A ČO S TÝM?

Chcem sa na tomto fóre opýtať, ako má veriaci reagovať, keď sa deje neprávosť? Napríklad šikana na pracovisku alebo v škole. Aj v prípade keď nemusí byť priamo terčom šikany, ale keď vidí že sa ubližuje kolegovi či spolužiakovi? Môže ísť aj o nevhodné žarty.
Lebo veriaci sa od mala učia, že máme odpúšťať svojím vinníkom a nastavovať druhé líce. Slušné deti potom v škole zistia, že realita je o niečom inom. Niektoré majú v sebe akýsi blok sa adekvátne brániť aj fyzicky. Častokrát si nesú následky po celý život.
Majú byť veriaci stále tí čo nastavujú druhé líco a správať sa submisívne? Nie každý dokáže byť ako Ježiš.
Ja som už skôr pochopil, že milovať svojich nepriateľov je nemožné. Môžem si chvíľu nahovárať, že som mu odpustil, ale druhá strana to považuje za slabosť. Preto "oko za oko, zub za zub, " považujem do istej miery za reálnejší spôsob ako riešiť problémy. Pokiaľ sa samozrejme nedostanem do konfliktu so zákonom.

Kresťanstvo je také zaujímavé preto, že ku každemu problemu môžeš nájsť milión protichodnych biblických textov alebo kázni. Či už bude tou radou zhodit na nepriateľov atómovú bombu alebo sa nechať mlcky ukrižovat to všetko je biblické a kresťanské. Takze z tejto strany ti konkrétna pomoc nepríde.
Ja by som povedal za seba - ak dokážeš byť silný a neprávosť zastaviť či aspoň nahlásiť, urob to. Ak cítiš, že na to nie si pripravený alebo nemáš takú silu, uteč alebo mlč. Urob to, na čo sa cítiš. Ani jedno ani druhé nie je horšie alebo lepšie.