Závislosť a CASD
Napísané: 05 Aug 2019, 22:33
Nedávne výskumy odhalili, že doterajšie názory na príčiny závislostí sú úplne nesprávne. V dôsledku toho sa aj nesprávne pozerá na ľudí, ktorí sú závislosťou postihnutí.
Tieto zastaralé predstavy boli vytvorené na základe starších pokusov s potkanmi. Potkana zavreli do klietky, kde mal na výber dve misky s vodou, jednu čistú a jednu s pridanou drogou. Potkan si vybral tú s drogou, ku ktorej sa vracal znovu a znovu, až nakoniec uhynul.
Z toho sa vyvodilo, že u človeka to funguje podobne.
No existovali indície, že by to mohlo byť aj inak. Preto bol pokus s potkanmi zopakovaný. Ale malá klietka bola nahradená veľkým priestorom s množstvom atrakcií, s kvalitným jedlom a spoločenstvom iných potkanov, pričom sa mohli spolu i páriť. Opäť tam boli tie dve misky, no v tomto prípade si potkany vyberali a používali vodu bez drogy.
Závislosť teda nie je spôsobovaná možnosťou užívať drogu, ale nedostatkom normálnych zdravých vzťahov.
Spoločnosť sa k ľuďom poznačených závislosťou tradične správa tak, že ich trestá, izoluje, označuje. Svoju závislosť majú poznačenú v registroch, a tým sa ich prípadné zaradenie do spoločnosti ešte viac komplikuje.
No napríklad v Portugalsku vyskúšali, na základe zmienených moderných poznatkov, iný prístup. Dekriminalizovali všetky drogy, a úplne zmenili prístup k závislým. Peniaze, ktoré predtým vynakladali na ich neúspešnú liečbu, investujú do ich zaradenia do spoločnosti – podporujú ich zamestnanosť a podobne. Počet závislých za niekoľko rokov u nich výrazne klesol!
Jednoducho, tým, že im pomohli vytvoriť normálne vzťahy, potreba užívania drog sa u nich prudko znížila. A hoci sú drogy dostupné, nemajú viac potrebu ich užívať.
Pre ľudí žijúcich v zdravých a vyrovnaných vzťahoch, ktorí majú dôvod ráno vstať z postele, ktorých má niekto rád a oni majú tiež radi, pre nich akákoľvek droga neznamená žiadne pokušenie či neodbytné lákadlo. Ak aj občas niečo skúsia, vôbec nemajú tendenciu k vybudovaniu závislosti. Nepotrebujú to. Majú život, ktorý ich napĺňa, a ktorý nechcú a nepotrebujú vymeniť za nejaký heroín či alkohol.
Video si môžete pozrieť tu:
https://www.ted.com/talks/johann_hari_e ... uo#t-81399
Prečo o tom píšem na tomto fóre?
Po prvé, udivuje ma, že E. G. White nedostala toto svetlo. K pitiu alkoholu, ktoré bolo v jej časoch najrozšírenejším neduhom, sa vyjadrovala často, no vždy v intenciách spomínaných nesprávnych názorov.
Napríklad: „Pití těchto slabších nápojů probouzí chuť na nápoje silnější, a tak se vytváří návyk na alkohol. Mírné pití je školou, v níž se člověk vychovává pro dráhu alkoholika. Působení těchto slabých alkoholických nápojů je tak zákeřné, že jejich konzument vstoupí na cestu notorického alkoholizmu dříve, než si toto nebezpečí uvědomí.“ (MH 332)
Práve kvôli jej názorom je úplná abstinencia podmienkou členstva v cirkvi. Vo zboroch môžete neustále počúvať o tom, ako aj zriedkavé striedme pitie privedie človeka do strašnej závislosti.
Myslím, že i táto oblasť je jedným z dôkazov, že EGW nemala žiadne svetlo zhora. Jednoducho opakovala názory populárne v jej dobe, a vydávala to za zjavenú Božiu vôľu. Žiaľ, že mnohí tomu veria dodnes.
Druhá vec, ktorá mi napadla pri počúvaní tej prednášky z videa, sa týka spôsobu, akým cirkev pracuje s možnými budúcimi i súčasnými členmi. Javí sa to tak, že cirkev pri verbovaní a udržiavaní členstva využíva princípy závislosti. Ale nie tie archaické, neplatné, ale tie moderné, skutočné. Prax ukazuje, že pripojiť sa k cirkvi sú viac náchylní ľudia, ktorým v živote chýbajú zdravé vzťahy, a tým je poznačené aj ich vedomie vlastnej hodnoty. Cirkev im ponúka, že túto medzeru vyplní – dokonca im sľubuje, že budú viac ako ostatní. Stanú sa súčasťou výnimočného spoločenstva, ktoré ako jediné správne rozumie Biblii, proroctvám, pozná skutočný význam Desatora, dodržiava správny deň odpočinku, má posledného Božieho proroka pre poslednú dobu, hlása zdravotnú reformu, a v neposlednom rade, vie spoľahlivo posúdiť, v čom sa všetci ostatní mýlia. To je niečo, čomu človek s deficitom zdravých vzťahov odolá len veľmi ťažko. A celé to je podporované množstvom najrôznejších cirkevných aktivít, kde človek reálne pocíti, že naozaj je v centre diania.
A čo za to? Stačí dodržiavať niekoľko zásad – svätiť sobotu, nepiť alkohol, nejesť bravčové mäso, plne uznávať EGW a navštevovať spoločné zhromaždenia. A – a to je pre cirkev najdôležitejšie - finančne podporovať cirkev. Nakoniec, to všetko je podmienkou vstupu do cirkvi.
Cirkev má tiež snahu oslabovať existujúce vzťahy svojich členov na ich neadventistických priateľov a známych tak, aby ich jedinými (i keď zďaleka nie ideálnymi) vzťahmi boli väzby na cirkev.
A keďže človek vzťahy potrebuje, inak má tendenciu k závislosti, postupne sa tak stáva závislým na pravidelnom kontakte s cirkvou. Prax to ukazuje úplne jednoznačne – úroveň sobotnej školy je otrasná, kázne sú mizerné, evanjelizačné aktivity sú neúspešné, vzťahy medzi členmi sú chladné. No napriek tomu je človek systematicky - otvorene i podprahovo - utvrdzovaný v tom, že práve jeho spoločenstvo je to jediné pravé a iba ono má pravdu. Cirkev získava síce nezdravo závislých, ale lojálnych a verných členov, ktorí neodídu a neprestanú platiť, pretože takúto drogu inde len tak ľahko nedostanú.
Cirkev si je dobre vedomá, že členovia sú k cirkvi pripútaní závislosťou, a v prípade potreby to patrične využíva. V prípade neposlušnosti ich totiž trestá práve tým, že im odopiera väzby, ktoré sú podstatou ich závislosti. Ak napr. člen pokrivkáva v dodržiavaní dôležitých cirkevných predpisov, alebo neplatí desiatky, je odstrkovaný na okraj spoločenstva a hrozí mu úplné odlúčenie.
Je to podobné, ako keď najprv systematicky urobíte z človeka závislého, a potom si jeho poslušnosť vynucujete tým, že mu odopierate jeho pravidelnú dávku. Máloktorý člen takémuto tlaku dokáže odolať. Preto sa radšej tvári, že so všetkým súhlasí, a svoj skutočný názor si necháva pre seba. V horšom prípade ani nechce rozmýšľať o tom, prečo vlastne robí to čo robí.
Opäť poznatok z praxe - väčšina členov nedokáže obhájiť biblickosť nejedenia bravčového, abstinencie či svätenia soboty alebo 1844. Niekoľko logických / biblických dôvodov veľmi ľahko rozhádže ich argumentáciu. No ani ich nenapadne pochybovať, či CASD je skutočne tou najsprávnejšou cirkvou. Dlhodobo budovaná závislosť je silnejšia. Týždeň čo týždeň si chodia po svoju dávku, bez ohľadu na problémy s vieroukou. Cirkev tak napriek svojej proklamovanej „zdravotnej reforme“ vlastných členov udržuje vytváraním chorobnej závislosti.
Tieto zastaralé predstavy boli vytvorené na základe starších pokusov s potkanmi. Potkana zavreli do klietky, kde mal na výber dve misky s vodou, jednu čistú a jednu s pridanou drogou. Potkan si vybral tú s drogou, ku ktorej sa vracal znovu a znovu, až nakoniec uhynul.
Z toho sa vyvodilo, že u človeka to funguje podobne.
No existovali indície, že by to mohlo byť aj inak. Preto bol pokus s potkanmi zopakovaný. Ale malá klietka bola nahradená veľkým priestorom s množstvom atrakcií, s kvalitným jedlom a spoločenstvom iných potkanov, pričom sa mohli spolu i páriť. Opäť tam boli tie dve misky, no v tomto prípade si potkany vyberali a používali vodu bez drogy.
Závislosť teda nie je spôsobovaná možnosťou užívať drogu, ale nedostatkom normálnych zdravých vzťahov.
Spoločnosť sa k ľuďom poznačených závislosťou tradične správa tak, že ich trestá, izoluje, označuje. Svoju závislosť majú poznačenú v registroch, a tým sa ich prípadné zaradenie do spoločnosti ešte viac komplikuje.
No napríklad v Portugalsku vyskúšali, na základe zmienených moderných poznatkov, iný prístup. Dekriminalizovali všetky drogy, a úplne zmenili prístup k závislým. Peniaze, ktoré predtým vynakladali na ich neúspešnú liečbu, investujú do ich zaradenia do spoločnosti – podporujú ich zamestnanosť a podobne. Počet závislých za niekoľko rokov u nich výrazne klesol!
Jednoducho, tým, že im pomohli vytvoriť normálne vzťahy, potreba užívania drog sa u nich prudko znížila. A hoci sú drogy dostupné, nemajú viac potrebu ich užívať.
Pre ľudí žijúcich v zdravých a vyrovnaných vzťahoch, ktorí majú dôvod ráno vstať z postele, ktorých má niekto rád a oni majú tiež radi, pre nich akákoľvek droga neznamená žiadne pokušenie či neodbytné lákadlo. Ak aj občas niečo skúsia, vôbec nemajú tendenciu k vybudovaniu závislosti. Nepotrebujú to. Majú život, ktorý ich napĺňa, a ktorý nechcú a nepotrebujú vymeniť za nejaký heroín či alkohol.
Video si môžete pozrieť tu:
https://www.ted.com/talks/johann_hari_e ... uo#t-81399
Prečo o tom píšem na tomto fóre?
Po prvé, udivuje ma, že E. G. White nedostala toto svetlo. K pitiu alkoholu, ktoré bolo v jej časoch najrozšírenejším neduhom, sa vyjadrovala často, no vždy v intenciách spomínaných nesprávnych názorov.
Napríklad: „Pití těchto slabších nápojů probouzí chuť na nápoje silnější, a tak se vytváří návyk na alkohol. Mírné pití je školou, v níž se člověk vychovává pro dráhu alkoholika. Působení těchto slabých alkoholických nápojů je tak zákeřné, že jejich konzument vstoupí na cestu notorického alkoholizmu dříve, než si toto nebezpečí uvědomí.“ (MH 332)
Práve kvôli jej názorom je úplná abstinencia podmienkou členstva v cirkvi. Vo zboroch môžete neustále počúvať o tom, ako aj zriedkavé striedme pitie privedie človeka do strašnej závislosti.
Myslím, že i táto oblasť je jedným z dôkazov, že EGW nemala žiadne svetlo zhora. Jednoducho opakovala názory populárne v jej dobe, a vydávala to za zjavenú Božiu vôľu. Žiaľ, že mnohí tomu veria dodnes.
Druhá vec, ktorá mi napadla pri počúvaní tej prednášky z videa, sa týka spôsobu, akým cirkev pracuje s možnými budúcimi i súčasnými členmi. Javí sa to tak, že cirkev pri verbovaní a udržiavaní členstva využíva princípy závislosti. Ale nie tie archaické, neplatné, ale tie moderné, skutočné. Prax ukazuje, že pripojiť sa k cirkvi sú viac náchylní ľudia, ktorým v živote chýbajú zdravé vzťahy, a tým je poznačené aj ich vedomie vlastnej hodnoty. Cirkev im ponúka, že túto medzeru vyplní – dokonca im sľubuje, že budú viac ako ostatní. Stanú sa súčasťou výnimočného spoločenstva, ktoré ako jediné správne rozumie Biblii, proroctvám, pozná skutočný význam Desatora, dodržiava správny deň odpočinku, má posledného Božieho proroka pre poslednú dobu, hlása zdravotnú reformu, a v neposlednom rade, vie spoľahlivo posúdiť, v čom sa všetci ostatní mýlia. To je niečo, čomu človek s deficitom zdravých vzťahov odolá len veľmi ťažko. A celé to je podporované množstvom najrôznejších cirkevných aktivít, kde človek reálne pocíti, že naozaj je v centre diania.
A čo za to? Stačí dodržiavať niekoľko zásad – svätiť sobotu, nepiť alkohol, nejesť bravčové mäso, plne uznávať EGW a navštevovať spoločné zhromaždenia. A – a to je pre cirkev najdôležitejšie - finančne podporovať cirkev. Nakoniec, to všetko je podmienkou vstupu do cirkvi.
Cirkev má tiež snahu oslabovať existujúce vzťahy svojich členov na ich neadventistických priateľov a známych tak, aby ich jedinými (i keď zďaleka nie ideálnymi) vzťahmi boli väzby na cirkev.
A keďže človek vzťahy potrebuje, inak má tendenciu k závislosti, postupne sa tak stáva závislým na pravidelnom kontakte s cirkvou. Prax to ukazuje úplne jednoznačne – úroveň sobotnej školy je otrasná, kázne sú mizerné, evanjelizačné aktivity sú neúspešné, vzťahy medzi členmi sú chladné. No napriek tomu je človek systematicky - otvorene i podprahovo - utvrdzovaný v tom, že práve jeho spoločenstvo je to jediné pravé a iba ono má pravdu. Cirkev získava síce nezdravo závislých, ale lojálnych a verných členov, ktorí neodídu a neprestanú platiť, pretože takúto drogu inde len tak ľahko nedostanú.
Cirkev si je dobre vedomá, že členovia sú k cirkvi pripútaní závislosťou, a v prípade potreby to patrične využíva. V prípade neposlušnosti ich totiž trestá práve tým, že im odopiera väzby, ktoré sú podstatou ich závislosti. Ak napr. člen pokrivkáva v dodržiavaní dôležitých cirkevných predpisov, alebo neplatí desiatky, je odstrkovaný na okraj spoločenstva a hrozí mu úplné odlúčenie.
Je to podobné, ako keď najprv systematicky urobíte z človeka závislého, a potom si jeho poslušnosť vynucujete tým, že mu odopierate jeho pravidelnú dávku. Máloktorý člen takémuto tlaku dokáže odolať. Preto sa radšej tvári, že so všetkým súhlasí, a svoj skutočný názor si necháva pre seba. V horšom prípade ani nechce rozmýšľať o tom, prečo vlastne robí to čo robí.
Opäť poznatok z praxe - väčšina členov nedokáže obhájiť biblickosť nejedenia bravčového, abstinencie či svätenia soboty alebo 1844. Niekoľko logických / biblických dôvodov veľmi ľahko rozhádže ich argumentáciu. No ani ich nenapadne pochybovať, či CASD je skutočne tou najsprávnejšou cirkvou. Dlhodobo budovaná závislosť je silnejšia. Týždeň čo týždeň si chodia po svoju dávku, bez ohľadu na problémy s vieroukou. Cirkev tak napriek svojej proklamovanej „zdravotnej reforme“ vlastných členov udržuje vytváraním chorobnej závislosti.
