MODLITEBNÝ TÝŽDEŇ 2024: “Spisy E. Whiteovej – Božie Slovo“
Napísané: 12 Okt 2024, 17:47
Brožúrka s prednáškami pre adventistický modlitebný týždeň 2024 má názov „Biblia – Božie slovo“. Naivný držiteľ brožúrky by mohol prepadnúť zdaniu, že adventisti sa predsa len hlásia ku protestantskému heslu Sola scriptura (Jedine Písmo), a že počas modlitebného týždňa bude o tom opakovane uisťovaný.
Dokonca aj v obežníku, ktorý sa predtým bude čítať po zboroch, sa píše, že „Biblia je Božím slovom, ktoré nám prináša nádej a radosť, predstavuje nám Boha ako milujúceho a hľadajúceho otca, odkrýva nám súvislosti a dáva nám nahliadnuť do toho, čo nás čaká. Biblia je zdrojom pre každodenné uspokojenie duchovného hladu, je svetlom v chaotickej a rozkolísanej spoločnosti.“
Kto by však čakal, že adventisti uznajú Bibliu ako jediný zdroj poznania o Bohu, bude sklamaný.
Z tejto ilúzie ho totiž vytrhne hneď prvá prednáška z pera Teda Wilsona. V nej sa dozvie, že bez videní Ellen Whiteovej sa Biblii nedá rozumieť.
Dobre to vystihuje napríklad táto pasáž z jeho prednášky, kde sa slovami E. Whiteovej opisuje skúsenosť prvých adventistov:
„Keď pri štúdiu dospeli k bodu, že nevedeli ako ďalej, zostúpil na mňa Pánov Duch a vo videní som dostala jasné vysvetlenie textu, ktorý sme študovali. Dostala som tiež pokyny, ako máme efektívne pracovať a učiť. Takto sme získali významné poznatky o Kristovi, jeho poslaní a kňazskej službe. Bolo mi objasnených mnoho právd, ktoré nás odvtedy sprevádzajú.“ (1SM206)
Keď adventistickí priekopníci učeniu Biblii nerozumeli a nevedeli ako ďalej, pomohlo im až videnie E. Whiteovej.
Poučenie je zrejmé – bez jej videní nie je možné Biblii porozumieť. Toto je to podstatné, čo sa má adventista naučiť počas tohto modlitebného týždňa, aj keď názov prednášok je úplne opačný.
Ďalší príklad rozporuplnosti:
V prednáške na stredu sa píše, že „Biblia nebola napísaná len pre vzdelaných ľudí, ale aj pre obyčajných. Pravdy potrebné na spasenie sú celkom jasné a zrozumiteľné.“ S tým samozrejme bude každý súhlasiť.
Ale toto logické a pochopiteľné tvrdenie je úplne popreté nielen vyššie uvedenou pasážou, ale aj na inom mieste uvedenou vlastnou skúsenosťou E. Whiteovej:
„Pri jednej spomienke na toto intenzívne štúdium Biblie Ellen Whiteová povedala, že kým nedostala videnie, niektoré biblické pasáže nechápala.
Napísala: „V tom čase som nedokázala pochopiť niektoré úvahy bratov. Moja myseľ bola ako zablokovaná. Nedokázala som pochopiť význam statí, ktoré sme študovali. Bola to jedna z najväčších bolestí môjho života. Trvalo to dovtedy, kým nám neboli objasnené všetky hlavné body našej viery v súlade s Božím slovom. Bratia vedeli, že kým som nedostala videnie, nedokázala som tieto veci pochopiť“.“ (1SM207)
Ak biblickému posolstvu bez vysvetľujúcich videní nerozumela ani samotná E. Whiteová, ako by mu mohol rozumieť bežný adventista? Aká by to bola z jeho strany trúfalosť, vôbec sa o to pokúšať. Veď to by znamenalo, že si o sebe myslí, že je lepší ako ona.
V úvodníku ku prednáškam Ted Wilson píše, že „Hlavnou myšlienkou tohto týždňa modlitieb je rozhodnutie: „Chcem ísť a hlásať Božie slovo“.“
Z prednášok ale vyplýva, že sa tým môže myslieť hlásanie spisov E. Whiteovej, keďže bez nej nik nemôže Biblii porozumieť.
Ako to teda je?
Je Biblia dnešnému čitateľovi „jasná a zrozumiteľná“, alebo je odkázaný na videnia E. Whiteovej?
Na toto prednášky priamo neodpovedajú, pretože ponúkajú argumenty pre obidva názory. Nechávajú adventistu v doterajšej neistote a pochybnostiach, tak to je aj v iných vieroučných bodoch. (Pretože v neistote tápajúci člen je pre cirkev najlepší - dá sa ľahko ovládať.)
Adventisti v týchto prednáškach znovu hrajú svoje dobre známe, vlastne už ošúchané divadielko – navonok sa hlásia k tomu, čo je pre všetkých kresťanov bez výhrad prijateľné (v tomto prípade je to Biblia), ale vzápätí to poprú a hlásajú nebiblické učenie (v tomto prípade nekritické vyzdvihovanie spisov pochybnej osoby).
Ak by sa chceli zachovať čestne, prednášky by nazvali tak, ako tomu v skutočnosti veria: “Spisy E. Whiteovej – Božie Slovo“.
Dokonca aj v obežníku, ktorý sa predtým bude čítať po zboroch, sa píše, že „Biblia je Božím slovom, ktoré nám prináša nádej a radosť, predstavuje nám Boha ako milujúceho a hľadajúceho otca, odkrýva nám súvislosti a dáva nám nahliadnuť do toho, čo nás čaká. Biblia je zdrojom pre každodenné uspokojenie duchovného hladu, je svetlom v chaotickej a rozkolísanej spoločnosti.“
Kto by však čakal, že adventisti uznajú Bibliu ako jediný zdroj poznania o Bohu, bude sklamaný.
Z tejto ilúzie ho totiž vytrhne hneď prvá prednáška z pera Teda Wilsona. V nej sa dozvie, že bez videní Ellen Whiteovej sa Biblii nedá rozumieť.
Dobre to vystihuje napríklad táto pasáž z jeho prednášky, kde sa slovami E. Whiteovej opisuje skúsenosť prvých adventistov:
„Keď pri štúdiu dospeli k bodu, že nevedeli ako ďalej, zostúpil na mňa Pánov Duch a vo videní som dostala jasné vysvetlenie textu, ktorý sme študovali. Dostala som tiež pokyny, ako máme efektívne pracovať a učiť. Takto sme získali významné poznatky o Kristovi, jeho poslaní a kňazskej službe. Bolo mi objasnených mnoho právd, ktoré nás odvtedy sprevádzajú.“ (1SM206)
Keď adventistickí priekopníci učeniu Biblii nerozumeli a nevedeli ako ďalej, pomohlo im až videnie E. Whiteovej.
Poučenie je zrejmé – bez jej videní nie je možné Biblii porozumieť. Toto je to podstatné, čo sa má adventista naučiť počas tohto modlitebného týždňa, aj keď názov prednášok je úplne opačný.
Ďalší príklad rozporuplnosti:
V prednáške na stredu sa píše, že „Biblia nebola napísaná len pre vzdelaných ľudí, ale aj pre obyčajných. Pravdy potrebné na spasenie sú celkom jasné a zrozumiteľné.“ S tým samozrejme bude každý súhlasiť.
Ale toto logické a pochopiteľné tvrdenie je úplne popreté nielen vyššie uvedenou pasážou, ale aj na inom mieste uvedenou vlastnou skúsenosťou E. Whiteovej:
„Pri jednej spomienke na toto intenzívne štúdium Biblie Ellen Whiteová povedala, že kým nedostala videnie, niektoré biblické pasáže nechápala.
Napísala: „V tom čase som nedokázala pochopiť niektoré úvahy bratov. Moja myseľ bola ako zablokovaná. Nedokázala som pochopiť význam statí, ktoré sme študovali. Bola to jedna z najväčších bolestí môjho života. Trvalo to dovtedy, kým nám neboli objasnené všetky hlavné body našej viery v súlade s Božím slovom. Bratia vedeli, že kým som nedostala videnie, nedokázala som tieto veci pochopiť“.“ (1SM207)
Ak biblickému posolstvu bez vysvetľujúcich videní nerozumela ani samotná E. Whiteová, ako by mu mohol rozumieť bežný adventista? Aká by to bola z jeho strany trúfalosť, vôbec sa o to pokúšať. Veď to by znamenalo, že si o sebe myslí, že je lepší ako ona.
V úvodníku ku prednáškam Ted Wilson píše, že „Hlavnou myšlienkou tohto týždňa modlitieb je rozhodnutie: „Chcem ísť a hlásať Božie slovo“.“
Z prednášok ale vyplýva, že sa tým môže myslieť hlásanie spisov E. Whiteovej, keďže bez nej nik nemôže Biblii porozumieť.
Ako to teda je?
Je Biblia dnešnému čitateľovi „jasná a zrozumiteľná“, alebo je odkázaný na videnia E. Whiteovej?
Na toto prednášky priamo neodpovedajú, pretože ponúkajú argumenty pre obidva názory. Nechávajú adventistu v doterajšej neistote a pochybnostiach, tak to je aj v iných vieroučných bodoch. (Pretože v neistote tápajúci člen je pre cirkev najlepší - dá sa ľahko ovládať.)
Adventisti v týchto prednáškach znovu hrajú svoje dobre známe, vlastne už ošúchané divadielko – navonok sa hlásia k tomu, čo je pre všetkých kresťanov bez výhrad prijateľné (v tomto prípade je to Biblia), ale vzápätí to poprú a hlásajú nebiblické učenie (v tomto prípade nekritické vyzdvihovanie spisov pochybnej osoby).
Ak by sa chceli zachovať čestne, prednášky by nazvali tak, ako tomu v skutočnosti veria: “Spisy E. Whiteovej – Božie Slovo“.