Kam směřuje ateismus?

[host05]

Ten posledný prípad presne ilustruje akou optikou vnímame Boha v zboroch.

[Neregistrovaný]

To tú tie "skúsenosti" s Bohom, ako mi pomohol nájsť stratené kľúče či peňaženku. Nezabudnem na jedného evanjelistu z Ameriky, ako v kázni spomenul skúsenosť s Bohom, ako sa modlili a výhodne kúpil auto. Úplne vážne.

[host05]

Vôbec nezľahčujem keď niekto uvedie že niekomu Boh pomohol nájsť klúče, peňaženku alebo opraviť auto na ceste na dovolenku. Je to jeho skúsenosť on to v tej chvíli tak vnímal a je to totálne neprenosné a už vôbec z toho nemôžeme robiť návod ako sa oplatí s Bohom spolupracovať alebo ako nás Boh miluje. Je to jeho skúsenosť a tam to končí.

[Neregistrovaný]

Už som tu kedysi písal, ako "pomáhajú" modlitby. Samozrejme v časoch dávnych sa "diali zázraky". Bolo bežné, že mŕtvi vstávali, slepí uvideli. Dnes sa musíme spoľahnúť len na modernú medicínu.

[host05]

Samozrejme že zomierajú aj ludia za ktorých sa modlíme. Ale sú aj "zázraky" skôr na osobnej rovine, vtedy ked sa človek ponorí do modlitby a telo sa vyzdravie. Prípadov neni málo. Problém by nastal vtedy ak sa tým začne chváliť a spraví z toho evanjelizačný príbeh.

[Neregistrovaný]

Tie "zázraky" v osobnej rovine sú založené na emóciách. Cítim, že Boh ma vypočul, dnes sa cítim lepšie, modlil som sa a Boh (Ježiš , Mária podľa toho ku komu sa modlil) ma uzdravil, (síce pomohli lieky, antibiotiká, chemoterapia, operácia...), atď. Takýchto skúseností sú plné kostoly. Jednoducho rozum a viera sú nepriatelia.

[Viktorrealita]

O čom to tu píšete

A vaša vlastná existencia je málo na prejavenie vďačnosti Bohu? Čo máte, čo ste nedostali od Boha? Chodíte po Zemi, ktorú Boh stvoril, dýchate vzduch, vnímate to všetko a žasnete nad celou tou prírodou a vesmírom. Uživate si to všetko, ako sa len dá. Ale aj tak Stvoriteľu - Bohu neďakujete. Ale ako bude ďakovať ten, ktorý v Boha neverí. Ostáva len beznadejný existencionalizmus. Preto tu platia Ježišové slová : Jána 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal

Pýcha a nadutosť sú rysy neobráteného človeka. Nevďačnosť voči Zvrchovanému Bohu sa zmení na trpké očakávanie súdu.

Predsa najväčší zázrak je znovuzrodené srdce z Boha, ktoré vierou prijalo Slovo Božie - Ježiša Krista. V srdci človeka sa zrodilo nové a večné vedomie života v Kristu na oslavu Boha a to vo večnosti s ním.

Nech mi tu niekto napíše, čo je viac, ako toto Božie zasľúbenie, ktoré je pravdivé a v ňom je život.

[Neregistrovaný]

"Pýcha a nadutosť sú rysy neobráteného človeka. Nevďačnosť voči Zvrchovanému Bohu sa zmení na trpké očakávanie súdu."

Nemám pocit, žeby som bol pyšný a nadutý. Ak aj pripustím existenciu Boha JHVH,teda toho v ktorého veríš, ten Boh má viac negatívnych vlastností ako pozitívnych. Za čo mu mám ďakovať? Že možno budem v Nebi? Ani samotní veriaci nie sú na sto percent istí, že tam budú. Celé náboženstvo mi pripadá ako nejaká hra, kde musíš plniť nejaké úlohy a nikdy nevieš či prídeš do cieľa.

[Neregistrovaný]

U Viktorova pohledu navíc mají být vděční Bohu za to že žijí a dýchají i ti lidé, kteří se (podle něj) nenarodili z Boha, nejsou jeho děti a kteří jsou předurčení k zatracení a k ohnivému jezeru (tuším že Viktor oproti CASD věří na peklo ve smyslu věčných muk).

Když uvidím dva lidi co konají dobro (typicky by to mohl být příběh o farizejích a vdově a o tom kolik dávali darů na dobročinnost). Vdovu Ježíš vychválil, že se tím nechlubila a dala vše co mohla. Farizeové oproti ní dávali okázale a chlubili se tím, ale i když to bylo více než od vdovy byl to jen zlomek jejich skutečného bohatství.

V tomhle příběhu i v jiných je nám sympatičtější ten kdo když dává tak se tím hned nechlubí a nežádá hned zpět, něco jako bezpodmínečná láska.

Ale popis Boha od Viktora zní jakoby Bůh, co nás stvořil, se tím sám v bibli chlubil a očekával chválu od lidí vděk a když ne tak se na ně vykašle nebo je dokonce zavrhne a vydá na pospas vášním za které je pak potrestá nebo odsoudí.

Zkrátka to vypadá více jako popis Boha který dává a miluje podmínečně a zištně a Boha co potřebuje aby ho pořád někdo chválil.

S lidmi s takovým charakterem není moc k vydržení.

Existuje seriál (The Boys), kde je vykreslena postava superhrdiny se schopnostmi jako je superman, ale který je narcista a neustále potřebuje, aby ho někdo obdivoval a uctíval. V seriálu se stává vlastně hlavním záporákem, kterého se všichni bojí, ale bojí se mu postavit nebo dát jakkoliv najevo, že není hodný, aby je nestihl jeho hněv, protože je skoro všemocný. Někdy mi to připomíná, vykreslení Boha od některých věřících.

[Viktorrealita]

U Viktorova pohledu navíc mají být vděční Bohu za to že žijí a dýchají i ti lidé, kteří se (podle něj) nenarodili z Boha, nejsou jeho děti a kteří jsou předurčení k zatracení a k ohnivému jezeru (tuším že Viktor oproti CASD věří na peklo ve smyslu věčných muk).

Boží súd bude nad nimi spravodlivý a to podľa ich skutkov. Nikto z nich nedostane nespravodlivosť. Keďže súd bude podľa skutkov, tak je jasné, že aj miera odsúdenia bude podľa skutkov a teda rozdielná a nie je to uvrhnutie všetkých a to bez rozdielu do neexistencie. Ani súd človeka neodsúdi všetkých na trest smrti, ale väzenia sú rozčlenené podľa závažnosti trestných činov. No jedno majú spoločné, sú na určitý čas vylúčení zo spoločnosti a dĺžka tohto odlúčenia je podľa závažnosti trestných činov. Dĺžka uvedomovania si tejto reality, je pre nich trestom. Dokonca vo väzení telesne až tak netrpia a dajú im najesť, oblečú a často ani nemusia pracovať. Žijú v izolovanej spoločnosti väzňov a to podobných, ako sú oni sami.

No čo sa týka Boha, tak tí, ktorí sú pod milosťou – vykúpení v Kristu, idú do spoločenstva s Bohom a majú účasť na Božej sláve a to vo večnosti s ním. Naopak tí, ktorí budú súdení podľa skutkov, tak budú aj odsúdení a to podľa miery spravodlivého a zvrchovaného Boha. No jedno budú mať odsúdení spoločné - nebudú mať účasť na Božej sláve v spoločenstve s ním.

No a je tu apel na všetkých ľudí a to kvôli tomu, že nikto z nášho pohľadu nevie, kto všetko je predurčený Bohom k spáse a kto nie je. Tento tvoj argument týmto padá. Ten, komu podľa vyvolenia sú dané uši od Boha na to, aby počul (teda je oživený Bohom), tak aj uverí spasiteľnou vierou a až následne sú skutky viery a ovocie Ducha. Preto u vykúpeného je vďačnosť Bohu samozrejmosťou, keďže je Božím dieťaťom a ako jeho dieťa je vďačné za všetko svojmu Otcu v nebesiach.

Ježiš predsa hovorí o narodení z Boha aj o pekle, ale to je pre niektorých neprijatelné, že. Je aj otázka, čo všetko sa myslí pod pojmom - peklo. Ak Ježiš hovorí o plači a škrípaniu zubami, tak to aj vysvetľuje: Luk 13:28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

Von vyhodených a teda nemať účasť na večnom Božom kráľovstve a jeho sláve, je definícia pekla v srdciach týchto ľudí! Frustrácia a zlosť v srdciach tých, ktorí sú definitívne von vyhodení a teda mimo spoločenstva s Bohom.

Ježiš tu vysvetľuje, prečo niekto počúva na slová Božie – prijíma ich a iný ich odmieta:

Jána 8:47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha. (Narodenie z Boha predchádza tomu, aby niekto počúval na slová Božie. Niekto preto nepočúva - neprijíma slová Božie, lebo sa nenarodil z Boha – nie je Božie dieťa)

A Ježiš ešte potvrdzuje to, aby nikto nebol na pochybách, prečo je to tak:
Jána 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.( Ako vidíme, tak spasiteľnej viere, niečo dôležité predchádza, aby teda človek uveril spasiteľnou vierou. Nemôže to byť naša vôľa, ani naše skutky, lebo tomu musí najprv predchádzať Božie predurčenie, teda to, kto je jeho ovca, ktorú aj povolá a ospravedlní. Iba jeho ovce čujú na hlas svojho Pastiera – Krista. Sú povolaní podľa predúloženie a práve tí milujú Boha, počúvajú na slová Božie, lebo sú jeho ovcami - jeho deti, ktoré sa narodili z Boha: Rim8 28 A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia. 29 Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. 30 A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.

Vzkrieseniu do nového života v Kristu, predchádza vyvolenie Bohom a od toho sa odvíja všetko ostatné. Skutky viery a ovocie Ducha nasledujú až po tom, čo sa najprv stalo v srdci, teda vskriesilo sa nové vedomie večného života v Kristu – narodilo sa dieťa Božie a to následkom predurčenia – vyvolenia Bohom a z jeho milosti a moci.

Ale popis Boha od Viktora zní jakoby Bůh, co nás stvořil, se tím sám v bibli chlubil a očekával chválu od lidí vděk a když ne tak se na ně vykašle nebo je dokonce zavrhne a vydá na pospas vášním za které je pak potrestá nebo odsoudí.

Zkrátka to vypadá více jako popis Boha který dává a miluje podmínečně a zištně a Boha co potřebuje aby ho pořád někdo chválil.

S lidmi s takovým charakterem není moc k vydržení.

Milosť Božia nie je podmienená skutkami, lebo už by nebola milosťou, ale zásluhovosťou. Ale ako vieme z Písma, tak prv Boh miloval nás, hoci sme boli všetci mŕtvi vo svojích hriechoch a poslal svojho Syna, aby ten, kto v neho verí nezahynul. Takže, ak to, že nás Boh tak miloval predtým, ako hriešnikov a poslal svojho milovaného Syna, ako obeť za naše hriechy, tak preto jeho deti ho milujú a už sú nekonečne vďační jedine Bohu? Z takejto Božej lásky v jeho milosti, ktorá sa preniesla na jeho deti, sa odvíja nasledovanie Krista - Slova Božieho a teda takto Boh formuje a zdokonaľuje vykúpeného na obraz Božieho Syna.

Je to aj prirodzené, že dieťa je vďačné svojím rodičom za ich nepodmienenú prejavenú lásku, ktorá bola prv, ako láska dieťaťa. No a táto láska sa prejaví aj u dieťaťa oproti svojím rodičom a odpoveďou tejto lásky, je vďačnosť svojím rodičom od ktorej sa odvíja aj poslušnosť.

Tak, ako láska Božia sa prejavila v Božej milosti a Otec poslal svojho Syna, aby spasil to, čo bolo zahynulo, tak aj pre vykúpeného má byť jedinou odpoveďou na Božiu milosť nekonečná vďačnosť a láska. Vďačnosť a láska k Bohu má byť pohnútkom ku všetkému čo činíme. Všetko, čo Boh vo svojej milosti koná je dôsledkom jeho lásky - všetko je bez zásluh a zdarma, čo vylučuje každý iný motív okrem lásky.

Boh predsa nebude ďakovať veriacemu, že v neho uveril, lebo pôvod toho a teda všetko to, čo Boh urobil predtým, aby uveril a teda aj ho vyvolil, vzkriesil do nového života v Kristu, je jedine z Božej milosti a moci a nie z nás samotných.