého Ducha, ak veríme, že bol na konferencii prítomný a pôsobil na delegátov).
3. Zloženie výboru SZ bolo takmer dva roky v rozpore s Ústavou.
4. Všetky rozhodnutia výboru z toho obdobia možno označiť neplatné.
5. Všetky rozhodnutia výboru z toho obdobia je potrebné prehodnotiť a opätovne potvrdiť alebo zrušiť ich platnosť. Takúto autoritu má len mimoriadna konferencia združenia, ktorá by sa mala uskutočniť v čo možno najkratšom čase, aby sa zamedzilo väčším škodám.
6. Vzhľadom na mimoriadnu závažnosť prípadu je žiadúce, aby bola vyvedená osobná zodpovednosť.

Mozem sa spytat ake pravomoci a povinnosti maju vo vztahu k beznym clenom predstavitelia CASD ? Mozu bezny clenovia nejako ovplyvnit rozhodnutia svojich predstavenych ? Prijimaju predstaveny staznost od beznych clenov aj voci vyucujucemu a kazatelovi, kde ju v tej istej veci podava viac bratov a sestier ? Zaujimaju sa o to, ci je takato staznost opravnena a dalej potom v danej veci komunikuju s takymito bratmi a sestrami, ktori takuto staznost podali a informuju ich ako danu vec riesia s odvolanim na ucenie Bozieho slova a ucenie KRISTA ?

Uznavaju veriaci CASD, ze LEN Kristus ma v krestanskom zbore postavenia PANA, duchovneho vodcu a sprostredkovatela medzi nimi a OTCOM - NAJVYSSIM BOHOM se svatym menom JHVH ?
Uvedomuji si starsi v zboroch CASD, ze maju byt pre svojich bratov a sestry oporou ako ti, co im sluzia a nie ti, co nad nimi Panuju uznavajuc, ze jedinou neomylnou autoritou je len Najvyssi BOH JHVH OTEC a jeho slovo Pravdy?

Nerozumiem tomu, prečo práve F. Kolesár musel byť členom výboru, a teraz stálym hosťom výboru. Naozaj je tak zázračne nadaný, že je kompetentný vyjadrovať sa ku všetkým otázkam, ktoré sa preberajú na výbore? Vieme, že je vedúci misie, a že táto oblasť môže tvoriť významnú časť agendy výboru, ale na výbore sa predsa preberajú aj iné otázky, napr. personálne výmeny, stavebné aktivity, finančné otázky ... Pri tom všetkom práve on musí byť prítomný a hovoriť do toho? Prečo potom nie sú stálymi hosťami výboru aj napr. vedúci odd. zdravia (veď vieme, že „zdravotná reforma je pravá ruka evanjelia, ktorá pomôže dokončiť dielo“), alebo vedúci detí (ktoré sú budúcnosťou našej cirkvi), alebo vedúci sobotnej školy (ktorá predsa prebieha každú sobotu vo všetkých zboroch a často je základňou pre ďalšie aktivity, vrátane misie)?
Nie je to divné, že práve F. Kolesár proste musí byť vo výbore, aj keď v ňom mal dva roky nenáležité postavenie? Kto má na tom záujem a prečo?
Nemôže tam byť jednoducho pozvaný v prípadoch, keď je jeho názor potrebné vypočuť, tak ako sú zrejme občas prizvaní aj iní, ktorých názor je pre výbor v danej veci dôležitý?
Myslím si, že degradovaním F. Kolesára z riadneho člena na stáleho hosťa sa vec ešte nevyriešila. Stále je to nepochopiteľný precedens, ktorý ťažko niekto vysvetlí ...

Demokracie je vybudována na úctě k hodnotám, které sama nedokáže ovlivnit. Tzn. je plodem určitého morálního a duchovního stromu, nikoli jeho kořeny. Formalizované procesy činí (umožňují) rozhodování jednoduché, přehledné a věrohodné, ale nic nevypovídají o kvalitě těchto rozhodnutí.
Z toho mála, co o situaci ve Slovenském sdružení a jeho vedení vím, bude mé vyjádření vždy jen dílčí, částečné. Nemyslím si však, že je nezbytné z chybného rozhodnutí členů výboru SZ (volba F.Kolesára jako řádného člena VSZ) vyvodit paušální závěry o neplatnosti usnesení, nutnosti odstoupení výboru, nebo jeho vedoucích představitelů atd.
Tuto „kauzu“ můžeme zkoumat z různých směrů.
Matt zvolil poměrně obšírné vysvětlení jednoho úhlu pohledu. Pohledu „právoplatných procesů“. Po této linii je věc jasná. A rozhodnutí o nápravě stavu, změnou postavení vedoucího misie, rovněž.
Je však formální správnost všech usnesení postačující podmínkou dobrých rozhodnutí? A je správným krokem k nápravě „obnova původního stavu“?
Směřoval VSZ, za účasti F.Kolesára na hlasování jiným směrem, než by tomu bylo bez něj? Měla převaha kazatelů vliv na rozhodování v neprospěch církve? Je pro nápravu třeba zneplatnit veškerá minulá rozhodnutí VSZ, vrátit vynaložené prostředky, zrušit smlouvy, přesunout kazatele na původní působiště… ?
Pokud měla neplatná volba během uplynulých dvou let nějaký zásadně negativní dopad na konkrétní rozhodnutí, je třeba sjednat nápravu. Jinak by měla být spíše mementem, čeho se do budoucnosti vyvarovat.
Dva citáty pro odlehčení:
„Nový pán z Lipperštejna se rozhodl měřit všem poddaným spravedlivě, zásadově a stejným metrem, a potírat všechny nepravosti. Když ve věku 35 let zemřel, všem se ulevilo.“
„Tváře, které nesou jizvy nejen z vítězství, ale i chybných rozhodnutí a porážek ukazují lidi , kteří v životě bojovali. Krásně, hladké a usměvavé tváře pak ty, kteří se „vezli“. Které jsou důvěryhodnější?

Milan napísal:Demokracie je vybudována na úctě k hodnotám, které sama nedokáže ovlivnit. Tzn. je plodem určitého morálního a duchovního stromu, nikoli jeho kořeny. Formalizované procesy činí (umožňují) rozhodování jednoduché, přehledné a věrohodné, ale nic nevypovídají o kvalitě těchto rozhodnutí.
Z toho mála, co o situaci ve Slovenském sdružení a jeho vedení vím, bude mé vyjádření vždy jen dílčí, částečné. Nemyslím si však, že je nezbytné z chybného rozhodnutí členů výboru SZ (volba F.Kolesára jako řádného člena VSZ) vyvodit paušální závěry o neplatnosti usnesení, nutnosti odstoupení výboru, nebo jeho vedoucích představitelů atd.
Tuto „kauzu“ můžeme zkoumat z různých směrů.
Matt zvolil poměrně obšírné vysvětlení jednoho úhlu pohledu. Pohledu „právoplatných procesů“. Po této linii je věc jasná. A rozhodnutí o nápravě stavu, změnou postavení vedoucího misie, rovněž.
Je však formální správnost všech usnesení postačující podmínkou dobrých rozhodnutí? A je správným krokem k nápravě „obnova původního stavu“?
Směřoval VSZ, za účasti F.Kolesára na hlasování jiným směrem, než by tomu bylo bez něj? Měla převaha kazatelů vliv na rozhodování v neprospěch církve? Je pro nápravu třeba zneplatnit veškerá minulá rozhodnutí VSZ, vrátit vynaložené prostředky, zrušit smlouvy, přesunout kazatele na původní působiště… ?
Pokud měla neplatná volba během uplynulých dvou let nějaký zásadně negativní dopad na konkrétní rozhodnutí, je třeba sjednat nápravu. Jinak by měla být spíše mementem, čeho se do budoucnosti vyvarovat.
Dva citáty pro odlehčení:
„Nový pán z Lipperštejna se rozhodl měřit všem poddaným spravedlivě, zásadově a stejným metrem, a potírat všechny nepravosti. Když ve věku 35 let zemřel, všem se ulevilo.“
„Tváře, které nesou jizvy nejen z vítězství, ale i chybných rozhodnutí a porážek ukazují lidi , kteří v životě bojovali. Krásně, hladké a usměvavé tváře pak ty, kteří se „vezli“. Které jsou důvěryhodnější?

V podstatě se dá s tebou souhlasit. Jen bych dodal, že účast kohokoliv v daném výboru může mít podstatný vliv.Promluvené slovo může změnit směr, jak k dobrému tak ke zlému. Zvlášť jestli jde o dominantní osobnost. Což v tomto případě je pravdou. To, že nemůže hlasovat neznamená, že je pozbaven vlivu.

Milan napísal:Demokracie je vybudována na úctě k hodnotám, které sama nedokáže ovlivnit. Tzn. je plodem určitého morálního a duchovního stromu, nikoli jeho kořeny. Formalizované procesy činí (umožňují) rozhodování jednoduché, přehledné a věrohodné, ale nic nevypovídají o kvalitě těchto rozhodnutí.
Z toho mála, co o situaci ve Slovenském sdružení a jeho vedení vím, bude mé vyjádření vždy jen dílčí, částečné. Nemyslím si však, že je nezbytné z chybného rozhodnutí členů výboru SZ (volba F.Kolesára jako řádného člena VSZ) vyvodit paušální závěry o neplatnosti usnesení, nutnosti odstoupení výboru, nebo jeho vedoucích představitelů atd.
Tuto „kauzu“ můžeme zkoumat z různých směrů.
Matt zvolil poměrně obšírné vysvětlení jednoho úhlu pohledu. Pohledu „právoplatných procesů“. Po této linii je věc jasná. A rozhodnutí o nápravě stavu, změnou postavení vedoucího misie, rovněž.
Je však formální správnost všech usnesení postačující podmínkou dobrých rozhodnutí? A je správným krokem k nápravě „obnova původního stavu“?
Směřoval VSZ, za účasti F.Kolesára na hlasování jiným směrem, než by tomu bylo bez něj? Měla převaha kazatelů vliv na rozhodování v neprospěch církve? Je pro nápravu třeba zneplatnit veškerá minulá rozhodnutí VSZ, vrátit vynaložené prostředky, zrušit smlouvy, přesunout kazatele na původní působiště… ?
Pokud měla neplatná volba během uplynulých dvou let nějaký zásadně negativní dopad na konkrétní rozhodnutí, je třeba sjednat nápravu. Jinak by měla být spíše mementem, čeho se do budoucnosti vyvarovat.
Dva citáty pro odlehčení:
„Nový pán z Lipperštejna se rozhodl měřit všem poddaným spravedlivě, zásadově a stejným metrem, a potírat všechny nepravosti. Když ve věku 35 let zemřel, všem se ulevilo.“
„Tváře, které nesou jizvy nejen z vítězství, ale i chybných rozhodnutí a porážek ukazují lidi , kteří v životě bojovali. Krásně, hladké a usměvavé tváře pak ty, kteří se „vezli“. Které jsou důvěryhodnější?

Myslim si ze v tomto pripade sa nazoj tazko da napravit, co sa pokazilo. Ale je pravda, ze si vedenie Slovenskeho zdruzenia ani neuvedomilo, ake dalekosiahle nasledky moze mat ich lahkovazne rozhodnutie. A v tom vidim prinos Mattovho prispevku, aby upozornil na nebezpecenstvo podcenovania demokratickych zasad, ktore v cirkvi mame.

Toto vlákno má dobrou připomínku, ale má ji postavenou na radikálním polopravdivém názvu vlákna. Je dobré a správné, když se připomenou organizační zásady ve správném čase kdy dojde k chybnému rozhodnutí.
Pokud jsem to správně pochopil tak k hříšnému-chybnému rozhodnutí došlo 29.4.2015. Pro mě je otázkou jestli se našel aspoň jeden člověk. který na to upozorňoval v samotném začátku.
Matt píše: 2. Kto je za tento stav zodpovedný?
Mám za to, že spoluzodpovědní jsou za to všichni členové SZ včetně Matta.
Volná parafráze z Bible: "Kdyby jsi viděl, že tvoji br. a s. se hříšně-špatně rozhodli, jdi za nimi a jestliže tě poslechnou tak jsi si je získal.. Když tě neposlechnou vezmi sebou jednoho nebo dva bratry, aby tu byli dva nebo tři svědci. Když ani potom neposlechnou, řekni to celé církvi......"
Jiná otázka je, co vedlo k tomu, že se to zveřejňuje nebiblickou obrácenou cestou až po dvou letech a proč je porušen Kristův příkaz?

Táto záležitosť nie je až taká závažná, že by bolo treba na verejnosti o tom polemizovať. Je ale oveľa závažnejšie to, že sa stále učíme o tom, že existuje aj štvrté prikázanie, ktoré hovorí o svätení soboty, učíme sa o tom, ako to správne svätiť. Keď ale tajomník cirkvi žení svojho syna v sobotu, keď okolo svadby je najviac roboty, neviem aký krásny príklad zasvätenia ukazuje ostatným členom, a okolitému svetu, ako myslíme vážne to, čo učíme. A organizuje veľkolepú tanečnú zábavu až do rána! Skutočne krásny príklad, nasledovania hodný. Keby sme aspoň vedeli, že sa jedná o jezuitu infiltrovaného do vedenia cirkvi, ktorý dostal za úlohu rozložiť cirkev z vnútra, tak by sme chápali jeho konanie. Keďže o tom ale zatiaľ z členov nikto nechce vedieť, tak iba krútia hlavami, čo to za exota máme vo vedení.

A jeho syn, ktorý menedžuje túto stránku (samozrejme utajene, ako sa to patrí na jezuitov) ešte aj podporuje (ak to nevymyslel on sám) zhadzovanie, znevažovanie a prstom ukazovanie na predsedu cirkvi, tak to je skutočne drzosť. Robí to v nádeji, že pošpiní predsedu, ktorého odstránia z čela a jeho ocinko milovaný sa konečne dostane na vytúžený post v cirkvi, odkiaľ už oveľa účinnejšie môže rozkladať cirkev. A vždy sa môže odvolať nato, že to on nie! To robili tí ostatní, ktorí s ním nesúhlasili. Lebo v klamstvách je majster. Ale to nevadí, lebo od pápeža dostane pochvalu.

Keď ale tajomník cirkvi žení svojho syna v sobotu, keď okolo svadby je najviac roboty, neviem aký krásny príklad zasvätenia ukazuje ostatným členom, a okolitému svetu,

Musel jsem si vygooglovat, kdo že ten "tajomník" je. Ale o svatbě rozhodují, nebo by měli rozhodovat, hlavně snoubenci-o čase, způsobu atd.Odpovědnost leží hlavně na nich.
Zažil jsem svatby v casd krásné, skutečně v křesťanském duchu, ale i takové, kde byla tancovačka, alkohol, přípitek byl alkohol. Byli přítomni kazatelé, kteří oddávali páry, které spolu delší dobu žili na hromádce...ale požehnání těchto párů moc nevidím, prostě Bůh se nedá oklamat.
I proto nemohu ze svého svědomí takové pastýře podporovat, ale to je jiná kapitola.

svadobník napísal:Táto záležitosť nie je až taká závažná, že by bolo treba na verejnosti o tom polemizovať. Je ale oveľa závažnejšie to, že sa stále učíme o tom, že existuje aj štvrté prikázanie, ktoré hovorí o svätení soboty, učíme sa o tom, ako to správne svätiť. Keď ale tajomník cirkvi žení svojho syna v sobotu, keď okolo svadby je najviac roboty, neviem aký krásny príklad zasvätenia ukazuje ostatným členom, a okolitému svetu, ako myslíme vážne to, čo učíme. A organizuje veľkolepú tanečnú zábavu až do rána! Skutočne krásny príklad, nasledovania hodný. Keby sme aspoň vedeli, že sa jedná o jezuitu infiltrovaného do vedenia cirkvi, ktorý dostal za úlohu rozložiť cirkev z vnútra, tak by sme chápali jeho konanie. Keďže o tom ale zatiaľ z členov nikto nechce vedieť, tak iba krútia hlavami, čo to za exota máme vo vedení.

A jeho syn, ktorý menedžuje túto stránku (samozrejme utajene, ako sa to patrí na jezuitov) ešte aj podporuje (ak to nevymyslel on sám) zhadzovanie, znevažovanie a prstom ukazovanie na predsedu cirkvi, tak to je skutočne drzosť. Robí to v nádeji, že pošpiní predsedu, ktorého odstránia z čela a jeho ocinko milovaný sa konečne dostane na vytúžený post v cirkvi, odkiaľ už oveľa účinnejšie môže rozkladať cirkev. A vždy sa môže odvolať nato, že to on nie! To robili tí ostatní, ktorí s ním nesúhlasili. Lebo v klamstvách je majster. Ale to nevadí, lebo od pápeža dostane pochvalu.

!!!

1. Timoteovi 5, 19
Stížnost proti starším nepřijímej, leda na základě výpovědi dvou nebo tří svědků.

Tím spíše ne od anonyma. Svadobníku sám bys mohl být větším příkladem křesťanského charakteru, jestlipak jsi šel bratra nejprve napomenout sám mezi čtyřma očima, že to chodíš vyzvonit sem nám!

Začni před Bohem pak u sebe a pak u něj, pak se svědky, pak s ostatním vedením. Toto fórum je minimálně páté v pořadí.