Dôchodca predsedom Slovenského združenia?
Napísané: 30 Apr 2019, 21:34
Na minulej konferencii bol do funkcie predsedu zvolený kazateľ - dôchodca B. Kern. Šlo o určitý precedens, pretože dovtedy bolo pravidlom, že dôchodca sa do tejto funkcie nevolil. No zdá sa, že dôchodcovia majú záujem na tom, aby sa táto výnimka stala pravidlom. Je verejným tajomstvom, že súčasný predseda má opätovný záujem o predsednícku stoličku. A akoby to nestačilo, v svoj návrat dúfa aj jeho predchodca, teraz už dôchodca K. Badinský.
Vo všeobecnosti sú dôchodcovia vo vedení organizácie považovaní za znak úpadku či krízy.
Prečo sa teda (najmenej) títo dvaja dôchodcovia tak tlačia do najvyššej funkcie? Majú pre to nanajvýš praktické dôvody - vyzerá to tak, že im (resp. ich rodinám) vyhovuje výhodné bývanie a život v hlavnom meste, a cirkev im na to poskytuje nadštandardné podmienky. Veľa z tých, ktorí hlavné mesto okúsia, sa odtiaľ sťahujú len veľmi neradi. Aktuálnym príkladom je práve K. Badinský, ktorého sa za celé štvorročné obdobie nepodarilo z bytu na Leškovej vysťahovať.
Na májovej konferencii budú delegáti v menovacom výbore (a zrejme i v pléne) postavení pred ťažkú úlohu: Buď dajú cirkvi budúcnosť a perspektívu a zvolia niekoho s víziou a v produktívnom veku, alebo prevážia sympatie k niektorému z dôchodcov a na úkor rozvoja cirkvi mu zabezpečia pohodlný život v hlavnom meste.
Ich rozhodovanie by mohlo byť uľahčené tým, že predsedovanie oboch dôchodcov sme už mohli zakúsiť, a teda vieme, čoho sú schopní a čoho nie.
No najviac by pomohlo, ak by obaja kandidáti preukázali vysokú úroveň svojho charakteru a o post predsedu prestali usilovať, a prípadnú ponuku menovacieho výboru odmietli. Tým by ukázali, že im viac záleží na rozvoji a pokroku cirkvi než na ich osobnom pohodlí.
Ďalšou možnosťou je, že delegáti ešte pred voľbou predsedu odhlasujú potrebné vekové obmedzenie, čím zabránia menovaciemu výboru podávať nežiadúce návrhy.
Cirkev v súčasnej dobe čelí mnohým závažným problémom a výzvam, je preto potrebné, aby k nim zaujala odvážny, možno až revolučný postoj. Najbližšie ďalšie voľby budú až o päť rokov, zvolenie dôchodcu teda môže mať na cirkev na Slovensku skutočne devastačný dopad.
Vo všeobecnosti sú dôchodcovia vo vedení organizácie považovaní za znak úpadku či krízy.
Prečo sa teda (najmenej) títo dvaja dôchodcovia tak tlačia do najvyššej funkcie? Majú pre to nanajvýš praktické dôvody - vyzerá to tak, že im (resp. ich rodinám) vyhovuje výhodné bývanie a život v hlavnom meste, a cirkev im na to poskytuje nadštandardné podmienky. Veľa z tých, ktorí hlavné mesto okúsia, sa odtiaľ sťahujú len veľmi neradi. Aktuálnym príkladom je práve K. Badinský, ktorého sa za celé štvorročné obdobie nepodarilo z bytu na Leškovej vysťahovať.
Na májovej konferencii budú delegáti v menovacom výbore (a zrejme i v pléne) postavení pred ťažkú úlohu: Buď dajú cirkvi budúcnosť a perspektívu a zvolia niekoho s víziou a v produktívnom veku, alebo prevážia sympatie k niektorému z dôchodcov a na úkor rozvoja cirkvi mu zabezpečia pohodlný život v hlavnom meste.
Ich rozhodovanie by mohlo byť uľahčené tým, že predsedovanie oboch dôchodcov sme už mohli zakúsiť, a teda vieme, čoho sú schopní a čoho nie.
No najviac by pomohlo, ak by obaja kandidáti preukázali vysokú úroveň svojho charakteru a o post predsedu prestali usilovať, a prípadnú ponuku menovacieho výboru odmietli. Tým by ukázali, že im viac záleží na rozvoji a pokroku cirkvi než na ich osobnom pohodlí.
Ďalšou možnosťou je, že delegáti ešte pred voľbou predsedu odhlasujú potrebné vekové obmedzenie, čím zabránia menovaciemu výboru podávať nežiadúce návrhy.
Cirkev v súčasnej dobe čelí mnohým závažným problémom a výzvam, je preto potrebné, aby k nim zaujala odvážny, možno až revolučný postoj. Najbližšie ďalšie voľby budú až o päť rokov, zvolenie dôchodcu teda môže mať na cirkev na Slovensku skutočne devastačný dopad.
